znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 179/2013-42

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   4.   septembra   2013 v senáte   zloženom   z   predsedu   Juraja   Horvátha   a   zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a   Lajosa Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť J. Z., M., zastúpeného advokátkou JUDr. D. H., K., vo   veci   namietaného porušenia   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb 174/1998 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. Z. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného   súdu   Galanta   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   9   Cb   174/1998 p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému   súdu   Galanta p r i k a z u j e   vo   veci   vedenej   pod   sp. zn. 9 Cb 174/1998 konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. Z. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré j e   Okresný   súd   Galanta p o v i n n ý   vyplatiť   mu   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný   súd   Galanta j e   p o v i n n ý   uhradiť   J.   Z.   trovy   konania   v sume 331,13 €   (slovom   tristotridsaťjeden   eur   a   trinásť   centov)   na   účet   právnej   zástupkyne JUDr. D. H., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   prijal   uznesením č. k. II.   ÚS   179/2013-22   z   19.   marca   2013   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   J.   Z.   (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“)   a   práva   na   prejednanie   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného   súdu   Galanta   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 9 Cb 174/1998.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že „dňa 12. 12. 1997 sťažovateľ podal prostredníctvom právneho zástupcu žalobu o zaplatenie 472.500,- Sk s prísl. titulom zľavy z kúpnej   ceny   motorového   vozidla   značky   LIAZ   a   v   priebehu   tohto   súdneho   konania dňa 2. 5. 2001   prostredníctvom   právneho   zástupcu   písomným   podaním   rozšíril   žalobný návrh aj o náhradu škody o sumu 2.600.000 Sk (86.304.19 €). Okresný súd v Galante Uznesením sp. zn.: 9 Cb 174/98-75 zo dňa 29. 1. 2002 pripustil zmenu návrhu tak, žalovaný je   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   472.500   Sk   spolu   so   17,6   %   úrokom   z   omeškania od 12. 12. 1997 do zaplatenia a zároveň je žalovaný povinný sťažovateľovi nahradiť škodu vo   výške   2.600.000,-   Sk.   Okresný   súd   v   Galante   eviduje   predmetnú   vec   pod č. k. 9 Cb 174/1998. Od podania žaloby až po 7 rokov a to dňa 24. 5. 2004 okresný súd čiastočným rozsudkom rozhodol ale len o časti 472.500,- Sk s prísl., a návrh zamietol. Tento   čiastočný   rozsudok   súdu   prvého   stupňa   bol   odvolacím   súdom   –   Krajským súdom v Trnave sp. zn. 21 Cob/231/2005-223 zo dňa 31. 1. 2006 zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súd prvého stupňa rozsudkom sp. zn. 9 Cb/174/1998 zo   dňa   16. 11. 2006   opäť   rozhodol   len   o   časti   472.500,-   Sk   a   opäť   návrh   sťažovateľa zamietol.   Sťažovateľ   podal   odvolanie   voči   tomuto   rozsudku   a   odvolací   súd   rozsudkom sp. zn. 21 Cob/331/2007-419 zo dňa 15. 7. 2008 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňom 2. 9. 2008 v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Galante.

Sťažovateľ podal dňa 30. 09. 2008 vo veci dovolanie a Najvyšší súd SR dovolanie uznesením sp. zn. 4 Obdo/2/2009 zo dňa 16. 12. 2009 odmietol....

Následne až dňa 26. 3. 2010, t. j. skoro 10 rokov od pripustenia žalobného návrhu o náhradu škody (2 600.000 Sk) súd prvého stupňa vytýčil prvé pojednávanie o náhradu škody o 2.600.000 Sk (86.304,19 €), pričom do dnešného dňa súd o tejto škode ani v merite veci ešte nerozhodol.“.

V odôvodnení sťažnosti sťažovateľ ďalej uviedol: „Nakoľko Okresný súd Galanta bol a je v konaní o náhradu škody nečinný, podal sťažovateľ   dňa   23. 05. 2012   sťažnosť   na   prieťahy   podľa   zákona   o   súdoch.   Predseda Okresného súdu JUDr. Ľ. S., podotýkame, ktorý tiež vo veci rozhodoval ako zákonný sudca, sťažnosť   sťažovateľa   vyhodnotil   ako   nedôvodnú,   pretože   v   konaní   nedošlo   k   porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, pričom to odôvodnil tým, že súd má nedostatočný počet sudcov a pre vysoký počet napadnutých vecí do jednotlivých senátov nielen zákonná sudkyňa v predmetnej veci ale ani ostatní sudcovia prakticky nie sú schopní vybaviť priebežne mesačný nápad veci do jednotlivých senátov.

