znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 176/07-79

Ústavný súd Slovenskej   republiky na verejnom zasadnutí 17. júna 2008 v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Jána Lubyho   o sťažnosti   A.   P.,   D.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   Mgr.   Š.   B.,   Ž.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dolný Kubín v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 602/99 v období   po   vydaní   nálezu   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   č.   k.   I.   ÚS   42/01-31 z 25. októbra 2001, v súčasnosti po vylúčení veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 5 C 74/96 v konaniach vedených pod sp. zn. 5 C 74/96 a sp. zn. 7 C 602/99, za účasti Okresného súdu Dolný Kubín, takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu   Dolný Kubín v konaní vedenom   pod sp.   zn. 7 C 602/99, v období po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 42/01-31 z 25. októbra 2001 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Dolný   Kubín p r i k a z u j e,   aby   vo   veciach   vedených v súčasnosti pod sp. zn. 5 C 74/96 a sp. zn. 7 C 602/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3. A. P. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 100 000 Sk (slovom stotisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Dolný Kubín p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   zaplatiť   trovy právneho zastúpenia A. P. v sume 21 253 Sk (slovom dvadsaťjedentisícdvestopäťdesiattri slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. Mgr. Š. B., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Okresný súd Dolný Kubín j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy konania v sume 21 253 Sk (slovom dvadsaťjedentisícdvestopäťdesiattri slovenských korún) Kancelárii Ústavného súdu   Slovenskej   republiky   na   účet   č.  ...   v Štátnej   pokladnici   do dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. marca 2007 doručená sťažnosť A. P., D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Dolný Kubín (ďalej len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C 74/96 a pod sp. zn. 7 C 602/99, o ktorých okresný súd nerozhodol napriek tomu, že ústavný súd už nálezom č. k. I. ÚS 42/01-31   z 25.   októbra   2001   vyslovil   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   v označených konaniach.

Súčasťou   sťažnosti   bola aj žiadosť   sťažovateľa   o ustanovenie právneho zástupcu. Ústavný súd po doplnení žiadosti o relevantné doklady uznesením č. k. II. ÚS 176/07-11 zo 4. septembra 2007 ustanovil sťažovateľovi za právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom advokáta JUDr. Mgr. Š. B., Ž., ktorého vyzval na doplnenie sťažnosti.

Zo sťažnosti po jej doplnení podaním z 8. októbra 2007 doručeným 15. októbra 2007 vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   svojej záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom okresného súdu v konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 5 C 74/96 vo veci navrhovateľa Mesto D., zastúpeného B., s. r. o., D., proti   sťažovateľovi   o zaplatenie   sumy   30   196   Sk   s príslušenstvom   z titulu   nezaplatenia nájomného a úhrady za služby spojené s užívaním bytu a v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 7 C 602/99 vo veci navrhovateľa Mesto D. proti sťažovateľovi o zaplatenie sumy 37 651 Sk   s príslušenstvom   z titulu   nezaplatenia nájomného a úhrady   za   služby spojené s užívaním bytu. Obidve veci boli uznesením zo 7. novembra 2001 spojené na spoločné konanie pod sp. zn. 7 C 602/99.

V nasledujúcom   období   po   vydaní   nálezu   ústavného   súdu   č.   k.   I.   ÚS   42/01-31 z 25. októbra 2001 okresný súd uskutočnil štyri pojednávania (26. februára 2002, 8. júna 2004, 1. júla 2004 a 13. marca 2007), o veci však dosiaľ nerozhodol.

Sťažovateľ preto žiada, aby ústavný súd takto rozhodol: „1.   Základné   právo   sťažovateľa   A.   P.   na   prerokovanie   a   rozhodnutie   veci   bez zbytočných   prieťahov   upravenej   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   a právo   prerokovanie   veci v primeranej   lehote   zaručenej   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd, bolo porušené postupom Okresného súdu v Dolnom Kubíne v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 602/99.

2. Okresnému súdu v Dolnom Kubíne v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 602/99 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľovi   A.   P.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   500.000,-   Sk, (slovom: päťstotisíc slovenských korún), ktoré je povinný Okresný súd v Dolnom Kubíne povinný mu vyplatiť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4. A. P. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré ke Okresný súd v Dolnom Kubíne povinný vyplatiť na účet JUDr. Mgr. Š. B. č. vedený v D. a. s., Ž., a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“

Ústavný   súd   sťažnosť   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k.   II.   ÚS   176/07-22 z 20. novembra 2007 ju prijal na ďalšie konanie.

