SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 18/2015-29
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov LajosaMészárosa a Ladislava Orosza o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej Advokátskou kanceláriou HPP s. r. o., Záhradnícka 30, Bratislava, konajúcouprostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Pavla Haulíka, vo veci namietaného porušeniajej základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republikyuznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 32 S 5/2014 z 26. septembra 2014,za účasti Okresného súdu Bratislava III takto
r o z h o d o l :
1. Základné práva ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 32 S 5/2014z 26. septembra 2014 p o r u š e n é b o l i.
2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €(slovom dvetisíc eur), ktoré jej j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiťdo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovykonania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat centov) na účetjej právneho zástupcu Advokátskej kancelárie HPP s. r. o., Záhradnícka 30, Bratislava,konajúcej prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Pavla Haulíka, do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, Nový Svet 32 (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Bratislava III(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 32 S 5/2014 z 26. septembra 2014 (ďalej aj „napadnutéuznesenie “).
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako nezávislá kandidátkana starostku obce Nový Svet (ďalej len „obec“), ako aj na poslankyňu obecnéhozastupiteľstva obce predložila svoje kandidátne listiny spolu s petíciami, v ktorýchjej kandidatúru na tieto funkcie podporilo 23 voličov. Obec mala v tom čase 85 obyvateľov,preto v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánovsamosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) bolo potrebné,aby jej kandidatúru v petícii podporilo minimálne 20 voličov.
Miestna volebná komisia v obci rozhodnutím č. 172/2014 z 24. septembra 2014nezaregistrovala kandidátnu listinu sťažovateľky na funkciu starostky obce a rozhodnutímč. 173/2014 z 24. septembra 2014 nezaregistrovala kandidátnu listinu sťažovateľkyna funkciu poslankyne obecného zastupiteľstva obce.
Podľa sťažovateľky volebná komisia svoje rozhodnutia odôvodnila tým, že petičnálistina bola v zmysle zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o petičnom práve“) neúplná. Citujúc odôvodnenia rozhodnutí volebnejkomisie uvádza, že chýba „na troch listoch petície podpis nezávislého kandidáta. Z 23 podpísaných voličov na petícii je platných iba 13 voličov podporujúcich petíciu... V 9 prípadoch nie je uvedená adresa trvalého pobytu voliča, je nečitateľná čo nemožno brať do úvahy v súlade s § 4 ods. 6. V jednom prípade nie je správne uvedená adresa.“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľka podala okresnému súdu návrh na vydanierozhodnutia o jej zaregistrovaní ako kandidátky na starostu a tiež na poslankyňu obecnéhozastupiteľstva obce podľa § 250zb Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).
Okresný súd rozhodol napadnutým uznesením č. k. 32 S 5/2014-18 z 26. septembra2014 tak, že jej návrh zamietol.
Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza:„Odôvodnenie vyššie uvedeného uznesenia sa však zaoberá výlučne kandidátnou listinou sťažovateľky pre voľby do miestneho zastupiteľstva, pričom v ňom nie je žiadna zmienka o kandidátnej listine na funkciu starostky obce. Vzhľadom na petit podaného návrhu a výrok predmetného uznesenia je však zrejmé, že súd zamietol registráciu obidvoch kandidátnych listín, keďže návrh sťažovateľky bol zamietnutý v celom rozsahu.
... jediným dôvodom na odmietnutie registrácie kandidátnej listiny sťažovateľky bola skutočnosť, že petičné hárky, ktoré boli priložené k jej kandidátnej listine, neobsahovali podpis samotnej sťažovateľky ako kandidátky, na podporu ktorej boli petičné hárky podpísané. Takéto rozhodnutie súdu však nemá žiadnu oporu v našom právnom poriadku a došlo ním k porušeniu vyššie uvedených základných práv sťažovateľky... Vzhľadom na chýbajúce odôvodnenie vo vzťahu ku kandidátnej listine na funkciu starostky môžeme len predpokladať, že súd mienil rovnako rozhodnúť vo vzťahu k obidvom kandidátnym listinám, keďže boli z hľadiska údajných nedostatkov v podstate rovnaké.
