znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 18/2012-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2012 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti P., a. s. v konkurze, B., zastúpenej advokátom Mgr.   D.   Š.,   B.,   a advokátom   JUDr.   B.   J.,   PhD.,   B.,   s.   r.   o.,   B.,   vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky sp. zn. 1 Sžr 74/2011 zo 7. októbra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti P., a. s. v konkurze, o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. decembra 2011 doručená sťažnosť spoločnosti P., a. s. v konkurze, B. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práv   podľa   čl.   6   ods.   1   a čl.   13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského   súdu   v Žiline   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 29 Sp 53/2010   a postupom   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sžr 74/2011.

Z obsahu sťažnosti vyplynul tento skutkový stav: „...   Sťažovateľ   v   zastúpení   štatutárnym   orgánom   (predseda   predstavenstva   T.   L. a podpredseda   predstavenstva   M.   V.)   podal   opravný   prostriedok   proti   rozhodnutiu Obvodného   pozemkového   úradu   v N...   č.   rozhodnutia   OPÚ-2010-08/00785/dam   zo   dňa 1. októbra 2010. Išlo o opravný prostriedok voči správnemu rozhodnutiu, o ktorom mal rozhodovať súd.

... Dňa 4. marca 2011 Krajský súd v Žiline uznesením v konaní vedenom pod sp. zn. 29Sp/53/2010 konštatoval nedostatok aktívnej procesnej legitimácie sťažovateľa na podanie opravného prostriedku a tento odmietol.

...   Proti   rozhodnutiu   Krajského   súdu   v   Žiline   bol   sťažovateľom   podaný   opravný prostriedok - odvolanie v zákonom stanovenej lehote.

...   O   odvolaní   rozhodol   odvolací   súd   -   Najvyšší   súd   SR   uznesením   sp.   zn. 1Sžr/74/2011   zo   dňa   7.   októbra   2011.   Najvyšší   súd   SR   uznesením   potvrdil   uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 4. marca 2011, č.k. 29Sp/53/2010-89. Zároveň nepriznal účastníkovi odvolacieho konania trovy konania.

... Odvolací súd rovnako ako prvostupňový súd dospel k záveru, že procesné práva na vyvolanie súdneho prieskumu spoločnosti P., a.s. v konkurze ako úpadcovi nesvedčia, ale tieto   svedčia   správcovi   konkurznej   podstaty.   Konštatoval   tak   z   dôvodu,   že   uznesením Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici   č.k.   36-24   K   323/00-614   zo   dňa   20.12.2002   bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu P., a.s. a uznesením č.k. 36K-24K 323/00-KI-3341 zo dňa   25.01.2008   bola   do   funkcie   správcu   konkurznej   podstaty   ustanovená   JUDr.   D.   Ď. K odvolaniu proti rozhodnutiu správneho orgánu došlo dňa 4.11.2010, teda po vyhlásení konkurzu na majetok sťažovateľa.“

Sťažovateľka v sťažnosti v podstatnom uviedla: «...   Rozhodnutia   prvostupňového   ako   aj   odvolacieho   súdu   sú   založené   na nesprávnom   právnom   názore   odvolacieho   súdu,   ktorý   vyústil   do   odňatia   možnosti účastníkovi - sťažovateľovi konať pred súdom vo veci podaného opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu.

... Nesprávne právne posúdenie spočíva v tom, že prvostupňový ako aj odvolací súd dospel k záveru, že procesné práva na vyvolanie súdneho prieskumu spoločnosti P., a.s. v konkurze   ako   úpadcovi   nesvedčia,   ale   tieto   svedčia   správcovi   konkurznej   podstaty. Konštatoval tak z dôvodu, že uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 36-24 K 323/00-614   zo   dňa   20.12.2002   bol   vyhlásený   konkurz   na   majetok   úpadcu   P.,   a.s. a uznesením   č.k.   36K-24K   323/00-KI-3341   zo   dňa   25.01.2008   bola   do   funkcie   správcu konkurznej podstaty ustanovená JUDr. D. Ď. K odvolaniu proti rozhodnutiu správneho orgánu došlo dňa 4.11.2010, teda po vyhlásení konkurzu na majetok sťažovateľa.

