znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 178/2010-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. apríla 2010 predbežne prerokoval sťažnosť V. L., Ž., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 14 C 265/07-119 zo 7. októbra 2008 a namietaného porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 8/09 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť V. L. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. marca 2010 doručená sťažnosť V. L. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) rozsudkom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) č. k. 14 C 265/07-119 zo 7. októbra 2008 a porušenia základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 8/09.

Sťažovateľka   v sťažnosti   uviedla,   že „Rozsudkom   Okresného   súdu   v   Žiline 14C 265/2007-119,(...)   zo   dňa   7.   10.   2008   bolo   ukončené   konanie   o   vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov proti odporcovi O. L., na základe ktorého mi súd prikázal do výlučného vlastníctva všetky hnuteľné veci a byt č. 7 na 2. poschodí vo vchode č. 10   bytového   domu   č.   s.   1777(...)   zapísaný   na   LV   č.   5500   pre   Obec   Ž.,   k.   ú.   Ž.   do podielového spoluvlastníctva mne ako navrhovateľke v podiele 3/4 a odporcovi v podiele 1/4 i napriek tomu, že ja som žiadala byt do svojho výlučného vlastníctva.

Týmto   rozsudkom   Okresný   súd   v   Žiline   porušil   moje   základné   ľudské   práva   a slobody,   právo   na   spravodlivé   súdne   konanie,   nerozhodol   nezávisle   a   nestranne,   moje právo   na   pokojný   život,   právo   na   pokojné   užívanie   majetku,   zachovanie   duševného   a telesného   zdravia,   primerané   hmotné   zabezpečenie,   neriešil   môj   prípad   ako   hodný osobitného zreteľa, nakoľko som bola dlhé roky vystavená domácemu násiliu, fyzickému, psychickému a ekonomickému v obzvlášť nepriaznivej životnej situácii.

Okresný súd v Žiline nesprávne vyhodnotil moje dôkazy a nebral do úvahy závažné skutočnosti, že odporca bol viackrát súdne trestaný, hlavne za delikty voči rodine, odmietal poskytovať výživu i starostlivosť maloletým deťom, trvalo nejavil záujem o rodinu, trvalo viedol neusporiadaný a túlavý spôsob života a bol odsúdený za trestný čin domáceho násilia na jeden rok(...)

Moje základné ľudské práva a slobody týmto istým spôsobom ako okresný súd svojím rozsudkom   14C/265/2007-119(...)   porušil   aj   Krajský   súd   v   Žiline   rozsudkom   zo   dňa 24.6.2009 sp. zn. 6Co/265/07-145, ktorý rozhodol vo veci s bezdôvodnými prieťahmi až po 8 mesiacoch potvrdením rozsudku okresného súdu.

Dňa   25.   8.   2009   som   podala   podnet   na   podanie   mimoriadneho   dovolania   na Generálnu   prokuratúru   SR   pre   porušenie   zákona,   ktorá   bola   postúpená   krajskej prokuratúre v Ž., ktorá môj podnet odložila pod čís. Kc 130/09-11.

Po   opätovnej   sťažnosti   na   Generálnu   prokuratúru   SR,   bol   môj   podnet   odložený č.VI/2Pz646/09-8. Týmto postupom štátnych orgánov a tragickou smrťou manžela nemám inú možnosť dovolať sa ochrany mojich základných ľudských práv a slobôd a zostala som rukojemníkom veriteľov nebohého odporcu, teda akoby zodpovednou za jeho trestné činy a priestupky. (...)

Na   základe   uvedených   skutočností   navrhujem,   aby   Ústavný   súd   vyhovel   mojej sťažnosti   a   vyslovil   nález,   že   boli   porušené   moje   základné   ľudské   práva   a   slobody   vo všetkých   častiach   mojej   sťažnosti   a   potvrdil   obrovskú   diskrimináciu   mňa   ako   ženy   vo všetkých predmetných konaniach.

Zároveň žiadam o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred Ústavným súdom, nakoľko   moje   zárobkové   a   majetkové   pomery   mi   nedovoľujú   zaplatiť   si   právnika.   Po manželovej   smrti   mi   bol   sociálnou   poisťovňou   zamietnutý   vdovský   dôchodok,   pretože posledných 20 rokov nepracoval.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy rozsudkom okresného súdu č. k. 14 C 265/07-119 zo 7. októbra 2008 a porušenie základných práv podľa čl. 19 ods. 2, čl. 20 ods. 1, čl. 39 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Co 8/09. Uvedený rozsudok okresného súdu v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 4. septembra 2009.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti v lehote dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   ktorým   malo   byť spôsobené   namietané porušenie základného práva.

Lehota na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy začína plynúť dňom nasledujúcim, keď   nadobudlo   právoplatnosť   rozhodnutie,   ktorým   malo   byť   spôsobené   namietané porušenie   základného   práva,   t.   j.   v danom   prípade   od   4.   septembra   2009.   Predmetná sťažnosť bola podaná až 18. marca 2010, teda jednoznačne po uplynutí dvojmesačnej lehoty ustanovenej zákonom pre tento druh konania pred ústavným súdom.

Z už uvedených dôvodov ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. apríla 2010