Petíciou prikladanou ku kandidátnej listine nezávislého kandidáta do orgánov miestnej samosprávy by tak mali byť iba petičné hárky (pri použití pojmov uvedených v Petičnom zákone) s dostatočným počtom podpisov voličov. Náležitosti týchto petičných hárkov, resp. petície sú výslovne upravené v cit. ust. § 16 ods. 9 veta tretia a v cit. ust. § 21 ods. 2 veta tretia a piata Zákona o komunálnych voľbách, v zmysle ktorých sa má pri každom podpise uviesť meno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu. Tieto zákonné ustanovenia (a ani žiadne iné) nevyžadujú, aby súčasťou takýchto petičných hárkov, resp. petície mali byť aj určité údaje o kandidátovi, na podporu ktorého je petícia určená alebo podpis kandidáta. Kandidát na poslanca sa totiž podpisuje len na kandidátnu listinu (cit. ust. § 16 ods. 4 Zákona o komunálnych voľbách) a kandidát na starostu na vyhlásenie podľa cit. ust. § 16 ods. 8 Zákona o komunálnych voľbách (cit. ust. § 21 ods. 3 Zákona o komunálnych voľbách), avšak na petičné hárky (petíciu) predloženú k svojej kandidatúre sa už len prípadne môže (ale nemusí) podpísať ako volič, keďže zákon nevylučuje, aby kandidát podporil ako volič aj vlastnú kandidatúru. Miestna volebná komisia v Novom Svete a následne aj Okresný súd Bratislava III však takéto podpisy sťažovateľky v rozpore so zákonom vyžadovali a pre ich absenciu zamietli registrovať obidve jej kandidátne listiny.
Dovoľujeme si zdôrazniť, že obsahové náležitosti petície na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta vo voľbách do orgánov miestnej samosprávy sú špeciálne vymedzené v cit. ust. § 16 ods. 9, resp. v cit. ust. § 21 ods. 2 Zákona o komunálnych voľbách a Petičný zákon môže byť na náležitosti takejto petície sui generis použitý len podporne, a to najmä pre vymedzenie formálnych náležitostí petície (napr. požiadavka písomnej formy, čitateľnosti údajov a pravdivosti údajov). Petičný zákon však nemôže rozširovať požiadavky na náležitosti takejto petície, pokiaľ sú tieto požiadavky špeciálne (osobitne) upravené v Zákone o komunálnych voľbách.
Ak teda Zákon o komunálnych voľbách neurčuje, že by nezávislý kandidát mal podpísať každý jeden petičný hárok, ktorý predkladá k svojej kandidátnej listine, nemožno takúto povinnosť vyvodzovať z Petičného zákona. Navyše, Petičný zákon v jeho cit. ust. § 4 ods. 4 vyžaduje na petičných hárkoch okrem údajov o podporovateľoch petície a ich podpisov len údaje o osobe, ktorá je určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy, avšak ani v jej prípade nevyžaduje jej podpis na každom jednom petičnom hárku... Podotýkame pritom, že žiadne zákonné ustanovenie neurčuje, že by sa nezávislý kandidát mal považovať pre účely predkladania petície za osobu určenú na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy podľa Petičného zákona a preto nemožno od neho ani pri extenzívnom výklade cit. ust. § 16 ods. 9, resp. cit. ust. § 21 ods. 2 Zákona o komunálnych voľbách vyžadovať, aby na petičných hárkoch uvádzal údaje, ktoré cit. ust. § 4 ods. 4 Petičného zákona predpisuje výlučne osobe určenej na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy.
Na petičných hárkoch sťažovateľky je jednoznačne uvedené, že ide o hárky určené na podporu jej kandidatúry vo voľbách starostu, resp. do obecného zastupiteľstva a na týchto hárkoch je uvedený dostatočný počet podpisov voličov, ktorí podporili sťažovateľkinu kandidatúru. Predložené kandidatúry, vrátane petičných hárkov (petície) spĺňajú všetky náležitosti vyžadované cit. ust. § 16 ods. 4 a 9, resp. cit. ust. § 21 ods. 2 a 3 Zákona o komunálnych voľbách...
... súd na právne odôvodnenie svojho rozhodnutia použil cit. ust. § 4 ods. 1 Petičného zákona, z ktorého vyvodzoval vyššie uvedenú neexistujúcu požiadavku na podpísanie každého jedného petičného hárku nezávislým kandidátom (sťažovateľkou). Cit. ust. § 4 ods. 1 Petičného zákona však upravuje výlučne požiadavky na osoby podporujúce petíciu, keď stanovuje, k akým údajom má fyzická osoba alebo osoba oprávnená konať v mene právnickej osoby pripojiť svoj podpis... táto všeobecná právna úprava je pre voľby do orgánov miestnej samosprávy neaplikovateľná, keďže je špeciálne upravená v cit. ust. § 16 ods. 9, resp. v cit. ust. § 21 ods. 2 Zákona o komunálnych voľbách...