...   Základnou   vadou   rozhodnutia   je   nesprávna   aplikácia   ustanovení   zákona   č. 328/1991 Zb. zákona o konkurze a vyrovnaní (dalej aj ako „ZKV“), na základe ktorej dospel odvolací súd k záveru,   že   nakoľko   majetok,   ktorého   sa   týka   odvolanie   patrí   do konkurznej podstaty, tak právo konať ohľadom tohto má správca konkurznej podstaty.... Rozhodnutie správneho orgánu, ktoré bolo na súde napádané odvolaním, o ktorom mal   rozhodovať   Krajský   súd   v   Žiline   sa   však   netýka   žiadneho   majetku,   ktorý   bol   vo vlastníctve sťažovateľa ku dňu začatiu konkurzu, alebo ktorý sťažovateľ neskôr nadobudol v čase trvania konkurzu. Teda nie je splnená základná požiadavka kladená na zaradenie majetku do podstaty, ako ju prezumuje ust. § 6 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb.. Vlastnícke právo k pozemkom parc. č. 1160, 1161/1, 1161/2, 1162, 1319, 1320 a 1326 zapísané na LV č.   78   pre   kat.   úz.   S.   (ďalej   len   „pozemky“)   v   čase   vyhlásenie   konkurzu   ani   v   čase kedykoľvek po vyhlásení konkurzu neboli v katastri nehnuteľností zapísané na stažovateľa. Teda netvoria a nemôžu tvoriť podstatu.

... Odvolanie - opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu - odporcu, v konaní vedenom pod č. OPÚ-2010/08/0078/dam podával sťažovateľ v dobrej viere ako účastník   správneho   konania.   Počas   celého   konania   pred   odporcom   bolo   s   ním   ako s účastníkom konania konané, bolo mu riadne doručené rozhodnutie správneho orgánu - odporcu   č.   OPÚ-2010/08/00785/dam   zo   dňa   1.   októbra   2010.   V   poučení   bol   poučený o skutočnosti, že môže voči rozhodnutiu podať opravný prostriedok, čo aj učinil.

...   Aktívnu   legitimáciu   sťažovateľa   na   podanie   opravného   prostriedku   možno vyvodzovať aj z § 250m O.s.p., podľa ktorého „Účastníkmi konania sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne, a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.“... Odvolací súd v rozhodnutí nesprávne vyložil ustanovenia § 6 ZKV a 19 ZKV, v dôsledku   čoho   došlo   k   nesprávnej   aplikácii   relevantných   ustanovení   §   14   ZKV.   Na správcu konkurznej podstaty neprechádza oprávnenie nakladať s iným majetkom než je majetok podstaty.

...   Po   vyhlásení   konkurzu,   vykonáva   štatutárny   orgán   svoju   pôsobnosť   v   takom rozsahu, v akom neprešla na správcu konkurznej podstaty a na správcu konkurznej podstaty prechádza   výlučne   oprávnenie   úpadcu   nakladať   s   majetkom   podliehajúcim   konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku a to menom a na účet úpadcu.   Nakoľko   v   danom   prípade   neprešlo   oprávnenie   na   správcu,   tak   subjektom oprávneným na konanie bol a stále je štatutárny orgán spoločnosti sťažovateľa.»

Podľa názoru sťažovateľky rozhodnutie odvolacieho súdu má znaky „arbitrárneho, nedostatočne odôvodneného a právne nepodloženého rozhodnutia“.

Na základe uvádzaných skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 ústavy a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Sp 53/2010 a postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sžr 74/2011, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov konania.

Sťažovateľka podaním doručeným ústavnému súdu 11. januára 2012 svoju sťažnosť argumentačne doplnila a zároveň upravila petit sťažnosti.

