znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 177/2013-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. júna 2013 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa prerokoval   prijatú   sťažnosť   Mgr.   P.   G.,   M.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   D.   K.,   P., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Piešťany v konaní vedenom   pod sp.   zn. 13 C 18/2012 (pôvodne vedenom   pod sp.   zn. 11 C 18/03, predtým pod sp. zn. 9 Ro 918/02) a takto

r o z h o d o l :

1.   Okresný   súd   Piešťany   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   13   C   18/2012   p o r u š i l základné právo Mgr. P. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2.   Okresnému   súdu   Piešťany   vo veci   vedenej   pod   sp.   zn. 13 C   18/2012 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. P. G.   p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré j e   Okresný súd Piešťany p o v i n n ý   zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mgr. P. G.   p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 269,60 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť   eur   a   šesťdesiat   centov),   ktorú j e   Okresný   súd   Piešťany p o v i n n ý   zaplatiť   na   účet   jeho   advokáta   JUDr.   D.   K.,   P.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. januára 2013 doručená sťažnosť Mgr. P. G., M. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 18/2012, ktorou žiada vydať tento nález:

„I.   Základné   právo   sťažovateľa,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov v zmysle   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   bolo   postupom   Okresného   súdu   Piešťany   v   konaní vedenom pod sp. zn. 13C/18/2012 porušené.

II.   Okresnému   súdu   Piešťany   sa   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 13C/18/2012 konal bez ďalších prieťahov.

III.   Mgr.   P.   G.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v   sume   15.000 € (slovom: pätnásťtisíc Eur), ktorému ich je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV. Okresný súd Piešťany je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia... Mgr. P. G.   v   sume   275,94   €   (slovom:   dvestosedemdesiatpäť   Eur   a deväťdesiatštyri   centov) advokátovi JUDr. D. K., P., na jeho účet č..., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ako   vyplynulo z podanej   sťažnosti,   jej príloh a zo spisu   okresného súdu   sp.   zn. 13 C 18/2012, sťažovateľ je ako žalovaný účastníkom konania, v ktorom sa proti nemu žalobou   doručenou   okresnému   súdu   17.   decembra   2002   domáha   obec   M.   (ďalej   aj „žalobca“) zaplatenia sumy 41 840 Sk (1 376,90 €) s príslušenstvom z titulu nezaplateného nájomného za prenájom nebytových priestorov. Okresný súd 17. decembra 2002 vo veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 9 Ro 918/2002, ktorý bol sťažovateľovi doručený 8. januára 2013. Sťažovateľ, zastúpený advokátom, podal proti platobnému rozkazu odpor 16. januára 2003. Nasledujúci deň bola vec okresným súdom prevedená do registra „C“ pod sp. zn. 11 C 18/03 a sťažovateľovi bol vyrubený súdny poplatok za odpor vo výške 2 090 Sk   (sťažovateľ   ho   zaplatil   3.   februára   2003).   Okresný   súd   zaslal   2.   apríla   2004   odpor sťažovateľa na vyjadrenie žalobcovi a nariadil termín pojednávania na 13. máj 2004. Právny zástupca sťažovateľa požiadal 11. mája 2004 o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní,   ktorú   súčasne   preukázal.   Pojednávanie   bolo   odročené   na   15.   jún   2004. Opatrením podpredsedníčky okresného súdu bola vec pridelená 21. októbra 2004 z dôvodu odchodu zákonného sudcu na krajský súd sudkyni Mgr. I. Š., ktorá však 18. októbra 2004 namietla   pridelenie   veci   s odôvodnením,   že   právny   zástupca   sťažovateľa   je   jej   bývalý manžel. Náhodným   výberom   bola vec 22. októbra   2004   pridelená   sudcovi   Mgr.   P.   M. Na základe úpravy vyššieho súdneho úradníka bol spis 16. februára 2005 pripojený k veci vedenej pred okresným súdom pod sp. zn. 12 C 129/2002. V tejto veci sa sťažovateľ ako žalobca   domáhal   proti   obci   M.   ako   žalovanému   žalobou   doručenou   okresnému   súdu 18. júna   2002   určenia   neplatnosti   výpovede   z   nájmu.   Okresný   súd   žalobe   sťažovateľa vyhovel rozsudkom č. k. PN-12 C 129/02-152 z 11. júna 2007 potvrdeným rozsudkom Krajského   súdu   v   Trnave   č.   k.   23   Co   300/08-307   zo   16.   marca   2009   (právoplatnosť nadobudol 24. apríla 2009). Vo veci vedenej pod sp. zn. 11 C 18/2003 doručil žalobca okresnému súdu 7. februára 2012 sťažnosť na prieťahy v konaní. Pri jej prešetrovaní bolo zistené, že spis sp. zn. 11 C 18/2003 je pripojený k spisu sp. zn. PN-12 C 129/02, ktorý je uložený   v   archíve   okresného   súdu.   Predsedníčka   okresného   súdu   prípisom   sp.   zn. Spr. 115/12 zo 7. marca 2012 žalobcovi oznámila, že jeho sťažnosť považuje za dôvodnú, spis sp. zn. 11 C 18/2003 bol 16. februára 2012 zo spisu sp. zn. PN-12 C 129/02 vylúčený a pridelený náhodným výberom sudkyni JUDr. J. J. pod sp. zn. 13 C 18/2012. Vo veci bol

