znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 179/2011-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. júna 2011 v senáte zloženom   z predsedu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a   Lajosa   Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť   spoločnosti   D.,   s.   r.   o.,   právne   zastúpenej   advokátom JUDr. P. P., H., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 564/08 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Piešťany v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4 C 564/08 p o r u š i l základné právo spoločnosti D., s. r. o., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   jej   právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Piešťany vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C 564/08 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti D., s. r. o., p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré   j e   Okresný súd Piešťany p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Spoločnosti D., s. r. o.,   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,82 € (slovom dvestošesťdesiatjeden eur a osemdesiatdva centov), ktorú j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý   vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. P. P., H., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 179/2011-11   zo 4. mája   2011   prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   spoločnosti   D.,   s.   r.   o.   (ďalej   len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 564/08 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti   vyplynulo   najmä,   že „(...) Sťažovateľ   sa   podaným   návrhom   na vypratanie nehnuteľnosti zo dňa 21. 10. 2008 domáhal vypratania nehnuteľností zapísaných v jeho prospech na LV č. 8284 pre kat. úz. H.(...)

Predmetné   konanie   bolo   vedené   pod   sp.   zn.   4C/564/2008   na   Okresnom   súde Piešťany. Sťažovateľ žiadal viacerými písomnými podaniami (25. 11. 2008, 3. 12. 2010) naposledy sťažnosťou na prieťahy v konaní určenej predsedovi suda zo dňa 23. 02. 2011, o odstránenie prieťahov v predmetnom konaní a vytýčení termínu pojednávania, nakoľko posledný úkon súdu známy sťažovateľovi bolo oznámenie o odročení pojednávania zo dňa 2. 9. 2009   vytýčeného   pôvodne na termín   27. 09. 2009.   Od   uvedeného dátumu t. j.   od 2. 9. 2009 nebol vykonaný žiaden úkon súdu známy účastníkovi konania a napriek výzvam od uvedeného dátumu nebol vytýčený termín pojednávania. Spis mal pôvodne pridelený sudca JUDr. Z., pričom spis bol v dôsledku stáže spomínaného sudcu na Krajskom súde Trnava pridelený zákonnej sudkyni JUDr. A. a to v priebehu mesiaca júl 2010. Mám však za to, že uvedená skutočnosť nemôže ospravedlniť vzniknuté prieťahy v súdnom konaní, ktoré nastali jednak pred ako aj po pridelení spisu JUDr. A. Ďalej uvádzam, že zo strany sťažovateľa   neboli   podniknuté   žiadne   úkony,   ktoré   by   odôvodňovali   vzniknuté   prieťahy v predmetnom konaní a uvádzam, že zo strany sťažovateľa nedošlo k žiadnym prieťahom, nakoľko bol aktívny a svojimi podaniami sa dožadoval rozhodnutia v uvedenej veci. (...) Mám za to, že nečinnosťou Okresného súdu Piešťany, teda nevykonávaním žiadnych úkonov súdu a nepojednávaním vo veci 4C/564/2008 došlo k porušeniu článku 6 ods. 1 Dohovoru o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   a   článku   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti s právom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. (...) Domnievam sa. že takmer 1,5 ročná absolútna nečinnosť Okresného súdu Piešťany - od 2. 9. 2009   do   24. 02. 2011 možno   považovať   za   závažné   porušenie   základného   práva vyplývajúceho z článku 6 ods. 1 Dohovoru a článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. (...) Keďže na dĺžku súdneho konania a lehoty na jeho skončenie nie sú určené intervaly, musia sa tieto lehoty počítať na mesiace a nie roky. Absolútna nečinnosť súdu v tomto konaní   môže   mať   závažné   následky   pre   navrhovateľa,   nakoľko   sa   domáha   vypratanie nehnuteľnosti, ktorú podľa názoru sťažovateľa užíva odporca v konaní 4C/564/2008 bez právneho titulu resp. neplní svoje povinnosti ako platenie nájomného. Takouto nečinnosťou súdu prelo sťažovateľovi môže vzniknúť škoda, ktorú mu nik neuhradí. (...)

Sťažovateľ uvádza, že z dôvodu postupu Okresného súdu Piešťany bolo porušené právo spoločnosti D., s. r. o. na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   nakoľko postupom Okresného súdu Piešťany vznikli neodôvodnené prieťahy v konaní, a nakoľko niet iného   súdu   na   území   Slovenskej   republiky,   ktorý   by   chránil   jeho   základné   právo   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. (...)

