znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 176/2010-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2012 v senáte zloženom   z predsedu   Lajosa   Mészárosa,   zo   sudkyne Ivetty   Macejkovej   a sudcu   Sergeja Kohuta prerokoval prijatú sťažnosť Ing. J. M., K., zastúpeného advokátkou JUDr. J. M., K., vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   súkromie   podľa   čl. 22   ods.   1   a 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   rešpektovanie   súkromného   a rodinného   života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vydaním príkazu   na   odpočúvanie   a záznam   telekomunikačnej   prevádzky   z 13.   decembra   2007 bývalým   Špeciálnym   súdom   Pezinok–pracovisko   Banská   Bystrica,   t.   č.   Špecializovaný trestný súd Pezinok, v konaní vedenom pod sp. zn. BB-ŠS-V-165-01/07-Ntt-595 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti Ing. J. M.   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Uznesením   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“) č. k. II. ÚS 176/2010-9 z 8. apríla 2010 bola prijatá na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. M. (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na súkromie podľa   čl.   22   ods.   1   a 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) vydaním príkazu na odpočúvanie a záznam   telekomunikačnej   prevádzky   z 13.   decembra   2007   (ďalej   len   „príkaz na odpočúvanie“,   resp.   „príkaz   z 13.   decembra   2007“)   bývalým   Špeciálnym   súdom Pezinok–pracovisko Banská Bystrica, t. č. Špecializovaný trestný súd Pezinok (ďalej len „špecializovaný trestný súd“), v konaní vedenom pod sp. zn. BB-ŠS-V-165-01/07-Ntt-595.

2. Podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   prerokoval ústavný súd predmetnú vec na neverejnom zasadnutí, keďže tak sťažovateľ oznámením z 9. februára 2012, ako aj špecializovaný trestný súd vo vyjadrení z 11. mája 2010 vyslovili súhlas s tým,   aby   sa   upustilo   od   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   vychádzal   pritom z listinných dôkazov a vyjadrení účastníkov konania nachádzajúcich sa v spise.

3.   Sťažovateľ vo svojej   sťažnosti   doručenej   ústavnému súdu   14.   decembra   2009 uviedol,   že   29.   septembra   2008   bol   vypočutý   ako   svedok   vyšetrovateľom   mjr.   Ing.   R. na odbore boja proti korupcii Východ – Úradu boja proti korupcii – Prezídia Policajného zboru v K. Svedecký výsluch sa týkal trestnej veci vedenej proti obvineným J. M. a spol. pre prečin podplácania podľa § 333 ods. 1 a 2 písm. b), zločin prijímania úplatku podľa § 329 ods. 1 a 2 a zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. c) Trestného zákona pod sp. zn. ČVS: PPZ-123/BPK-V-2007 (ďalej len „trestná vec proti obvineným J. M. a spol.“).

V rámci uvedeného výsluchu sa od vyšetrovateľa dozvedel, že značný počet jeho telefonických hovorov (bez ohľadu na to, či bol volaný alebo volajúci) bolo odpočúvaných. Niektoré   odpočúvané   a   na   zvukový   záznam   zachytené   rozhovory   mu   vyšetrovateľ   aj prehral, pričom požadoval od sťažovateľa určité vysvetlenia v súvislosti s obsahom týchto odpočúvaných telefonických hovorov.

Sťažovateľ uviedol, že „neformálnymi cestami“ zistil, že v uvedenej trestnej veci bolo   príkazom   na   odpočúvanie   a   záznam   telekomunikačnej   prevádzky   bývalého Špeciálneho súdu Pezinok–pracovisko Banská Bystrica č. k. BB-ŠS-V-165-01/07-Ntt-595 z 13. decembra 2007 povolené odpočúvanie účastníckej telefónnej stanice č... patriacej J. M.

