znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 18/2015-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. mája 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov LajosaMészárosa   a   Ladislava   Orosza   o   sťažnosti ⬛⬛⬛⬛,zastúpenej Advokátskou   kanceláriou   HPP s. r. o.,   Záhradnícka   30,   Bratislava,   konajúcouprostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Pavla Haulíka, vo veci namietaného porušeniajej základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republikyuznesením   Okresného   súdu   Bratislava   III   sp.   zn.   32   S   5/2014   z   26.   septembra   2014,za účasti Okresného súdu Bratislava III takto

r o z h o d o l :

1. Základné práva ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 32 S 5/2014z 26. septembra 2014 p o r u š e n é   b o l i.

2. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   2   000   €(slovom   dvetisíc   eur),   ktoré   jej j e   Okresný   súd   Bratislava   III p o v i n n ý   vyplatiťdo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovykonania   v   sume   340,90   €   (slovom   tristoštyridsať   eur   a   deväťdesiat   centov)   na   účetjej právneho zástupcu Advokátskej kancelárie HPP s. r. o., Záhradnícka 30, Bratislava,konajúcej prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Pavla Haulíka, do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, Nový Svet 32 (ďalej len „sťažovateľka“),ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Okresného súdu Bratislava III(ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 32 S 5/2014 z 26. septembra 2014 (ďalej aj „napadnutéuznesenie “).

Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľka   ako   nezávislá   kandidátkana starostku   obce   Nový   Svet   (ďalej   len   „obec“),   ako   aj   na   poslankyňu   obecnéhozastupiteľstva   obce   predložila   svoje   kandidátne   listiny   spolu   s   petíciami,   v   ktorýchjej kandidatúru na tieto funkcie podporilo 23 voličov. Obec mala v tom čase 85 obyvateľov,preto v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánovsamosprávy obcí v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“) bolo potrebné,aby jej kandidatúru v petícii podporilo minimálne 20 voličov.

Miestna volebná komisia v obci rozhodnutím č. 172/2014 z 24. septembra 2014nezaregistrovala kandidátnu listinu sťažovateľky na funkciu starostky obce a rozhodnutímč. 173/2014   z   24.   septembra   2014   nezaregistrovala   kandidátnu   listinu   sťažovateľkyna funkciu poslankyne obecného zastupiteľstva obce.

Podľa sťažovateľky volebná komisia svoje rozhodnutia odôvodnila tým, že petičnálistina bola v zmysle zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o petičnom práve“) neúplná. Citujúc odôvodnenia rozhodnutí volebnejkomisie   uvádza,   že   chýba „na   troch   listoch   petície   podpis   nezávislého   kandidáta. Z 23 podpísaných voličov na petícii je platných iba 13 voličov podporujúcich petíciu... V 9 prípadoch nie je uvedená adresa trvalého pobytu voliča, je nečitateľná čo nemožno brať do úvahy v súlade s § 4 ods. 6. V jednom prípade nie je správne uvedená adresa.“.

Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľka   podala   okresnému   súdu   návrh   na   vydanierozhodnutia o jej zaregistrovaní ako kandidátky na starostu a tiež na poslankyňu obecnéhozastupiteľstva obce podľa § 250zb Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“).

Okresný súd rozhodol napadnutým uznesením č. k. 32 S 5/2014-18 z 26. septembra2014 tak, že jej návrh zamietol.

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uvádza:„Odôvodnenie vyššie uvedeného uznesenia sa však zaoberá výlučne kandidátnou listinou sťažovateľky pre voľby do miestneho zastupiteľstva, pričom v ňom nie je žiadna zmienka   o   kandidátnej   listine   na   funkciu   starostky   obce.   Vzhľadom   na   petit   podaného návrhu a výrok predmetného uznesenia je však zrejmé, že súd zamietol registráciu obidvoch kandidátnych listín, keďže návrh sťažovateľky bol zamietnutý v celom rozsahu.

... jediným dôvodom na odmietnutie registrácie kandidátnej listiny sťažovateľky bola skutočnosť, že petičné hárky, ktoré boli priložené k jej kandidátnej listine, neobsahovali podpis   samotnej   sťažovateľky   ako   kandidátky,   na   podporu   ktorej   boli   petičné   hárky podpísané. Takéto rozhodnutie súdu však nemá žiadnu oporu v našom právnom poriadku a došlo   ním   k   porušeniu   vyššie   uvedených   základných   práv   sťažovateľky...   Vzhľadom na chýbajúce odôvodnenie vo vzťahu ku kandidátnej listine na funkciu starostky môžeme len predpokladať, že súd mienil rovnako rozhodnúť vo vzťahu k obidvom kandidátnym listinám, keďže boli z hľadiska údajných nedostatkov v podstate rovnaké.

