znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 178/06-19

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   verejnom   zasadnutí   senátu   7.   júla   2006 zloženom   z predsedu   Alexandra   Bröstla,   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej   a sudcu   Jána Lubyho o sťažnosti K. B., A., s. f., K., zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 236/99 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo K. B., A., s. f., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   II vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   20   C   236/99 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e,   aby vo veci sp. zn. 20 C 236/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   K.   B.,   A.,   s.   f., p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   40 000 Sk   (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice II p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice j e   p o v i n n ý   uhradiť K. B., A., s. f., trovy právneho zastúpenia 5 788 Sk (slovom päťtisícsedemstoosemdesiatosem slovenských korún) na účet jeho   právnej   zástupkyne   JUDr.   D.   S.,   K.,   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 26. apríla 2006 doručené podanie K. B., A., s. f., K. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. D. S., K., ktoré bolo označené ako „Ústavná sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy pre porušenie čl. 48 ods. 2 Ústavy a čl. 6 ods. 1 DOHOVORU o ochrane ľudských práv a základných slobôd“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 236/99 o 7 202 Sk s príslušenstvom, v ktorom je sťažovateľ odporcom.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol:„Ešte v r. 1999 (pozn. presnejšie 8. decembra 1998) bola proti sťažovateľovi podaná žaloba o 7.202,- Sk. Okresný súd vydal v r. 1999 platobný rozkaz, proti ktorému podal sťažovateľ odpor s odôvodnením. Potom bolo nariadené vo veci jedno pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito za účelom znaleckého dokazovania, ktoré okresný súd nariadil uznesením zo dňa 6. 3. 2006 č. k. 20 C 236/99, doručené sťažovateľovi dňa 13. marca 2006 to znamená po viac ako po 5 rokoch, čo je povážlivé. Preto sťažovateľ dňa 15. 3. 2006 podal   predsedovi   okresného   súdu   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní,   na   ktorú   sťažnosť predseda súdu   odpovedal listom číslo Spr.   2352/2006   zo dňa 23.   3.   2006 a doručil ju sťažovateľovi   dňa   4. 4.   2006,   pričom   uznal   sťažnosť   sťažovateľa   za   dôvodnú,   nakoľko k prieťahom   v danej   veci   skutočne   došlo   a vzhľadom   na   jednoznačnosť   porušenia uvedených   práv   sťažovateľa,   nebolo   potrebné   ani   len   vymenovať   tri   úkony   vykonané okresným súdom od začatia konania doposiaľ.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal tento nález:„Okresný súd Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 236/99 porušil základné právo K. B., A., s. f., na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov zaručené mu čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   na   prejednanie   jeho   veci   v primeranej   lehote zaručené mu čl. 6 ods. 1 DOHOVORU o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Okresnému   súdu   Košice   II   prikazuje konať   vo   veci   sp.   zn.   20   C   236/99   bez zbytočných prieťahov a čo najrýchlejšie.

K.   B.,   A.,   s.   f.   priznáva primerané finančné   zadosťučinenie v sume 140.000.-   Sk, ktoré   je   mu   povinný   Okresný   súd   Košice   II   vyplatiť   v lehote   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Košice II je povinný vyplatiť K. B. A., s. f. 5.788.- Sk., do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. D. S., K.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a keďže nezistil dôvody   na   jej   odmietnutie   podľa   §   25   ods.   2   citovaného   zákona,   rozhodol   uznesením č. k. II. ÚS 178/06-7 z 24. mája 2006 o jej prijatí na ďalšie konanie.  

Predseda okresného súdu vo svojom stanovisku doručenom ústavnému súdu 26. júna 2006 (1 Spr V 285/2006) okrem iného uviedol:

„... Návrh v danej veci bol podaný dňa 8. 12. 1998 a súdny poplatok zaplatený na základe výzvy súdu dňa 8. 1. 1999. Po jeho zaplatení bol dňa 28. 4. 1999 vydaný platobný rozkaz,   proti   ktorému   sťažovateľ   podal   v zákonom   stanovenej   lehote   odpor.   Po   zaslaní odporu na vyjadrenie žalobcovi a výzve žalovanému na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor bol v septembri 1999 určený termín pojednávania na 27. 10. 1999. Ďalšie pojednávania sa uskutočnili v dňoch 17. 11. 1999 a 20. 12. 1999. Posledné z uvedených pojednávaní bolo odročené   na   neurčito   za   účelom   nariadenia znaleckého   dokazovania. K jeho nariadeniu došlo uznesením zo dňa 6. 3. 2006 a dňa 28. 3. 2006 bol spis odoslaný za účelom vypracovania znaleckého posudku ustanovenému znalcovi.