Tieto dôvody sťažovateľ považuje za nedôvodné. Účastníka predsa nemôže zaujímať, že súd nemá dostatok sudcov, a preto nie je schopný vybavovať veci bez prieťahov v konaní.... Od podania žaloby,   resp.   od pripustenia   zmeny žalobného   návrhu   aj   o náhradu škody o sumu 2.600.000 Sk ubehlo viac ako 12 rokov a súd zatiaľ ešte ani nezačal v merite veci pojednávať a je aj naďalej nečinný, pričom sťažovateľovi nečinnosťou súdu vzniká značná škoda... Sťažovateľ je toho názoru, že takúto extrémnu dĺžku konania, počas ktorej sa súd ani len nezačal zaoberať vecou samou, neovplyvnila skutková a právna zložitosť veci,   pretože úkony,   či nečinnosť   súdu,   ku   ktorým   došlo počas   uplynulej   doby,   nemajú žiaden relevantný vzťah k skutkovej, či právne zložitej veci.

Sťažovateľ ma za to, že okresný súd od zmeny návrhu... (uznesením zo dňa 29. 1. 2002)   až   doteraz   sa   nezaoberal   meritom   veci   a   doterajšie   konanie   súdu   považuje za neefektívne a nesvedčí o jeho sústredenom postupe v tejto veci....

Sťažovateľ   považuje   za   primerané,   aby   mu   v   tejto   veci   bolo   priznané   finančné zadosťučinenie,   pretože   doba,   ktorá   uplynula   od   podania   návrhu   až   doposiaľ, je neprimerane dlhá a ničím neospravedlniteľná...

Sťažovateľ poukazujeme aj na skutočnosť, že tu existuje dôvodné obavy o reálnu vymožiteľnosť svojej pohľadávky prípade kladného rozhodnutia v jeho prospech.... Poukazujeme teda na dĺžku nečinnosti okresného súdu, nulový podiel sťažovateľa na prieťahoch v konaní o náhradu škody (2.600.000,- Sk), neexistenciu osobitnej zložitosti veci, bezvýslednosť sťažnosti na prieťahy podľa zákona o súdoch. Okolnosti konkrétneho prípadu teda vôbec neodôvodňujú vznik prieťahov a tieto sú výlučne dôsledkom nečinnosti súdu bez akejkoľvek vonkajšej príčiny.

S   poukazom   na   vyššie   uvedené   skutočnosti   ako   aj   publikované   rozhodnutia v obdobných   prípadoch   sme   presvedčení,   že   sťažovateľovi   patrí   primerané   finančné zadosťučinenie... vo výške 15.000,00 EUR.“

2.1   Vzhľadom   na   uvedené   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   nálezom   takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote zakotvené v článku 6 ods. 1 vety prvej Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Galante v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb 174/98 porušené boli.

Okresnému   súdu   v   Galante   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 9 Cb/174/1998 konal bez zbytočných prieťahov.

J. Z... priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 15.000,00 €, ktoré je Okresný súd v Galante povinný vyplatiť do 30 dní od právoplatností tohto nálezu.

Okresný súd v Galante je povinný uhradiť J. Z. trovy konania v sume 331,13 € na účet   jeho   právneho   zástupcu   JUDr.   D.   H.,   advokátke,   so   sídlom...   K.,   do   30   dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   okresný   súd,   zastúpený   jeho   podpredsedom   JUDr.   D.   I.,   listom   sp. zn. Spr 397/2013 z 3. mája 2013 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 21. mája 2013.

3.1 Podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem chronológie úkonov vykonaných súdom v namietanom konaní k veci ďalej uviedol:

„Z pohovoru so zákonnou sudkyňou a prehľadu jednotlivých úkonov súdu som zistil, že najčastejším dôvodom, prečo súd nepojednával, boli práve prekážky na strane PZN, t. j. ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní z dôvodu PN, kolízie pojednávaní na iných súdoch   a   rôzne   procesné   návrhy,   o   ktorých   bolo   nutné   rozhodnúť   pred   tým,   ako   súd rozhodne vo veci samej.