Petíciou   prikladanou   ku   kandidátnej   listine   nezávislého   kandidáta   do   orgánov miestnej samosprávy by tak mali byť iba petičné hárky (pri použití pojmov uvedených v Petičnom zákone) s dostatočným počtom podpisov voličov. Náležitosti týchto petičných hárkov, resp. petície sú výslovne upravené v cit. ust. § 16 ods. 9 veta tretia a v cit. ust. § 21 ods. 2 veta tretia a piata Zákona o komunálnych voľbách, v zmysle ktorých sa má pri každom podpise uviesť meno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu. Tieto zákonné ustanovenia (a ani žiadne iné) nevyžadujú, aby súčasťou takýchto petičných hárkov, resp. petície mali byť aj určité údaje o kandidátovi, na podporu ktorého je petícia určená alebo podpis kandidáta. Kandidát na poslanca sa totiž podpisuje len na kandidátnu listinu (cit. ust. § 16 ods. 4 Zákona o komunálnych voľbách) a kandidát na starostu na vyhlásenie podľa cit. ust. § 16 ods. 8 Zákona o komunálnych voľbách (cit. ust.   § 21   ods.   3   Zákona   o   komunálnych   voľbách),   avšak   na   petičné   hárky   (petíciu) predloženú k svojej kandidatúre sa už len prípadne môže (ale nemusí) podpísať ako volič, keďže zákon nevylučuje, aby kandidát podporil ako volič aj vlastnú kandidatúru. Miestna volebná komisia v Novom Svete a následne aj Okresný súd Bratislava III však takéto podpisy   sťažovateľky   v   rozpore   so   zákonom   vyžadovali   a   pre   ich   absenciu   zamietli registrovať obidve jej kandidátne listiny.

Dovoľujeme si zdôrazniť, že obsahové náležitosti petície na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta vo voľbách do orgánov miestnej samosprávy sú špeciálne vymedzené v cit. ust. § 16 ods. 9, resp. v cit. ust. § 21 ods. 2 Zákona o komunálnych voľbách a Petičný zákon môže byť na náležitosti takejto petície sui generis použitý len podporne, a to najmä pre   vymedzenie   formálnych   náležitostí   petície   (napr.   požiadavka   písomnej   formy, čitateľnosti údajov a pravdivosti údajov). Petičný zákon však nemôže rozširovať požiadavky na   náležitosti takejto   petície, pokiaľ   sú   tieto   požiadavky   špeciálne   (osobitne)   upravené v Zákone o komunálnych voľbách.

Ak   teda   Zákon   o   komunálnych   voľbách   neurčuje,   že   by   nezávislý   kandidát   mal podpísať každý jeden petičný hárok, ktorý predkladá k svojej kandidátnej listine, nemožno takúto povinnosť vyvodzovať z Petičného zákona. Navyše, Petičný zákon v jeho cit. ust. § 4 ods.   4   vyžaduje   na   petičných   hárkoch   okrem   údajov   o   podporovateľoch   petície   a   ich podpisov len údaje o osobe, ktorá je určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy, avšak ani v jej prípade nevyžaduje jej podpis na každom jednom petičnom hárku... Podotýkame pritom, že žiadne zákonné ustanovenie neurčuje, že by sa nezávislý kandidát mal považovať pre účely predkladania petície za osobu určenú na zastupovanie v styku s orgánom   verejnej   správy   podľa   Petičného   zákona   a   preto   nemožno   od   neho   ani   pri extenzívnom výklade cit. ust. § 16 ods. 9, resp. cit. ust. § 21 ods. 2 Zákona o komunálnych voľbách vyžadovať, aby na petičných hárkoch uvádzal údaje, ktoré cit. ust. § 4 ods. 4 Petičného zákona predpisuje výlučne osobe určenej na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy.

Na petičných hárkoch sťažovateľky je jednoznačne uvedené, že ide o hárky určené na podporu   jej   kandidatúry   vo   voľbách   starostu,   resp.   do   obecného   zastupiteľstva a na týchto   hárkoch   je   uvedený   dostatočný   počet   podpisov   voličov,   ktorí   podporili sťažovateľkinu   kandidatúru.   Predložené   kandidatúry,   vrátane   petičných   hárkov   (petície) spĺňajú všetky náležitosti vyžadované cit. ust. § 16 ods. 4 a 9, resp. cit. ust. § 21 ods. 2 a 3 Zákona o komunálnych voľbách...

... súd na právne odôvodnenie svojho rozhodnutia použil cit. ust. § 4 ods. 1 Petičného zákona,   z   ktorého   vyvodzoval   vyššie   uvedenú   neexistujúcu   požiadavku   na   podpísanie každého jedného petičného hárku nezávislým kandidátom (sťažovateľkou). Cit. ust. § 4 ods. 1 Petičného zákona však upravuje výlučne požiadavky na osoby podporujúce petíciu, keď stanovuje, k akým údajom má fyzická osoba alebo osoba oprávnená konať v mene právnickej   osoby   pripojiť   svoj   podpis...   táto   všeobecná   právna   úprava   je   pre   voľby do orgánov miestnej samosprávy neaplikovateľná, keďže je špeciálne upravená v cit. ust. § 16 ods. 9, resp. v cit. ust. § 21 ods. 2 Zákona o komunálnych voľbách...

