SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 178/03-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. septembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť L. F., bytom V., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní o vyporiadanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a jeho rozhodnutiami sp. zn. Nc 1763/99 z 10. apríla 2000, sp. zn. Nc 1401/01 z 1. júna 2001, sp. zn. 4 C 32/02 zo 17. apríla 2002 a sp. zn. 4 C 126/02 zo 6. novembra 2002 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť L. F. o d m i e t a ako podanú oneskorene.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 11. augusta 2003 doručené podanie L. F. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom V., označené ako „Podnet na preskúmanie rozhodovania Okresného súdu Dunajská Streda“ s prílohami. Z jeho obsahu o. i. vyplynulo, že sťažovateľ sa na Okresnom súde Dunajská Streda od roku 1999 bezúspešne snaží o vyporiadanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Z príloh pripojených k sťažnosti ale vyplynulo, že Okresný súd Dunajská Streda sa v uvedenom období priebežne zaoberal návrhmi sťažovateľa, a to celkom štyrikrát, avšak v každom z týchto prípadov bol o nich nútený konanie zastaviť podľa § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže po jeho výzvach navrhovateľ (v konaní pred ústavným súdom sťažovateľ) nebol schopný opraviť alebo doplniť svoje podania tak, aby súd mohol v konaní o nich pokračovať. Ústavný súd v okolnostiach prípadu zistil, že Okresný súd Dunajská Streda zastavil svoje konanie z uvedených dôvodov po prvýkrát 10. apríla 2000 (Nc 1763/99), ďalej 1. júna 2001 (Nc 1401/01), 17. apríla 2002 (4 C 32/02) a napokon 6. novembra 2002 (4 C 126/02). Sťažovateľ tvrdí, že takýmto postupom Okresného súdu Dunajská Streda dochádzalo k prieťahom v súdnom konaní [a teda k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)], ako aj k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, pričom od ústavného súdu žiada „preskúmanie“ tohto postupu Okresného súdu Dunajská Streda.
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ústavy (a s účinnosťou od 1. januára 2002) oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 ods. 1 a § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Lehota na podanie sťažnosti nie je však časovo neobmedzená, pretože podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok na prijatie sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, ktorým malo byť spôsobené porušenie základného práva sťažovateľa, pričom jej zmeškanie nemožno odpustiť. Jej nedodržanie predstavuje dôvod na odmietnutie sťažnosti pre jej oneskorenosť.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy malo dôjsť postupom a rozhodovaním Okresného súdu Dunajská Streda v období od 10. apríla 2000 do 6. novembra 2002.
Keďže sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená až 11. augusta 2003, t. j. po dvojmesačnej lehote ustanovenej pre tento typ konania, bolo ju potrebné odmietnuť pre jej oneskorenosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. septembra 2003