znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 178/03-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. septembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť L. F., bytom V., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní o vyporiadanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a jeho rozhodnutiami sp. zn. Nc 1763/99 z 10. apríla 2000, sp. zn. Nc 1401/01 z 1. júna 2001, sp. zn. 4 C 32/02 zo 17. apríla 2002 a sp. zn. 4 C 126/02 zo 6. novembra 2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. F. o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 11. augusta 2003 doručené podanie L. F. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom V., označené ako „Podnet na preskúmanie rozhodovania Okresného súdu Dunajská Streda“ s prílohami. Z jeho obsahu o. i.   vyplynulo,   že   sťažovateľ   sa   na   Okresnom   súde   Dunajská   Streda   od   roku   1999 bezúspešne snaží o vyporiadanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Z príloh pripojených k sťažnosti ale vyplynulo, že Okresný súd Dunajská Streda sa v uvedenom období priebežne zaoberal návrhmi sťažovateľa, a to celkom štyrikrát, avšak v každom z týchto prípadov bol o nich nútený konanie zastaviť podľa § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keďže po jeho   výzvach   navrhovateľ   (v   konaní   pred   ústavným   súdom   sťažovateľ)   nebol   schopný opraviť   alebo   doplniť   svoje   podania   tak,   aby   súd   mohol   v konaní   o nich   pokračovať. Ústavný súd v okolnostiach prípadu zistil, že Okresný súd Dunajská Streda zastavil svoje konanie z uvedených dôvodov po prvýkrát 10. apríla 2000 (Nc 1763/99), ďalej 1. júna 2001 (Nc 1401/01), 17. apríla 2002 (4 C 32/02) a napokon 6. novembra 2002 (4 C 126/02). Sťažovateľ   tvrdí,   že   takýmto   postupom   Okresného   súdu   Dunajská   Streda   dochádzalo k prieťahom v súdnom konaní [a teda k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)],   ako   aj   k porušeniu   jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, pričom od ústavného súdu žiada „preskúmanie“ tohto postupu Okresného súdu Dunajská Streda.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ústavy (a s účinnosťou od 1. januára 2002) oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných   práv   alebo   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 20 ods.   1 a § 49 až 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“),   pričom   nesplnenie   všeobecnej   alebo   osobitnej   podmienky   je   dôvodom   na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Lehota na podanie sťažnosti nie je však časovo neobmedzená, pretože podľa ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jednou z podmienok na prijatie sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia   opatrenia   alebo   upovedomenia   o inom   zásahu,   ktorým   malo   byť   spôsobené porušenie   základného   práva   sťažovateľa,   pričom   jej   zmeškanie   nemožno   odpustiť.   Jej nedodržanie predstavuje dôvod na odmietnutie sťažnosti pre jej oneskorenosť.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy malo dôjsť postupom a rozhodovaním Okresného súdu Dunajská Streda v období od 10. apríla 2000 do 6. novembra 2002.

Keďže sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená až 11. augusta 2003, t. j. po dvojmesačnej lehote ustanovenej pre tento typ konania, bolo ju potrebné odmietnuť pre jej oneskorenosť už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2003