Absolútnym   nedostatkom   napadnutého   uznesenia...   je   absencia   odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí návrhu na registráciu kandidátnej listiny pre voľby starostu....   pokiaľ   by   aj   kandidátna   listina   sťažovateľky   mala   mať   vytýkané   formálne nedostatky (čo však v skutočnosti nemala), miestna volebná komisia ju v zmysle ust. § 5 ods. 5 Petičného zákona mala vyzvať na ich odstránenie... Miestna volebná komisia však v tomto   smere   nevykonala   žiadny   úkon,   keď   nevyzvala   sťažovateľku   na   odstránenie domnelých nedostatkov ňou predloženej petície a touto otázkou sa nezaoberal ani Okresný súd Bratislava III. Pri nečinnosti miestnej volebnej komisie pritom zjavne išlo o účelový postup, keďže pre voľby starostu obce zaregistrovala len jediného kandidáta... a pre voľby do   obecného   zastupiteľstva,   ktoré   pozostáva   z   5   poslancov,   zaregistrovala   presne 5 kandidátov...“

Na tomto základe sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„...   Základné   práva ⬛⬛⬛⬛ priamo   sa   zúčastňovať   na   správe verejných vecí podľa ust. Čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa ust. Čl. 30 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a na súdnu ochranu podľa ust. Čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava III č. 32 S 5/2014-18 zo dňa 26. 9. 2014 porušené boli.

...   zrušuje   uznesenie   Okresného   súdu   Bratislava   III   č.   32   S   5/2014-18   zo   dňa 26. 9. 2014 a vec vracia Okresnému súdu Bratislava III na ďalšie konanie.

... Okresný súd Bratislava III je povinný zaplatiť ⬛⬛⬛⬛ finančné zadosťučinenie vo výške 2.000 €, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu. Okresný   súd   Bratislava   III   je   povinný   nahradiť ⬛⬛⬛⬛ na   účet jej právneho   zástupcu   trovy   konania   vo   výške   340,90   €,   a   to   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Primerané   finančné   zadosťučinenie   sťažovateľka   žiada   z   dôvodu „vynaloženia značného úsilia na kandidatúru vo voľbách do orgánov miestnej samosprávy, ktoré bolo zmarené protiprávnym postupom miestnej volebnej komisie a následne aj Okresného súdu Bratislava III, ktorý nedokázal rozoznať nesprávnosť postupu miestnej volebnej komisie (kde   by   bolo   možné   akceptovať   nižší   stupeň   právneho   vedomia   ako   na   súde,   keďže jej členovia nemusia mať právne vzdelanie) a z neexistujúcich dôvodov zamietol návrh sťažovateľky na registráciu jej kandidátnych listín“.

Ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   uznesením   z   15.   januára   2015   prijalsťažnosť na ďalšie konanie.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcusťažovateľky a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo vecikonalo   ústne   pojednávanie.   Predsedu   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby sa vyjadrilk sťažnosti.   Právny   zástupca   sťažovateľky   a   predseda   okresného   súdu   ústavnému   súduoznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Vzhľadom   na   oznámenia   právneho   zástupcu   sťažovateľky   a   predsedu   okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlades § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,keďže dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril v prípise sp. zn. Spr. 3183/2015 z 30.marca   2015   v   ktorom   uviedol,   že   z „vecnej   stránky   sa   s   obsahom   ústavnej   sťažnosti stotožňujem“. K prípisu predseda okresného súdu pripojil aj stanovisko zákonnej sudkynez 12.   marca   2015.   Zákonná   sudkyňa   zhrnula   doterajší   priebeh   konania,   k   argumentáciisťažovateľky v sťažnosti sa nevyjadrila.

Sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu v podaní z 15. apríla 2015 podalastanovisko k vyjadreniu predsedu okresného súdu. Uviedla, že k vyjadreniu nemá výhrady,„nakoľko tento súd sa z vecnej stránky stotožnil s obsahom... ústavnej sťažnosti.

Vyjadrenie   zákonnej   sudkyne...   obsahuje   len   skutkový   popis   veci   tak,   ako   bola prejednávaná v súdnom konaní... Nakoľko vo vyjadrení zákonnej sudkyne absentuje názor na   podanú   ústavnú   sťažnosť,   bolo   by   zjavne   nadbytočné   osobitne   podávať   stanovisko aj k tomuto vyjadreniu.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzivšeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,ktorá   určuje   aj   rozsah   právomoci   ústavného   súdu   pri   poskytovaní   ochrany   základnýmprávam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy),a to tak,   že   všeobecné   súdy   sú   primárne   zodpovedné   za   výklad   a   aplikáciu   zákonov,ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy).

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názoryvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo vecisamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkovýstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úlohaústavného   súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácies ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách(II. ÚS 1/95, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môžepreskúmať také rozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebosamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva a slobody. Skutkové a právnezávery všeobecného súdu môžu byť preto predmetom kontroly zo strany ústavného súduvtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následokporušenie   základného   práva   alebo   slobody   (II.   ÚS   58/98,   I.   ÚS   5/00).   Ako   ústavnenesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutiavšeobecných   súdov,   v   ktorých   boli   zákony,   prípadne   podzákonné   právne   úpravyinterpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr. prílišnéhoformalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobneaj Ústavný súd Českej republiky napr. III. ÚS 150/99).

Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavyje aj právo   účastníka   konania   na   dostatočné   odôvodnenie   súdneho   rozhodnutia(napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasnea zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiaces predmetom súdnej ochrany, teda s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.Odôvodnenie   rozhodnutia   všeobecného   súdu,   ktoré   stručne   a   jasne   objasní   skutkovýa právny   základ   rozhodnutia,   postačuje   na   záver   o   tom,   že   z   tohto   aspektu   je   plnerealizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03,III.   ÚS   209/04).   Judikatúra   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   nevyžaduje,aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníka konania.Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveďpráve   na   tento   argument   (Georgidias   c.   Grécko   z   29.   5.   1997,   Higgins   c.   Francúzskoz 19. 2. 1998).   Potreba   náležite   odôvodniť   súdne   rozhodnutie   je   daná   tiež   vo   verejnomzáujme,   pretože   je   jednou   zo   záruk   toho,   že   výkon   spravodlivosti   nie   je   arbitrárny,neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné.

