znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 177/09-10

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5.   mája 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. Š. M., Č., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresnej prokuratúry Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 489/08 a jej uznesením z 9. januára 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. Š. M. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2009 doručená   sťažnosť   Ing.   Š.   M.,   Č.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   zaručeného   v čl. 46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresnej prokuratúry Čadca (ďalej len „okresná   prokuratúra“)   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn.   1 Pn 489/08   a jej   uznesením   z 9. januára 2009.

Zo   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   podaním   zo   6.   októbra   2008 oznámil okresnej prokuratúre skutočnosti nasvedčujúce podozrenie zo spáchania trestného činu J. P. Okresná prokuratúra 29. novembra 2008 odstúpila trestné oznámenie sťažovateľa Obvodnému oddeleniu Policajného zboru Turzovka (ďalej len „obvodné oddelenie“) na jeho vybavenie. Poverený príslušník obvodného oddelenia uznesením ČVS: ORP-2142/TU-CA-2008 zo 14. novembra 2008 trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu   podľa   §   197   ods.   1   písm.   d)   zákona   č.   301/2005   Z. z.   Trestný   poriadok   v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný   poriadok“)   odmietol,   pretože   nebol   dôvod   na začatie trestného   stíhania   alebo na postup v zmysle ustanovení §   197 ods.   2 Trestného poriadku.   Proti   tomuto   rozhodnutiu   povereného   príslušníka   obvodného   oddelenia   podal sťažovateľ   sťažnosť,   o ktorej   okresná   prokuratúra   uznesením   č.   k.   1   Pn   489/08-10 z 9. januára 2009   rozhodla   tak,   že   ju   podľa   §   193   ods.   1   písm.   c)   Trestného   poriadku zamietla ako nedôvodnú.

Podľa názoru sťažovateľa okresná prokuratúra uznesením z 9. januára 2009 porušila jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy, čo odôvodnil takto:

«Uznesenie   odporcu   obsahuje   len   čiastočný   opis   napadnutého   rozhodnutia povereného príslušníka PZ, konštatovanie, že sťažovateľ písomne podal sťažnosť bez popisu dôvodov   sťažnosti,   prehľad   zákonných   ustanovení,   podľa   ktorých   môže   postupovať poverený príslušník PZ a prokurátor a opakovane jedinou vetou konštatuje, že „poverený príslušník PZ postupoval správne, keď odmietol trestné oznámenie, pričom poukazujem na odôvodnenie uznesenia, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje.“

Uznesenie   Okresnej   prokuratúry   považuje   sťažovateľ   za   svojvoľné,   arbitrárne a nepreskúmateľné,   lebo   prokurátorka   sa   odmietla   vyporiadať   so   všetkými   námietkami sťažovateľa, čím porušila nielen ustanovenie § 176 ods. 2 Tr. por., ale aj Ústavou SR (...) priznané základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1. (...) Nie sú žiadne pochybnosti o tom, že sťažovateľ bol účastníkom úradného postupu povereného príslušníka PZ ako i Okresnej prokuratúry Čadca, pretože takéto postavenie mu priznáva zákon č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov (Trestný poriadok), ktorý mu ako   oznamovateľovi   v   ustanovení   §   197   ods.   3   Tr.   por.   priznáva   právo   na   opravný prostriedok proti uzneseniu podľa § 197 ods. 1 alebo 2 Tr. por. (...)

Prokurátorka v odôvodnení svojho uznesenia vôbec nereagovala na podstatnú časť sťažovateľových   námietok,   pre   absenciu   skutkovej   a   právnej   argumentácie   je   potom uznesenie   nepreskúmateľné,   svojvoľné   a   arbitrárne.   Na   všetky   námietky   sťažovateľa reagovala   len   paušálnym   zhrnutím,   podľa   ktorého   poverený   príslušník   PZ   postupoval správne a citáciu ustanovení Trestného poriadku. (...)

Sťažovateľ   vyslovuje   presvedčenie,   že   jeho   vec,   ktorá   sleduje   verejný   záujem   na zistení páchateľov trestných činov, ich spravodlivom potrestaní a náhrade spôsobenej škody spĺňa   podmienky   prieskumu   ústavným   súdom   z   uvedených   hľadísk.   Z   odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že okresná prokuratúra na námietky sťažovateľa, ktoré uviedol   v sťažnosti   z 30.   12.   2008   proti   uzneseniu   povereného   príslušníka   PZ   fakticky nereagovala. (...)