Sťažovateľ   zároveň   žiada   aj   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia v sume 1 000 Eur z dôvodu porušenia práva na prerokovanie svojej veci bez zbytočných prieťahov -nekonanie Okresného súdu Piešťany od 02. 09. 2009 do 24. 02. 2011, ktoré sťažovateľ   odôvodňuje   tým,   že   v   tomto   konaní   súd   nezabezpečil   a   neposkytol   ústavou garantované právo na súdnu a inú právnu ochranu a ani neodstránil stav právnej neistoty. (...) v uvedenej veci porušovateľ od 02. 09. 2009 do 24. 02. 2011 vôbec nekonal, napriek tomu, že   sťažovateľ   sa   opakovane   namietal   prieťahy   v   konaní.   Ústavný   súd   SR   podľa ustálenej judikatúry prihliadne na intenzitu porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 48 ods. 2 ústavy,   ktorá   bola   vysoká,   keďže   prerástla   až   do   úplného   popretia   tohto   práva   pre sťažovateľa.   Zároveň   podľa   názoru   ústavného   súdu   priznanie   primeraného finančného zadosťučinenia   prichádza   do   úvahy   predovšetkým   v   tých   prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody nieje už možné napraviť. (...)“.

Sťažovateľka napokon navrhla, aby ústavný súd vo veci nálezom takto rozhodol:„1. Okresný súd Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4C/564/2008 porušil právo D., s. r. o., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Spoločnosti D., s. r. o. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 Eur   (slovom   jedentisíc   eur), ktoré   je   Okresný   súd   Piešťany   povinný   vyplatiť   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

3. Spoločnosti D., s. r. o. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,82 Eur, ktorú je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť, na účet právneho zástupcu JUDr. P. P. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

2.   Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne vyjadrila   predsedníčka okresného   súdu   listom   sp.   zn.   Spr   329/11   z 31. mája   2011,   v   ktorom   uviedla   tieto skutočnosti:

„(...) Z obsahu spisového materiálu vedeného pod sp. zn. 4C/564/2008 vyplýva, že dňa   27. 10. 2008   bol   na   Okresnom súde Piešťany podaný   návrh o vydanie rozkazu   na plnenie na vypratanie nehnuteľnosti. Vec bola pridelená na rozhodnutie zákonnému sudcovi Mgr. V. Z. pod sp. zn. 4C/564/2008. Dňa 05. 01. 2009 vytýčil zákonný sudca pojednávanie na deň 25. 03. 2009, na ktorom boli účastníci vypočutí a pojednávanie bolo odročené na termín 08. 04. 2009 za účelom doplnenia dokazovania. Dňa 08. 04. 2009 bolo pojednávanie odročené na 13. 05. 2009 za účelom doplnenia dokazovania výsluchom svedkyne. Toto pojednávanie sa neuskutočnilo z dôvodu ospravedlnenia neúčasti odporcu, jeho právneho zástupcu a svedkyne a bolo odročené na neurčito s tým. že právny zástupca odporcu bude vyzvaný,   aby   oznámil   ukončenie   práceneschopnosti.   Nakoľko   bol   zákonný   sudca   od 03. 06. 2009   do   15.   11.   2009   práceneschopný,   predmetná   vec   bola   dňa   18. 09. 2009 dodatkom č. 6 k Rozvrhu práce na rok 2009 pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni tunajšieho súdu JUDr. L. C. Po ukončení práceneschopnosti Mgr. V. Z. dňa 30. 04. 2010 vytýčil   termín   pojednávania   na   deň   30.   06.   2010,   ktoré   bolo   odročené   na   termín 27. 09. 2010. Vzhľadom na skutočnosť, že zákonný sudca bol od 01. 09. 2010 dočasne pridelený na výkon funkcie sudcu na Krajský súd v Trnave, všetky spisy v jeho súdnom oddelení boli prerozdelené medzi ostatných sudcov vybavujúcich civilnú agendu a daná vec bola   dňa   23.   09.   2010   pridelená   na   prejednanie   a   rozhodnutie   Mgr.   K.   A.   Opatrením predsedu súdu zo dňa 02. 05. 2011 bola daná vec dňa 09. 05. 2011 pridelená Mgr. V. Z., keďže sa jeho dočasné pridelenie na Krajskom súde v Trnave k 30. 04. 2011 skončilo a doposiaľ zákonný sudca neurobil vo veci žiaden procesný úkon.

Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods.2 zákona o ústavnom súde.“

3.   Právny   zástupca   sťažovateľky   nevyužil   svoje   právo,   aby   zaujal   stanovisko k uvedenému   vyjadreniu   predsedníčky   okresného   súdu,   listom   z 13.   júna   2011   však ústavnému   súdu   oznámil: „V   predmetnom   konaní   žiadame   a   súhlasíme   s   upustením od ústneho pojednávania.“

4.   Pretože   účastníci   konania   netrvali   na   ústnom   pojednávaní   v napadnutej   veci, ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s ich   vyjadreniami   k opodstatnenosti   sťažnosti dospel   k názoru,   že   od   tohto   pojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 564/08:

Dňa 27. októbra 2008 podala sťažovateľka okresnému súdu návrh na začatie konania o vydanie   rozkazu   na   plnenie   na   vypratanie   nehnuteľnosti   proti   N.,   s.   r.   o.   (ďalej   len „odporca“).   Vec   bola   pridelená   na   prerokovanie   a rozhodnutie   zákonnému   sudcovi Mgr. V. Z.

Dňa 24. novembra 2008 sťažovateľka urgovala okresný súd o vydanie predmetného rozkazu.