Do   obsahu   základného   práva   na   súdnu   ochranu   patrí   aj   právo   každého   na   to,aby sa v jeho   veci   rozhodovalo   podľa   relevantnej   právnej   normy   právneho   poriadkuSlovenskej republiky. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavnesúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiusúdnej   ochrany   dôjde   len   vtedy,   ak   sa   na   zistený   stav   veci   použije   ústavne   súladneinterpretovaná platná a účinná právna norma (II. ÚS 249/2011).

Ústavný príkaz konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,ktorý ustanoví zákon vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ústavy, zaväzuje všetky orgány verejnej mocivrátane   súdov   rozhodujúcich   o   opravných   prostriedkoch   proti   rozhodnutiam   správnychorgánov. Tento ústavný príkaz zaväzuje orgány verejnej moci pri ich akejkoľvek činnostia zvlášť vtedy, ak výkonom   svojich kompetencií poskytujú ochranu základným právama slobodám fyzických osôb a právnických osôb, rešpektujúc pritom princípy právneho štátu(čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy).

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutímorgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhotorozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z   právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčenépreskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejnýchvecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov...

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k volenýma iným verejným funkciám.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľky predovšetkým zobral do úvahy,že namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu, ktoré je v demokratickejspoločnosti natoľko závažné, že pri jeho výkone neprichádza do úvahy (zo strany súdov) anijeho zužujúci výklad a ani také formálne interpretačné postupy, následkom ktorých bymohlo   byť   jeho   neodôvodnené   (svojvoľné)   obmedzenie,   či dokonca   popretie   (IV.   ÚS102/08).

Výklad a aplikácia práva všeobecnými súdmi musí byť v súlade s účelom základnéhopráva   na   súdnu   ochranu,   ktorým   je   poskytnutie   materiálnej   ochrany   zákonnosti   tak,aby bola zabezpečená   spravodlivá   ochrana   práv   a   oprávnených   záujmov   účastníkovkonania.

V súvislosti s namietaným porušením základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 ústavypoukazuje ústavný súd na to, že tieto základné práva sú kľúčovými politickými právami,ktoré súvisia s charakterom Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu(čl. 1 ods. 1 ústavy).

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv zaručených čl. 30 ods. 1 a 4ústavy   ústavný   súd   poznamenáva,   že   z   jeho   doterajšej   rozhodovacej   praxe   vyplýva,že orgány zabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám porušia čl. 30 ods. 4ústavy aj tým, že „sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu“ (III. ÚS 75/01),resp. že nezabezpečia „objektivitu konania“ (II. ÚS 9/00, III. ÚS 23/00). V tejto súvislostiústavný súd uviedol (II. ÚS 5/03), že „v právnom štáte je nevyhnutné, aby každý orgánverejnej   moci...   postupoval   pri   výkone   svojej   právomoci   tak,   že   zabezpečí   objektivitusvojho   postupu   smerujúceho   k   ochrane   alebo   uplatňovaniu   základného   práva   alebozákladnej slobody, ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochrane a uplatňovanízákladného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tento postup prebieha vprávne   formalizovanom rámci alebo iba   v rámci faktickej   činnosti príslušného   orgánu.Uplatňovanie   a   ochrana   každého   základného   práva   alebo   slobody   musí   byť   v   činnostikaždého orgánu verejnej moci zabezpečená reálne a musí prebiehať na nediskriminačnomzáklade. Táto požiadavka sa dotýka každého úkonu orgánu verejnej moci, ktorý priamoalebo aspoň sprostredkovane súvisí s ochranou alebo uplatňovaním základného práva aleboslobody.“ Podobne vo veci sp. zn. PL. ÚS 35/03 ústavný súd uviedol: „... subjektom tohtopráva je každý občan Slovenskej republiky, ktorý sa o volenú funkciu uchádza. Obsahomuvedeného práva je aj predpoklad, že jednotliví voliči budú mať možnosť odovzdať svoj hlasv prospech niektorého z kandidátov za rovnakých podmienok vrátane možnosti dostať sa kinformáciám o jednotlivých kandidátoch rovnakým spôsobom.“

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkonpolitických   práv,   je   čl.   31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkýchpolitických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnúsúťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Toto   ustanovenie   ústavy   má   priamu   spojitosť   so   všetkými   politickými   právamivyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahou   ovplyvňuje   formovanie   politických   sílv demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž   politických   síl   nachádzajúca   výrazpredovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu(PL. ÚS 19/98).