Podľa   sťažovateľky   všeobecné   súdy   sa   vôbec   nevysporiadali   s argumentom o existencii pochybností, či sporné nehnuteľnosti sú vôbec súčasťou konkurznej podstaty. V tejto súvislosti sťažovateľka uviedla:  

«... požiadavku identifikácie nehnuteľnosti, t.j. požiadavku určitosti a zrozumiteľnosti je potrebné klásť aj na obsah súpisu konkurznej podstaty, pretože zápis veci do súpisu konkurznej podstaty predstavuje titul, ktorým správca konkurznej podstaty dokladá, že je oprávnený so spísaným majetkom pri jeho speňažení nakladať... Je nesporné, že súdmi skúmaný   súpis,   čo   do   identifikácie   nehnuteľností,   obsahoval   len   údaj   „nehnuteľnosti   – pozemky“ a v poznámke uvedený údaj „ložiská rašeliny“. Z predmetného zápisu vôbec nie je zrejmé, ktorej nehnuteľnosti sa týka - chýba určenie parcelného čísla, výmera, určenie podľa   katastrálneho   územia,   údaj   o   zápise   v   katastri   nehnuteľnosti   a   podobne.   Takáto „identifikácia“   nehnuteľnosti   v   žiadnom   prípade   nespĺňa   požiadavky,   ktoré   sú   kladené nielen   na   obsah   súpisu   konkurznej   podstaty...   ale   aj   na   určenie   nehnuteľnej   veci   vo všeobecnosti.

Z uvedeného dôvodu možno teda vysloviť nielen pochybnosť o tom, či nehnuteľnosti tvoria   vôbec   súčasť   konkurznej   podstaty   úpadcu   ale   dokonca   záver,   že   nehnuteľnosti z vyššie uvedených dôvodov do konkurznej podstaty nepatria. Vyriešenie tejto otázky je totiž nevyhnutné na posúdenie nielen účastníctva sťažovateľa v konaniach pred súdom prvého stupňa   a   odvolacím   súdom,   ale   aj   na   posúdenie   pôsobnosti   správcu   vo   vzťahu   k predmetným nehnuteľnostiam.»

V doplnení sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:„Základné   právo   sťažovateľa   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej   republiky   a   jeho   právo   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   Uznesením   Najvyššieho   súdu Slovenskej   republiky   zo   dňa   07.10.2011   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   Sžr   74/2011, porušené bolo.

Uznesenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   zo   dňa   07.10.2011   v   konaní vedenom pod sp. zn. 1 Sžr 74/2011 sa zrušuje a vec sa mu vracia na ďalšie konanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný zaplatiť sťažovateľovi trovy konania.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z obsahu   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   vyplynulo,   že   sťažovateľka v predmetnej veci podala „z procesnej opatrnosti“ aj dovolanie. Ústavný súd dopytom na najvyššom   súde   zistil,   že   proti   uzneseniu   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   1   Sžr   74/2011 zo 7. októbra 2011 bolo sťažovateľkou podané 28. novembra 2011 dovolanie. Dovolacie konanie je vedené na najvyššom súde pod sp. zn. 1 Sdo 70/2011.

Ústavné   súdnictvo   a právomoc ústavného   súdu   sú   vybudované predovšetkým   na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných procesných noriem (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov). Ide o jeden zo základných princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným súdom, a to o princíp subsidiarity. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie   zásahov   ústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých rozhodnutia sú v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Ústavný   súd   preto   zaujal   názor (podobne   I.   ÚS   169/09, I. ÚS 289/09, II. ÚS 196/2010), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne   podanej   ústavnej   sťažnosti   je   táto   sťažnosť   považovaná   za   prípustnú   až   po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. novembra 2007 vo veci Soffer proti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12.   novembra   2002   vo   veci   Zvolský   a   Zvolská   verzus   Česká   republika,   sťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54).

Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   sa   ústavný   súd   podanou   sťažnosťou meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ústavný   súd   o   ďalších   procesných   návrhoch sťažovateľky uvedených v sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2012