znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 177/05-21

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. októbra 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Alexandra Bröstla a Ľudmily Gajdošíkovej o sťažnosti Miestneho združenia majiteľov lesov a pasienok, Pozemkového spoločenstva T., zastúpeného advokátkou JUDr. H. K., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 610/94 takto

r o z h o d o l   :

1. Základné právo Miestneho združenia majiteľov lesov a pasienok, Pozemkového spoločenstva T., na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 610/94 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   I   p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom   pod sp.   zn. 12 C 610/94 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Miestnemu združeniu majiteľov lesov a pasienok, Pozemkovému spoločenstvu T., p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré   mu   je   Okresný   súd   Košice   I   p o v i n n ý   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice I   j e   p o v i n n ý   uhradiť Miestnemu združeniu majiteľov lesov   a pasienok,   Pozemkovému   spoločenstvu   T.,   trovy   právneho   zastúpenia   5   302   Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet advokátky JUDr. H. K., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2005 doručená   sťažnosť   Miestneho   združenia   majiteľov   lesov   a pasienok,   Pozemkového spoločenstva T. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. H. K., K., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného   súdu   Košice   I (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 12 C 610/94.

Predmetom označeného konania je zaplatenie peňažnej sumy 161 000 Sk s prísl. sťažovateľovi   od   jeho   dvoch   dlžníkov   z titulu   nedoplatku   nájomného   za   prenájom nehnuteľností   –   pozemkov   v obci   T.,   ktoré   mali   prenajaté   od   sťažovateľa   na   základe nájomnej zmluvy z 27. marca 1993; nájomné zaplatili len za prvý polrok 1993, avšak za druhý polrok 1993 a za rok 1994 ho neuhradili. Sťažovateľ preto podal 10. augusta 1994 žalobu na okresnom súde o zaplatenie dlžnej peňažnej sumy; svoju žalobu upresnil 5. apríla 1995. Konanie bolo 24. augusta 1995 prerušené, a to do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vedeného na Okresnom súde Košice – okolie pod sp. zn. 11 C 390/94; toto konanie bolo právoplatne skončené 18. júla 2003. Po tomto dátume napriek opakovaným urgenciám sťažovateľa v rokoch 2003 až 2005 okresný súd podľa   vyjadrenia   sťažovateľa   nevykonal   žiaden   relevantný   úkon   a nenariadil   termín pojednávania. V reakcii na sťažnosť z 18. marca 2005 adresovanú predsedovi okresnému súdu tento uznal prieťahy v súdnom konaní.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   sťažovateľa,   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov,   zaručené   ustanovením   článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pod č. k. 12 C 610/94, porušené.

2. Ústavný súd priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v sume 200.000,-   Sk,   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   I povinný   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohoto rozhodnutia.

3. Porušovateľ je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy súdneho konania.“.

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   18.   augusta   2005   a pretože   nezistil dôvody na jej odmietnutie, prijal ju podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd sťažovateľa a okresný súd, aby oznámili, či trvajú na tom, aby sa vo veci uskutočnilo ústne pojednávanie, a okresný súd taktiež vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti.

Sťažovateľ   a ani okresný   súd   netrvali   na   tom,   aby   sa   vo   veci   uskutočnilo   ústne pojednávanie.

Okresný súd k sťažnosti uviedol nasledovné:„Žalobca, Miestne združenie majiteľov lesov a pasienok, Pozemkové spoločenstvo T., podal žalobu na tunajšom súde 10. 8. 1994.

Po zaplatení súdneho poplatku a zabezpečení prípravy pojednávania podľa § 114 O. s.   p.,   súd uznesením   č.   k.   12 C 610/94-20 zo dňa 24.   8.   1995 konanie prerušil   do právoplatného   skončenia   konania   vedeného   na   Okresnom   súde   Košice   –   okolie   č.   k. 11 C 390/94.

Rozsudok Okresného súdu Košice – okolie č. k. 11 C 390/94 zo dňa 13. 5. 2003 nadobudol právoplatnosť 18. 7. 2003.

Okresný súd Košice – okolie doručil tunajšiemu súdu spis sp. zn. 11 C 390/94 až 4. 4. 2005.