V tejto veci pôvodne prijímal sťažnosť II. senát ústavného súdu; v tom čase bola sudkyňa   spravodajkyňa   Ľudmila   Gajdošíková   členkou   II. senátu   ústavného   súdu.   Podľa rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2008 sa sudkyňa spravodajkyňa Ľudmila Gajdošíková stala členkou IV. senátu ústavného súdu. Z tohto dôvodu túto vec prerokoval a rozhodol o nej senát v zložení, ktoré je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

Okresný súd sa k sťažnosti vyjadril v stanovisku sp. zn. Spr 2066/07 z 20. decembra 2007, v ktorom predsedníčka okresného súdu oznámila, že netrvá na ústnom pojednávaní, a k veci uviedla:

„Preskúmaním k veci sa vzťahujúceho spisového materiálu som zistila, že predmetné konanie sa vedie na základe žalobcu Mesto D., proti žalovanému A. P. o zaplatenie 67.847,- Sk. (...) Po rozhodnutí ústavného súdu bol zákonným sudcom JUDr. R. P. dňa 29. 10. 2001 vo veci stanovený termín pojednávania na deň 20. 11. 2001, kedy bol termín zrušený na základe   ospravedlnenia   sa   žalovaného.   Uznesením   zo   dňa   7.   11.   2001   súd   spojil   na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 7C 602/1999 a 5C 74/1996 s tým, že naďalej sa bude konanie viesť pod sp. zn. 7C 602/1999. Dňa 14. 11. 2001 žalovaný doručil súdu nesúhlas s uznesením. Dňa 7. 2. 2002 bol vytýčený termín pojednávania na 26. 2. 2002, ktoré pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že právny zástupca žalobcu zašle súdu v lehote 15 dní číslo konania sporu o vylúčení pohľadávky z konkurznej podstaty pred   KS   Banská   Bystrica.   Dňa   5.   3.   2002   bolo   súdu   doručené   vyjadrenie   žalovaného k pojednávaniu, ktoré sa konalo dňa 26. 2. 2002. Dňa 17. 6. 2002 bola urgovaná správa od právneho zástupcu žalobcu, ktorá bola doručená súdu 20. 6. 2002. Prípisom z 10. 7. 2002 bol Krajský súd Banská Bystrica požiadaný o zaslanie správy v akom štádiu sa nachádza vec   46   Cb   6/2001.   Prípisom   doručeným   súdu   22.   7.   2002   bolo   oznámené,   že   spis   46 Cb 6/2001 sa toho času nachádza na Najvyššom súde, vo veci bol vydaný rozsudok, proti ktorému bolo podané odvolanie. Uznesením zo dňa 9. 8. 2002 súd konanie prerušil až do právoplatného rozhodnutia vo veci vedenej na Krajskom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 46 Cb 6/2001. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 2. 9. 2002. Prípisom z 7. 5. 2003 bol KS Banská Bystrica požiadaný o zaslanie správy v akom štádiu sa nachádza vec 46 Cb 6/2001, na ktorú krajský súd odpovedal, že rozhodnutie bolo Najvyšším súdom zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Dňa 12. 11. 2003 bol znovu požiadaný KS Banská Bystrica o zaslanie správy, či konanie je právoplatne skončené, na ktorý KS odpovedal, že vec je právoplatne skončená. Dňa 29. 12. 2003 a 1. 3. 2004 požiadal žalovaný o vytýčenie termínu pojednávania vo veci. Vo veci bol 12. 5. 2004 vytýčený termín pojednávania na 8. 6. 2004. Pojednávanie   bolo   odročené   na   1.   7.   2004   za   účelom   znovupredvolania   žalobcu a vyžiadania listinných dôkazov. Pojednávanie 1. 7. 2004 bolo odročené na neurčito s tým, že bude pripojený spis tunajšieho súdu 1 Ro 305/2003 a právny zástupca žalobcu predloží súdu doklady vzťahujúce sa k pohľadávke T. voči odporcovi. Dňa 13. 7. 2004 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného k pojednávaniu. Zákonný sudca predsedovi súdu predložil vylúčenie   z pojednávania   vo   veci,   nakoľko   sa   cíti   byť   zaujatý   vzhľadom   na   podanie odporcu.   Spisový   materiál   bol   predložený   Krajskému   súdu   Žilina   24.   11.   2004   na rozhodnutie. Krajský súd uznesením zo dňa 6. 12. 2004 rozhodol, že sudca JUDr. R. P. nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci. Spisový materiál bol vrátený okresnému súdu 28. 12. 2004. Uznesenie bolo expedované 12. 7. 2005. Za účelom zlepšenia plynulosti konania v jednotlivých senátoch boli zo strany predsedu súdu prijaté organizačné opatrenia (čiastočné prerozdelenie vecí aj z tohto senátu medzi menej zaťažených sudcov, k čomu došlo v priebehu mesiaca jún 2006). Vo veci sa stala zákonnou sudkyňou Mgr. I. B. Dňa 15. 1. 2007 bol pripojený k spisu spis tunajšieho súdu sp. zn. 6C 80/2003 a zároveň boli vyzvaní   žalobca   a žalovaný   o doručenie   súdu   ďalších   listinných   dôkazov.   Vo   veci   bolo vytýčené pojednávanie na deň 13. 3. 2007. Pojednávanie bolo odročené na neurčito za účelom doručenia ďalších listinných dôkazov, ktoré boli súdu doručené 19. 3. 2007 a 26. 3. 2007. Z uvedeného   prehľadu   musím   konštatovať,   že   vo   veci   nebola   zabezpečená požadovaná plynulosť konania.“