11.   decembra   2012   nariadený   termín   pojednávania   na   16.   január   2013.   Po   tom,   čo sťažovateľ nahliadol do spisu 27. decembra 2012, doručil okresnému súdu 28. decembra 2012   návrh   na   výsluch   starostu   žalobcu   ako   svedka   a   oznámil,   že   splnomocní na zastupovanie advokáta, pretože jeho dovtedajší zástupca medzičasom zomrel. Právny zástupca   sťažovateľa   podaním   doručeným   okresnému   súdu   15.   januára   2013   požiadal o odročenie   pojednávania   z   dôvodu   práceneschopnosti   sťažovateľa,   ktorú   preukázal. Sudkyňa   okresného   súdu   mu   v   rovnaký   deň   oznámila,   že   ospravedlnenie   sťažovateľa akceptuje, avšak neakceptuje ospravedlnenie jeho právneho zástupcu. Dňa 16. januára 2013 sa   uskutočnilo   pojednávanie   iba   v   prítomnosti   právnych   zástupcov   účastníkov   a   bolo odročené na 17. apríl 2013.

Sťažovateľ   v   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   uviedol,   že   k   porušeniu   jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu   v konaní vedenom pod   sp.   zn. 13 C 18/2012 došlo   tým, že okresný súd v jeho veci nekonal súvislo takmer po dobu desiatich rokov, nariadil iba jediné pojednávanie na 16. január 2013, pričom sťažovateľ prieťahy v konaní nespôsobil a vec nie je ani právne či   skutkovo   zložitá.   Poukázal na to,   že u sťažovateľa   prieťahy   v   konaní spôsobujú a znásobujú stav právnej neistoty, nechuť k zákonom a rezignáciu brániť svoje práva. Nečinnosť súdu má vplyv i na prípadný výsledok sporu, pretože úroky z omeškania od roku 2002 dosiaľ predstavujú trojnásobok istiny, čo je pre sťažovateľa likvidačné, hrozba neprimeraných   výdavkov   trvá,   sťažovateľ   je   pod   tlakom,   pretože   prípadný   neúspech v konaní ohrozí   uspokojovanie   základných   životných   potrieb   sťažovateľa   a jeho rodiny s maloletým   dieťaťom.   Neprimeraná   dĺžka   konania   pôsobí   na   psychiku   sťažovateľa, nemôže   byť   uzatvorená   kapitola   v   jeho   živote   definitívnym   doriešením   jeho   právneho vzťahu so žalobcom. Naopak, pre žalobcu sú tieto prieťahy dobrou „investíciou“ s „dobrým úročením“.

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k   veci   písomne   vyjadrila   predsedníčka okresného súdu listom sp. zn. Spr. 56/13 z 3. mája 2013, v ktorom uviedla, že:

„Po   oboznámení   sa   s obsahom   spisového   materiálu   vedeného   pod   sp.   zn. 13 C/18/2012 (pôvodná sp. zn. Okresného súdu Piešťany 11 C 18/03, predtým 9 Ro 918/02) uvádzam nasledovné skutočnosti:

Čo sa týka skutkovej a právnej zložitosti sporu ide o spor o zaplatenie sumy 1.388,83 eur s príslušenstvom z titulu nedoplatku na nájomnom za nebytové priestory.

Hoci boli vo veci vytýčené viaceré pojednávania, nekonali sa najskôr pre kolíziu pojednávaní právneho zástupcu odporcu, potom pre zrušenie termínu sudcom, následne pre požiadanie   o odročenie   právnym   zástupcom   odporcu   pre   práceneschopnosť   odporcu a naposledy z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

K postupu a úprave vyššieho súdneho úradníka na Okresnom súde Trnava dňa 16. 2. 2005 sa neviem vyjadriť, pričom spis sudcu Mgr. M. mal byť postúpený do senátu Mgr. M. na trvalé pripojenie. Ani jeden z uvedených sudcov nepôsobí na tunajšom súde, preto som ich stanovisko k danej veci nevedela zabezpečiť.

