znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 178/04-34

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   4.   novembra   2004 v senáte   zloženom   z   predseda   Alexandra   Bröstla   a zo   sudcov   Jána   Mazáka   a Ľudmily Gajdošíkovej   o sťažnosti   J.   Š.,   P.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   L.   S.,   K.,   vo   veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Poprad   v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 479/01 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 11 C 278/01) takto

r o z h o d o l :

Základné právo J. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 479/01 p o r u š e n é   n e b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 26. apríla 2004 doručené podanie J. Š., bytom P. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. L. S., K., označené ako „Sťažnosť o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva“, ktorým sa sťažuje   na   prieťahy   v súdnom   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Poprad   pod   sp. zn. 11 C 278/01.

Keďže   podanie   nespĺňalo   zákonom   predpísané   náležitosti,   ústavný   súd   vyzval sťažovateľa,   aby   ju   doplnil.   Sťažovateľ   podanie   síce   doplnil,   ale   právneho   zástupcu   si neustanovil. Na základe ďalšej výzvy ústavného súdu požiadal sťažovateľ o ustanovenie právneho zástupcu argumentujúc svojou sociálnou situáciou, ktorú dokladoval. Vo svojom podaní uviedol, že je poberateľom   invalidného dôchodku 6 756 Sk mesačne, náklady na bývanie má 3 372 Sk, na služby v dome s opatrovateľskou službou dopláca 80 Sk mesačne. Ústavný súd na základe uvedených skutočností ustanovil sťažovateľovi 24. apríla 2004 za právneho zástupcu advokáta JUDr. L. S., K.

V nadväznosti na ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a pretože nezistil dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 cit. zákona, prijal sťažnosť 24. augusta 2004 na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval sťažovateľa a okresný súd, aby oznámili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a okresný súd aj na vyjadrenie k sťažnosti.

Sťažovateľ aj okresný súd oznámili ústavnému súdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Okresný súd sa k sťažnosti vyjadril takto:„Na základe výzvy Ústavného súdu SR z 8. 9. 2004, doručenej tomuto súdu dňa 13. 9. 2004, predkladá Okresný súd Poprad ako účastník konania vyjadrenie a navrhuje, aby Ústavný súd SR uvedenej sťažnosti nevyhovel.

Rozbor právnej veci vedenej na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 11 C 479/01 (predtým pod sp. zn. 11 C 278/01 a pod sp. zn. Nc 1922/01):

Navrhovateľ: J. Š., bytom P., Odporkyňa: M. Š., bytom P., Predmet konania: o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva s prísl. Vec   napadla   na   Okresný   súd   Poprad   dňa   27.   2.   2001   do   senátu   konajúcej samosudkyne JUDr. G. K., Dr. a bola zapísaná v registri C pod č. k. 11 C 278/01. Táto konajúca samosudkyňa dňa 5. 3. 2001 dala pokyn na ukončenie veci v registri C a na jej prevedenie do registra Nc neúplných podaní, v ktorom táto vec bola zapísaná pod novým č. k. Nc 1982/01 a v jej vybavovaní pokračovala doterajšia konajúca samosudkyňa. Súd vyzval žalobcu J. Š. podľa § 43 O. s. p. na opravu a doplnenie žaloby uznesením zo dňa 19. 3. 2001, ktoré žalobca prevzal dňa 27. 3. 2001. V súdom určenej lehote 15 dní ju neopravil a nedoplnil. Následne dňa 19. 4. 2001 konajúca samosudkyňa dala pokyn na prevedenie veci z registra Nc neúplných podaní späť do registra C, v ktorom táto vec bola dňa   26.   4.   2001   zapísaná   pod novým   č.   k.   11   C 479/01,   a   to   do   senátu   konajúcej samosudkyne JUDr. G. K., Dr.

Pod č. k. 11 C 479/01 sa táto vec vedie na súde doteraz.

Dňa 23. 4. 2001 žalobca požiadal súd o predĺženie lehoty na opravu a doplnenie žaloby, vrátane doloženia listinných dôkazov z dôvodu liečenia, na základe čoho súd dňa 4. 5. 2001 uložil spis na lehotu 15 dní.

