znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 176/08-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť O. M., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody, zastúpeného advokátom JUDr. M. C., N., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 23 ods. 1 a 2, čl. 46, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 2 bodu 2 a 3 Dodatkového protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3 To 365/02 zo 6. februára 2003 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Nitra sp. zn. 2 T 61/00 z 5. novembra 2002 a postupom súdu – vydaním opatrenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 2 T 61/00 z 18. septembra 2002 a opatrenia Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3 To 365/02 z 27. januára 2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť O. M.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca 2008 doručená sťažnosť O. M., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 23 ods. 1 a 2, čl. 46, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) a podľa čl. 2 bodu 2 a 3 Dodatkového protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 3 To 365/02 zo 6. februára 2003 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 2 T 61/00 z 5. novembra 2002 a postupom súdu - vydaním opatrenia okresného súdu sp. zn. 2 T 61/00 z 18. septembra 2002 a opatrenia krajského súdu sp. zn. 3 To 365/02 z 27. januára 2003.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že   okresný   súd   5.   novembra   2002   vydal   v jeho neprítomnosti   rozsudok,   ktorým   ho uznal   za   vinného   z trestného   činu   falšovania a pozmeňovania   peňazí   a cenných   papierov   podľa   §   140   ods.   1   a 2   Trestného   zákona a odsúdil   ho   na   úhrny   trest   odňatia   slobody   v trvaní   5   rokov   nepodmienečne.   Toto rozhodnutie bolo doručené iba obhajcovi, ktorý mu bol ustanovený. Ustanovený obhajca podal odvolanie proti tomuto rozsudku. Krajský súd vydal opatrenie podľa § 302 ods. 1 Trestného poriadku ako konanie proti ušlému, a to bez akéhokoľvek skutkového základu, ktorý   by   odôvodňoval   takýto   záver,   pretože   sa   neskrýval   ani   sa   nevyhýbal   trestnému stíhaniu. Krajský súd vo veci rozhodol 6. februára 2003 tak, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu zamietol v jeho neprítomnosti, len za prítomnosti obhajcu. Návrh na obnovu konania, ktorý podal 5. mája 2006, bol okresným súdom uznesením z 18. januára 2007 odmietnutý.   Sťažovateľ   ďalej   tvrdí,   že   keď   bol   prepustený   z väzby   na   slobodu,   nebol rozhodnutím okresného súdu obmedzený jeho pohyb, preto sa zdržiaval v Českej republike. Zároveň tvrdí, že postup súdov podľa § 302 Trestného poriadku nebol dôvodný, pretože má iba   výnimočný   charakter.   Konajúce   súdy   neaplikovali   ani   dohodu   uzatvorenú   medzi Slovenskou   republikou   a Českou   republikou   o právnej   pomoci   poskytovanej   justičnými orgánmi, preto ich postup nebol v súlade so zákonom, keď vydanými opatreniami porušili jeho právo na spravodlivé súdne konanie. V dôsledku toho boli aj napadnuté rozsudky konajúcich súdov v rozpore so zákonom, pretože vychádzali zo skutkového stavu, ktorý nemohol   ovplyvňovať,   pretože   konania   sa   uskutočnili   bez   jeho   prítomnosti   a len   za prítomnosti ustanoveného obhajcu.

Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd vo veci vydal tento nález:„1. Základné právo O. M., bytom L., uvedené v čl. 23 ods. 1 a 2, čl. 46, čl. 47 ods. 3, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 2 bod 2 a 3 Dodatkového Protokolu č. 4 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 3 To 365/02 zo dňa 06. 02. 2003 v spojení s Rozsudkom Okresného súdu v Nitre sp. zn. 2 T 61/00 zo dňa 05. 11. 2002 a postupom súdu – vydaním opatrenia Okresného súdu Nitra sp. zn. 2 T 61/00 zo dňa 18. 09. 2002 a opatrenia Krajského súdu v Nitre 3 To 365/02 zo dňa 27. 01. 2003, ktoré uvedeným rozhodnutiam predchádzal, porušené boli.

2.   Uznesenie   Krajského   súd   v Nitre   sp.   zn.   3   To   365/02   zo   dňa   06.   02.   2003 a opatrenie Krajského súdu v Nitre sp.   zn. 3 To 365/02 zo dňa 27.   01.   2003 v spojení s Rozsudkom Okresného súdu v Nitre zo dňa 05. 11. 2002 a opatrením Okresného súdu Nitra sp. zn. 2 T 61/00 zo dňa 18. 09. 2002 sa zrušujú a vec sa vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Nitre je povinný nahradiť trovy právneho zastúpenia O. M., vo výške 7.748,90 Sk (...) na účet advokáta JUDr. M. C. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Súd priznáva sťažovateľovi právo na primerané finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,-   Sk,   ktoré   je   povinný   Krajský   súd   v Nitre   a Okresný   súd   v Nitre   zaplatiť sťažovateľovi do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   zjavne   niekým   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom sťažnosti sťažovateľa je tvrdenie, že uznesením krajského súdu sp. zn. 3 To 365/02 zo 6. februára 2003, jeho opatrením z 27. januára 2003 vedeným pod tou istou spisovou značkou a rozsudkom okresného súdu sp. zn. 2 T 61/00 z 5. novembra 2002 a jeho opatrením z 18. septembra 2002 vedeným pod tou istou spisovou značkou boli porušené jeho základné práva, ktoré v sťažnosti označil.

Jednou zo zákonných podmienok na prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie   je   jej   podanie   v lehote   ustanovenej   v   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde, t. j. v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (napr. IV. ÚS 14/03).

Konanie na okresnom súde, ako aj na krajskom súde bolo vedené podľa § 302 ods. 1 Trestného   poriadku   ako   konanie   proti   ušlému.   Na   celé   konanie   bol   ustanovený sťažovateľovi   obhajca   JUDr.   C.,   ktorý   sa   zúčastňoval   ústnych   pojednávaní a vykonával všetky procesné úkony, ku ktorým bol oprávnený. Z toho titulu preberal aj všetky opatrenia a rozhodnutia súdov, ktoré vo veci konali, čo aj využíval.

Obhajca   sťažovateľa   prevzal   rozhodnutie   okresného   súdu   9.   decembra   2002 a rozhodnutie krajského súdu 17. marca 2003.

Takisto opatrenie okresného súdu z 18. septembra 2002 prevzal obhajca sťažovateľa 26.   septembra   2002.   Opatrenie   krajského   súdu   z 27.   januára   2002   prevzal   obhajca sťažovateľa 30. januára 2003.

Z uvedeného vyplýva, že napadnuté rozhodnutia súdov, ako aj opatrenia podľa § 302 Trestného poriadku sa stali právoplatné a predmetná sťažnosť bola podaná na ústavný súd 10. marca 2008, keď už dávno uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.   Ústavný   súd   sa   preto   nemohol   zaoberať   opodstatnenosťou   námietok   uvedených v sťažnosti.   Z   uvedených   dôvodov   bolo   potrebné   sťažnosť   posúdiť   ako   návrh   podaný oneskorene.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti, tak ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2008