Dňa 5. januára 2009 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. marec 2009.Dňa   24.   marca   2009   sťažovateľka   podala   okresnému   súdu   podrobný „časový prehľad udalostí a dokumentov“.

Dňa 25. marca 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 8. apríl 2009 pre účely doplnenia dokazovania.

Dňa 30. marca 2009 odporca predložil súdu zväzok súvisiacich dokumentov. Dňa 8. apríla 2009 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 13. máj 2009 pre účely ďalšieho dokazovania.

Dňa 13. mája 2009 bolo pojednávanie odročené na neurčito, pretože sa nedostavil odporca   a jeho   právny   zástupca,   ako   ani   predvolaná   svedkyňa,   ktorí   svoju   neúčasť   na pojednávaní   ospravedlnili.   Okresný   súd   vyzval   konateľa   odporcu,   aby   bezodkladne predložil oznámenie o ukončení jeho práceneschopnosti.

Dňa 10. júla 2009 odporca oznámil súdu, že práceneschopnosť jeho zástupcu ešte trvá, inak v prípade ukončenia práceneschopnosti má plánovanú dovolenku do 23. augusta 2009. Dňa 18. septembra 2009 bola vec (do 22. novembra 2009) pridelená na prerokovanie a rozhodnutie JUDr. L. C. z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti zákonného sudcu.Dňa 4. mája 2010 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 30. jún 2010.

Dňa   29.   júna   2010   bolo   súdu   doručené   ospravedlnenie   neúčasti   odporcu   na nariadenom pojednávaní z dôvodu zahraničnej služobnej cesty jeho právneho zástupcu. Dňa 30. júna 2010 bolo pojednávanie odročené na 27. september 2010.Dňa 2. septembra 2010 bolo vydané upovedomenie účastníkom konania o zrušení termínu   nariadeného   pojednávania   z dôvodu   dočasného   pridelenia   zákonného   sudcu   na výkon funkcie na Krajský súd v Trnave s tým, že opätovný termín pojednávania určí nový zákonný sudca.

Dňa 23. septembra 2010 súd pridelil vec novej zákonnej sudkyni Mgr. K. A.Dňa   4.   mája   2011   bola   vec   pridelená   na   prerokovanie   a rozhodnutie   sudcovi Mgr. V. Z.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 564/08 dochádza k porušovaniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   „právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo   porušené   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov garantované   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania ústavný súd nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti alebo právnej zložitosti prerokovávanej veci. Napokon túto skutočnosť ani predsedníčka okresného súdu nenamietala.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola vyvolaná správaním sťažovateľky.

3.   Napokon   sa   ústavný   súd   zaoberal   postupom   okresného   súdu   a   konštatuje,   že okresný súd bol v napadnutej veci nečinný minimálne v období od 18. septembra 2009 do 4. mája   2010   (sedem   mesiacov)   a   od   2.   septembra   2010   až   dosiaľ   (osem   mesiacov). Okresný súd teda počas viac ako jedného roka vo veci nevykonal absolútne žiadny úkon smerujúci   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľka   ako   navrhovateľka v napadnutej   veci počas   súdneho   konania   nachádza,   čo   je   základným   účelom   práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). K týmto prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku postupu súdu. V súvislosti so skutočnosťou, že v danej veci „z objektívnych dôvodov“ dochádzalo k permanentným   zmenám   zákonného   sudcu,   treba   zdôrazniť,   že   ústavný   súd   pri posudzovaní   toho,   či   bolo   porušené   právo   sťažovateľky   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov,   posudzoval   postup   súdu,   a nie   to,   či   toto   právo   bolo   porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení predsedníčky okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03), že nedostatočné   personálne obsadenie   súdu   a   nadmerné   množstvo   vecí,   v ktorých   sa   musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení.   Skutočnosť,   že   okresný   súd   mal   personálne   problémy,   ktoré   nedokázal   alebo nemohol   riešiť,   nemôže   byť   pripočítaná   na   ťarchu   účastníka   konania   a nemá   povahu okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. I. ÚS 156/02).  

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľky   na   prerokovanie   predmetnej   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľke ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € najmä z dôvodu, že „v tomto konaní súd nezabezpečil a neposkytol ústavou garantované právo na súdnu a inú právnu ochranu a ani neodstránil stav právnej neistoty“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie   je   dostatočným   zadosťučinením   pre   sťažovateľku.   Ústavný   súd   preto   uznal   za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti   s   prihliadnutím   na   všetky   okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané v požadovanej sume 1 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľke   vznikli   trovy   konania z dôvodu   právneho   zastúpenia za   dva   účelne vynaložené   úkony   právnej   služby   (prípravu   a prevzatie   zastúpenia   a   podanie   sťažnosti z 11. marca 2011). Za dva úkony vykonané v roku 2011 patrí odmena v sume dvakrát po 123,50 € a dvakrát režijný paušál po 7,41 € v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov.   Celkové   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľky predstavujú preto sumu 261,82 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o sťažovateľkou uplatnených trovách konania rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. júna 2011