Z uvedeného rozpisu úkonov súdu je zrejmé, že súd v danom prípade koná stále, bez prieťahov, vykonáva úkony, ktoré sú nutné.

J. Z., ktorý je navrhovateľom v tomto konaní, využíva všetky riadne aj mimoriadne opravné   prostriedky,   čo   je   síce   legitímny   postup,   avšak   je   to   dôvodom   toho,   že   vec sa prejednáva už od roku 1998.

Okresný   súd   Galanta   súhlasí   s tým,   aby   podľa   ust.   §   30   ods.   2   zákona   NR   SR č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky a o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov,   súd   upustil   od   ústneho pojednávania   o   prijatej   sťažnosti,   ak   dospeje   k   názoru,   že   od   ústneho   pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

3.2   Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   vo   svojom   stanovisku   vecne   nereagovala na obsah uvedeného vyjadrenia podpredsedu okresného súdu, len oznámila, že „súhlasíme s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti, ak dospeje k názoru, že od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci“.

4. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože po oboznámení   sa   s   ich   stanoviskami   k   opodstatnenosti   sťažnosti   dospel   k   názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z   obsahu   sťažnosti,   jej   príloh,   z   vyjadrení   účastníkov   konania   a   z   obsahu na vec sa vzťahujúceho   spisu   ústavný   súd   zistil   tento   priebeh   a   stav   konania   vedeného pod sp. zn. 9 Cb 174/1998:

Dňa   17. augusta 1998   sťažovateľ,   zastúpený   advokátom,   podal   Krajskému   súdu v Bratislave žalobu o zaplatenie sumy 472 500 Sk s prísl. z titulu zľavy z kúpnej ceny. Dňa   2. októbra 1998   Krajský   súd   v   Bratislave   postúpil   spis   vecne   príslušnému okresnému súdu.

Dňa   28. októbra 1998   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku a na doplnenie žaloby.

Dňa 25. novembra 1998 právny zástupca sťažovateľa požiadal o predĺženie lehoty na doplnenie žaloby do 18. decembra 1998.

Dňa 22. februára 1999 sťažovateľ doručil doplnenie žaloby. Dňa 24.   februára   1999 okresný   súd   uznesením   zastavil   konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 12. apríla 1999 okresný súd uznesením zrušil uznesenie o zastavení konania, pretože súdny poplatok bol zaplatený v lehote na podanie odvolania.

Dňa 4. októbra 1999 okresný súd vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovanú na zaplatenie žalovanej sumy a trov konania.

Dňa 25. októbra 1999 žalovaná podala proti platobnému rozkazu „odvolanie“. Dňa 23. novembra 1999 okresný súd zaslal „odvolanie“ žalovanej sťažovateľovi na vyjadrenie a zároveň vyzval žalovanú na zaplatenie súdneho poplatku za odpor. Dňa 9. decembra 1999 žalovaná zaplatila súdny poplatok za odpor. Dňa 16. júna 2000 opatrením predsedu okresného súdu bol spis z dôvodu ukončenia výkonu funkcie sudcu pridelený sudcovi JUDr. S.

Dňa 7. augusta 2000 okresný súd nariadil pojednávanie na 22. september 2000. Dňa   22. septembra 2000   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené na neurčito z dôvodu rozšírenia návrhu sťažovateľom. Právny zástupca sťažovateľa zároveň doručil vyjadrenie k odporu.

Dňa 9. októbra 2000 advokát JUDr. L. oznámil prevzatie zastupovania sťažovateľa a požiadal o predĺženie lehoty na doručenie písomného rozšírenia návrhu.

Dňa 6. novembra 2000 sťažovateľ doručil „špecifikáciu žaloby“.

Dňa 5. februára 2001 okresný súd požiadal Krajský súd v Bratislave o oznámenie stavu konania sp. zn. 44 Cb 685/94 a sťažovateľa o doručenie jeho živnostenského listu. Dňa   16.   februára   2001   Krajský   súd   v   Bratislave   oznámil,   že   uvedený   spis sa nachádza na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

Dňa 2. apríla 2001 okresný súd nariadil pojednávanie na 11. máj 2001. Dňa 2. mája 2001 sťažovateľ doručil návrh na rozšírenie žaloby o sumu 2,6 mil. Sk z titulu náhrady škody (ušlého zisku).

Dňa 10. mája 2001 právny zástupca sťažovateľa ospravedlnil neúčasť sťažovateľa na nariadenom   pojednávaní   z   dôvodu,   že   je   služobne   v zahraničí,   a   požiadal   o   jeho odročenie.