Dňa 9. 5. 2001 žalobca J. Š. doplnil a opravil neúplnú žalobu a požiadal súd o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a súčasne doložil do spisu písomnú plnú moc na jeho zastupovanie pre celé konanie právnou zástupkyňou JUDr. O. L.,   komerčnou právničkou (od 1. 1. 2004 zo zákona advokátkou), Poprad, Štefánikova 882/39 a ďalej doložil k doplnenej žalobe listinné dôkazy.

Dňa   17.   5.   2001   súd   vyzval   žalobcu   na   predloženie   potvrdenia   o   výške dôchodku a   vyžiadal   si   správu   o   výške   nákladov   na   bývanie   v   dome   opatrovateľskej služby, v ktorom má žalobca v nájme byt.

Dňa 30. 5. 2001 právna zástupkyňa žalobcu doplnila žalobu o hnuteľné veci, ktoré patria len žalobcovi.

Dňa 1. 6. 2001 doručil Mestský úrad Poprad súdu vyžiadanú správu o tom, že výška nájomného, ktoré uhrádza žalobca v Dome opatrovateľskej služby na jeho adrese činí 1.032,- Sk mesačne a náklady za služby činia 115,- Sk mesačne.

Opatrením predsedu súdu JUDr. F. Z. bol spis pridelený od 2. 7. 2001 do senátu novej samosudkyne Mgr. M. G.

Dňa 2. 10. 2001 žalobca predložil súdu ako listinné dôkazy viaceré rozhodnutia príslušného   priestupkového   orgánu   o   tom,   že   syn   účastníkov   J.   Š.   sústavne   porušuje vlastnícke práva žalobcu.

Dňa 26. 10. 2001 podal žalobca návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa dožadoval   zakázať   žalovanej   samostatne   nakladať   s   hnuteľným   a   nehnuteľným majetkom patriacim   do   BSM,   ďalej   uložiť   jej   umožniť   žalobcovi   užívať   spoločné nehnuteľnosti, ďalej zakázať J. Š. (synovi účastníkov) zdržiavať sa a užívať spoločné nehnuteľnosti a napokon zakázať J. Š. (synovi účastníkov) v bránení užívania spoločných nehnuteľností žalobcom.

Dňa 20. 11. 2001 súd vyzval žalobcu na potvrdenie tlačiva o jeho osobných, majetkových a zárobkových pomeroch k oslobodeniu od súdnych poplatkov, vrátane predloženia dokladu o   výške   dôchodku, ktoré doručil súdu dňa   6.   12.   2001. Súčasne súd doručil žalovanej kópiu návrhu na vyjadrenie, ktoré doručila súdu dňa 6. 12. 2001.

Dňa 9. 1. 2002 právna zástupkyňa žalobcu požiadala súd o urýchlenie konania, k   žiadosti   bola   pripojená   rôzna   korešpondencia,   prehlásenie   a rozhodnutia priestupkových orgánov, podľa ktorých sa obaja účastníci, resp. ich syn   J.   Š.,   dopustili priestupkov,   rozhodnutie   býv.   Okresného   úradu,   odbor životného   prostredia   v   Poprade, podľa   ktorého   sa   dopustil   priestupku   voči stavebnému zákonu realizovaním zmeny dokončenej stavby rodinného domu bez stavebného   povolenia,   ďalej   viaceré   podania   na príslušné   orgány   polície   a prokuratúry   vo   veci   porušovania   občianskeho   spolunažívania, dotýkajúce   sa účastníkov, resp. ich detí.

Dňa   31.   1.   2002   súd   nepriznal   žalobcovi   oslobodenie   od   súdnych poplatkov a uznesenie nadobudlo právoplatnosť k 26. 2. 2002.