Absolútnym nedostatkom napadnutého uznesenia... je absencia odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí návrhu na registráciu kandidátnej listiny pre voľby starostu.... pokiaľ by aj kandidátna listina sťažovateľky mala mať vytýkané formálne nedostatky (čo však v skutočnosti nemala), miestna volebná komisia ju v zmysle ust. § 5 ods. 5 Petičného zákona mala vyzvať na ich odstránenie... Miestna volebná komisia však v tomto smere nevykonala žiadny úkon, keď nevyzvala sťažovateľku na odstránenie domnelých nedostatkov ňou predloženej petície a touto otázkou sa nezaoberal ani Okresný súd Bratislava III. Pri nečinnosti miestnej volebnej komisie pritom zjavne išlo o účelový postup, keďže pre voľby starostu obce zaregistrovala len jediného kandidáta... a pre voľby do obecného zastupiteľstva, ktoré pozostáva z 5 poslancov, zaregistrovala presne 5 kandidátov...“
Na tomto základe sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„... Základné práva ⬛⬛⬛⬛ priamo sa zúčastňovať na správe verejných vecí podľa ust. Čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa ust. Čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a na súdnu ochranu podľa ust. Čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava III č. 32 S 5/2014-18 zo dňa 26. 9. 2014 porušené boli.
... zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. 32 S 5/2014-18 zo dňa 26. 9. 2014 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.
... Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť ⬛⬛⬛⬛ finančné zadosťučinenie vo výške 2.000 €, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresný súd Bratislava III je povinný nahradiť ⬛⬛⬛⬛ na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 340,90 €, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
Primerané finančné zadosťučinenie sťažovateľka žiada z dôvodu „vynaloženia značného úsilia na kandidatúru vo voľbách do orgánov miestnej samosprávy, ktoré bolo zmarené protiprávnym postupom miestnej volebnej komisie a následne aj Okresného súdu Bratislava III, ktorý nedokázal rozoznať nesprávnosť postupu miestnej volebnej komisie (kde by bolo možné akceptovať nižší stupeň právneho vedomia ako na súde, keďže jej členovia nemusia mať právne vzdelanie) a z neexistujúcich dôvodov zamietol návrh sťažovateľky na registráciu jej kandidátnych listín“.
Ústavný súd po predbežnom prerokovaní uznesením z 15. januára 2015 prijalsťažnosť na ďalšie konanie.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcusťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo vecikonalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadrilk sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľky a predseda okresného súdu ústavnému súduoznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.
Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľky a predsedu okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlades § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril v prípise sp. zn. Spr. 3183/2015 z 30.marca 2015 v ktorom uviedol, že z „vecnej stránky sa s obsahom ústavnej sťažnosti stotožňujem“. K prípisu predseda okresného súdu pripojil aj stanovisko zákonnej sudkynez 12. marca 2015. Zákonná sudkyňa zhrnula doterajší priebeh konania, k argumentáciisťažovateľky v sťažnosti sa nevyjadrila.
Sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v podaní z 15. apríla 2015 podalastanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu. Uviedla, že k vyjadreniu nemá výhrady,„nakoľko tento súd sa z vecnej stránky stotožnil s obsahom... ústavnej sťažnosti.
Vyjadrenie zákonnej sudkyne... obsahuje len skutkový popis veci tak, ako bola prejednávaná v súdnom konaní... Nakoľko vo vyjadrení zákonnej sudkyne absentuje názor na podanú ústavnú sťažnosť, bolo by zjavne nadbytočné osobitne podávať stanovisko aj k tomuto vyjadreniu.“.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzivšeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,ktorá určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základnýmprávam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy),a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy).
Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názoryvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo vecisamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkovýstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úlohaústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácies ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách(II. ÚS 1/95, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môžepreskúmať také rozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebosamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva a slobody. Skutkové a právnezávery všeobecného súdu môžu byť preto predmetom kontroly zo strany ústavného súduvtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následokporušenie základného práva alebo slobody (II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00). Ako ústavnenesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutiavšeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravyinterpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr. prílišnéhoformalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobneaj Ústavný súd Českej republiky napr. III. ÚS 150/99).
Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavyje aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia(napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasnea zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiaces predmetom súdnej ochrany, teda s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkovýa právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plnerealizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03,III. ÚS 209/04). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje,aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníka konania.Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveďpráve na tento argument (Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzskoz 19. 2. 1998). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnomzáujme, pretože je jednou zo záruk toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny,neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné.
Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy právneho poriadkuSlovenskej republiky. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavnesúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiusúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladneinterpretovaná platná a účinná právna norma (II. ÚS 249/2011).
Ústavný príkaz konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,ktorý ustanoví zákon vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ústavy, zaväzuje všetky orgány verejnej mocivrátane súdov rozhodujúcich o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnychorgánov. Tento ústavný príkaz zaväzuje orgány verejnej moci pri ich akejkoľvek činnostia zvlášť vtedy, ak výkonom svojich kompetencií poskytujú ochranu základným právama slobodám fyzických osôb a právnických osôb, rešpektujúc pritom princípy právneho štátu(čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy).
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutímorgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhotorozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčenépreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.
Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejnýchvecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov...
Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k volenýma iným verejným funkciám.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľky predovšetkým zobral do úvahy,že namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu, ktoré je v demokratickejspoločnosti natoľko závažné, že pri jeho výkone neprichádza do úvahy (zo strany súdov) anijeho zužujúci výklad a ani také formálne interpretačné postupy, následkom ktorých bymohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokonca popretie (IV. ÚS102/08).
Výklad a aplikácia práva všeobecnými súdmi musí byť v súlade s účelom základnéhopráva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak,aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkovkonania.
V súvislosti s namietaným porušením základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 ústavypoukazuje ústavný súd na to, že tieto základné práva sú kľúčovými politickými právami,ktoré súvisia s charakterom Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu(čl. 1 ods. 1 ústavy).
Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv zaručených čl. 30 ods. 1 a 4ústavy ústavný súd poznamenáva, že z jeho doterajšej rozhodovacej praxe vyplýva,že orgány zabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám porušia čl. 30 ods. 4ústavy aj tým, že „sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu“ (III. ÚS 75/01),resp. že nezabezpečia „objektivitu konania“ (II. ÚS 9/00, III. ÚS 23/00). V tejto súvislostiústavný súd uviedol (II. ÚS 5/03), že „v právnom štáte je nevyhnutné, aby každý orgánverejnej moci... postupoval pri výkone svojej právomoci tak, že zabezpečí objektivitusvojho postupu smerujúceho k ochrane alebo uplatňovaniu základného práva alebozákladnej slobody, ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochrane a uplatňovanízákladného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tento postup prebieha vprávne formalizovanom rámci alebo iba v rámci faktickej činnosti príslušného orgánu.Uplatňovanie a ochrana každého základného práva alebo slobody musí byť v činnostikaždého orgánu verejnej moci zabezpečená reálne a musí prebiehať na nediskriminačnomzáklade. Táto požiadavka sa dotýka každého úkonu orgánu verejnej moci, ktorý priamoalebo aspoň sprostredkovane súvisí s ochranou alebo uplatňovaním základného práva aleboslobody.“ Podobne vo veci sp. zn. PL. ÚS 35/03 ústavný súd uviedol: „... subjektom tohtopráva je každý občan Slovenskej republiky, ktorý sa o volenú funkciu uchádza. Obsahomuvedeného práva je aj predpoklad, že jednotliví voliči budú mať možnosť odovzdať svoj hlasv prospech niektorého z kandidátov za rovnakých podmienok vrátane možnosti dostať sa kinformáciám o jednotlivých kandidátoch rovnakým spôsobom.“
Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkonpolitických práv, je čl. 31 ústavy. Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkýchpolitických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnúsúťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Toto ustanovenie ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právamivyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických sílv demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výrazpredovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu(PL. ÚS 19/98).
Podľa judikatúry ústavného súdu ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva)ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony,prípadne podzákonné právne úpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmispravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012,IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej republikynapr. III. ÚS 150/99). K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovaťlen z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačnýa určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totižv zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženiesa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overeniesprávnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžiaostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmäteleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktorésú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektívpri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010,m. m. I. ÚS 306/2010).
Materiálny prístup pri výklade a aplikácii volebných zákonov a pri hodnoteníporušení volebných zákonov je potrebné aplikovať v celom volebnom procese,t. j. aj v štádiu predkladania kandidátnych listín a hodnotenia toho, či kandidát splnilzákonné predpoklady na zaregistrovanie ako kandidáta pre voľby starostu obce, prípadneposlanca obecného zastupiteľstva.