Podľa judikatúry ústavného súdu ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva)ústavný   súd   hodnotí   aj   také   rozhodnutia   všeobecných   súdov,   v   ktorých   boli   zákony,prípadne   podzákonné   právne   úpravy   interpretované   v   extrémnom   rozpore   s   princípmispravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012,IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej republikynapr. III. ÚS 150/99). K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovaťlen z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačnýa určitý,   ale   predovšetkým   podľa   zmyslu   a   účelu   zákona.   Jazykový   výklad   môže   totižv zmysle   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   predstavovať   len   prvotné   priblíženiesa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overeniesprávnosti   či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžiaostatné   interpretačné   prístupy   postavené   na   roveň   gramatickému   výkladu,   najmäteleologický   a   systematický   výklad   vrátane   ústavne   konformného   výkladu,   ktorésú spôsobilé   v   kontexte   racionálnej   argumentácie   predstavovať   významný   korektívpri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010,m. m. I. ÚS 306/2010).

Materiálny   prístup   pri   výklade   a   aplikácii   volebných   zákonov   a   pri   hodnoteníporušení   volebných   zákonov   je   potrebné   aplikovať   v   celom   volebnom   procese,t. j. aj v štádiu   predkladania   kandidátnych   listín   a   hodnotenia   toho,   či   kandidát   splnilzákonné predpoklady na zaregistrovanie ako kandidáta pre voľby starostu obce, prípadneposlanca obecného zastupiteľstva.

V prerokúvanom   prípade   miestna   volebná   komisia   rozhodnutím   č.   172/2014z 24. septembra   2014   nezaregistrovala   sťažovateľku   ako   kandidátku   na   starostku   obcea rozhodnutím   č.   173/2014   z   24.   septembra   2014   ju   nezaregistrovala   ako   kandidátkuna poslankyňu obecného zastupiteľstva. Svoje rozhodnutia odôvodnila zhodne:

„Predložená petičná listina je neúplná, v súlade so zákonom č. 85/1990 Zb... chýba na troch listoch petície podpis nezávislého kandidáta.

Z 23 podpísaných voličov na petícii je platných iba 13 voličov... V 9 prípadoch nie je uvedená adresa trvalého pobytu voliča, je nečitateľná čo nemožno brať do úvahy v súlade s § 4 ods. 6. V jednom prípade nie je správne uvedená adresa.“

Rozhodnutia miestnej volebnej komisie preskúmal na základe návrhu sťažovateľkyokresný súd a napadnutým uznesením jej návrh zamietol. V odôvodnení uviedol:

„Súd   riadne   preskúmal   priložené   petičné   hárky   kandidáta   a   dospel   k   záveru, že obligatórne   skutočnosti,   ktoré   taxatívne   vymenúva   zákon   nie   sú   v   petičnej   listine navrhovateľky uvedené a teda nezávislý kandidát nepreukázal, dostatočnú podporu voličmi. Petičné hárky neobsahujú podpis fyzickej osoby, ktorá petíciu predkladá a teda nespĺňa obligatórne náležitosti a súd nemôže takéto petičné hárky uznať.

Súd   nepovažuje   rozhodnutie   volebnej   komisie   týkajúce   sa   nečitateľnosti   údajov uvedených   v   petícii   za   správne,   vzhľadom   na   skutočnosť,   že   všetky   údaje   uvedené v petičných hárkoch sú pre súd zrozumiteľné a čitateľné.

Skutočnosti týkajúce sa nepravdivých údajov vzhľadom na to, že nie je komisiou uvedené o ktorú osobu sa jedná nemohol súd preskúmať, súd sa nimi ani zaoberať nebude a preskúmavanie   tejto   skutočnosti   nepovažuje   za   potrebné   vzhľadom   na   skutočnosť, že už prvý   z   dôvodov   (nepodpísanie   petičných   hárkov   fyzickou   osobou,   ktorá   petíciu predkladá) spôsobil, že rozhodnutie volebnej komisie bolo správne.

Vzhľadom na skutočnosť, že v petičných listinách nebol podpis fyzickej osoby a teda petičná listina nebola v súlade s § 4 ods. 1 zák. č. 85/1990 Zb. o petičnom práve súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“

Sťažovateľka   namieta   porušenie   označených   základných   práv   podľa   ústavynapadnutým   uznesením   okresného   súdu.   V   rámci   svojej   argumentácie   namieta   výklad§ 4 ods.   1   zákona   o   petičnom   práve.   Podľa   sťažovateľky   z   tohto   ustanovenia   zákonao petičnom práve a ani z iného právneho predpisu nemožno riadnym výkladom vyvodiťtakúto povinnosť. Sťažovateľka mala povinnosť podpísať len kandidátnu listinu, prípadnevyhlásenie podľa § 16 ods. 8 zákona o voľbách, avšak nie jednotlivé podpisové hárky.Výklad okresného súdu v tomto smere považuje za formalistický a môže viesť k absurdnýmzáverom   (napr.   potreba   podpísať   10   000   podpisových   hárkov   pri   petícii   na   vyhláseniereferenda).

Sťažovateľka namieta, že ak by aj mala povinnosť podpísať podpisové hárky, okresnýsúd nijako nezohľadnil § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve, podľa ktorého ju miestnavolebná komisia mala vyzvať na odstránenie nedostatkov petície.

Sťažovateľka tiež tvrdí, že okresný súd svoje uznesenie riadne neodôvodnil, pretožesa nijako nevysporiadal s rozhodnutím miestnej volebnej komisie o jej nezaregistrovaní akokandidátky na starostku obce.

Podľa   §   16   ods.   4   zákona   o   voľbách   kandidátna   listina   nezávislého   kandidátaobsahuje   meno   a   priezvisko,   akademický   titul,   vek,   povolanie,   trvalý   pobyt   a   podpiskandidáta.

