znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 177/04-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. júla 2004 predbežne prerokoval sťažnosť maloletej Kornélie Šimkovej, zastúpenej matkou Agátou Šimkovou, a Agáty Šimkovej, obe bytom D., zastúpených advokátom JUDr. F. H., R., vo veci ich sťažnosti na porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konaniach vedených pod sp. zn. P 59/01 a 8 C 673/01 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaniach vedených pod sp. zn. 16 Co 258/02, 16 CoP 390/03 a 16 CoP 391/03 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť maloletej Kornélie Šimkovej a Agáty Šimkovej o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 29. júna 2004 doručené   podanie   maloletej   Kornélie   Šimkovej,   zastúpenej   matkou   Agátou   Šimkovou, a Agáty Šimkovej, obe bytom D. (ďalej len „sťažovateľky“), zastúpených advokátom JUDr. F. H., R., ktoré bolo označené ako „Sťažnosť podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky“. Z jeho obsahu vyplynulo, že namietajú porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Rožňava (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených pod sp. zn. P 59/01 a 8 C 673/01   a   postupom   Krajského   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaniach vedených pod sp. zn. 16 Co 258/02, 16 CoP 390/01 a 16 CoP 391/03.

Sťažovateľky v sťažnosti uviedli:„Od 16. mája 2001 prebieha na Okresnom súde v Rožňave (ďalej len „okresný súd“) konanie vedené pod sp. zn. P 59/01 o úpravu práv a povinností rodičov – matky Agáty Šimkovej   (ďalej   len   „sťažovateľka“)   a otca   MUDr.   J.   Š.   (ďalej   len   „odporca“)   voči maloletej   Kornélii   Šimkovej,   a to   na   základe   návrhu   obidvoch   rodičov.   Spolužitie   otca a matky maloletej bolo prerušené, matka s maloletou sa začiatkom mája 2001 odsťahovala zo spoločnej domácnosti otca k svojim rodičom do D...

Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 5. júna 2001. Na tomto pojednávaní obaja rodičia zotrvali na svojich návrhoch a žiadali zveriť maloletú do svojej výchovy. Odporca prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrval aj na vydaní predbežného opatrenia. Pojednávanie 5. júna 2001 okresný súd odročil za účelom ďalšieho dokazovania žiadaním písomných správ a nariadenia znaleckého dokazovania súdnym znalcom z odboru pedopsychológie. Vypracovaný znalecký posudok bol súdu doručený 13. 11. 2001. Okresný súd uznesením sp. zn. P 59/01 z 5. júna 2001 zamietol návrh odporcu na vydanie predbežného opatrenia.

Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 16 Nc 20/02 z 31. januára 2002 rozhodol o námietke zaujatosti sudkyne konajúcej vo veci na návrh matky tak, že nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde v Rožňave spod sp. zn. P 59/01.

Rozsudkom sp. zn. P 59/01–107 zo 4. apríla 2002 vo veci úpravy práv a povinností rodičov   voči   maloletej   okresný   súd   zveril   maloletú   do   výchovy   sťažovateľky,   odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej po 1 800 Sk mesačne od 5. mája 2001, pričom mu vyčíslil nedoplatok na výživnom. Týmto rozsudkom upravil súd aj styky odporcu s maloletou dcérou...

Uznesením sp. zn. P 59/01 z 24. apríla 2002 okresný súd zamietol návrh odporcu zo dňa 20. decembra 2001 na nariadenie predbežného opatrenia.

Voči rozsudku okresného súdu sp. zn. P 59/01 zo 4. apríla 2002 podal odporca 22. mája 2002 odvolanie.

Krajský súd v Košiciach o predmetnom odvolaní rozhodol až 16. decembra 2002, keď vydal uznesenie sp. zn. 16 Co 258/02, ktorým zrušil rozsudok prvostupňového súdu a vec vrátil na ďalšie konanie... Rozsudok bol okresnému súdu doručený 18. februára 2003. Medzitým okresný súd vo veci vydania predbežného opatrenia na návrh sťažovateľky vydal dňa 20. januára 2003 uznesenie sp. zn. 7 NcPP 6/2002, na základe ktorého zveril maloletú   do   právoplatnosti   rozsudku   okresného   súdu   sp.   zn.   59/01   o úprave   práv a povinností   rodičov   maloletej   do   výchovy   sťažovateľky.   Odporcovi   zároveň   uložil povinnosť odovzdať dieťa do starostlivosti matky...