Dňa   27.   2.   2002   sa   konajúca   samosudkyňa   vo   veci   Mgr.   M.   G.   písomne vyjadrila k sťažnosti žalobcu, adresovanej predsedovi súdu JUDr. F. Z., s tým, že   po zaplatení súdneho poplatku za návrh na začatie konania a za návrh na vydanie predbežného opatrenia bude môcť vo veci konať.

Dňa 28. 2. 2002 žalobca zaplatil súdny poplatok za návrh v sume 1.000,- Sk a urgoval vybavenie veci.

Dňa   4.   3.   2002   súd vyzval   žalobcu na   zaplatenie   súdneho poplatku   za návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorý žalobca zaplatil dňa 6. 3. 2002. Dňa 3. 5. 2002 požiadal žalobca o urýchlenie konania a doložil doklady z orgánu polície a prokuratúry, ktorými oznámil krádež vecí patriacich do BSM. Dňa   13.   5.   2002   právna   zástupkyňa   žalobcu   doplnila   návrh na   vydanie predbežného opatrenia.

Dňa 31. 5. 2002 súd vydal uznesenie o predbežnom opatrení, ktorým uložil žalovanej umožniť žalobcovi užívať spoločné nehnuteľnosti v k. ú. Poprad až do právoplatného rozhodnutia   vo   veci   a   v   prevyšujúcej   časti   návrh   žalobcu   na vydanie   predbežného   opatrenia voči   žalovanej   a   synovi   J.   Š.   zamietol.   Voči uvedenému   uzneseniu   podala odvolanie   žalovaná   dňa   4.   7.   2002.   Právna zástupkyňa žalobcu v tomto procesnom štádiu zobrala späť návrh na vydanie predbežného opatrenia a súčasne doplnila žalobu aj   o pozemky, vlastníctvo ktorých bolo pre oboch účastníkov potvrdené rozhodnutím Správy katastra Poprad z   27.   8.   2002.   Odvolací   súd   uznesením   pripustil   späťvzatie   návrhu   na   vydanie predbežného   opatrenia,   zrušil   uznesenie   súdu   prvého   stupňa   a   konanie   o vydanie predbežného opatrenia zastavil, s právoplatnosťou k 29. 11. 2001. Žalobca doručil dňa 3. 6. 2002 predsedovi tohto súdu žiadosť o prejednanie jeho veci a doložil ako listinné dôkazy rôzne doklady.

Dňa 14. 2. 2003 súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 28. 3. 2003, na ktoré predvolal účastníkov, ich zástupcov a doručil žalovanej kópiu žaloby a jej doplnenia na vyjadrenie a pripojil si rozvodový spis účastníkov č. k. 12 C 100/98. Žalovaná sa dňa 4. 3. 2003 písomne vyjadrila k žalobe a poukázala na nevhodné správanie žalobcu voči nej aj pri svojvoľných stavebných zásahoch do spoločných nehnuteľností, ktorými spôsobil škodu a dopustil sa priestupku proti stavebnému zákonu.   Súčasne doložila do spisu plnú moc na svoje zastupovanie v celom konaní synom J. Š. Ďalej doručila do súdneho spisu lekárske potvrdenie o tom, že je liečená v psychiatrickej ambulancii. Aj žalobca doložil lekárske   potvrdenie   o   tom,   že   navštevuje   foniatrickú   ambulanciu   a   je   ťažko sluchovo postihnutý na obe uši a občan s ťažkým zdravotným postihnutím.

Na   návrh   právnej   zástupkyne   žalobcu   bolo   pojednávanie   zo   dňa   28.   3.   2003 odročené, súd určil ďalší termín pojednávania na deň 30. 4. 2003.