Dňa 11. mája 2001 okresný súd odročil pojednávanie na 22. jún 2001. Dňa 18. mája 2001 žalovaná doručila stanovisko k žalobe. Dňa 22.   júna 2001 okresný   súd   uznesením   nepripustil   zmenu   žalobného návrhu, ktorým sťažovateľ žiadal alternatívne zaviazať žalovanú na zaplatenie sumy 472 500 Sk z titulu zľavy z kúpnej ceny alebo sumy 2 362 500 Sk z titulu vrátenia kúpnej ceny. Okrem toho žiadal priznať sumu 2,6 mil. Sk z titulu ušlého zisku.

Dňa 28. augusta 2001 okresný súd nariadil pojednávanie na 28. september 2001. Dňa   28. septembra 2001   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   po   vyjadrení zástupcu žalovanej odročené na 16. november 2001. Konalo sa v neprítomnosti sťažovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil kolíziou s iným pojednávaním. Dňa   24. októbra 2001   okresný   súd   nariadil   nový   termín   pojednávania na 14. december 2001.

Dňa   14. decembra 2001   okresný   súd   odročil   nariadené   pojednávanie pre neprítomnosť účastníkov konania na 25. január 2002.

Dňa 25. januára 2002 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom sťažovateľ predložil stanovisko k doteraz vykonanému dokazovaniu, v ktorom navrhol, aby okresný súd okrem pôvodného návrhu na zaplatenie sumy 472 500 Sk s prísl. konal aj o rozšírenom návrhu na zaplatenie náhrady škody (ušlého zisku) v sume 2,6 mil. Sk. Pojednávanie bolo odročené na 15. február 2002.

Dňa   29.   januára   2002   okresný   súd   uznesením   pripustil   zmenu   návrhu   v   súlade s návrhom   sťažovateľa,   zároveň   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku za rozšírený návrh a súčasne oznámil zmenu termínu pojednávania na 22. marec 2002. Dňa 13. februára 2002 sťažovateľ požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa   22.   marca   2002   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   okresný   súd sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Dňa 26. marca 2002 žalovaná doručila stanovisko k rozšíreniu žaloby. Dňa   31.   mája   2002   sťažovateľ   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   o   nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.

Dňa 17. júna 2002 okresný súd predložil spis Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 28. júna 2002 krajský súd uznesením sp. zn. 21 Cob 146/02 potvrdil uznesenie okresného súdu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov sťažovateľovi.

Dňa 26. augusta 2002 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   24.   septembra   2002   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku za rozšírený návrh v lehote 10 dní.

Dňa 2. decembra 2002 okresný súd nariadil pojednávanie na 17. január 2003. Dňa   16.   januára   2003   právny   zástupca   sťažovateľa   ospravedlnil   svoju   neúčasť na pojednávaní kolíziou s iným pojednávaním a zároveň ospravedlnil sťažovateľa z dôvodu práceneschopnosti a žiadal odročiť pojednávanie.

Dňa 17. januára 2003 okresný súd odročil pojednávanie vzhľadom na neprítomnosť sťažovateľa a jeho právneho zástupcu na neurčito.

Dňa 10. marca 2003 okresný súd nariadil pojednávanie na 28. marec 2003. Dňa 28. marca 2003 sa uskutočnilo pojednávanie (v neprítomnosti sťažovateľa a jeho právneho zástupcu, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil), na ktorom okresný súd uznesením zastavil konanie v časti rozšíreného návrhu – zaplatenia ušlého zisku v sume 2,6 mil. Sk z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Pojednávanie bolo odročené na neurčito. Dňa 2. mája 2003 sťažovateľ doručil žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a zároveň sa odvolal proti uzneseniu o zastavení konania z 28. marca 2003.Dňa   3.   júla   2003   okresný   súd   predložil   spis   spolu   s   odvolaním   na   rozhodnutie krajskému súdu.

Dňa   28.   augusta   2003   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   21   Cob   166/03   uznesenie okresného súdu o čiastočnom zastavení konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.Dňa 10. októbra 2003 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 25. novembra 2003 okresný súd nariadil pojednávanie na 23. január 2004. Dňa 10. decembra 2003 žalovaná doručila vyjadrenie k predmetu konania. Dňa 23.   januára 2004   okresný   súd odročil   pojednávanie z dôvodu   neprítomnosti zákonného sudcu.