Voči   predmetnému   uzneseniu   o vydaní   predbežného   opatrenia   v prospech sťažovateľky   podal   odporca   3.   februára   2003   odvolanie,   ku   ktorému   sa   sťažovateľka vyjadrila 5. februára 2003.

Krajský   súd   v Košiciach   o odvolaní   otca   proti   uzneseniu   o vydaní   predbežného opatrenia rozhodol uznesením sp. zn. 16 Cop 68/03 z 28. februára 2003 tak, že návrh na vydanie   predbežného   opatrenia   zamietol.   V rozpore   s už   uvádzanými   skutočnosťami, potvrdenými aj Okresným úradom v Rožňave, že dieťa je na neznámom mieste, krajský súd konštatoval, že starostlivosť o maloletú je plynulo a spontánne zabezpečená, či už jedným alebo druhým rodičom a ničím nie je ohrozená.

Po   zrušení   prvostupňového   rozsudku   krajským   súdom   okresný   súd   opäť   vo   veci nariadil   pojednávanie   na   20.   marca 2003 (bolo   odročené)   a opäť   na 27.   marca   2003. Pojednávanie uskutočnené 27. marca 2003 po výsluchu účastníkov konania a opatrovníka bolo odročené na 10. apríla 2003 s tým, že na pojednávanie bude predvolaná aj znalkyňa a svedok navrhovaný sťažovateľkou.

Na   pojednávanie   nakoniec   uskutočnené   3.   apríla   2003   sa   odporca   bez ospravedlnenia nedostavil. Pojednávanie bolo odročené.

O vznesenej námietke zaujatosti odporcom voči konajúcej sudkyni okresného súdu rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 16 NcP 27/03 zo 14. augusta 2003 tak, že   konajúca   sudkyňa   nie   je   vylúčená   z prejednávania   a rozhodovania   veci   vedenej   na okresnom súde pod sp. zn. P 59/01. Predmetné uznesenie bolo doručené okresnému súdu 26. augusta 2003.

Právny   zástupca   sťažovateľky   požiadal   listom   z dňa   29.   septembra   2003   o účasť okresného prokurátora na pojednávaní okresného súdu v predmetnej veci.

Dňa   30.   septembra   2003   sa   uskutočnilo   pojednávanie   vo   veci,   na   ktoré   sa   bez ospravedlnenia   nedostavila   ustanovená   znalkyňa.   Po   výsluchu   účastníkov   konania   bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že bude doplnené dokazovanie.

O opätovne   vznesenej   námietke   zaujatosti   odporcom   voči   konajúcej   sudkyni okresného   súdu   rozhodol   Krajský   súd   v Košiciach   uznesením   sp.   zn.   16   NcP   51/03 z 20. októbra   2003   tak,   že   konajúca   sudkyňa   nie   je   vylúčená   z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. P 59/01. Predmetné uznesenie bolo doručené okresnému súdu 25. novembra 2003.

Na   pojednávanie   dňa   18.   decembra   2003   sa   odporca   bez   ospravedlnenia   opäť nedostavil a ani jeho právny zástupca sa nevedel k dôvodom jeho neúčasti na pojednávaní vyjadriť. Z uvedeného dôvodu bolo pojednávanie odročené.

Na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 10. februára 2004 vydal okresný súd   rozsudok   sp.   zn.   P   59/01-266,   na   základe   ktorého   zveril   maloletú   do   výchovy sťažovateľky, rozhodol o vyživovacej povinnosti a úprave ich styku s maloletou.

Aj voči druhému rozsudku sa odporca odvolal dňa 8. apríla 2004, poukazujúc opäť na nedostatočné dokazovanie súdu vo veci.

Súčasne s konaním o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletej prebieha na okresnom súde od septembra 2001 konanie o rozvode manželstva a zverenie maloletej do výchovy vedené pod sp. zn. 8 C 673/01.

V tomto konaní, napriek tomu, že nebolo ani prerušené, bolo konané až v roku 2003, keď okresný súd nariadil pojednávania na 10. apríla 2003 a na 12. 6. 2003.

Okresný súd rozsudkom sp.   zn.   8 C 673/2001 zo dňa 12.   júna 2003 manželstvo sťažovateľky   a odporcu   rozviedol.   Súčasne   súd   na   čas   po   rozvode   zveril   maloletú   do výchovy sťažovateľky a odporcu zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 1 800 Sk mesačne...

