znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 176/2012-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2012 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. A., B., zastúpeného advokátom JUDr. P. T., B., vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, 2 a 3 a čl. 47 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Správou katastra Trnava pod neuvedenou spisovou značkou a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. J. A.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. mája 2012 doručená sťažnosť JUDr. J. A., B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1, 2 a 3 a čl. 47 ods. 2 v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 12 ods. 1 a 4 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   v   konaní   vedenom   Správou   katastra Trnava (ďalej   len „správa   katastra“)   pod neuvedenou   spisovou   značkou. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 21. mája 2012.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že sťažovateľ bol vedený ako vlastník nehnuteľností ležiacich v katastrálnom území T., zapísaných na LV č. 5078, ako aj na LV č. 6881. Výlučné vlastnícke právo nadobudol dvoma kúpnymi zmluvami uzavretými 22. septembra 2010 a následnými vkladovými rozhodnutiami správy katastra z 19. októbra 2010. Na uvedené nehnuteľnosti sú pripravené a zmluvne dohodnuté stavebné, rekonštrukčné   a   projektové   práce   v   rozsahu   asi   3 000 000   €.   Nepochopiteľným a protizákonným konaním a svojvoľným zásahom správy katastra z 23. marca 2012 bolo zasiahnuté do vlastníckeho práva sťažovateľa tak, že sa mu svojvoľne a protiprávne odňalo vlastníctvo k nehnuteľnostiam. Zároveň mu bola týmto nezákonným zásahom spôsobená aj škoda. Náhradu škody spôsobenej nezákonným zásahom správy katastra bude sťažovateľ požadovať od správy katastra podľa § 250 Občianskeho súdneho poriadku. O zásahu správy katastra,   ktorý   prostredníctvom   svojej   úradníčky   vymazal   jeho   vlastnícke   právo   z   listu vlastníctva jednoduchým stlačením tlačidla, sa dozvedel až v okamihu, keď chcel podpísať zmluvy   s   ďalšími   dodávateľmi.   Dňa   23.   marca   2012   v   šoku   zistil,   že   prišiel   o   svoje vlastníctvo bez akéhokoľvek rozhodnutia, postupu alebo aspoň oznámenia jednoduchým zásahom   úradníčky   správy   katastra.   Od tohto okamihu mu plynie aj lehota   na podanie sťažnosti ústavnému súdu. Následne kontaktoval vedúcu oddelenia správy katastra, ktorá mu telefonicky oznámila, že sa tak stalo na základe rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) č. k. 24 S 13/2010-70 z 26. januára 2011. Išlo o spor, ktorého   účastníkmi   boli   spoločnosť   L.,   s.   r.   o.,   a P.   Ž.   ako   právni   predchodcovia sťažovateľa.   Konanie   a   všetky   rozhodnutia   sa   realizovali   už   potom,   ako   sťažovateľ právoplatne nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Pritom nikto nikdy žiadnym opravným prostriedkom, ale ani žalobou nenapadol rozhodnutia správy katastra, ktorými bolo vlastnícke právo pre sťažovateľa vložené. Vzhľadom na tieto skutočnosti najvyšší súd svojím   rozsudkom   hrubo   porušil   demokratické   ústavné   princípy,   najmä   istotu dobromyseľne,   právne   a   ústavne   nadobudnutého   majetku,   ako   aj   neprelomiteľnosť právoplatného   a   vykonateľného   rozhodnutia,   ktoré   nikto   nenapadol   nijakým   opravným prostriedkom. Najvyšší súd aj priamo uviedol, že rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva v prospech sťažovateľa ignoruje, a to napriek obsahu a právne záväznému charakteru týchto rozhodnutí. Tým spustil lavínu protiprávnych a protiústavných krokov, a to správy katastra a Okresnej prokuratúry T., ktoré hrubo ignorujú občianske a ústavné práva sťažovateľa. Keď   potom   následne   sťažovateľ   požiadal   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu o vysvetlenie a nápravu neoprávneného zásahu orgánu verejnej správy riaditeľku správy katastra   Ing.   J.,   dostal   odpoveď,   podľa   ktorej   o   postupe   rozhodla   vedúca   právneho oddelenia, ktorá   je na dovolenke, pričom   správa katastra zotrváva na stanovisku, že sa postupovalo podľa § 159a Občianskeho súdneho poriadku.

Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   nemá   možnosť   postupovať   inými   právnymi prostriedkami,   keďže   k   namietanej   skutočnosti   došlo   bez   rozhodnutia,   konania   a   bez akéhokoľvek oznámenia zo strany správy   katastra. Evidentne ide   o nezákonný a hrubý zásah orgánu verejnej správy do práv a právom chránených záujmov občana, pričom týmto konaním sa odmietli zaoberať orgány prokuratúry, ktoré ho považujú za právne konanie. Došlo k ukráteniu sťažovateľa na jeho právach a právom chránených záujmoch chránených ústavou nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, tento zásah bol   zameraný   a   vykonaný   priamo   a   bez   právneho   titulu   proti   sťažovateľovi,   pričom sťažovateľ nemá inú možnosť ochrany svojich práv.

Sťažovateľ   navrhuje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených   článkov   ústavy   v   konaní   vedenom   správou   katastra   bez   uvedenia   spisovej značky s tým, aby sa správe katastra zakázalo pokračovať v porušovaní vlastníckych práv sťažovateľa a prikázalo sa jej uviesť vec do pôvodného stavu pred nezákonným zásahom. Napokon   sa   domáha   náhrady   trov   právneho   zastúpenia.   Požaduje   tiež   prednostné prerokovanie sťažnosti.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako   to   vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Sťažovateľ je toho názoru, že nezákonným zásahom správy katastra, ktorý nie je rozhodnutím a ktorý bol priamo a bez právneho titulu zameraný proti nemu, došlo k zásahu do jeho označených práv vyplývajúcich z ústavy.

Podľa § 250v ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že bola ukrátená na svojich právach a právom chránených záujmoch nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, ktorý nie je rozhodnutím, a tento zásah bol zameraný priamo proti nej alebo v jeho dôsledku bol proti nej priamo vykonaný, môže sa pred súdom domáhať ochrany proti zásahu, ak taký zásah alebo jeho dôsledky trvajú alebo hrozí jeho opakovanie.

Citované   ustanovenie   je   súčasťou   piatej   časti   piatej   hlavy   Občianskeho   súdneho poriadku, teda v rámci správneho súdnictva ide o konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy.

Pokiaľ   je   sťažovateľ   toho   názoru,   že   postup   správy   katastra   bol   nezákonným zásahom v zmysle citovaného ustanovenia, potom mal možnosť (a prípadne ju ešte aj má do uplynutia zákonnej lehoty) brániť sa v rámci správneho súdnictva žalobou podľa piatej časti piatej hlavy Občianskeho súdneho poriadku postupom podľa § 250v.

Poskytnúť   ochranu   označeným   právam   sťažovateľa   mal   (prípadne   má)   príslušný krajský súd. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Popri dosiaľ uvedenom ústavný súd poukazuje aj na možnosť sťažovateľa podať žalobu proti subjektu, ktorý je v súčasnosti zapísaný ako vlastník nehnuteľností, a domáhať sa   určenia   svojho   vlastníckeho   práva,   keďže   podľa   presvedčenia   sťažovateľa   závery najvyššieho súdu, o ktoré sa správa katastra opierala, sú protiprávne. K tomu treba dodať, že sťažovateľ, ako na to správne poukazuje, nebol účastníkom konania vedeného najvyšším súdom,   a   preto   má   právo   domáhať   sa   odlišného   posúdenia   rozhodujúcich   skutkových a právnych otázok. Aj možnosť podania žaloby znamená, že sťažovateľ dosiaľ nevyčerpal všetky   možnosti   ochrany   označených   práv   pred   všeobecnými   súdmi.   I   táto   skutočnosť vylučuje v rámci princípu subsidiarity právomoc ústavného súdu.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2012