Práve na základe tohto príkazu došlo k odpočutiu celého radu telefonických hovorov medzi sťažovateľom ako svedkom a J. M. ako obvineným. Uvedený príkaz mal byť vydaný v zmysle § 115 a nasl. Trestného poriadku, teda po začatí trestného stíhania. V trestnej veci proti obvineným J. M. a spol. bola 29. apríla 2009 podaná obžaloba (v súčasnosti je vedená pred špecializovaným trestným súdom pod sp. zn. PK–2 T 18/09, pozn.).

Podľa   názoru   sťažovateľa   ochrana   tajomstva   správ   podávaných   telefónom   je súčasťou   širšej   kategórie,   ktorou   je   ochrana   súkromia.   Ochrana   súkromia   je   zakotvená vo viacerých ustanoveniach ústavy vrátane čl. 22. Ochrana práva na súkromie je v dohovore sústredená v čl. 8. Základné práva obsiahnuté v ústave sa vykladajú v intenciách dohovoru. Zásahy do práva na súkromie sa v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vykladajú v určitej logickej nadväznosti. Predovšetkým sa skúma, či daný skutkový stav možno považovať za súčasť práva na súkromie. Po kladnej odpovedi na túto otázku sa skúma, či zásah bol legálny. V ďalšom sa potom skúma, či zásah sledoval legitímny cieľ, a napokon, či bol proporcionálny. Nemôžu byť nijaké pochybnosti o tom, že odpočúvanie telefonických hovorov je zásahom do práva na súkromie tak podľa čl. 22 ústavy, kde je to výslovne uvedené, ako aj podľa čl. 8 dohovoru. Pritom nejde o zásah do práva na súkromie iba u držiteľa odpočúvanej telefónnej linky, ale táto ochrana patrí aj osobám, ktoré sú z tejto linky volané, resp. ktoré na túto linku volajú. Legalita zásahu do práva   na   súkromie   znamená, že   štát   môže   do   tohto   práva   zasiahnuť iba   na   základe zákona, pričom tento zákon musí mať aj určitú kvalitu. Príkaz na odpočúvanie predstavujúci zásah   do   práva   na   súkromie   musí   byť   náležitým   spôsobom   odôvodnený   s poukazom na konkrétne   skutočnosti   odôvodňujúce   zásah.   Nepostačuje   teda   iba   odkaz   na   právnu úpravu (I. ÚS 274/05).

Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že kvalitu odôvodnenia príkazu z 13. decembra 2007 nevedel posúdiť, keďže tento príkaz nikdy nevidel a nemal možnosť prečítať.

Podľa   presvedčenia   sťažovateľa   ustanovenia   § 115   a   §   116   Trestného   poriadku upravujúce odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky v rámci trestného konania nezodpovedajú vo všetkom judikatúre ESĽP. Nemajú teda požadovanú kvalitu.

V prípade svedkov v trestnom konaní, ktorí nemajú vzhľadom na ustanovenie § 69 Trestného   poriadku   právo   nahliadnuť   do   trestného   spisu,   nie   je   zaručené,   že   sa   o odpočúvaní vôbec dozvedia, a nie je preto ani zaručené ich právo žiadať o preskúmanie oprávnenosti zásahu do základného práva.

Keďže   v   rámci   trestného   konania   bol   sťažovateľ   svedkom,   ktorý   nemá   právo nahliadnuť   do   trestného   spisu,   bolo   iba   vecou   náhody,   či   na   základe   vyhodnotenia odpočutých   telefonických   rozhovorov   bude   alebo   nebude   vyšetrovateľom   ako   svedok vypočutý a či bude alebo nebude vyšetrovateľom informovaný o tom, že sa jeho telefonické hovory   odpočúvali.   Rozhodne   nešlo   zo   strany   vyšetrovateľa   o   realizáciu   zákonnej povinnosti dodatočne ho informovať o odpočúvaní telefonických rozhovorov, keďže takáto zákonná povinnosť neexistuje. Vyšetrovateľ v rámci výsluchu ani neposkytol nevyhnutné údaje potrebné na to, aby mohol uplatniť svoje právo na preskúmanie oprávnenosti zásahu do jeho práva na súkromie. Neposkytol mu ani poučenie o možnosti (práve) o preskúmanie požiadať.