Nekonanie vo veci od februára 2005 do februára 2012 bolo spôsobené tým, že vec bola   na   základe   úpravy   vyššieho   súdneho   úradníka   natrvalo   pripojená   k inému   spisu. Od februára   2012   sa   vo   veci   dlhšie   nekonalo   pre   práceneschopnosť   zákonnej   sudkyne od 10. 4. 2012 do 23. 8. 2012, kedy bol spis pre dlhotrvajúcu práceneschopnosť sudkyne náhodným výberom pridelený inej sudkyni, avšak s ohľadom na množstvo vecí v jej senáte, táto   nestihla   vec   naštudovať   a konať   v nej.   Po   návrate   zákonnej   sudkyne   po práceneschopnosti, táto vo veci vytýčila termín pojednávania, ktorý však bol odročený pre ospravedlnenie   sa   odporcu   a následný   termín   musel   byť   zrušený   pre   práceneschopnosť sudkyne.

Okresný súd Piešťany z hľadiska počtu nevybavených vecí na sudcu v civilnej agende patrí od znovuobnovenia súdu v roku 2008 k naj zaťaženejším súdom na Slovensku, pričom napriek enormnej snahe sudcov konať vo všetkých veciach bez prieťahov, s ohľadom na vysoký   nápad   civilných   vecí,   a   veľké   množstvo   rozhodnutých   vecí   sa   nedarilo   stav reštančných vecí podstatne znižovať. Veľká zaťaženosť súdu najmä v civilnej agende pritom bola spôsobená prevzatím vecí od roku 1997 z Okresného súdu Trnava z územného obvodu okresu   Hlohovec,   pričom   Okresný   súd   Piešťany   nebol   pri   znovuobnovení   v   roku   2008 dostatočne   personálne obsadený sudcami.   Uvedenú situáciu   bolo   potrebné   v konečnom dôsledku riešiť legislatívne, a to novelou zákona o sídlach a obvodoch súdov, kde od 1. 5. 2013   z   obvodu   Okresného   súdu   Piešťany   bol   vyňatý   územný   obvod   okresu   Hlohovec a pripojený naspäť k Okresnému súdu Trnava.

Záverom uvádzam, že netrvám na ústnom pojednávam a súhlasím s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania v zmysle ust. § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde, keďže od ústneho pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.“

Na základe žiadosti ústavného súdu aj sťažovateľ listom z 3. mája 2013 uviedol, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a na stanovisko okresného súdu uviedol: „Okresný súd Piešťany po podanom odpore nekonal a najbližší relevantný úkon (vytýčenie pojednávania dňa 13. 05. 2004) bez ohľadu na odročenie z dôvodu na strane právneho zástupcu sťažovateľa, učinil až po 14 mesiacoch (02. 04. 2004) a od 13. 05. 2004 neuskutočnil ani jeden úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty u sťažovateľa ba čo viac pri pohľade na celé konanie svojou nečinnosťou spôsobil a spôsobuje škodu v navýšení o úroky z omeškania v prípade neúspechu. Už len táto skutočnosť bez ohľadu na úspech alebo   neúspech   vzbudzuje   u sťažovateľa   neúmernú psychickú   záťaž   najmä na   prípadné dopady na finančnú situáciu v jeho rodine. Okresný súd si musí byť vedomý, že s istinou je spojené   i   príslušenstvo   a   ním   sú   v   tomto   prípade   nielen   trovy   konania,   ale   i   úrok z omeškania, ktorý má inú výšku teraz ako v čase podania návrhu, resp. v čase kedy sa dostal sťažovateľ do omeškania podľa tvrdenia navrhovateľa v predmetnom prieťahovom konaní. Okresný súd od roku 2002 do dnešného dňa právoplatne nerozhodol a konanie trvá. Základné   právo   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   ako   i   právo   na   rozhodnutie v primeranej lehote, bolo takto porušené. Okresný súd bol a je nečinný po dobu viac ako 10 rokov.“

Ústavný   súd   podľa   §   30   ods.   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Sťažovateľ sa sťažnosťou   domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy s tým odôvodnením, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C 18/2012 neurobil počas desiatich rokov žiaden úkon a ide o súvislý, ničím neodôvodnený a neospravedlniteľný prieťah.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa   ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04, IV. ÚS 220/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria   považuje   ústavný   súd   aj   povahu   veci.   Podľa   rovnakých   kritérií   ústavný   súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Posúdením   namietaného konania   vedeného   pred   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 13 C 18/2012 podľa prvého kritéria ústavný súd zhodnotil, že konanie nie je po právnej ani skutkovej stránke zložité. Opak netvrdil v konaní pred ústavným súdom ani okresný súd. Doterajšia dĺžka napadnutého konania nebola závislá od zložitosti veci.