Odporca sa odvolal aj voči rozhodnutiu okresného súdu sp. zn. 8 C 673/2001, a to dňa 10. júla 2003. Sťažovateľka zaslala súdu vyjadrenie k odvolaniu odporcu 21. augusta 2003. Za   účelom   rozhodnutia   o odvolaní   vo   veci   rozvodu   manželstva   a úpravy   práv a povinností   rodičov   k maloletej Krajský   súd v Košiciach nariadil   pojednávania na deň 21. januára   2004,   4.   februára   2004   (bolo   odročené   z dôvodu   ospravedlnenia   právneho zástupcu sťažovateľky) a 21. apríla 2004.

Sťažovateľka za účelom ukončenia právnej neistoty, v ktorej sa v dôsledku viac než tri   roky   trvajúcich   súdnych   konaní   ocitá,   podala   krajskému   súdu   žiadosť   o vytýčenie termínu pojednávania. Na základe tejto žiadosti krajský súd stanovil termín pojednávania vo veci na 30. júna 2004.

Tak konanie o rozvod manželstva a zverenie maloletej do výchovy vedené pod sp. zn. 8 C 673/2001 ako aj konanie o úpravu práv a povinností rodičov voči maloletej vedené pod sp. zn. P 59/01 nie sú doposiaľ právoplatne skončené.“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľky navrhujú, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Právo maloletej Kornélie Šimkovej na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu v Rožňave v konaní vedenom pod sp. zn. P 59/01 a sp. zn. 8 C 673/2001 a postupom Krajského súdu v Košiciach (ako súdu odvolacieho) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Co 258/02 a sp. zn. 16 CoP 390/03, 16 CoP 391/03 bolo porušené.

2. Právo Agáty Šimkovej na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Rožňave   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   P   59/01   a sp.   zn.   8   C   673/2001   a postupom Krajského   súdu   v Košiciach   (ako   súdu   odvolacieho)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 16 Co 258/02 a sp. zn. 16 CoP 390/03, 16 CoP 391/03 bolo porušené.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje, aby Okresný súd v Rožňave a Krajský súd v Košiciach konali v uvedených konaniach bez zbytočných prieťahov.

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva maloletej Kornélii Šimkovej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk.

5. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva Agáte Šimkovej primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100 000 Sk.

6.   Okresný   súd   v Rožňave   a Krajský   súd   v Košiciach   sú   povinné   spoločne a nerozdielne uhradiť sťažovateľkám všetky trovy tohto konania.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (ďalej len „ústava“) od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky konania ústavného súdu sú upravené v ustanoveniach § 49 až 56 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 citovaného zákona každý návrh predbežne prerokuje na svojom neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   sa   osobitne   zameral   na   preskúmanie   opodstatnenosti   sťažnosti sťažovateliek,   keďže   pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľa čl. 48   ods.   2   ústavy   ústavný   súd   podľa   ustálenej   praxe   odmieta   sťažnosť   ako   zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru“ (II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. 93/03).

Sťažovateľky   vo   svojej   sťažnosti   namietali   prieťahy   v   označených konaniach okresného súdu a krajského súdu.

1. Sťažovateľky namietali porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov v konaní podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní okresného súdu vo veci sp. zn. P 59/01. Táto vec napadla na okresný súd 16. mája 2001. Prvé pojednávanie sa konalo 5. júna 2001, pričom   toto pojednávanie bolo odročené za účelom   nariadenia   ďalšieho   dokazovania.   V ten   istý   deň   okresný   súd   zamietol   návrh odporcu   na   vydanie   predbežného   opatrenia.   Znalecký   posudok   bol   okresnému   súdu doručený   13.   novembra   2001.   Po   vznesení   námietky   zaujatosti   sudkyne   na   návrh sťažovateľky krajský súd rozhodol 31. januára 2002 (uznesenie sp. zn. 16 Nc 20/02), že sudkyňa nie je vylúčená. Okresný súd ďalej rozsudkom č. k. P 59/01-107 zo 4. apríla 2002 zveril   maloletú do   výchovy   sťažovateľky   a upravil   aj styk odporcu   s maloletou   dcérou. Okresný   súd   potom   24.   apríla   2002   zamietol   uznesením   návrh   odporcu   na   nariadenie predbežného opatrenia. Proti rozsudku sa odporca odvolal 22. mája 2002.