Dňa 7. apríla 2004 okresný súd nariadil pojednávanie na 21. máj 2004. Dňa   21.   mája   2004   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   odročené   pre   účel vyhlásenia rozsudku na 24. máj 2004.

Dňa   24.   mája   2004   okresný   súd   rozhodol   vo   veci   čiastočným   rozsudkom   tak, že návrh v časti zaplatenia sumy 462 500 Sk zamietol.

Dňa 27. júla 2004 okresný súd vydal opravné uznesenie, ktorým opravil záhlavie čiastočného rozsudku z 24. mája 2004.

Dňa 9. augusta 2004 sa sťažovateľ odvolal proti čiastočnému rozsudku z 24. mája 2004.

Dňa   11.   augusta   2004   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa   31.   augusta   2004   okresný   súd   uznesením   zastavil   konanie   o   odvolaní sťažovateľa.

Dňa 16.   septembra 2004   sťažovateľ podal   odvolanie proti   uzneseniu   o zastavení odvolacieho konania.

Dňa 29. septembra 2004 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.

Dňa   30.   novembra   2004   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   21   Cob   211/04   zrušil rozhodnutie okresného súdu o zastavení odvolacieho konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 26. januára 2005 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 11. marca 2005 okresný súd uznesením nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.

Dňa 4. apríla 2005 sťažovateľ sa odvolal proti uzneseniu o nepriznaní oslobodenia od súdnych poplatkov.

Dňa   7.   apríla   2005   okresný   súd   predložil   spis   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.

Dňa   27.   mája   2005   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   21   Cob   64/05   odvolaním napadnuté uznesenie okresného súdu z 11. marca 2005 potvrdil.

Dňa 18. júla 2005 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 26. júla 2005 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa 8. augusta 2005 sťažovateľ oznámil zmenu v osobe právneho zástupcu. Dňa 8. septembra 2005 sťažovateľ zaplatil súdny poplatok za odvolanie. Dňa 27. septembra 2005 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.

Dňa   31.   januára   2006   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   21   Cob   231/2005   zrušil čiastočný rozsudok okresného súdu z 24. mája 2004 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa 17. februára 2006 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa 27. apríla 2006 okresný súd nariadil pojednávanie na 25. máj 2006.

Dňa 25. mája 2006 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo po výsluchu účastníkov a ich právnych zástupcov odročené na 8. august 2006 na vykonanie ďalšieho dokazovania. Dňa   26.   júna   2006   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   ospravedlnila   neúčasť na nariadenom pojednávaní z dôvodu čerpania dovolenky a žiadala odročiť pojednávanie. Dňa 8. augusta 2006 okresný súd odročil pojednávanie na 3. október 2006. Dňa   3.   októbra   2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   po   vykonanom dokazovaní odročené na 7. november 2006 pre účel predvolania ďalších svedkov.

Dňa 17. októbra 2006 okresný súd odročil nariadené pojednávanie na 14. november 2006. Dňa   19.   októbra   2006   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   doručila   mená   a   adresy navrhovaných   svedkov   a   žiadala   nariadené   pojednávanie   odročiť   z   dôvodu   kolízie pojednávaní.

Dňa   14. novembra 2006   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   ktoré   bolo   po   vypočutí predvolaného znalca odročené pre účel vyhlásenia čiastočného rozsudku.

Dňa 16. novembra 2006 okresný súd rozhodol čiastočným rozsudkom tak, že žalobu v časti zaplatenia sumy 472 500 Sk s prísl. zamietol.

Dňa   15.   decembra   2006   predseda   okresného   súdu   rozhodol   o   predĺžení   lehoty na písomné vyhotovenie rozhodnutia do 3. januára 2007.

Dňa   24.   januára   2007   sťažovateľ   podal   odvolanie   proti   čiastočnému   rozsudku okresného súdu zo 16. novembra 2006.

Dňa 26. januára 2007 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 9. februára 2007 krajský súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 19. februára 2007 sťažovateľ oznámil, že výzvu považuje za bezpredmetnú, pretože poplatok za odvolanie už raz zaplatil, na základe čoho došlo k zrušeniu čiastočného rozsudku okresného súdu.

Dňa 21. februára 2007 krajský súd predložil spis okresnému súdu na rozhodnutie o zastavení odvolacieho konania pre nezaplatenie súdneho poplatku.

