znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 179/05-19

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   3.   novembra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Jána   Mazáka   a zo   sudcov   Alexandra   Bröstla   a   Ľudmily Gajdošíkovej o sťažnosti E., s. r. o., so sídlom S., zastúpenej advokátkou JUDr. O. Š., H., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 158/04 taktor o z h o d o l :

1.   Základné   právo   spoločnosti   E.,   s.   r.   o.,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 158/04 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava I p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 158/04 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti E., s. r. o., n e p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie.

4. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý uhradiť spoločnosti E., s. r. o., trovy právneho zastúpenia 5 302 Sk (slovom päťtisíc tristodva slovenských korún) na účet právnej zástupkyne JUDr. O. Š., H., do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. júla 2005 doručená   sťažnosť   E.,   s.   r.   o.,   so   sídlom   S.,   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej advokátkou   JUDr.   O.   Š.,   H.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jej práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 158/04.

Sťažovateľka sa žalobou podanou 8. decembra 2003 okresnému súdu domáhala od žalovanej   strany   zaplatenia   sumy   83   263,90   Sk   s prísl.   Po   zaplatení   súdneho   poplatku okresný súd vydal 4. februára 2004 platobný rozkaz sp. zn. ROB/2604/03. Žalovaná podala proti   tomuto   rozhodnutiu   odpor   a vec   bola   prevedená   26.   marca   2004   do   oddelenia obchodných vecí a bola jej pridelená sp. zn. 31 Cb 158/2004.

Sťažovateľka   2.   septembra   2004   a opakovane   17.   decembra   2004   žiadala o nariadenie   pojednávania.   Okresný   súd   sťažovateľke   23.   marca   2005   oznámil,   že predpokladaný termín pojednávania je rok 2007. Sťažovateľka je toho názoru, že okresný súd týmto svojím vyjadrením jej upiera základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Žiada preto, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Okresný   súd   Bratislava   I svojím   postupom   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 31 Cb/158/2004 porušil základné právo sťažovateľa E. s. r. o., S., na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   zaručené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   a právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Okresnému súdu Bratislava I. sa prikazuje pokračovať v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb/158/2004 bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy v sume 100 000,- Sk a trovy konania Sk 10 068,-, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov právnej pomoci v zmysle § 13 vyhlášky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške Sk 3 148,- a 2 x paušálnej náhrady vo výške Sk 136,- a jedného úkonu podľa § 10 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške Sk 3 350,- a 1 x paušálnej náhrady vo výške Sk 150,-.

Úkonmi právnej služby boli dožiadania zo dňa 2. 09. 2004 a 17. 12. 2004 a písomné vyhotovenie tohto návrhu. Základná sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon je vypočítaná z hodnoty vymáhanej pohľadávky.“.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd sťažovateľku a okresný súd, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a okresný súd aj na vyjadrenie k sťažnosti.

Sťažovateľka aj okresný súd oznámili, že na konaní ústneho pojednávania netrvajú.

Poverená predsedníčka okresného súdu k sťažnosti uviedla:

„Dňa 10. 12. 2003 bol tunajšiemu súdu doručený návrh na vydanie platobného rozkazu. Ako navrhovateľ je uvedená spoločnosť E., s. r. o. so sídlom v S., ako odporca U., a. s., so sídlom: B., o zaplatenie 83.263,90 Sk s príslušenstvom.

Dňa   13.   1.   2004   súd   vyzval   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   navrhovateľa. Navrhovateľ si svoju poplatkovú povinnosť splnil dňa 28. 1. 2004.

Dňa 4. 2. 2004 bol v predmetnej veci vydaný platobný rozkaz, ktorým súd zaviazal odporcu na zaplatenie príslušnej istiny s príslušenstvom.

Dňa 24. 2. 2004 bol súdu doručený odpor voči platobnému rozkazu. Dňa   25.   2.   2004   súd   vyzval   odporcu   na   zaplatenie   poplatku   za   podaný   odpor a súčasne zaslal kópiu odporu na vyjadrenie navrhovateľovi.

Dňa   11.   3.   2004   si   odporca   splnil   poplatkovú   povinnosť.   Dňa   12.   3.   2004   sa k podanému odporu vyjadril navrhovateľ. Následne dňa 26. 3. 2004 bola vec prevedená do registra Cb a veci bola pridelená sp. zn. 31 Cb 158/04.

Dňa 17. 1. 2005 súd v súlade s ust. § 372 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku oznámil   účastníkom   predpokladaný   termín   pojednávania   vo   veci,   ktorý   vzhľadom   na zaťaženosť súdneho oddelenia pripadol na rok 2007.