Vzhľadom   na   to,   že   citovaná   úprava   odpočúvania   telefonických   rozhovorov nezodpovedá   garanciám   čl.   22   ústavy   a   čl.   8   dohovoru,   nie   je   ani   možné   považovať vykonané zásahy do jeho práva na súkromie za súladné s ústavou, resp. dohovorom. Je to tak tým viac, že nie sú vytvorené ani len základné inštitucionálne podmienky na to, aby sa odpočúvaná osoba (ktorá nie je stranou v trestnom konaní) mohla o zásahu dozvedieť, mala právo, a to právny titul zásahu (príkaz na odpočúvanie) si prečítať a oboznámiť sa s jeho odôvodnením. Nie je zabezpečené ani príslušné poučenie pre takúto osobu o jej právach v súvislosti s vykonaním zásahu.

Sťažovateľ sa o zásahu do svojich práv dozvedel ešte v rámci svedeckého výsluchu konaného 29. septembra 2008, avšak rozhodujúce skutočnosti potrebné na to, aby požiadal o preskúmanie oprávnenosti zásahu, sa dozvedel len v priebehu týždňa, keď podal ústavnú sťažnosť, preto túto považuje za podanú v zákonnej dvojmesačnej lehote.

4. Z uvedených podstatných dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho ústavnej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Bývalý Špeciálny súd Pezinok - pracovisko Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn.   BB-ŠS-V-165-01/07-Ntt-595   vydaním   Príkazu   na   odpočúvanie   a   záznam telekomunikačnej prevádzky z 13. 12. 2007 porušil základné právo Ing. J. M. na súkromie podľa čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy ako aj jeho právo na súkromie podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Dohovoru.

Príkaz na odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky bývalého Špeciálneho súdu   Pezinok   -   pracovisko   Banská   Bystrica   sp.   zn.   BB-ŠS-V-165-01/07-Ntt-595 z 13. 12. 2007 sa zrušuje.

Ing. J. M. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- €, ktoré je Špecializovaný trestný súd Pezinok povinný zaplatiť mu do 2 mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Špecializovaný   trestný   súd   Pezinok   je   povinný   nahradiť   Ing.   J.   M.   na účet   jeho právnej zástupkyne trovy právneho zastúpenia do 1 mesiaca od právoplatnosti nálezu.“

II.

5. Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností a najmä na vec sa vzťahujúceho spisového materiálu doručeného po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie 12. januára 2012 ústavný súd zistil, že sťažovateľ bol v trestnej veci proti obvineným J. M. a spol. vypočutý ako svedok už v prípravnom konaní.

6. V zápisnici o výsluchu sťažovateľa spísanej odborom boja proti korupcii Východ – Úradu boja proti korupcii – Prezídia Policajného zboru v K. 29. septembra 2008 (ďalej len „zápisnica“), doručenej ústavnému súdu 12. januára 2012, je uvedené, že sťažovateľ bol poučený o tom, v akej veci bude ako svedok vypovedať (strana 1 zápisnice), a o ďalších právach svedka (strana 2 zápisnice).

V ďalšom bol sťažovateľ vyšetrovateľom oboznámený s tým, že na základe príkazu súdu boli zaznamenané viaceré telefonické hovory medzi odpočúvanou telefónnou stanicou číslo... evidovanou na meno obvineného J. M. a telefónnou stanicou číslo... evidovanou na spoločnosť N., a. s., ktorú (podľa vlastného vyjadrenia) používal sťažovateľ.

Zároveň boli sťažovateľovi jednotlivo prehrané zvukové záznamy týchto odpočutých hovorov a na čítanie mu boli predložené ich prepisy (strana 4 až 7 zápisnice), ku ktorým bol sťažovateľ ako svedok vypočutý.