Podľa   §   16   ods.   9   zákona   o   voľbách   súčasťou   kandidátnej   listiny   nezávisléhokandidáta je petícia podpísaná voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru. Potrebný početpodpisov   podľa   veľkosti   obce   je   uvedený   v   prílohe   k   tomuto   zákonu.   V   petíciisa pri každom podpise uvedie meno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča a trvalýpobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu.Počet obyvateľov obce zverejní obec spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 85 dní preddňom volieb.

Podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o voľbách miestna volebná komisia predloženékandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ak chýba alebo je neúplná petíciapodľa § 16 ods. 9.

Podľa § 21 ods. 2 zákona o voľbách kandidovať na funkciu starostu (primátora) môžuaj   nezávislí   kandidáti.   Nezávislý   kandidát   doručí   svoju   kandidátnu   listinu   v   dvochrovnopisoch zapisovateľovi miestnej volebnej komisie najneskôr 55 dní predo dňom volieb.Súčasťou   kandidátnej   listiny   nezávislého   kandidáta   je   petícia   podpísaná   voličmipodporujúcimi jeho kandidatúru. Potrebný počet podpisov podľa veľkosti obce je uvedenýv prílohe k tomuto zákonu. V petícii sa pri každom podpise uvedie meno a priezviskovoliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt, ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice,ak sa obec člení na ulice, a číslo domu.

Podľa § 21 ods. 3 zákona o voľbách kandidátna listina obsahuje meno, priezviskoa akademický titul, vek, povolanie, trvalý pobyt kandidáta a názov politickej strany, ktorákandidáta navrhla, alebo údaj o tom, že ide o nezávislého kandidáta. Ku kandidátnej listinesa pripojí vyhlásenie podľa § 16 ods. 8 zákona o voľbách.

Podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o voľbách miestna volebná komisia predloženékandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ak chýba alebo ak je neúplná petíciapodľa § 21 ods. 2.

Podľa § 1 ods. 1 zákona o petičnom práve každý má právo sám alebo s inými obracaťsa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnejsamosprávy (ďalej len „orgán verejnej správy“) so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami (ďalejlen „petícia“).

Podľa § 3 ods. 4 zákona o petičnom práve ak nie je vytvorený petičný výbor, musísa v petícii určiť osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, na styk s orgánom verejnej správy. Podľa § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve každý má právo spôsobom neodporujúcimzákonu vyzývať iné osoby, aby svojím podpisom petíciu podporili. Fyzická osoba čitateľneuvedie   svoje   meno,   priezvisko,   adresu   trvalého   pobytu   a   k   týmto   údajom pripojí   svojpodpis.... Ak osobitný predpis ustanovuje najnižší počet osôb podporujúcich petíciu alebovek osôb podporujúcich petíciu, uvedie sa čitateľne k údajom o osobe podporujúcej petíciuaj dátum jej narodenia. Osobám podporujúcim petíciu sa musí umožniť, aby sa s obsahompetície riadne oboznámili pred jej podpísaním.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve ak podpisové hárky neobsahujú textpetície, musia byť označené tak, aby bolo zrejmé, aká petícia sa má podporiť podpismi;na každom podpisovom hárku musí byť uvedené meno, priezvisko a úplná adresa trvaléhopobytu osoby, ktorá je určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve petícia musí byť písomná, označenáslovom petícia a musí obsahovať predmet verejného alebo iného spoločného záujmu a údajeuvedené v § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve o tom, kto ju podáva; ak petíciu podávapetičný výbor, uvedú sa údaje uvedené v § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve o každom jehočlenovi. Osoba určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy podľa § 3 ods. 3alebo 4 zákona o petičnom práve pripojí v petícii k menu, priezvisku a adrese trvaléhopobytu aj podpis.

Podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve ak petícia nemá náležitosti podľa odseku 1,príslušný   orgán   verejnej   správy   bezodkladne   vyzve   osobu,   ktorá   petíciu   podala,aby odstránila nedostatky petície v lehote najneskôr do 30 pracovných dní od doručeniavýzvy, s poučením o následku ich neodstránenia. Ak osoba, ktorá petíciu podala, v tejtolehote nedostatky neodstráni, orgán verejnej správy petíciu odloží.

Jedným   z   predpokladov   pre   zaregistrovanie   nezávislého   kandidáta   pre   voľbydo obecného zastupiteľstva alebo pre voľby starostu je preukázanie, že jeho kandidatúrupodporuje zákonom predpísaný počet voličov v príslušnej obci. Splnenie tejto zákonnejpodmienky preukazuje kandidát petíciou, ktorá je súčasťou kandidátnej listiny (§ 16 ods. 9,§ 21 ods. 2 zákona o voľbách).

Všeobecné náležitosti petície upravuje zákon o petičnom práve, ktorý v § 1 ods. 1upravuje, že petíciou sú žiadosti, návrhy a sťažnosti vo veciach verejného alebo inéhospoločného záujmu (hmotné vymedzenie petície).