Dňa 26. februára 2007 okresný súd rozhodol o zastavení odvolacieho konania. Dňa 19. marca 2007 sa sťažovateľ odvolal proti uzneseniu o zastavení odvolacieho konania a zároveň požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov pre prípad zamietnutia jeho odvolania.

Dňa   26.   marca   2007   okresný   súd   predložil   spis   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.

Dňa   17.   augusta   2007   krajský   súd   uznesením   sp.   zn.   21   Cob   105/2007   zrušil napadnuté rozhodnutie okresného súdu o zastavení odvolacieho konania.

Dňa 20. septembra 2007 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 27. septembra 2007 okresný súd uznesením priznal sťažovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie.

Dňa 22. októbra 2007 okresný súd zaslal odvolanie sťažovateľa proti čiastočnému rozsudku žalovanej na vyjadrenie.

Dňa 31. októbra 2007 žalovaná doručila vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa. Dňa 19. novembra 2007 okresný súd predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa   15.   júla   2008   krajský   súd   rozsudkom   sp.   zn.   21   Cob   331/2007   čiastočný rozsudok okresného súdu zo 16. novembra 2006 potvrdil.

Dňa 20. augusta 2008 bol spis vrátený okresnému súdu.Dňa   2.   októbra   2008   podal   sťažovateľ   dovolanie   proti   rozsudku   krajského   súdu z 15. júla 2008.

Dňa 7. októbra 2008 okresný súd vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za dovolanie.

Dňa 16. októbra 2008 žalovaná sa vyjadrila k dovolaniu. Dňa 24. októbra 2008 okresný súd predložil spis najvyššiemu súdu na rozhodnutie o dovolaní.

Dňa   29.   októbra   2008   sťažovateľ   požiadal   o   oslobodenie   od   súdneho   poplatku za dovolanie.

Dňa 13. novembra 2008 najvyšší súd vrátil spis okresnému súdu na rozhodnutie o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie od súdneho poplatku.

Dňa 19. novembra 2008 okresný súd uznesením priznal sťažovateľovi oslobodenie od   súdneho   poplatku   a   zároveň   vyzval   sťažovateľa   na   predloženie   splnomocnenia na dovolacie konanie.

Dňa 15. decembra 2008 sťažovateľ doručil splnomocnenie pre dovolacie konanie. Dňa 8. januára 2009 okresný súd opätovne predložil spis dovolaciemu súdu. Dňa 16. decembra 2009 najvyšší súd uznesením sp. zn. 4 Obdo 2/2009 odmietol dovolanie sťažovateľa.

Dňa 23. decembra 2009 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 5. februára 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 26. marec 2010. Dňa 4.   marca   2010   právna   zástupkyňa sťažovateľa   žiadala odročiť   pojednávanie z dôvodu kolízie pojednávaní.

Dňa 26. marca 2010 okresný súd odročil pojednávanie na 7. máj 2010. Dňa 29. apríla 2010 právna zástupkyňa sťažovateľa žiadala odročiť pojednávanie z dôvodu kolízie pojednávaní.

Dňa 7. mája 2010 okresný súd odročil pojednávanie na 18. jún 2010. Dňa 10. júna 2010 sťažovateľ doručil návrh na prikázanie veci inému súdu z dôvodu vhodnosti a zároveň požiadal o odročenie nariadeného termínu pojednávania.

Dňa 18. júna 2010 okresný súd z dôvodu sťažovateľom podaného návrhu odročil pojednávanie na neurčito.

Dňa   21.   júna 2010   okresný   súd   predložil   spis   najvyššiemu   súdu   na   rozhodnutie o návrhu sťažovateľa na prikázanie veci.

Dňa 6. septembra 2010 najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Ndob 53/2010 neprikázal vec sťažovateľa inému okresnému súdu.

Dňa 21. septembra 2010 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 5. októbra 2010 okresný súd nariadil pojednávanie na 5. november 2010. Dňa 2. novembra 2010 právna zástupkyňa sťažovateľa žiadala odročiť pojednávanie na iný termín z dôvodu práceneschopnosti.

Dňa 5. novembra 2010 okresný súd odročil pojednávanie na 14. január 2011. Dňa   14.   januára   2011   sa   uskutočnilo   pojednávanie,   na   ktorom   bol   vyhlásený rozsudok, ktorým okresný súd zamietol žalobu v časti uplatnenej náhrady škody a zaviazal sťažovateľa na náhradu trov konania.