Ústavný súd výzvou z 10. apríla 2008 požiadal okresný súd o oznámenie aktuálneho stavu   konania.   V písomnom   stanovisku   zákonnej   sudkyne   k obdobiu   po   vrátení   spisu z ústavného súdu 30. januára 2008 sa uvádza:

„Žalovaný na pojednávaní dňa 13. 03. 2007 aj vo vyjadrení doručenom súdu dňa 19. 03. 2007 opakovane uvádzal, že vo veci sa už vyjadroval a ďalej bude nečinný, už sa nebude písomne ani ústne vyjadrovať. Vo viacerých konaniach, v ktorých som zákonnou sudkyňou, podal právny zástupca žalobcu JUDr. J. P. v priebehu letných mesiacov roku 2007 voči mne aj voči JUDr. P. B., sudcovi tunajšieho súdu, ktorý je mojím manželom, námietku   zaujatosti,   odôvodňovanú   skutočnosťou,   že   JUDr.   P.   zastupuje   protistranu v súdnom konaní, ktorého účastníkmi sú JUDr. P. B. a jeho rodičia. Z uvedeného dôvodu, aj v dôsledku nečinnosti účastníkov konania a zaťaženosti v senátoch, ktorých som zákonnou sudkyňou, vec nebola vytýčená, až po tom, ako bolo Krajským súdom v Žiline rozhodnuté o viacerých námietkach zaujatosti podaných zo strany JUDr. P. tak, že nie som vylúčená. Tieto   rozhodnutia   krajského   súdu   boli   vo   veciach   doručené   na   tunajší   súd   v priebehu mesiacov december 2007 a januára 2008. V prípade, že by som v týchto iných konaniach, v ktorých vystupuje právny zástupca JUDr. P. bola vylúčená, z uvedených dôvodov by som aj   v tomto   konaní   žiadala   o vylúčenie   z rozhodovania   veci.   Následne   bolo   vo   veci   dňa 14. 02. 2008 nariadené pojednávanie na deň 07. 03. 2008 s tým, že účastníci boli vyzvaní, aby   zdokladovali   ďalšie   skutočnosti   podstatné   pre   rozhodnutie   vo   veci.   Pojednávanie vytýčené   na   07.   03.   2008   bolo   zrušené   z dôvodu   práceneschopnosti   zákonnej   sudkyne a zároveň bol určený aj ďalší termín pojednávania na 01. 04. 2008, ktoré sa aj uskutočnilo. Na   tomto   pojednávaní   došlo   k vylúčeniu   veci,   ktorá   bola   pôvodne   vedená   pod   sp.   zn. 5C/74/1996 na samostatné konanie a vo veci sp. zn. 5C/74/1996 bol vyhlásený čiastočný rozsudok   ohľadne   uplatnenej   istiny.   V súčasnosti   plynie   zákonná   lehota   na   napísanie rozsudku vo veci.“

Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 31. decembra 2007   uviedol,   že   sťažovateľ   trvá   na   konaní   ústneho   pojednávania.   Vzhľadom   na   túto skutočnosť oznámil, že ako jeho právny zástupca sa dostaví na ústne pojednávanie, ak mu ústavný súd prizná náhradu trov právneho zastúpenia za účasť na tomto pojednávaní.

Podaniami   doručenými   ústavnému   súdu   14.   januára   2008   a   5.   februára   2008 sťažovateľ   doplnil   odôvodnenie   svojej   sťažnosti   o tvrdenie,   že   v dôsledku   liknavosti okresného   súdu   v namietanom   konaní   a zverejnením   jeho   mena   ako   neplatiča v regionálnych novinách došlo k rozpadu jeho rodiny a prerušeniu vzťahov so synom, ktorý si z toho dôvodu zmenil priezvisko na rodné priezvisko svojej matky.

V nadväznosti na oznámenie okresného súdu o aktuálnom stave konania z 10. apríla 2008 ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby oznámil, či trvá na petite, tak ako   ho   formuloval   v sťažnosti.   Podaním   doručeným   14.   mája   2008   právny   zástupca sťažovateľa uviedol, že trvá v plnom rozsahu na sťažnosti z 8. októbra 2007, ako aj na požiadavke konania verejného ústneho pojednávania.

Ústavný súd určil termín verejného ústneho pojednávania na 24. apríl 2008, ktorý bol zrušený,   a nový   termín   nariadil   na 17.   jún 2008.   Okresný   súd,   zastúpený   JUDr.   B. S., poverenou plnením úloh predsedu okresného súdu, ospravedlnil svoju neúčasť na ústnom pojednávaní z dôvodu pracovných povinností.

Dňa 17.   júna 2008 sa   vo   veci   konalo verejné ústne pojednávanie,   na ktorom   sa zúčastnil   len   právny   zástupca   sťažovateľa   (neúčasť   sťažovateľa   ospravedlnil   jeho práceneschopnosťou).   Súčasne   predložil   ústavnému   súdu   úpravu   petitu   na   rozhodnutie a vyčíslenie uplatnených trov právneho zastúpenia v celkovej sume 34 499 Sk.

Na verejnom ústnom pojednávaní neodzneli žiadne nové skutočnosti relevantné na rozhodnutie ústavného súdu vo veci samej.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   podľa   ktorej   účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.   Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (napr. II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   podľa   svojej   konštantnej   judikatúry   (napr.   II.   ÚS   813/00, IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 221/04) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Z hľadiska   prvého   kritéria   ústavný   súd   už   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. I. ÚS 42/01 konštatoval, že ide o bežný občianskoprávny spor, a samotná skutočnosť, že je vo veci potrebné aplikovať viacero právnych predpisov, neovplyvňuje hodnotenie zložitosti veci.   Nepovažoval   preto   vec,   o ktorej   sa   v posudzovanom   konaní   rozhoduje,   za právne a skutkovo zložitú. Na tomto hodnotení ústavný súd zotrval aj v súčasnom štádiu konania.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov,   bolo   správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   v posudzovanom   období. Z prehľadu   konania   vyplýva,   že   okresný   súd   jedenkrát   odročil   pojednávanie (zo 7. novembra 2001) z dôvodu na strane sťažovateľa. K predĺženiu konania prispelo aj rozhodovanie   o námietke   zaujatosti   uplatnenej   sťažovateľom   v namietanom   konaní. Ústavný súd už pri svojej rozhodovacej činnosti vyslovil, že doba potrebná na rozhodnutie o procesných návrhoch účastníka konania síce znamená predĺženie konania, avšak pokiaľ rozhodovanie   o týchto   návrhoch   sa   realizuje   v primeranom   čase,   nemôže   ísť   na   vrub konajúcemu   súdu.   Iné   skutočnosti,   ktoré   by   mali   vplyv   na   dĺžku   konania   zo   strany sťažovateľa ako účastníka tohto konania, ústavný súd nezistil.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu. Predmetom konania ústavného súdu je posúdenie, či došlo v konaní vedenom okresným súdom po spojení vecí pod   sp.   zn.   7   C   602/99   v období   nasledujúcom   po   vydaní   nálezu   sp.   zn.   I.   ÚS   42/01 z 25. októbra   2001   k zbytočným   prieťahom,   a tým   k porušeniu   základného   práva sťažovateľa.