Na   pojednávaní   súdu   dňa   30.   4.   2003   bol   vypočutý   žalobca,   jeho   právna zástupkyňa a splnomocnený   zástupca   žalovanej,   ktorá sa   zo zdravotných dôvodov   na pojednávanie nedostavila. Pojednávanie bolo odročené na ďalší termín dňa 2. 9. 2003. Dňa   8.   7.   2003   konajúca   samosudkyňa   vo   veci   Mgr.   M.   G.   vzniesla   námietku predpojatosti, pretože je neustále napádaná žalobcom, aby ho zvýhodňovala pred inými účastníkmi   konania   a   neustále   sa   na   ňu   sťažuje,   pričom   použil   aj   nevyberané   slová. Predseda tohto súdu JUDr. F. Z. v súlade s platnými ustanoveniami O. s. p. vylúčil doterajšiu konajúcu samosudkyňu a vec bola pridelená inému sudcovi - terajšej konajúcej samosudkyni Mgr. M. P., Dr. od 29. 7. 2003.   Nová konajúca samosudkyňa vo veci odročila určený termín pojednávania z 2. 9. 2003 na nový termín pojednávania 22. 9. 2003 v súlade so svojím rozvrhom práce, o čom boli účastníci a ich zástupcovia písomne upovedomení.

Dňa 16. 9. 2003 žalobca doručil do spisu podanie, smerované voči jeho synovi J. Š. a doložil rôznu korešpondenciu, prehlásenia a rozhodnutia o priestupku, vrátane kópie sťažnosti podanej Ústavnému súdu SR dňa 18. 10. 2002.

Na pojednávaní súdu dňa 22. 9. 2003, ktoré sa konalo v neprítomnosti žalovanej, súd pokračoval   vo   výsluchu   žalobcu   a   zástupcov   oboch   strán.   Pojednávanie   bolo odročené na deň 3. 10. 2003 s tým, že právna zástupkyňa žalobcu má predložiť ocenenie hnuteľných   vecí patriacich   do   BSM.   Upresnený   návrh   právna   zástupkyňa   žalobcu doručila do spisu dňa 29. 9. 2003.

Dňa   30.   9.   2003   žalobca   doručil   do   spisu   podanie   a   rôznu   korešpondenciu, prehlásenia a premeranie miestnosti spoločných nehnuteľností.

Pojednávanie súdu z 3. 10. 2003, na ktoré sa opätovne nedostavila žalovaná, bolo odročené za účelom výsluchu žalovanej na mieste samom, pretože jej splnomocnený zástupca   predložil súdu do   spisu   viaceré lekárske   potvrdenia o   jej nepriaznivom zdravotnom stave a o ošetrení po násilí spôsobenom jej žalobcom v minulosti.

Výsluch žalovanej v mieste jej bydliska súd nariadil na deň 25. 11. 2003, o čom upovedomil   účastníkov   a   ich   zástupcov.   Výsluch   žalovanej   v   spoločnej   nehnuteľnosti účastníkov   v   Poprade   nebolo   možné   uskutočniť   pre   nedôstojné   zabezpečenie   činnosti súdu, pretože   neboli   sprístupnené   obývateľné   miestnosti   žalovanou.   Žalobca   svojimi kľúčami odomkol   a   sprístupnil   len   prázdne   a   nevyčistené   miestnosti,   v   ktorých jednostranne   vykonal rôzne   stavebné   zásahy,   vrátane   provizórneho   vchodu   z   opačnej strany domu.

Dňa 27. 11. 2003 súd nariadil ďalšie pojednávanie na deň 20. 1. 2004, na ktoré predvolal účastníkov a ich zástupcov.

Dňa   15.   1.   2004   žalobca   doručil   do   spisu   podanie   označené   ako   dodatok   k obžalobe a opätovne predložil svoje premeranie miestnosti.

Na   pojednávaní   súdu   dňa   20.   1.   2004   právna   zástupkyňa   žalobcu   čiastočne zobrala svoj návrh späť, pokiaľ sa týka vyporiadania hnuteľných vecí patriacich do BSM, s výnimkou auta zn. Trabant s prívesom a spoločných nehnuteľností. Na pojednávaní došlo k zhode zúčastnených strán o tom, že predložia súdu ako spoločný dôkaz znalecký posudok o   ocenení   nehnuteľností,   vrátane   ocenenia   znehodnotenia   domu   a   garáží svojvoľnými stavebnými zásahmi žalobcu, na čo im súd poskytol primeranú sudcovskú lehotu   a   súčasne   si   súd   vyžiadal   z   dopravného   inšpektorátu   evidenčné   údaje   o   aute zn. Trabant s prívesom. Pokiaľ účastníci nepredložia vypracovaný znalecký posudok o ocenení nehnuteľností, nariadi súd uznesením znalecké dokazovanie na zistenie hodnoty nehnuteľností patriacich do BSM.

