znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 18/2011-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. januára 2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., H., vo veci namietaného porušenia čl. 47 ods. 2, čl. 50 ods. 3 a čl. 154 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 5 To 231/10 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. januára 2011 doručená sťažnosť M. B., H. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 47 ods.   2, čl. 50 ods. 3 a čl. 154 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 5 To 231/10. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 7. januára 2011.

Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením krajského súdu sp. zn. 5 To 231/10 z 12. októbra 2010 doručeným sťažovateľovi 8. novembra 2010 bolo zrušené uznesenie Okresného súdu Zvolen (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 3 T 196/09 z 5. mája 2010, ktorým bola odmietnutá obžaloba   Okresnej   prokuratúry   Z.   na   sťažovateľa   a vec   vrátená   prokurátorovi   do prípravného   konania,   pričom   okresnému   súdu   bolo   uložené,   aby   vo   veci   znova   konal a rozhodol. Tým došlo k porušeniu označených článkov ústavy. Vyšetrovateľ neumožnil sťažovateľovi   preštudovať   vyšetrovací   spis.   Vyrozumel   sťažovateľa   a jeho   obhajkyňu o možnosti   preštudovať   spis,   hoci   sťažovateľ   27.   augusta   2009   oznámil,   že   obhajkyni nedôveruje a že si nepraje, aby vo veci urobila ďalší úkon, a to ani neodkladný. Obhajkyňa o tom vyšetrovateľa informovala s tým, aby počkal s preštudovaním vyšetrovacieho spisu, kým bude sťažovateľovi pridelený nový obhajca. Vyšetrovateľ túto požiadavku ignoroval. Okrem toho sťažovateľovi   neumožnil telefonický   kontakt s obhajkyňou. Krajský súd sa mylne domnieva, že nedošlo k porušeniu práva sťažovateľa na obhajobu a že boli splnené všetky   podmienky   na   oboznámenie   s výsledkami   vyšetrovania.   Vyšetrovateľ   zmenil   aj právnu kvalifikáciu skutku tak, aby vylúčil pôsobnosť medzinárodných zmlúv v tejto veci.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov   ústavy   s tým,   aby   bolo   uznesenie   krajského   súdu   zrušené   a vec   bola   vrátená prokurátorovi. Žiada tiež, aby mu bol ustanovený advokát ako právny zástupca v konaní vedenom ústavným súdom, a to vzhľadom na jeho zárobkové a majetkové pomery.

Z uznesenia krajského súdu sp. zn. 5 To 231/10 z 12. októbra 2010 vyplýva, že ním bolo   zrušené   uznesenie   okresného   súdu   sp.   zn.   3   T   196/09   z 5.   mája 2010   vo   výroku o odmietnutí obžaloby a vrátení veci prokurátorovi do prípravného konania s tým, že sa okresnému súdu ukladá, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Podľa názoru krajského súdu obhajkyňa sťažovateľa bola povinná plniť si povinnosti až do 2. septembra 2009, keď bola zbavená povinnosti obhajovať, a teda aj 27. augusta 2009 sa mala zúčastniť oboznámenia sa s výsledkami vyšetrovania. Súd totiž nemôže okamžite reagovať na žiadosť obvineného, ktorý   sa   pre   nesúhlas   s ustanoveným   obhajcom   domáha   iného   obhajcu,   ale   musí   túto skutočnosť   náležite   preveriť,   a až   skutočne   dospeje   k záveru   o potrebe   zmeny   obhajcu, potom vydá príslušné rozhodnutie. Vzhľadom na to nebolo porušené sťažovateľovo právo na   obhajobu.   Naopak,   boli   splnené   všetky   podmienky   potrebné   na   realizáciu   práva   na oboznámenie   sa   s výsledkami   vyšetrovania,   a to   tak   pre   sťažovateľa,   ako   aj   pre   jeho obhajkyňu. Pokiaľ sťažovateľ a jeho obhajkyňa toto právo nerealizovali, hoci tak mohli urobiť, neboli porušené ustanovenia zabezpečujúce práva obhajoby.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak poskytovanie tejto ochrany nie je v právomoci všeobecných súdov.

Trestná   vec   vedená   proti   sťažovateľovi   nie   je   dosiaľ   ukončená.   Má   dôjsť   k jej prerokovaniu   na   hlavnom   pojednávaní   okresného   súdu.   Sťažovateľovi   nič   nebráni,   aby všetky   svoje námietky   uplatnené v sťažnosti   presadzoval   tak na okresnom súde,   ako aj v prípadnom ďalšom odvolacom konaní na krajskom súde. Nemožno dokonca vylúčiť ani podanie dovolania proti konečnému rozhodnutiu krajského súdu, pokiaľ toto nebude pre sťažovateľa priaznivé.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľ   dosiaľ   nevyčerpal   všetky   prostriedky   ochrany označených práv pred všeobecnými súdmi, je právomoc ústavného súdu v danej fáze veci vylúčená.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2011