znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 18/07-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. marca 2007 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9 C 288/2004   v období   po   rozhodnutí   Ústavného   súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 114/06-29 z 8. júna 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. februára 2007 doručená sťažnosť J. B., D. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 288/2004 v období po rozhodnutí ústavného súdu č. k. I. ÚS 114/06-29 z 8. júna 2006.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že ústavný súd už v tejto veci rozhodoval nálezom č. k. I. ÚS 114/06-29 z 8. júna 2006, ktorým vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľovi tiež priznal primerané finančné zadosťučinenie 20 000 Sk.

Podľa   sťažovateľa   napriek   nálezu   ústavného   súdu   okresný   súd   naďalej   nekoná, neuskutočnilo sa ani prvé pojednávanie (podľa sťažovateľa z toho dôvodu, že okresný súd rozhoduje s prieťahmi o ustanovení mu právneho zástupcu). Preto sťažovateľ opakovane podáva ústavnému súdu sťažnosť na pokračovanie prieťahov v súdnom konaní. Súčasne žiada o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie o jeho sťažnosti na ústavnom súde.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak   namietaným   postupom   orgánu   verejnej   moci   (v   tomto   prípade   okresného   súdu v občianskoprávnom   konaní)   nemohlo   dôjsť   k porušeniu   toho   základného   práva,   ktoré označil   sťažovateľ,   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).

V danom   prípade   ústavný   súd   skúmal,   či   existuje   reálna   možnosť   vyslovenia porušenia   namietaného   základného   práva   sťažovateľa,   posudzujúc   obdobie   od   vydania nálezu ústavného súdu od 8. júna 2006 v označenom konaní, t. j. predmetom posudzovania je   posudzovanie   9-mesačného   obdobia,   v ktorom,   ako   to   nakoniec   uvádza   sťažovateľ vo svojej   sťažnosti,   sa   okresný   súd   zaoberal   procesnými   otázkami   (ustanovovaním právneho   zástupcu   sťažovateľa).   Posudzované   obdobie   deviatich   mesiacov   [predmetom posudzovania nemôže byť v súlade s doterajšou judikatúrou ústavného súdu (II. ÚS 418/06, II. ÚS 252/05) obdobie pred vydaním nálezu ústavného súdu z 8. júna 2006] nesignalizuje vzhľadom   na   uvedené   možnosť   vyslovenia   namietaného   porušenia   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy po prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie.   Ústavný   súd   považuje   dosiaľ   poskytnutú   ochranu sťažovateľovi nálezom I. ÚS 114/06 za dostatočnú, a preto odmietol jeho sťažnosť pre jej zjavnú neopodstatnenosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   sa   ústavný   súd   ďalšími   požiadavkami sťažovateľa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2007