Formálne vymedzenie petície upravuje § 5 ods. 1 a 5 zákon o petičnom práve. Podľauvedených ustanovení petícia je písomná, a obsahuje

- označenie petície,

- predmet verejného alebo iného spoločného záujmu (petícia v hmotnom význame),

- zákonom vymedzené údaje o subjektoch, ktoré podávajú petíciu (údaje o osobách,ktoré podávajú petíciu ako jednotlivé osoby alebo ako členovia petičného výboru),

- zákonom vymedzené údaje o osobe určenej na zastupovanie v styku s orgánomverejnej správy,

- podpis osoby, ktorá predkladá petíciu resp. osoby určenej na zastupovanie v stykus orgánom verejnej správy a

- číselný údaj, ktorý vymedzuje počet priložených podpisových hárkov.

Zo znenia zákona o petičnom práve vyplýva,   že súčasťou petície vo formálnomzmysle sú podpisové hárky (porovnaj napr. § 4 ods. 2, § 4 ods. 4, § 4 ods. 5), t. j. hárky,na ktorých osoby prejavia zákonom predpísaným spôsobom svoju vôľu podporiť petíciu(petíciu v hmotnom význame) – podpisom a čitateľným uvedením zákonom ustanovenýchúdajov. Podľa § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve podpisové hárky musia obsahovať

- text   petície,   alebo   musia   byť   označené   tak,   aby   bolo   zrejmé,   aká   petíciasa má podporiť podpismi,

- meno,   priezvisko   a   úplná   adresa   trvalého   pobytu   osoby,   ktorá   je   určenána zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy,

- číselný údaj, ktorý vyjadruje poradie podpisového hárku.

Z   §   5   ods.   5   zákona   o   petičnom   práve   vyplýva,   že   ak   petícia   (vo   formálnomzmysle, pozn.) nemá náležitosti podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve, orgán verejnejsprávy bezodkladne vyzve osobu, ktorá petíciu podala, aby odstránila nedostatky petíciev lehote najneskôr do 30 pracovných dní od doručenia výzvy, s poučením o následku ichneodstránenia. Orgán verejnej správy petíciu odloží, ak osoba, ktorá petíciu podala, v tejtolehote nedostatky neodstráni.

Z   ustanovení   zákona   o   voľbách   je   zrejmé,   že   tento   zákon   osobitne   vymedzujenáležitosti, ktoré sa týkajú podpisových hárkov. V súvislosti s petíciou zákon o voľbáchvymedzuje

- osoby, ktoré sú oprávnené podpísať petíciu a právne účinným spôsobom podporiťkandidatúru nezávislého kandidáta (voliči v zmysle § 2 zákona o voľbách),

- minimálny počet voličov, v závislosti od počtu obyvateľov obce, ktorí musia petíciupodpísať.

Zákon   o   voľbách   tiež   ustanovuje   náležitosti   prejavu   vôle   voliča   na   petícii(podpisových hárkoch, pozn.), t. j. akým spôsobom má volič prejaviť svoju vôľu podporiťkandidatúru nezávislého kandidáta.

Predkladateľ petície, resp. osoba určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnejsprávy   má   v   zmysle   §   5   ods.   1   zákona   o   petičnom   práve   povinnosť   podpísať   petíciuvo formálnom   zmysle.   Okresný   súd   sa   v   odôvodnení   nijako   nevysporiadal   s   toutopovinnosťou   a   ani   s   tým,   ako   uvedené   ustanovenie   aplikovať   pri   petícii   na   podporunezávislého   kandidáta,   napr.   či   je   potrebné   predložiť   k   podpisovým   hárkom   aj   petíciuvo formálnom   zmysle,   či   úlohu   petície   vo   formálnom   zmysle   v   tomto   prípade   plníkandidátna listina, ktorú musí nezávislý kandidát podpísať (§ 16 ods. 4 zákona o voľbách),alebo na splnenie tejto povinnosti stačí, ak predkladateľ petície podpíše podpisový hárok,ktorý je prvý v poradí. Z tohto hľadiska je potrebné napadnuté uznesenie okresného súdupovažovať za nedostatočne odôvodnené.

Okresný   súd   sa   v   odôvodnení   napadnutého   uznesenia   nevysporiadal   v zákoneo petičnom   práve   ustanovenou   povinnosťou   príslušného   orgánu   verejnej   správy   vyzvaťpredkladateľa petície na odstránenie jej nedostatkov podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnompráve, ako ani s tým, či uvedené ustanovenie zákona o petičnom práve je potrebné aplikovaťpri   skúmaní   náležitostí   petície   nezávislého   kandidáta   v doslovnom   gramatickom   znenízákona o petičnom práve, prípadne či ho treba aplikovať primeraným spôsobom vzhľadomna jej špecifickú funkciu vo voľbách „priznanú“ jej zákonom o voľbách. Z predloženéhosúdneho   spisu   okresného   súdu   vyplýva,   že   okresný   súd   rozhodol   bez   nariadeniapojednávania.   Z predloženého   súdneho   spisu   okresného   súdu   však   nevyplýva,   či   predsvojím rozhodnutím okresný súd zisťoval, či miestna volebná komisia vyzvala sťažovateľkuna   odstránenie   vytýkaných   nedostatkov   petície;   sám   okresný   súd   sťažovateľku   na   ichodstránenie   podľa   §   5   ods.   5   zákona   o   petičnom   práve   nevyzval.   Ani z odôvodnenianapadnutého   uznesenia   okresného   súdu   nevyplýva,   prečo   nepovažoval   okresný   súdza potrebné vyzvať sťažovateľku na odstránenie nedostatkov petície, hoci túto skutočnosťpovažoval pre svoje rozhodnutie v danej veci za právne významnú, dokonca rozhodujúcu.Podľa   názoru   ústavného   súdu   na   jednej   strane   postupoval   okresný   súd   vo vzťahuk sťažovateľke prísne formálnoprávne, na druhej strane bol vo vzťahu k vlastnému postupuz tohto hľadiska značne benevolentný.