Krajský súd v Košiciach o odvolaní odporcu voči rozsudku okresného súdu sp. zn. P 59/01   podanom   22.   mája   2002   rozhodol   16.   decembra   2002   uznesením   sp.   zn. 16 Co 258/02, ktorým zrušil rozsudok prvostupňového súdu, pričom uznesenie tomuto súdu bolo doručené 18. februára 2003. Vo vzťahu k tomuto bodu sťažnosti sťažovateliek (na zbytočné prieťahy v označenom konaní krajského súdu) ústavný súd tiež konštatoval zjavnú neopodstatnenosť ich sťažnosti.

Po zrušení rozsudku krajským súdom okresný súd opäť vo veci nariadil pojednávanie na 20. marec 2003 (po výsluchu účastníkov a opatrovníka odročené na 27. marec 2003 so záverom o predvolaní znalca a svedka označeného sťažovateľkou). Pojednávanie 3. apríla 2003 bolo odročené. Po vznesení námietok zaujatosti odporcom krajský súd o nej rozhodol 14.   augusta   2003   a opätovne   20.   októbra   2003   tak,   že   sudkyňa   nie   je   vylúčená z prerokovávania a rozhodovania (uznesenia sp. zn. 16 NcP 27/03 a 16 Nc P 51/03). Právny zástupca   sťažovateľky   požiadal   29.   septembra   2003   o účasť   okresného   prokurátora. Dňa 30. septembra 2003 sa uskutočnilo pojednávanie bez predvolanej znalkyne.

Okresný   súd   rozhodol   10. februára 2004 rozsudkom   č.   k. P 59/01-266 o zverení maloletej   do   výchovy   sťažovateľky,   o vyživovacej   povinnosti   voči   nej   a úprave   styku s maloletou. Odporca sa proti tomuto rozsudku odvolal 8. apríla 2004.

Z týchto   skutočností   vyplynulo,   že   okresný   súd   vo   veci   konal   plynulo   a bez zbytočných prieťahov, pričom v priebehu celého obdobia sa rozhodovalo o predbežných opatreniach a o vznesených námietkach zaujatosti zákonnej sudkyne. Ústavný súd preto považuje doterajší   postup   okresného   súdu   pri   rozhodovaní   za   taký,   ktorý   sa   vyznačuje spomaleným   konaním   (okresný   súd   v   zásade   konal   plynulo,   pôvodne   jeden   rok   do vynesenia rozsudku, a vzápätí po vrátení veci jedenásť mesiacov do vynesenia rozsudku, t. j.   bez   zreteľných   prieťahov   v   konaní),   pričom   takýto   postup   nemôže   mať za   následok porušenie   základného   práva   na   konanie   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   120/03, I. ÚS 66/02, II. ÚS 57/01). Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateliek v tejto časti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

2. Konanie o rozvod manželstva prebiehalo na okresnom súde od septembra 2001 pod sp. zn. 8 C 673/01. Okresný súd na pojednávaní 10. apríla 2003 rozviedol manželstvo sťažovateľky   a odporcu.   Odporca   sa   proti   tomuto   rozsudku   odvolal   10.   júla   2003. Sťažovateľka   zaslala   vyjadrenie   k odvolaniu   odporcu   21.   augusta   2003.   Okresný   súd postúpil   odvolanie   krajskému   súdu   v septembri   2003.   Ústavný   súd   nepovažoval   dĺžku konania o rozvod pred okresným súdom za takú, ktorá by signalizovala reálnu možnosť existencie   zbytočných   prieťahov   v tomto   konaní,   a tým   ani   porušenie   označených základných   práv.   Preto   odmietol   sťažnosť   sťažovateliek   v tejto   časti   z dôvodu   zjavnej neopodstatnenosti.

Vzhľadom na dĺžku namietaných odvolacích konaní, konania o rozvod a o úpravu pomerov manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode vedených na krajskom súde pod sp. zn. 16 CoP 390/03 a 16 CoP 391/03 a na doterajšiu činnosť označeného súdu od 3. septembra 2003 (nariadenie štyroch pojednávaní, a to 21. januára 2004, 4. februára 2004, 21. apríla 2004 a 30. júna 2004, pričom   jedno z nich žiadal odročiť aj právny zástupca sťažovateliek, vznesenie námietky zaujatosti sudkyne a t. č. postúpenie spisu Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky) ústavný súd sťažnosť sťažovateliek aj v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol, že sťažnosť sťažovateliek ako celok odmieta podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. júla 2004