Dňa 7.   marca   2011   sťažovateľ   doručil   odvolanie   proti   rozsudku   okresného   súdu zo 14. januára 2011.

Dňa   10.   marca   2011   okresný   súd   zaslal   odvolanie   sťažovateľa   žalovanej na vyjadrenie.

Dňa 29. marca 2011 žalovaná sa vyjadrila k odvolaniu sťažovateľa. Dňa   30.   marca   2011   okresný   súd   predložil   spis   krajskému   súdu   na   rozhodnutie o odvolaní sťažovateľa.

Dňa 30. novembra 2011 krajský súd uznesením sp. zn. 21 Cob 80/2011 napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 13. januára 2012 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 3. februára 2012 okresný súd nariadil pojednávanie na 24. apríl 2012. Dňa 23. apríla 2012 okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu zákonnej sudkyne a nariadil nový termín na 31. júl 2012. Dňa 31. júla 2012 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na 13. november 2012 pre účel vyjadrenia sa účastníkov k predmetu sporu do 15. októbra 2012.

Dňa   9.   augusta   2012   právna   zástupkyňa   žalovanej   doručila   vyjadrenie   v   zmysle záverov z ostatného pojednávania.

Dňa 9. novembra 2012 právna zástupkyňa sťažovateľa ospravedlnila svoju neúčasť aj neúčasť sťažovateľa na nariadenom pojednávaní z dôvodu práceneschopnosti a žiadala pojednávanie odročiť. Zároveň žiadala predĺžiť lehotu na vyjadrenie.

Dňa 13. novembra 2012 okresný súd odročil pojednávanie na 14. február 2013. Dňa 5. decembra 2012 sťažovateľ doručil vyjadrenie k predmetu sporu. Dňa 14. februára 2013 sa uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito pre účel vypočutia sťažovateľa a jeho manželky prostredníctvom dožiadaného súdu.Dňa 13. marca 2013 okresný súd zaslal spis dožiadanému súdu.Dňa 5. júna 2013 bol spis vrátený okresnému súdu. Dňa 5. júna 2013 okresný súd nariadil pojednávanie na 15. august 2013.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Cb 174/1998 dochádza k porušovaniu základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   zaručeného   v   čl.   48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože   v   čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   bol   predmetom   konania už len nárok sťažovateľa na náhradu škody (o nároku na zaplatenie zľavy z kúpnej ceny okresný   súd   právoplatne   rozhodol   čiastočným   rozsudkom   zo   16.   novembra   2006), predmetom posúdenia ústavného súdu bol časový úsek namietaného konania od 2. mája 2001, teda odo dňa, kedy sťažovateľ uplatnil v namietanom konaní nárok na náhradu škody. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota   osoby   domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony   bez   ohľadu   na   ich   počet   a   právoplatne   nerozhodli   (m.   m.   I.   ÚS   24/03, IV. ÚS 232/03). Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované v   čl.   48   ods.   2 ústavy,   sa   skúma vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie   účastníka   a   postup   súdu   (napr.   I.   ÚS   41/02).   Ústavný   súd   pritom   prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.   I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02,   II.   ÚS   32/02).   Podľa   rovnakých   kritérií   postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o   kritérium   zložitosť   veci,   posúdením   namietaného   konania   podľa prvého kritéria ústavný súd dospel k záveru, že preskúmavané konanie nie je po právnej ani skutkovej   stránke   zložité   –   jeho   predmetom   je   nárok   na   náhradu   škody,   teda   ide o vec patriacu   do   štandardnej   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov.   Napokon ani podpredseda okresného súdu vo svojom vyjadrení nenamietal zložitosť veci. Doterajšia dĺžka namietaného konania nebola teda závislá od zložitosti veci.

2.   Pri   hodnotení   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa   v   preskúmavanom konaní, ústavný súd zistil, že aj sťažovateľ výrazne prispel svojím správaním k doterajšej dĺžke konania, na čo poukázal aj okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti. Na ťarchu sťažovateľa   z   pohľadu   zbytočných   prieťahov   v   napadnutom   konaní   možno   pripísať skutočnosť,   že opakovane (celkovo 9-krát) žiadal okresný súd o odročenie nariadeného pojednávania,   pričom   na   pojednávaniach,   ktoré   sa   uskutočnili   28.   septembra   2001, 14. decembra   2001   a   28.   marca   2003   sťažovateľ,   resp.   jeho   právny   zástupca   neboli prítomní.