Dňa 3. 2. 2004 oznámila žalovaná súdu, že sa zúčastnené strany dohodli na mimosúdnom   vykonaní   ocenenia   nehnuteľností   znalcom.   Následne   súd   vyzval   právnu zástupkyňu žalobcu dňa 5. 2. 2004, či s vyjadrením žalovanej súhlasia a aby v nadväznosti na to oznámila súdu ďalší procesný postup.

Dňa 5. 2. 2004 sa konajúca samosudkyňa vo veci Mgr. M. P., Dr.   vyjadrila k sťažnosti žalobcu, doručenej predsedovi súdu JUDr. F. Z. Z jej obsahu vyplýva, že žalobca má   záujem   získať   kľúče   od   spoločného   domu   a   bránky   oplotenia, avšak   jeho   právna zástupkyňa v tejto veci nepodala súdu žiaden kvalifikovaný procesný návrh.

Dňa 11. 2. 2004 právna zástupkyňa žalobcu písomne oznámila súdu, že súhlasia s tým, aby si účastníci dali vypracovať sami znalecký posudok na ocenenie nehnuteľností, ktoré sú predmetom sporu, nimi zvoleným znalcom. Tento súhlas súd následne doručil žalovanej.

Dňa 27. 2. 2004 príslušný dopravný inšpektorát doručil na výzvu súdu evidenčné údaje o aute zn. Trabant a prívese k nemu.

Dňa 22. 3. 2004 súd vyzval právnu zástupkyňu žalobcu na predloženie dôkazov ohľadne ocenenia nehnuteľností.

Dňa 1. 4. 2004 právna zástupkyňa žalobcu oznámila súdu, že účastníkmi zvolený znalec   vykonal   obhliadku   nehnuteľností   za   prítomnosti   zúčastnených   strán,   a   preto   je možné očakávať vypracovanie znaleckého posudku v čo najkratšej dobe.

Dňa 1. 4. 2004 súd vyzval splnomocneného zástupcu žalovanej na predloženie dôkazov   ohľadne   ocenenia   nehnuteľností,   na   čo   písomne   odpovedal   súdu   dňa 20. 4. 2004 s tým, že znalecký posudok bude predložený súdu do konca mája 2004. Dňa 2. 6. 2004 oznámila súdu žalovaná, že znalecký posudok nebude súdu predložený,   pretože   nie   sú   právne   vysporiadané   pozemky   patriace   k   spoločným nehnuteľnostiam.

Začiatkom   mesiaca   septembra   2004   právna   zástupkyňa   žalobcu   sa informovala o nariadení znaleckého dokazovania vo veci, ktorého sa žalobca dožaduje. Dňa   28.   9.   2004   súd   vydal   uznesenie   o   nariadení   znaleckého   dokazovania   na určenie hodnoty spoločných nehnuteľností účastníkov patriacich do BSM, ako aj vyčíslenia ich znehodnotenia v dôsledku nepovolených stavebných zásahov žalobcu, prípadne ich zhodnotenia.

Po vypracovaní znaleckého posudku je reálny predpoklad skorého rozhodnutia vo veci.