Ohľadne   predpokladaného   termínu   pojednávania   si   Vám   dovoľujem   oznámiť,   že zákonná sudkyňa má vo svojom oddelení 800 nevybavených spisov, pričom takýto počet spisov je u obchodných sudcov štandardný i väčší. Je zapríčinený väčším počtom návrhov na začatie konania doručovaných tunajšiemu súdu. Pritom všetci obchodní sudcovia majú štandardne vysoký mesačný výkon. Každý obchodný sudca si vytýčil termín pojednávaní do konca roku 2005. Na rok 2006 a 2007 si sudcovia nemohli vytýčiť termíny pojednávaní, pretože na tieto roky nie je vypracovaný rozvrh práce a vzhľadom na to, že tunajší súd sídli v budove   Krajského   súdu   nevie   sa,   či   v týchto   rokoch   budú   mať   rovnaké   pojednávacie miestnosti. Bola prijatá zásada, že termíny pojednávaní budú vytyčované podľa poradia v akom bol návrh súdu doručený. Vzhľadom na to, že týždenne sudca pojednáva približne 10 vecí, v danej vyšiel termín pojednávania na rok 2007.

Nakoľko   zaťaženosť   súdneho   oddelenia   resp.   jednotlivých   obchodných   sudcov nemôže byť dôvodom na porušenie práva účastníka konania garantovaného v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, mám za to, že predmetné konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi avšak objektívneho charakteru.“.

Zo spisu ústavný súd zistil rovnaké skutočnosti.

II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Sťažovateľka   zároveň   namieta   porušenie   čl.   6   ods.   1   Dohovoru,   podľa   ktorého „Každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   vec   bola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98). „Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (II. ÚS 26/95). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98) alebo iným zákonom predpísaným spôsobom, ktorým sa nastoľuje právna istota inak ako právoplatným rozhodnutím štátneho orgánu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so svojou   doterajšou   judikatúrou   (I.   ÚS   70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje(1), správanie účastníka konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

1. Z hľadiska právnej a faktickej zložitosti veci dospel ústavný súd k záveru, že vec nie   je   právne   ani   skutkovo   zložitá   a tvorí   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   agendy všeobecných súdov. Predmetom konania je zaplatenie peňažnej sumy s príslušenstvom. Na právnu a faktickú zložitosť veci nepoukázala ani poverená predsedníčka okresného súdu.

2.   Podľa   názoru   ústavného   súdu   správanie   sťažovateľky   bolo   dosiaľ   aktívne a súčinnostné.

3. Z hľadiska postupu súdu ústavný súd rozdelil konanie do dvoch etáp.

a) Prvou etapou je postup súdu od doručenia návrhu okresnému súdu 10. decembra 2003 do 17. januára 2005, keď bol oznámený termín nariadenia ďalšieho pojednávania. V tomto   období,   napriek   konštatovaniu   poverenej   predsedníčky   okresného   súdu o objektívnych   prieťahoch   v konaní,   konal   okresný   súd   podľa   názoru   ústavného   súdu v zásade   plynulo   a jeho   konanie   nevykazuje   znaky   zbytočných   prieťahov   spôsobilých porušiť označené práva sťažovateľky.

b)   Druhou   etapou   je   obdobie   od   oznámenia   ďalšieho   termínu   pojednávania 17. januára 2005. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že oznámenie ďalšieho termínu pojednávania (v roku 2007) neodstraňuje sám osebe stav právnej neistoty, a preto nemôže byť   akceptovateľným   dôvodom   neúmernej   (neprimeranej   dĺžky   konania)   v skutkovo a právne jednoduchej   veci,   akou   je aj vec sťažovateľky. Tým, že okresný   súd   oznámil sťažovateľke, že najbližší a vlastne prvý termín pojednávania bude v roku 2007, t. j. až po štyroch rokoch od podania návrhu, založil takú právnu neistotu sťažovateľky, ktorá viedla ústavný   súd   k   rozhodnutiu   o zbytočných   prieťahoch   v označenom   konaní   a o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a o porušení jej práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 31 Cb 158/04 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Pretože ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, zaoberal sa aj žiadosťou sťažovateľky o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde, pričom dospel k záveru, že v danom prípade je postačujúce, aby ústavný súd prikázal okresnému súdu vo veci konať, a preto finančné zadosťučinenie sťažovateľke, ktorá požadovala sumu 100 000 Sk, nepriznal.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej   vznikli   v súvislosti   s jej   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. O. Š., H., ktorá ich vyčíslila v celkovej sume 10 068 Sk. Ústavný súd uznal za účelne vynaložené náklady právnej pomoci dva úkony právnej služby (prevzatie   zastupovania   a spísanie   sťažnosti)   urobené   v roku   2005   a   podľa   vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb priznal sťažovateľke náhradu trov konania v sume 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. novembra 2005