V prerokúvanom prípade miestna volebná komisia rozhodnutím č. 172/2014z 24. septembra 2014 nezaregistrovala sťažovateľku ako kandidátku na starostku obcea rozhodnutím č. 173/2014 z 24. septembra 2014 ju nezaregistrovala ako kandidátkuna poslankyňu obecného zastupiteľstva. Svoje rozhodnutia odôvodnila zhodne:
„Predložená petičná listina je neúplná, v súlade so zákonom č. 85/1990 Zb... chýba na troch listoch petície podpis nezávislého kandidáta.
Z 23 podpísaných voličov na petícii je platných iba 13 voličov... V 9 prípadoch nie je uvedená adresa trvalého pobytu voliča, je nečitateľná čo nemožno brať do úvahy v súlade s § 4 ods. 6. V jednom prípade nie je správne uvedená adresa.“
Rozhodnutia miestnej volebnej komisie preskúmal na základe návrhu sťažovateľkyokresný súd a napadnutým uznesením jej návrh zamietol. V odôvodnení uviedol:
„Súd riadne preskúmal priložené petičné hárky kandidáta a dospel k záveru, že obligatórne skutočnosti, ktoré taxatívne vymenúva zákon nie sú v petičnej listine navrhovateľky uvedené a teda nezávislý kandidát nepreukázal, dostatočnú podporu voličmi. Petičné hárky neobsahujú podpis fyzickej osoby, ktorá petíciu predkladá a teda nespĺňa obligatórne náležitosti a súd nemôže takéto petičné hárky uznať.
Súd nepovažuje rozhodnutie volebnej komisie týkajúce sa nečitateľnosti údajov uvedených v petícii za správne, vzhľadom na skutočnosť, že všetky údaje uvedené v petičných hárkoch sú pre súd zrozumiteľné a čitateľné.
Skutočnosti týkajúce sa nepravdivých údajov vzhľadom na to, že nie je komisiou uvedené o ktorú osobu sa jedná nemohol súd preskúmať, súd sa nimi ani zaoberať nebude a preskúmavanie tejto skutočnosti nepovažuje za potrebné vzhľadom na skutočnosť, že už prvý z dôvodov (nepodpísanie petičných hárkov fyzickou osobou, ktorá petíciu predkladá) spôsobil, že rozhodnutie volebnej komisie bolo správne.
Vzhľadom na skutočnosť, že v petičných listinách nebol podpis fyzickej osoby a teda petičná listina nebola v súlade s § 4 ods. 1 zák. č. 85/1990 Zb. o petičnom práve súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“
Sťažovateľka namieta porušenie označených základných práv podľa ústavynapadnutým uznesením okresného súdu. V rámci svojej argumentácie namieta výklad§ 4 ods. 1 zákona o petičnom práve. Podľa sťažovateľky z tohto ustanovenia zákonao petičnom práve a ani z iného právneho predpisu nemožno riadnym výkladom vyvodiťtakúto povinnosť. Sťažovateľka mala povinnosť podpísať len kandidátnu listinu, prípadnevyhlásenie podľa § 16 ods. 8 zákona o voľbách, avšak nie jednotlivé podpisové hárky.Výklad okresného súdu v tomto smere považuje za formalistický a môže viesť k absurdnýmzáverom (napr. potreba podpísať 10 000 podpisových hárkov pri petícii na vyhláseniereferenda).
Sťažovateľka namieta, že ak by aj mala povinnosť podpísať podpisové hárky, okresnýsúd nijako nezohľadnil § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve, podľa ktorého ju miestnavolebná komisia mala vyzvať na odstránenie nedostatkov petície.
Sťažovateľka tiež tvrdí, že okresný súd svoje uznesenie riadne neodôvodnil, pretožesa nijako nevysporiadal s rozhodnutím miestnej volebnej komisie o jej nezaregistrovaní akokandidátky na starostku obce.
Podľa § 16 ods. 4 zákona o voľbách kandidátna listina nezávislého kandidátaobsahuje meno a priezvisko, akademický titul, vek, povolanie, trvalý pobyt a podpiskandidáta.
Podľa § 16 ods. 9 zákona o voľbách súčasťou kandidátnej listiny nezávisléhokandidáta je petícia podpísaná voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru. Potrebný početpodpisov podľa veľkosti obce je uvedený v prílohe k tomuto zákonu. V petíciisa pri každom podpise uvedie meno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča a trvalýpobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu.Počet obyvateľov obce zverejní obec spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 85 dní preddňom volieb.
Podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o voľbách miestna volebná komisia predloženékandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ak chýba alebo je neúplná petíciapodľa § 16 ods. 9.
Podľa § 21 ods. 2 zákona o voľbách kandidovať na funkciu starostu (primátora) môžuaj nezávislí kandidáti. Nezávislý kandidát doručí svoju kandidátnu listinu v dvochrovnopisoch zapisovateľovi miestnej volebnej komisie najneskôr 55 dní predo dňom volieb.Súčasťou kandidátnej listiny nezávislého kandidáta je petícia podpísaná voličmipodporujúcimi jeho kandidatúru. Potrebný počet podpisov podľa veľkosti obce je uvedenýv prílohe k tomuto zákonu. V petícii sa pri každom podpise uvedie meno a priezviskovoliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice,ak sa obec člení na ulice, a číslo domu.
Podľa § 21 ods. 3 zákona o voľbách kandidátna listina obsahuje meno, priezviskoa akademický titul, vek, povolanie, trvalý pobyt kandidáta a názov politickej strany, ktorákandidáta navrhla, alebo údaj o tom, že ide o nezávislého kandidáta. Ku kandidátnej listinesa pripojí vyhlásenie podľa § 16 ods. 8 zákona o voľbách.
Podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o voľbách miestna volebná komisia predloženékandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ak chýba alebo ak je neúplná petíciapodľa § 21 ods. 2.
Podľa § 1 ods. 1 zákona o petičnom práve každý má právo sám alebo s inými obracaťsa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnejsamosprávy (ďalej len „orgán verejnej správy“) so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami (ďalejlen „petícia“).
Podľa § 3 ods. 4 zákona o petičnom práve ak nie je vytvorený petičný výbor, musísa v petícii určiť osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, na styk s orgánom verejnej správy. Podľa § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve každý má právo spôsobom neodporujúcimzákonu vyzývať iné osoby, aby svojím podpisom petíciu podporili. Fyzická osoba čitateľneuvedie svoje meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a k týmto údajom pripojí svojpodpis.... Ak osobitný predpis ustanovuje najnižší počet osôb podporujúcich petíciu alebovek osôb podporujúcich petíciu, uvedie sa čitateľne k údajom o osobe podporujúcej petíciuaj dátum jej narodenia. Osobám podporujúcim petíciu sa musí umožniť, aby sa s obsahompetície riadne oboznámili pred jej podpísaním.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve ak podpisové hárky neobsahujú textpetície, musia byť označené tak, aby bolo zrejmé, aká petícia sa má podporiť podpismi;na každom podpisovom hárku musí byť uvedené meno, priezvisko a úplná adresa trvaléhopobytu osoby, ktorá je určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy.
Podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve petícia musí byť písomná, označenáslovom petícia a musí obsahovať predmet verejného alebo iného spoločného záujmu a údajeuvedené v § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve o tom, kto ju podáva; ak petíciu podávapetičný výbor, uvedú sa údaje uvedené v § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve o každom jehočlenovi. Osoba určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy podľa § 3 ods. 3alebo 4 zákona o petičnom práve pripojí v petícii k menu, priezvisku a adrese trvaléhopobytu aj podpis.
Podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve ak petícia nemá náležitosti podľa odseku 1,príslušný orgán verejnej správy bezodkladne vyzve osobu, ktorá petíciu podala,aby odstránila nedostatky petície v lehote najneskôr do 30 pracovných dní od doručeniavýzvy, s poučením o následku ich neodstránenia. Ak osoba, ktorá petíciu podala, v tejtolehote nedostatky neodstráni, orgán verejnej správy petíciu odloží.
Jedným z predpokladov pre zaregistrovanie nezávislého kandidáta pre voľbydo obecného zastupiteľstva alebo pre voľby starostu je preukázanie, že jeho kandidatúrupodporuje zákonom predpísaný počet voličov v príslušnej obci. Splnenie tejto zákonnejpodmienky preukazuje kandidát petíciou, ktorá je súčasťou kandidátnej listiny (§ 16 ods. 9,§ 21 ods. 2 zákona o voľbách).
Všeobecné náležitosti petície upravuje zákon o petičnom práve, ktorý v § 1 ods. 1upravuje, že petíciou sú žiadosti, návrhy a sťažnosti vo veciach verejného alebo inéhospoločného záujmu (hmotné vymedzenie petície).