Dĺžka konania v tejto veci je primeraná právnej a faktickej obtiažnosti tohto konania o vyporiadanie BSM po rozvode manželstva účastníkov. Súd sa venoval odstraňovaniu vád žaloby,   ktorú   žalobca   opakovane   opravoval,   upresňoval   a   doplňoval   v   časovom úseku   2,5 roka   (konanie   na   súde   sa   začalo   na   návrh   žalobcu   dňa   27.   2.   2001   a naposledy právna zástupkyňa žalobcu podala na súd upresnený návrh vo veci dňa 29. 9. 2003.   Ďalej   bola   dĺžka konania   preukázateľne   ovplyvnená   správaním   oboch účastníkov, vzhľadom na ich pokročilý vek a nepriaznivý zdravotný stav. Síce žalobca, hoci   má   v   tomto   konaní   právneho zástupcu   JUDr.   O.   L.,   prejavuje   sám   svoju aktivitu   početnými   podaniami a   sťažnosťami,   avšak   zameriava   sa   na   otázky,   resp. poukazuje na také skutočnosti a dôkazy, ktoré s týmto konaním nijako nesúvisia. Naopak, žalovaná   v   konaní   vystupuje   pasívne,   ani raz   sa   nezúčastnila   na   nariadených pojednávaniach súdu a hoci ju zastupuje ako splnomocnený zástupca syn účastníkov J. Š., toto jeho procesné postavenie nemôže nahradiť postavenie žalovanej ako účastníčky konania. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že tento súdny spor je neblaho poznačený pretrvávajúcimi nezhodami v rodinných vzťahoch účastníkov v tom najširšom slova zmysle. Pokiaľ   sa   týka   postupu   súdu v   tejto   veci, tento   súvisí   s   neprimeranou   zaťaženosťou jednotlivých senátov, v ktorých sa vec postupne vybavovala a vybavuje (od 27. 2. 2001 do 1. 7. 2001 senát JUDr. G. K., Dr., od 2. 7. 2001 do 28. 7. 2003 senát Mgr. M. G. a od 29. 7. 2003 senát Mgr. M. P., Dr.), dlhoročnou personálnou neobsadenosťou súdu sudcami, v dôsledku čoho každý sudca tohto súdu vybavuje vyšší počet vecí, než je to na súdoch s plným obsadením   a   napokon   konkrétny   postup   konajúceho   sudcu   závisí   od   jeho rozvrhu práce s tým, že nemôže uprednostňovať vybavovanie jedného súdneho sporu pred iným, ale v každom z nich musí postupovať podľa rovnakých kritérií, v rámci fondu svojho pracovného času. Prvoradou povinnosťou súdu a sudcu je organizovať procesný   postup v   súdnom   konaní   tak,   aby   sa   čo   najskôr   odstránil   ten   stav   právnej neistoty, kvôli ktorému sa osoba obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Štátny orgán má postupovať rýchlo - bez prieťahov v priebehu celého súdneho konania, bez ohľadu na skutočnosť,   či   výsledkom takéhoto   postupu   súdu   je   jeho   procesné   rozhodnutie   alebo rozhodnutie vo veci samej. Konanie v jeho doterajšom priebehu možno pokladať s poukazom na vyššie uvedené za plynulé. Sťažovateľ si svojím návrhom uplatnil aj „náhradu škody“. V prípade, ak návrh v tejto časti bude ústavným súdom posúdený ako návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, k tomuto návrhu zaujímame následovné stanovisko. Primerané finančné zadosťučinenie je fakultatívne a nenahrádza uspokojenie nárokov uplatnených v súdnom konaní, v ktorom ústavný súd zistí porušenie práva na konanie bez prieťahov,   ani   nemôže   nahrádzať   prípadnú   náhradu   škody.   Možno   ho   priznať   len sťažovateľovi, nie tretím osobám. Priznanie finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy ako náhrada nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v tých prípadoch, keď porušenie základného práva alebo slobody už nie je možné napraviť, ani odstrániť. Sťažovateľ popri existencii tvrdenej ujmy musí preukázať aj to, že nemajetková ujma vyplýva zo zisteného porušenia základného práva a že nemajetková ujma je priamym následkom porušenia základného práva. Teda musí existovať   príčinná   súvislosť   medzi   nemajetkovou   ujmou a   zisteným   porušením   práva. V prípade   vyhovenia   sťažnosti   navrhujeme   primerané   finančné zadosťučinenie   nepriznať, pretože sťažovateľ nepreukázal zákonné dôvody pre jeho priznanie a svoj návrh náležitým spôsobom neodôvodnil.“.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“   (II.   ÚS   61/98),   pričom   „tento   účel   možno   zásadne   dosiahnuť   právoplatným  ... rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (II. ÚS 26/95). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Preskúmaním   doterajšieho   konania   pred   okresným   súdom   ústavný   súd   zistil   tieto skutočnosti:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu okresného   súdu   zistil,   že   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   11   C   479/01   ide   o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Ide o konanie, ktoré tvorí štandardnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov, ktoré právne zložité nie je, avšak skutkovú zložitosť tohto konania nemožno vylúčiť, pretože často vyžaduje vyžiadanie znaleckého posudku na ohodnotenie všetkých hnuteľných aj nehnuteľných vecí, ktoré tvorili súčasť bezpodielového vlastníctva manželov. Vykonanie znaleckého dokazovania bolo potrebné aj v označenom konaní sp. zn. 11 C 479/01, a preto ústavný súd zohľadnil túto skutočnosť pri svojom rozhodovaní.