Na   základe   vyššie   uvedenej   chronológie   vo   veci   vykonaných   úkonov   je   nutné konštatovať,   že   v období   od   20.   12.   1999   do   6.   3.   2006   v konaní   skutočne   došlo k prieťahom, ako som to uznal i v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa podanú 15. 3. 2006. K obsahu samotnej ústavnej sťažnosti si dovoľujem poznamenať, že táto bola podaná už v období, keď súd vo veci konal, ale poukazujem i na tú skutočnosť, že sťažnosť vykazuje obsahovo úplne nepresné údaje o pošte úkonov i pojednávaní v danej veci, čo je zrejme i z mnou uvedenej chronológie vykonaných procesných úkonov. Pri vybavovaní sťažnosti pritom   nie   je   povinnosťou   vymenovať   vykonané   procesné   úkony   vo   veci,   ktorá   je prešetrovaná, preto tento argument sťažovateľa považujem za irelevantný.“

Predseda okresného súdu súčasne oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní v tejto veci. Právna zástupkyňa sťažovateľa oznámila 9. júna 2006, že v prijatej sťažnosti netrvá na ústnom pojednávaní.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov...“   a porušenia   práva   upraveného   v čl. 6 ods. 1   dohovoru,   podľa   ktorého   „Každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom...“ v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 20 C 236/99.Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   je   odstránenie   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K stavu   právnej   istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou   doterajšou   judikatúrou   (I.   ÚS   70/98,   II.   ÚS   74/97,   II. ÚS 813/00,   I.   ÚS   20/02, III. ÚS 111/02, IV.ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Pri uplatnení týchto kritérií však ústavný súd súčasne berie do úvahy, že ich aplikácia je   oveľa   jednoduchšia   v prípadoch,   v ktorých   zistil,   že   „súd   bol   celkovo   nečinný   a od podania žalobného návrhu neuskutočnil vo veci žiadne úkony“ (II. ÚS 4/03, II. ÚS 177/03).

Ako   zo   sťažnosti,   tak   aj   z vyžiadaného   súdneho   spisu   okresného   súdu   sp.   zn. 20 C 236/99 vyplynulo, že v ňom ide práve o takýto prípad, keďže okresný súd od podania návrhu 8. decembra 1998 a najmä od nariadenia pojednávania na 20. december 1999 až do 6. marca   2006   neurobil   žiadny   úkon,   ktorý   by smeroval   k odstráneniu   právnej   neistoty sťažovateľa (odporcu) vo veci bez toho, že by jeho postupu bola bránila zákonná prekážka.

Okresný súd až 6. marca 2006 ustanovil znalca na podanie znaleckého posudku (po viac ako šiestich rokoch od posledného pojednávania vo veci).

Ústavný súd so zreteľom na uvedené skutočnosti skonštatoval, že konanie okresného súdu vedené pod sp. zn. 20 C 236/99 ani po období viac ako sedem rokov od podania návrhu proti sťažovateľovi nie je právoplatne skončené. Vzhľadom na to, že okresný súd bol   dosiaľ   v konaní   dlhodobo   nečinný   a   neurobil   úkony,   ktoré   by   účinne   smerovali k rozhodnutiu vo veci samej, ústavný súd rozhodol, že okresný súd v označenom konaní porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Keďže ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 20 C 236/99 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy:   „Ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.“

Sťažovateľ požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 140 000 Sk, pričom v odôvodnení sťažnosti okrem iného uviedol:

„Svoj   návrh   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľ odôvodňuje právnou neistotou, ktorá u neho trvá už siedmy rok a ukončenie súdneho sporu konečným rozhodnutím je v nedohľadne..., tak taký postup súdu je viac ako povážlivý a ak konanie sa nachádza len v štádiu na prvom stupni, potom je sťažnosť sťažovateľa plne odôvodnená a aj primerané finančné zadosťučinenie je plne odôvodnené.“

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa   pritom   riadil   úvahou, že cieľom   primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie ujmy pociťovanej v dôsledku zbytočných prieťahov. Hoci ústavný   súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v označenom   súdnom   konaní   konal   bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto právomoci. Preto považoval za potrebné rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. Vzhľadom na doterajšiu dobu nečinnosti okresného súdu v konaní vo veci sp. zn. 20 C 236/99, berúc do úvahy skutočnosť, že sťažovateľ sa o predĺženie tejto doby nijako nepričinil a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu, povahu veci, vrátane pozície sťažovateľa sprevádzanej pocitom neistoty, ako aj naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd   považoval   priznanie   sumy   40 000   Sk   sťažovateľovi   za   primerané   finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania, ktoré sťažovateľovi vznikli v súvislosti s jeho zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátkou JUDr. D. S. Ústavný súd ich vyčíslil sumou 5 788 Sk za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11   ods.   2,   §   14   ods.   1   písm.   a)   a   c),   §   16   ods.   3   a   §   18   vyhlášky   Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie   právnych   služieb   v znení neskorších   predpisov   (vypočítanú   zo základu nominálnej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky,   ktorá   bola v prvom polroku 2005 16 381 Sk), t. j. dvakrát po 2 730 Sk a dvakrát po 164 Sk režijný paušál.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. júla 2006