znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 179/07-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. septembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť D. D., t. č. vo výkone väzby, vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 148/2005 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. D. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. decembra 2006 doručená sťažnosť D. D., t. č. vo výkone väzby Košice (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 17 ods.   2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 148/2005.

Sťažovateľ uviedol, že uznesením vyšetrovateľa Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského   riaditeľstva   Policajného   zboru   v   K.   sp.   zn.   ČVS:   KRP-85/OVK-KE-   2004 z 1. júna   2004   bol   obvinený   zo   spáchania   trestného   činu   ublíženia   na   zdraví   formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 a § 222 ods. 1 a 3 Trestného zákona. Na základe toho bol 10. marca 2005 uznesením okresného súdu sp. zn. 6 Tpp 221/2004 vzatý do väzby.

Na návrh prokurátora Okresnej prokuratúry K. (ďalej len „prokurátor“) z 23. augusta 2005   okresný   súd uznesením   zo 6. septembra   2005   č.   k.   6 Tpp   221/2004-40   rozhodol o predĺžení lehoty trvania väzby do 10. decembra 2005, pretože dôvody väzby uvedené v § 67 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku nepominuli.

Po   skončení   prípravného   konania   9.   decembra   2005   prokurátor   podal   proti sťažovateľovi   obžalobu.   Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   ústavnému   súdu   uviedol,   že v obžalobe sa   prokurátor   nezaoberal otázkou   ďalšieho   trvania jeho väzby. Okresný   súd na pojednávaní 9. marca 2006 neskúmal, či dôvody väzby po 10. decembri 2005 trvajú, ani dôvody väzby, a bez rozhodnutia o tejto otázke ponechal sťažovateľa vo väzbe.

Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   v   konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp. zn. 3 T 148/2005 došlo k porušeniu ním označených základných práv a slobôd.

Spolu so sťažnosťou doručil tiež „Návrh na ustanovenie obhajcu“, ktorým požiadal, aby mu ústavný súd pre konanie pred ústavným súdom ustanovil za právneho zástupcu advokáta JUDr. J. K., ktorý „dôkladne pozná celý môj prípad (...) a plne mu dôverujem“.

Sťažovateľ požadoval vydať nález:„ 1. základné právo na osobnú slobodu obv. D. D. upravené v čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 1 a 4 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd, neexistenciou uznesenia súdu o oprávnenosti trvania väzby po 10. 12. 2005, teda postupom Okresného súdu Košice II, sp. zn. 3 T 148/2005 bolo porušené,

2. Okresnému súdu Košice II zakazuje pokračovať v porušovaní základného práva na slobodu obv. D. D. a prikazuje mu zosúladiť tento stav so zákonom,

3. priznáva finančné zadosťučinenie podľa vyčíslenia, ktoré bude ústavnému súdu predložené pri vyhlásení nálezu, ktoré je Okresný súd Košice II povinný obv. D. D. vyplatiť v lehote 15 dní od vyhlásenia tohto nálezu.“

II.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zákonným   predpokladom   na   prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   je   jej   podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§   25   ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažnosť je namierená voči postupu okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 T 148/2005.   V   tomto   konaní   okresný   súd   rozhodoval   aj   o   sťažovateľovej   žiadosti o prepustenie z väzby a návrhu na nahradenie väzby písomným sľubom z 29. decembra 2005. Okresný súd o návrhoch rozhodol uznesením z 27. januára 2006 č. k. 3 T 148/05-339 tak, že žiadosť o prepustenie z väzby zamietol a neprijal jeho písomný sľub ako náhradu väzby. Proti uzneseniu sťažovateľ, obhajca ani prokurátor nepodali sťažnosť. Uznesenie nadobudlo   právoplatnosť   4.   februára   2006,   znamená   to,   že   v   tejto   časti   bola   sťažnosť podaná oneskorene.

K sťažovateľovej námietke, že sa prokurátor v obžalobe nezaoberal otázkou ďalšieho trvania väzby a že súd neskúmal, či dôvody väzby po 10. decembri 2005 trvajú, treba konštatovať, že sťažovateľ sa o tejto skutočnosti dozvedel najneskôr 9. marca 2006, keď sa uskutočnilo   pojednávanie   vo   veci.   Ak   teda   namieta   porušenie   svojich   základných   práv nekonaním okresného súdu, aj v tomto prípade už uplynula dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti, preto ju ústavný súd odmietol ako podanú oneskorene.

Vzhľadom   na   uvedené,   bolo   už   bez   právneho   významu   zaoberať   sa   ďalšími požiadavkami sťažovateľa, žiadosťou o ustanovenie právneho zástupcu nevynímajúc.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. septembra 2007