2.   Ďalším   kritériom,   ktorého   použitím   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 11 C 479/01, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto konania. Z vyžiadaného   spisu,   ako   aj   z vyjadrenia   okresného   súdu   vyplynulo,   že   sťažovateľ   svojím správaním prispel k celkovej dĺžke konania, keď sa obrátil na súd neúplným podaním, ktoré doplnil až na výzvu konajúceho súdu, pričom si vyžiadal predĺženie lehoty na opravu a doplnenie žaloby   a následne   po   doplnení   žaloby   požiadal   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov,   ďalej o vydanie predbežného opatrenia, ktorým sa dožadoval zakázať žalovanej samostatne nakladať s hnuteľným   a nehnuteľným   majetkom   tvoriacim   bezpodielové   spoluvlastníctvo   manželov a umožniť   užívať   spoločné   nehnuteľnosti,   ako   aj   zakázať   synovi   sťažovateľa   v bránení sťažovateľovi užívať spoločné nehnuteľnosti. V nadväznosti na návrh na vydanie predbežného opatrenia   sťažovateľ   zobral   tento   návrh   späť,   doplnil   žalobu   o vyporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva o ďalšie nehnuteľnosti a opakovane dopĺňal a menil svoj návrh. Podľa názoru ústavného súdu toto správanie sťažovateľa podstatným spôsobom vplývalo na postup súdu a na celkovú sťažovateľom namietanú dĺžku konania.

3. Posledným kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 11 C 479/01, bol samotný postup okresného súdu. Ústavný súd na základe predloženého spisu, ako aj z vyjadrenia predsedu okresného súdu dospel k záveru, že okresný súd v zásade konal vo veci plynulo napriek tomu, že vec bola postupne pridelená trom zákonným   sudkyniam,   ktoré   sa   museli   opakovane   vysporadúvať   s procesnými   úkonmi sťažovateľa, v prvom rade s doplnením žaloby (návrhu) sťažovateľa (napriek jeho právnemu zastúpeniu), s návrhom na vydanie predbežného opatrenia a jeho späťvzatím, s rozhodovaním o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, s opakovaným dopĺňaním obsahu nehnuteľných, ale aj hnuteľných vecí tvoriacich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, s pasívnym správaním žalovanej (s jej absenciou na pojednávaniach a v nadväznosti   na to s nariadením výsluchu žalovanej   v mieste   jej   bydliska),   so   zmenou   návrhu   (žaloby)   a napokon   aj   s nariadením znaleckého dokazovania.

Podľa názoru ústavného súdu vzhľadom na uvedené, aj keď konanie trvá od podania návrhu sťažovateľa viac ako tri roky a nedošlo ešte k rozhodnutiu vo veci samej, nemožno postup okresného   súdu   hodnotiť   ako   taký,   v ktorom   došlo   k zbytočným   prieťahom   v konaní a k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Preto ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Vzhľadom   na   toto   rozhodnutie   ústavný   súd   o ďalších   požiadavkách   sťažovateľa nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. novembra 2004