Formálne vymedzenie petície upravuje § 5 ods. 1 a 5 zákon o petičnom práve. Podľauvedených ustanovení petícia je písomná, a obsahuje
- označenie petície,
- predmet verejného alebo iného spoločného záujmu (petícia v hmotnom význame),
- zákonom vymedzené údaje o subjektoch, ktoré podávajú petíciu (údaje o osobách,ktoré podávajú petíciu ako jednotlivé osoby alebo ako členovia petičného výboru),
- zákonom vymedzené údaje o osobe určenej na zastupovanie v styku s orgánomverejnej správy,
- podpis osoby, ktorá predkladá petíciu resp. osoby určenej na zastupovanie v stykus orgánom verejnej správy a
- číselný údaj, ktorý vymedzuje počet priložených podpisových hárkov.
Zo znenia zákona o petičnom práve vyplýva, že súčasťou petície vo formálnomzmysle sú podpisové hárky (porovnaj napr. § 4 ods. 2, § 4 ods. 4, § 4 ods. 5), t. j. hárky,na ktorých osoby prejavia zákonom predpísaným spôsobom svoju vôľu podporiť petíciu(petíciu v hmotnom význame) – podpisom a čitateľným uvedením zákonom ustanovenýchúdajov. Podľa § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve podpisové hárky musia obsahovať
- text petície, alebo musia byť označené tak, aby bolo zrejmé, aká petíciasa má podporiť podpismi,
- meno, priezvisko a úplná adresa trvalého pobytu osoby, ktorá je určenána zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy,
- číselný údaj, ktorý vyjadruje poradie podpisového hárku.
Z § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve vyplýva, že ak petícia (vo formálnomzmysle, pozn.) nemá náležitosti podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve, orgán verejnejsprávy bezodkladne vyzve osobu, ktorá petíciu podala, aby odstránila nedostatky petíciev lehote najneskôr do 30 pracovných dní od doručenia výzvy, s poučením o následku ichneodstránenia. Orgán verejnej správy petíciu odloží, ak osoba, ktorá petíciu podala, v tejtolehote nedostatky neodstráni.
Z ustanovení zákona o voľbách je zrejmé, že tento zákon osobitne vymedzujenáležitosti, ktoré sa týkajú podpisových hárkov. V súvislosti s petíciou zákon o voľbáchvymedzuje
- osoby, ktoré sú oprávnené podpísať petíciu a právne účinným spôsobom podporiťkandidatúru nezávislého kandidáta (voliči v zmysle § 2 zákona o voľbách),
- minimálny počet voličov, v závislosti od počtu obyvateľov obce, ktorí musia petíciupodpísať.
Zákon o voľbách tiež ustanovuje náležitosti prejavu vôle voliča na petícii(podpisových hárkoch, pozn.), t. j. akým spôsobom má volič prejaviť svoju vôľu podporiťkandidatúru nezávislého kandidáta.
Predkladateľ petície, resp. osoba určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnejsprávy má v zmysle § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve povinnosť podpísať petíciuvo formálnom zmysle. Okresný súd sa v odôvodnení nijako nevysporiadal s toutopovinnosťou a ani s tým, ako uvedené ustanovenie aplikovať pri petícii na podporunezávislého kandidáta, napr. či je potrebné predložiť k podpisovým hárkom aj petíciuvo formálnom zmysle, či úlohu petície vo formálnom zmysle v tomto prípade plníkandidátna listina, ktorú musí nezávislý kandidát podpísať (§ 16 ods. 4 zákona o voľbách),alebo na splnenie tejto povinnosti stačí, ak predkladateľ petície podpíše podpisový hárok,ktorý je prvý v poradí. Z tohto hľadiska je potrebné napadnuté uznesenie okresného súdupovažovať za nedostatočne odôvodnené.
Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého uznesenia nevysporiadal v zákoneo petičnom práve ustanovenou povinnosťou príslušného orgánu verejnej správy vyzvaťpredkladateľa petície na odstránenie jej nedostatkov podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnompráve, ako ani s tým, či uvedené ustanovenie zákona o petičnom práve je potrebné aplikovaťpri skúmaní náležitostí petície nezávislého kandidáta v doslovnom gramatickom znenízákona o petičnom práve, prípadne či ho treba aplikovať primeraným spôsobom vzhľadomna jej špecifickú funkciu vo voľbách „priznanú“ jej zákonom o voľbách. Z predloženéhosúdneho spisu okresného súdu vyplýva, že okresný súd rozhodol bez nariadeniapojednávania. Z predloženého súdneho spisu okresného súdu však nevyplýva, či predsvojím rozhodnutím okresný súd zisťoval, či miestna volebná komisia vyzvala sťažovateľkuna odstránenie vytýkaných nedostatkov petície; sám okresný súd sťažovateľku na ichodstránenie podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve nevyzval. Ani z odôvodnenianapadnutého uznesenia okresného súdu nevyplýva, prečo nepovažoval okresný súdza potrebné vyzvať sťažovateľku na odstránenie nedostatkov petície, hoci túto skutočnosťpovažoval pre svoje rozhodnutie v danej veci za právne významnú, dokonca rozhodujúcu.Podľa názoru ústavného súdu na jednej strane postupoval okresný súd vo vzťahuk sťažovateľke prísne formálnoprávne, na druhej strane bol vo vzťahu k vlastnému postupuz tohto hľadiska značne benevolentný.
Podľa názoru ústavného súdu je právny záver okresného súdu o tom, že petíciasťažovateľky nespĺňa zákonom predpísané náležitosti, založený na zjavne nesprávneja formalistickej interpretácii relevantných ustanovení zákona o petičnom práve, ktorésú v doslovnom gramatickom znení na danú situáciu neaplikovateľné, a z tohto dôvodunapadnuté uznesenie okresného súdu je ústavne neudržateľné. Ústavný súd preto rozhodol,že napadnutým uznesením okresného súdu došlo k porušeniu základného právasťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46ods. 2 ústavy, ktoré upravuje právo na súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy.Základné právo podľa čl. 46 ods. 2 ústavy predstavuje osobitný prípad základného právana súdnu ochranu, ktoré v sebe inkorporuje všetky jednotlivé atribúty práva na súdnuochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavne súladné uplatnenie základného práva podľačl. 46 ods. 2 ústavy v sebe zahŕňa právo na prístup k súdu a aj právo na to, aby konanie,v rámci ktorého sa súdny prieskum napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správyrealizuje, zahŕňalo všetky atribúty tvoriace obsah základného práva na súdnu ochranu podľačl. 46 ods. 1 ústavy.
Ústavný súd tiež dospel k záveru, že napadnutým uznesením okresného súduz 26. septembra 2014 došlo aj k porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 30 ods. 1a 4 ústavy, pretože okresný súd napadnutým uznesením znemožnil sťažovateľke,aby sa uchádzala o funkciu starostky a tiež o funkciu poslankyne obecného zastupiteľstva vovoľbách do orgánov samosprávy obce vyhlásených na 15. november 2014.
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie... Ústavný súd môže zároveň vecvrátiť na ďalšie konanie...
Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebosloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie aleboopatrenie zruší.
Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,môže vrátiť vec na ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydalrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovaťa rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu. Ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením okresného súduz 26. septembra 2014 boli porušené základné práva sťažovateľky podľa čl. 30 ods. 1 a 4a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy. Nevyhovel však návrhu sťažovateľky na to, aby zrušil napadnutéuznesenie a vrátil vec okresnému súdu (bod 4 výroku tohto nálezu). Tento návrh považovalústavný súd v čase svojho rozhodovania za právne bezvýznamný z toho dôvodu, že okresnýsúd už nemôže svojím postupom, prípadne rozhodnutím v prospech sťažovateľky zasiahnuťdo právoplatných výsledkov volieb do orgánov samosprávy obce.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom,ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadnepríkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnostiprípadu.
S prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci, na to, že následok, ktorý vznikolnapadnutým uznesením okresného súdu, ktorý spočíval v tom, že sťažovateľke boloznemožnené sa uchádzať o funkciu starostky obce, resp. poslankyne obecného zastupiteľstvaobce, ústavný súd priznal sťažovateľke sumu 2 000 €, ktorá je podľa názoru ústavného súduprimeraná konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 2 výroku tohto nálezu).
Sťažovateľka tiež žiadala úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej vznikliv súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátom. Sťažovateľka si uplatnila úhradu trovkonania v sume 340,90 €.
Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľky úhradu trov konaniav uplatnenej sume, t. j. 340,90 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivostiSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanieprávnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenuza 2 úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky (prevzatie a prípravazastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavnýsúd vychádzal zo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej službyza rok 2014 v sume 134 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky)a náhrady hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej služby v sume8,04 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu284,08 €. Keďže právny zástupca je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“),uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľazákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnehozástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 6. mája 2015