Treba tiež uviesť, že v dôsledku procesnej aktivity sťažovateľa (návrhy na zmenu petitu   žaloby,   žiadosti   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   opravné   prostriedky proti procesným rozhodnutiam, ako aj meritórnym rozhodnutiam) sa musel okresný súd s týmito   procesnými   návrhmi   kvalifikovane   vysporiadať,   čo   tiež   malo   vplyv   na   dĺžku napadnutého konania. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju predchádzajúcu judikatúru,   podľa   ktorej   využitie   možností   daných   sťažovateľovi   procesnými   predpismi na uplatňovanie a presadzovanie jeho práv v súdnom konaní môže síce spôsobiť predĺženie priebehu   konania,   nemožno   ho   však   kvalifikovať   ako   postup,   ktorého   dôsledkom sú zbytočné prieťahy (m.   m. I.   ÚS 31/01).   Zároveň dĺžku konania, ktorá   je dôsledkom úkonov jeho účastníkov alebo ich nečinnosti, nemožno považovať za dôvod na vyslovenie zbytočných   prieťahov   v   prípade,   keď   súd   o   procesných   návrhoch   sťažovateľa   konal a rozhodoval bez zbytočných prieťahov (napr. II. ÚS 41/00).

Uvedené   skutočnosti   nepochybne   mali   dopad   na   celkovú   dĺžku   trvania   konania, na čo ústavný súd musel pri posudzovaní veci (najmä pri úvahe o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia) prihliadnuť.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní a zistil, že k predĺženiu konania došlo aj v dôsledku nečinnosti okresného súdu.

V postupe okresného súdu sa vyskytli obdobia nečinnosti, konkrétne od 10. októbra 2003 do 21. mája 2004 (7 mesiacov), od 17. februára 2006 do 25. mája 2006 (3 mesiace) a od   13.   januára   2012   do   31.   júla   2012   (6,5   mesiaca),   ktoré   ústavný   súd   posúdil ako zbytočné prieťahy v namietanom konaní.

Napokon   ústavný   súd   konštatuje,   že   už   samotná   dĺžka   trvania   konania,   ktorá predstavuje   takmer   12   rokov,   sama   osebe   signalizuje   porušenie   základného   práva sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   a   práva   na   prejednanie záležitosti   v   primeranej   lehote   (aj   keď   vec   bola   opakovane   aj   na   krajskom   súde, resp. na najvyššom   súde   z   dôvodu   rozhodovania   o   opravnom   prostriedku,   čo   nemožno pripočítať na ťarchu okresného súdu).

Obranu okresného súdu, podľa ktorého „Z uvedeného rozpisu úkonov súdu je zrejmé, že   súd   v   danom   prípade   koná   stále,   bez   prieťahov,   vykonáva   úkony,   ktoré   sú   nutné“, nemožno akceptovať. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   veci,   a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania (pozri napr. I. ÚS 119/03).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V   nadväznosti   na   tento   výrok   a   v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume 15 000 € vzhľadom na neprimerane dlhú dobu trvania namietaného konania a vzniknuté prieťahy,   ktoré   ho „poškodzujú“.   Podľa   sťažovateľa   existujú   dôvodné   obavy   o   reálnu vymožiteľnosť jeho pohľadávky, pričom jeho viera v spravodlivosť je v dôsledku extrémne dlhej doby nečinnosti okresného súdu otrasená.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené   priznať   mu   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa   citovaného   ustanovenia zákona o ústavnom súde,   ktoré podľa   zásad spravodlivosti   a s prihliadnutím   na všetky okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľa,   najmä   na   celkovú   dĺžku   napadnutého konania, ale aj na správanie sťažovateľa považuje za primerané v sume 2 000 €.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6.   Ústavný   súd   napokon   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   rozhodol aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v   súvislosti   s   jeho   právnym zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátkou JUDr. D. H., ktoré si uplatnil v sume 331,13 €.

Úhradu   priznal   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   prípravu   zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len „vyhláška“), a to každý úkon po 130,16 €, t. j. spolu 260,32 €, čo spolu s režijným paušálom 2 x 7,81 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje sumu 275,94 €. Keďže právna zástupkyňa sťažovateľa je platkyňou dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“), uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho zastúpenia vrátane započítania DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 331,13 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o   uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. septembra 2013