2. V rámci druhého kritéria ústavný súd posudzoval správanie sťažovateľa, pričom nezistil   také   okolnosti,   ktoré   by   odôvodňovali   záver   o   jeho   podiele   na   zbytočných prieťahoch   v   konaní.   Pokiaľ   sťažovateľ   ospravedlnil   svoju   neúčasť   na   pojednávaniach 13. mája 2004 a 16. januára 2013, stalo sa tak z ospravedlniteľných dôvodoch a sťažovateľ v   primeranej   lehote   reagoval   i   na   výzvy   okresného   súdu.   Správanie   sťažovateľa   preto neospravedlňuje nečinnosť okresného súdu.

3. Pri hodnotení konania podľa tretieho kritéria, ktorým je postup okresného súdu, ústavný súd vychádzal z obsahu pripojeného spisu okresného súdu. Poukazujúc na uvedený popis   jeho   doterajšieho   priebehu   konania   je   zrejmé,   že   okresný   súd   vo   veci   v   období od 16. februára 2005 (pripojenie spisu sp. zn. 11 C 18/2003 k spisu sp. zn. 12 C 129/2002) do 11. decembra 2012 (nariadenie pojednávania na 16. január 2013) nevykonal vo veci žiadny úkon smerujúci k rozhodnutiu.

Okresný   súd   vo   veci   nekonal   teda   bez   akéhokoľvek   ospravedlniteľného   dôvodu 93 mesiacov.   Pre   ospravedlnenie   tohto   prieťahu   v   konaní   neuviedol   ani   okresný   súd vo svojom vyjadrení ústavnému súdu žiaden relevantný dôvod.

Vzhľadom   na to,   že v   tomto prípade   je celková   doterajšia   dĺžka   konania zjavne neprimeraná   zložitosti,   ako   aj   konkrétnym   okolnostiam   prípadu   a   je   charakteristická predovšetkým úplnou a súvislou nečinnosťou okresného súdu po dobu 93 mesiacov, ktorú z hľadiska požiadavky zachovania základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   nemožno   ospravedlniť,   ústavný   súd   konštatoval,   že   okresný   súd svojím postupom v konaní vedenom   pod sp.   zn. 13 C 18/2012 porušil   základné právo sťažovateľa zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Pretože ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu (prvý výrok nálezu), uložil okresnému súdu postupovať v konaní bez zbytočných prieťahov (druhý výrok nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.   Sťažovateľ   žiadal,   aby   mu   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   15   000   €. Dôvodil   tým,   že   prieťahy   v   konaní   mu   spôsobujú   a   znásobujú   stav   právnej   neistoty, rezignáciu   brániť   svoje   práva   a   v   prípade   jeho   neúspechu   v   spore   úroky   z   omeškania od roku 2002 dosiaľ predstavujúce trojnásobok istiny budú pre neho likvidačné, ohrozia uspokojovanie jeho základných životných potrieb, ako aj potrieb jeho rodiny s maloletým dieťaťom.

Vzhľadom na okolnosti danej veci dospel ústavný súd k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za   dôvodné   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné   zadosťučinenie,   ktoré   podľa   zásad spravodlivosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti zisteného porušenia základného práva sťažovateľa, ako aj s ohľadom na spôsob postupu okresného súdu v jeho veci, považuje za primerané   vo   výške   2   500   €.   Ústavný   súd   vzal   do   úvahy   predmet   sporu   (konanie o zaplatenie sumy 1 376,90 €), ale aj skutočnosť, že primeraným zadosťučinením možno kompenzovať iba ujmu, ktorá už nastala (nemožno vziať do úvahy následky prípadného budúceho rozhodnutia všeobecného súdu vo veci samej v neprospech sťažovateľa, ktorým bude prípadne sťažovateľ zaviazaný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v   súvislosti   s   jeho   právnym zastupovaním   advokátom   JUDr.   D.   K.   v konaní pred ústavným súdom.   Sťažovateľ ich vyčíslil sumou 275,94 € za dva úkony právnej služby. V súlade s § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v   znení   neskorších   predpisov   patrí sťažovateľovi   náhrada   trov   právneho   zastupovania   spolu   vo   výške   269,60   € (2 x 127,15 €/úkon právnej služby a 7,63 € režijný paušál) a ústavný súd ich sťažovateľovi v takejto výške aj priznal.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. júna 2013