znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 18/03-6Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. februára 2003 prerokoval   sťažnosť   J.   B.,   toho   času   vo   výkone   väzby   v Ústave   pre   výkon   väzby,   K., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice II a Krajského súdu v Košiciach a takto

r o z h o d o l :

Konanie   z a s t a v u j e.O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 24. januára 2003 doručené podanie J. B., toho času vo výkone väzby v Ústave pre výkon väzby, K., (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť pre porušenie zákona“. Z obsahu podania vyplýva,   že ide   o sťažnosť,   v ktorej   sťažovateľ   namieta   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   a Krajského   súdu Košice   v konaniach   týkajúcich   sa žiadosti   sťažovateľa   o zastavenie   trestného   stíhania a prepustenie z výkonu väzby. Sťažovateľ v podaní neuvádza spisové značky, pod ktorými sú tieto konania vedené.

Z obsahu podania vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Košice II z 27. septembra 2002 bol sťažovateľ oslobodený spod obžaloby a mal byť prepustený na slobodu. Proti tomuto   rozsudku   sa   odvolal   okresný   prokurátor.   Krajský   súd   v Košiciach   zrušil   svojím rozsudkom zo 17. decembra 2002 tento rozsudok Okresného súdu Košice II a vec vrátil súdu   prvého   stupňa   na   nové   prejednanie   a rozhodnutie   s odôvodnením,   že   je   potrebné opätovne vypočuť svedkov.

K porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov malo dôjsť   podľa   tvrdenia   sťažovateľa   najmä   tým,   že   rozsudok   Okresného   súdu   Košice   II z 27. septembra 2002 mu bol doručený až 6. novembra 2002 a na Krajský súd v Košiciach odstúpený   až   25.   novembra   2002.   Vo   vzťahu   k postupu   Krajského   súdu   v Košiciach sťažovateľ namieta, že jeho rozsudok zo 17. decembra 2002 nebol do 22. januára 2003 odstúpený na súd prvého stupňa.

Dňa 27. januára 2003 bolo doručené ústavnému súdu ďalšie podanie sťažovateľa označené ako „Stiahnutie sťažnosti pre porušenie zákona“. Z obsahu tohto podania vyplýva, že   ide   o späťvzatie   návrhu   podľa   §   54   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“), ku ktorému sťažovateľ dospel po konzultácii s advokátom.

Podľa § 54 zákona o ústavnom súde „Ak sťažovateľ vezme svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že späťvzatie sa   nepripúšťa,   najmä   ak   sťažnosť   smeruje   proti   takému   právoplatnému   rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závažným spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa“.

Z citovaného   ustanovenia   zákona   vyplýva,   že   zákon   ponecháva   ústavnému   súdu možnosť   úvahy,   či   záujem   o ochranu   ústavnosti   nie   je   dôležitejší,   než   rozhodnutie sťažovateľa vziať svoj návrh späť (II. ÚS 38/96).

V danom prípade ústavný súd dospel k záveru, že tu nie sú dôvody na to, aby žiadosti sťažovateľa   o späťvzatí   sťažnosti   nevyhovel.   Vychádzal   pritom   zo   skutočnosti,   že k späťvzatiu sťažnosti došlo ešte pred rozhodnutím ústavného súdu o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie podľa § 25 zákona o ústavnom súde, ako aj zo skutočnosti, že sťažovateľ môže sťažnosť v tejto veci podať opätovne.

Vzhľadom na vyššie uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2003