Podľa názoru ústavného súdu je právny záver okresného súdu o tom, že petíciasťažovateľky   nespĺňa   zákonom   predpísané   náležitosti,   založený   na   zjavne   nesprávneja formalistickej   interpretácii   relevantných   ustanovení   zákona   o petičnom   práve,   ktorésú v doslovnom   gramatickom   znení   na   danú   situáciu   neaplikovateľné,   a z tohto   dôvodunapadnuté uznesenie okresného súdu je ústavne neudržateľné. Ústavný súd preto rozhodol,že   napadnutým   uznesením   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu   základného   právasťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a tiež k porušeniu jej základného práva podľa čl. 46ods. 2 ústavy, ktoré upravuje právo na súdny prieskum rozhodnutia orgánu verejnej správy.Základné právo podľa čl. 46 ods. 2 ústavy predstavuje osobitný prípad základného právana súdnu   ochranu,   ktoré   v   sebe   inkorporuje   všetky   jednotlivé   atribúty   práva   na   súdnuochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy. Ústavne súladné uplatnenie základného práva podľačl. 46 ods. 2 ústavy v sebe zahŕňa právo na prístup k súdu a aj právo na to, aby konanie,v rámci   ktorého   sa   súdny   prieskum   napadnutého   rozhodnutia   orgánu   verejnej   správyrealizuje, zahŕňalo všetky atribúty tvoriace obsah základného práva na súdnu ochranu podľačl. 46 ods. 1 ústavy.

Ústavný   súd   tiež   dospel   k   záveru,   že   napadnutým   uznesením   okresného   súduz 26. septembra 2014 došlo aj k porušeniu základných práv sťažovateľky podľa čl. 30 ods. 1a 4   ústavy,   pretože   okresný   súd   napadnutým   uznesením   znemožnil   sťažovateľke,aby sa uchádzala o funkciu starostky a tiež o funkciu poslankyne obecného zastupiteľstva vovoľbách do orgánov samosprávy obce vyhlásených na 15. november 2014.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie... Ústavný súd môže zároveň vecvrátiť na ďalšie konanie...

Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebosloboda   porušili   rozhodnutím   alebo   opatrením,   ústavný   súd   také   rozhodnutie   aleboopatrenie zruší.

Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

Podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,opatrenie   alebo   iný   zásah   zruší   a   vec   vráti   na   ďalšie   konanie,   ten,   kto   vo   veci   vydalrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovaťa rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu. Ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   napadnutým   uznesením   okresného   súduz 26. septembra 2014 boli porušené základné práva sťažovateľky podľa čl. 30 ods. 1 a 4a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy. Nevyhovel však návrhu sťažovateľky na to, aby zrušil napadnutéuznesenie a vrátil vec okresnému súdu (bod 4 výroku tohto nálezu). Tento návrh považovalústavný súd v čase svojho rozhodovania za právne bezvýznamný z toho dôvodu, že okresnýsúd už nemôže svojím postupom, prípadne rozhodnutím v prospech sťažovateľky zasiahnuťdo právoplatných výsledkov volieb do orgánov samosprávy obce.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného   práva   v   prípadoch,   v   ktorých   sa   zistilo,   že   k   porušeniu   došlo   spôsobom,ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadnepríkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnostiprípadu.

S prihliadnutím na okolnosti   predmetnej veci, na to,   že následok,   ktorý   vznikolnapadnutým   uznesením   okresného   súdu,   ktorý   spočíval   v   tom,   že   sťažovateľke   boloznemožnené sa uchádzať o funkciu starostky obce, resp. poslankyne obecného zastupiteľstvaobce, ústavný súd priznal sťažovateľke sumu 2 000 €, ktorá je podľa názoru ústavného súduprimeraná konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci (bod 2 výroku tohto nálezu).

Sťažovateľka tiež žiadala úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré jej vznikliv súvislosti s jej právnym zastupovaním advokátom. Sťažovateľka si uplatnila úhradu trovkonania v sume 340,90 €.

Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania,aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   priznal   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   úhradu   trov   konaniav uplatnenej   sume,   t.   j.   340,90   €   v   súlade   s   vyhláškou   Ministerstva   spravodlivostiSlovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanieprávnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška“),   a   to   odmenuza 2 úkony právnej služby podľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky (prevzatie a prípravazastúpenia vrátane prvej porady s klientom, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavnýsúd   vychádzal   zo   základnej   sadzby   tarifnej   odmeny   za   jeden   úkon   právnej   službyza rok 2014   v sume   134   €   (1/6   výpočtového   základu   podľa   §   11   ods.   3   vyhlášky)a náhrady hotových   výdavkov   (režijný   paušál)   za   každý   úkon   právnej   služby   v   sume8,04 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolu predstavuje sumu284,08 €. Keďže právny zástupca je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“),uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľazákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na   účet právnehozástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. mája 2015