V závere výsluchu sťažovateľ po prečítaní zápisnice vyhlásil, „že jej obsah súhlasí s jeho výpoveďou a preto nežiada jej opravu ani doplnenie“ (strana 8 zápisnice).

7.   Z jednotlivých   prepisov   (v   počte   21)   odpočutých   telefonických   hovorov poskytnutých samotným sťažovateľom a tvoriacich prílohu sťažnosti je zrejmé, že v období od   6.   februára   2008   do   25.   marca   2008   boli   zaznamenané   telefonické   hovory   medzi odpočúvanou telefónnou stanicou obvineného J. M. a telefónnou stanicou, ktorú používal sťažovateľ.   Uvedené   prepisy   tvoria   prílohu   k spisu   č.   KRP-1330-13/2007-UJK-K-OEK a č. PPZ-287/ZPČ-V-ITP a boli použité pri výsluchu sťažovateľa 29. septembra 2008.

III.

8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal(...)

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na súkromie   podľa   čl. 22   ods.   1   a 2   ústavy   a práva   na   rešpektovanie   súkromného a rodinného   života   podľa   čl.   8   ods.   1   a   2   dohovoru   vydaním   príkazu   na   odpočúvanie z 13. decembra 2007 špecializovaným trestným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. BB-ŠS-V-165-01/07-Ntt-595.

10. Podľa čl. 22 ods. 1 ústavy listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ a iných písomností a ochrana osobných údajov sa zaručujú.

Podľa čl. 22 ods. 2 ústavy nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov, či už uchovávaných v súkromí, alebo zasielaných poštou, alebo iným   spôsobom;   výnimkou   sú   prípady,   ktoré   ustanoví   zákon.   Rovnako   sa   zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom, telegrafom alebo iným podobným zariadením.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 8 ods. 2 dohovoru štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme   národnej   bezpečnosti,   verejnej   bezpečnosti,   hospodárskeho   blahobytu   krajiny, predchádzania nepokojov a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

11. Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný súd uvádza, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde porušenie základného   práva   na   súkromie   a práva   na   rešpektovanie   súkromného a rodinného života   v okolnostiach   danej   veci,   teda namietaným   odpočúvaním,   možno považovať za „iný zásah“ na počítanie lehoty pre včasnosť podania ústavnej sťažnosti.

12. Z pohľadu ústavného súdu je potrebné predovšetkým konštatovať, že sťažovateľ 29.   septembra   2008   vypovedal   ako   svedok   v prípravnom   konaní   v trestnej   veci   proti obvineným J. M. a spol. Ako svedok bol náležite poučený o predmete výsluchu a samotný výsluch   sa   týkal   predovšetkým   obsahu odpočutých   telefonických   hovorov   (v   tom   čase) obvineného J. M. a sťažovateľa. Zároveň boli sťažovateľovi prehrané zvukové záznamy a predložené aj prepisy týchto odpočutých telefonických hovorov. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ mal už pri výsluchu 29. septembra 2008 dostatočné informácie o tom, že boli odpočuté jeho napadnuté telefonické hovory vedené s obvineným J. M.

13. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti vyplývajúce z ústavným súdom získanej zápisnice   o výsluchu   sťažovateľa,   nie   je   možné   akceptovať   tvrdenie   sťažovateľa,   že rozhodujúce skutočnosti potrebné na to, aby požiadal o preskúmanie oprávnenosti zásahu do jeho súkromia, sa sťažovateľ dozvedel len týždeň pred podaním tejto ústavnej sťažnosti. Ústavný   súd   si   zo   súvisiaceho   spisu   overil,   že   sa   tak   stalo   v skutočnosti   najneskôr už 29. septembra 2008. Predmetnú sťažnosť podal sťažovateľ ústavnému súdu osobne až 14. decembra 2009, t. j. v čase, keď už uplynula lehota ustanovená pre tento typ konania pred   ústavným   súdom,   preto   sa   ústavný   súd   už   nemohol   zaoberať   opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti (mutatis mutandis I. ÚS 126/02). Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

14.   Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako to   je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2012