Okresná prokuratúra odôvodnila napadnuté uznesenie nepreskúmateľným spôsobom, obmedzila sa v ňom iba na citáciu niektorých ustanovení Trestného poriadku a vyjadrila súhlas s napadnutým uznesením povereného príslušníka PZ, ale bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností, z ktorých vychádzala, a spôsobu, ktorým k takýmto záverom dospela. S argumentáciou sťažovateľa v jeho sťažnosti a vôbec nevysporiadala. V uznesení neuvádza preskúmateľné   dôvody,   na   ktorých   je   založené,   a   preto   postup   okresnej   prokuratúry   je nezlučiteľný so základnými zásadami vzťahu medzi orgánmi verejnej moci a občanom, ktoré vyplývajú z druhej vety § 1 ods. 1 a článku 1 ods. 1 ústavy.»

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo Ing. Š. M. na súdnu a inú právnu ochranu podľa článku 46 ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Okresnej   prokuratúry   Čadca   č. k. 1 Pn 489/08-10 z 9. 1. 2009 porušené bolo.

2) Uznesenie Okresnej prokuratúry Čadca č. k. 1 Pn 489/08-10 z 9. 1. 2009 zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie.

3)   Okresná   prokuratúra   Čadca   je   povinná   zaplatiť   Ing.   Š.   M.   finančné zadosťučinenie vo výške 1.500 (...) EUR do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

4)   Okresná   prokuratúra   Čadca   je   povinná   uhradiť   Ing.   Š.   M.   trovy   právneho zastúpenia na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. T. P. do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu, ktoré budú vyčíslené na výzvu ústavného súdu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky,   o konaní   pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu   ústavný súd skúma,   či   dôvody uvedené   v § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základného   práva   na   súdnu   a   inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Pn 489/08 a jej uznesením z 9. januára 2009, ktorým bola zamietnutá sťažnosť   sťažovateľa   proti   uzneseniu   povereného   príslušníka   obvodného   oddelenia ČVS: ORP-2142/TU-CA-2008 zo 14. novembra 2008.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sťažnosť   sťažovateľa,   ktorou   namieta   porušenie označeného základného práva napadnutým postupom a rozhodnutím okresnej prokuratúry, je neprípustná.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 153/2001 o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov   verejnej   správy,   prokurátorov,   vyšetrovateľov,   policajných   orgánov   a   súdov v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na základe   podnetu,   pričom   je oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a   ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa   zákona oprávnený.

Ústavný   súd   z obsahu   sťažnosti   ani   z jej   príloh   nezistil,   že   by   sťažovateľ   pred podaním sťažnosti ústavnému súdu vyčerpal iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu základných práv alebo slobôd účinne poskytoval a poskytuje.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu mal využiť iný právny prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu práva účinne poskytuje, v danom prípade podnet v zmysle citovaných ustanovení zákona o prokuratúre.   Z tohto   dôvodu   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   v celom   rozsahu   ako neprípustnú podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Nad rámec uvedeného ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľa považoval za   potrebné   poukázať na   svoju   ustálenú   judikatúru,   podľa   ktorej   právo   fyzickej   osoby na začatie   trestného   konania   voči   označenej   osobe   na   základe   podaného   trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody podľa druhej hlavy ústavy a ani ho nemožno   odvodiť   z niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd,   príp.   ľudských   práv a základných slobôd podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (m. m. napr. II. ÚS 42/00, II. ÚS 28/06, III. ÚS 278/06, II. ÚS 411/08).

Ústavný   súd   taktiež   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (m. m.   napr. I. ÚS 64/96, II. ÚS 42/00) zdôrazňuje, že súčasťou základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy nie je ani oprávnenie „každého“, aby na základe jeho návrhu (podnetu) bol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu proti označeným osobám. Takéto základné právo „každého“ nie je upravené ani v ústave, ani v Trestnom poriadku a ani v zákone o prokuratúre (I. ÚS 64/96, II. ÚS 42/00).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2009