Vo veci je vytýčený termín pojednávania na 11. 11. 2005. Keďže   od   právoplatného   skončenia   veci   na   Okresnom   súde   Košice   –   okolie (18. 7. 2003) uplynuli 2 roky a tunajší súd vo veci nepokračoval, mám za to, že sťažnosť je dôvodná.“.

Zo spisu ústavný súd zistil obdobné skutočnosti ako uviedol predseda   okresného súdu vo svojom vyjadrení, s tým, že okrem dvoch výziev na predloženie súdneho spisu z Okresného   súdu   Košice   –   okolie   v roku   2004   a 2005   neurobil   okresný   súd   žiaden procesný úkon.

II.

Sťažovateľ   sa   svojou   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   svojho   práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (II.   ÚS   61/98),   pričom   „tento   účel   možno   zásadne dosiahnuť právoplatným... rozhodnutí. Nepostačuje, že štátny orgán vo veci koná“ (II. ÚS 26/95). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným rozhodnutím súdu“ (I. ÚS 10/98) alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorého výsledkom je nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou   doterajšou   judikatúrou   (I.   ÚS   70/98,   II. ÚS 74/97,   II. ÚS 813/00)   zohľadňuje   tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci. Pri uplatnení týchto kritérií však   ústavný   súd   súčasne   berie   do   úvahy,   že   ich   aplikácia   je   oveľa   jednoduchšia v prípadoch, v ktorých zistil, že „súd bol celkovo nečinný a od podania žalobného návrhu neuskutočnil vo veci žiadne úkony“ (II. ÚS 4/03, II. ÚS 177/03).

Ako z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 610/94 vyplynulo, v danom prípade ide o takýto prípad. Po podaní návrhu sťažovateľa na začatie konania 10. augusta 2004 o zaplatenie 161 000 Sk s príslušenstvom okresný súd po výzve na zaplatenie súdneho poplatku a jeho následnom zaplatení 24. augusta 1995 prerušil konanie do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 11 C 390/94 na Okresnom súde Košice – okolie (pôvodne Okresnom súde Košice – vidiek) o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Toto konanie bolo právoplatne skončené 18. júla 2003. Od toho času okresný súd vo veci nekonal (s výnimkou zaslania dvoch výziev na zaslanie spisu Okresnému súdu Košice - okolie) a napriek opakovaným žiadostiam a urgenciám sťažovateľa, ktorými sa domáhal pokračovania   v konaní   a nariadenia   pojednávania,   neurobil   žiaden   meritórny   úkon smerujúci   k právoplatnému   skončeniu   veci,   hoci   mu   v tom   nebránila   žiadna   zákonná prekážka.   K ďalšiemu   postupu   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   610/94   postačovali podľa názoru ústavného súdu nahliadnutie do právoplatne skončeného spisu týkajúceho sa konania vedeného pod sp. zn. 11 C 390/94 a fotokópia právoplatného rozsudku.

Z tohto dôvodu ústavný súd rozhodol, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 12 C 610/94 došlo k zbytočným prieťahom v konaní v trvaní viac ako dvoch rokov a v nadväznosti na to došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 610/94 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 12 C 610/94 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej   právomoci   za dostatočné   na to,   aby sa   dosiahla vo   veci   účinná náprava, a preto považoval za potrebné rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa priznať mu primerané finančné zadosťučinenie podľa § 54 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ   žiadal   finančné   zadosťučinenie   200   000   Sk   z dôvodu   dlhotrvajúceho stavu právnej neistoty, a tým spôsobenej ujmy. Vzhľadom na okolnosti prípadu, doterajšiu dĺžku   konania,   v ktorom   došlo   k zbytočným   prieťahom   v konaní,   ústavný   súd   dospel k záveru,   že   v danom   prípade   suma   30   000   Sk   zodpovedá   primeranému   finančnému zadosťučineniu sťažovateľa za ujmu, ktorú utrpel.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa riadil úvahou, že cieľom   primeraného   finančného   zadosťučinenia   je   síce   zmiernenie   nemajetkovej   ujmy, avšak nie aj prípadná náhrady škody.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním   advokátkou   JUDr.   H.   K.   v konaní   pred   ústavným   súdom.   Pretože   ich advokátka   nevyčíslila,   ústavný   súd   rozhodol   o ich   priznaní   v   sume   5   302   Sk   (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) spolu za dva úkony právnej pomoci podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. októbra 2005