Ústavný súd pri hodnotení postupu okresného súdu prihliadal aj na celkovú dĺžku konania, ktorá uplynula od podania žalobného návrhu. Vzhľadom na to, že žaloba vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 5 C 74/96 bola podaná 5. februára 1996 a žaloba vo veci pôvodne vedenej pod sp. zn. 7 C 602/99 bola podaná 5. marca 1999 (konania, ktoré sú v súčasnosti opäť vedené pod týmito pôvodnými spisovými značkami), trvá súdne konanie podľa názoru ústavného súdu neprimerane dlho a postup okresného súdu v týchto veciach nie   je   v súlade   s požiadavkou   poskytovania   rýchlej   a účinnej   ochrany   práv   účastníka v občianskom súdnom konaní, ako to vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku. Ústavný   súd   zistil   v postupe   okresného   súdu   v posudzovanom   období   viaceré obdobia nečinnosti.

Okresný   súd   oneskorene   reagoval   na   pasivitu   navrhovateľa   a napriek   uplynutiu určenej   lehoty   (15   dní)   na   splnenie   výzvy   z 26.   februára   2002   jej   splnenie   urgoval   až 17. júna 2002. Následne okresný súd konanie prerušil. Podľa názoru ústavného súdu dôvod na prerušenie konania bol legitímny, a teda aj právne akceptovateľný. Ústavný súd v súlade so   svojou   judikatúrou   (napr.   II.   ÚS   103/06)   neposudzuje   nečinnosť   súdu   v dôsledku existencie   prekážky   jeho   postupu   vytvorenej   zákonom   ustanoveným   postupom   (napr. právoplatným uznesením o prerušení konania) ako zbytočné prieťahy v súdnom konaní. Zo žiadneho ustanovenia ústavy však nemožno vyvodiť, že prerušením konania jeho účastník stráca právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto je súd povinný prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote, aj keď prekážka, pre ktorú sa konanie prerušilo, ešte nepominula (I. ÚS 21/00).

O právoplatnom   skončení   veci,   kvôli   ktorej   okresný   súd   prerušil   posudzované konanie,   sa   okresný   súd   dozvedel   12.   novembra   2003.   Napriek   tomu   pokračoval v namietanom konaní až 7. mája 2004, keď nariadil vo veci pojednávanie. Obdobie takmer šiestich   mesiacov,   počas   ktorých   okresný   súd   napriek   neexistencii   zákonnej   prekážky nekonal, ústavný súd hodnotí ako zbytočný prieťah v konaní.

Spomalenie postupu okresného súdu bolo spôsobené aj rozhodovaním o dôvodoch predpojatosti zákonného sudcu, ktoré oznámil zákonný sudca predsedovi okresného súdu 22.   novembra   2004,   čo   však   ústavný   súd   nehodnotí   ako   zbytočné   prieťahy   v konaní. Krajský   súd   rozhodol   6.   decembra   2004   o nevylúčení   zákonného   sudcu   z prerokúvania a rozhodovania veci.

Po vrátení spisu 28. decembra 2004 z krajského súdu, ktorý rozhodoval o zaujatosti zákonného sudcu okresného súdu, však okresný súd vo veci nekonal až do 11. januára 2007, teda viac ako dva roky. Ďalšie obdobie nečinnosti v jeho postupe zistil ústavný súd od

13. marca 2007 (pojednávanie) do nariadenia nasledujúceho pojednávania na 7. marec 2008, ktoré sa však neuskutočnilo.

Nečinnosť   okresného   súdu   nemožno   ospravedlniť   rozhodovaním   o námietkach zaujatosti,   ktoré   boli   vznesené   v iných   konaniach,   preto   ústavný   súd   neprihliadol   na vysvetlenie, ktoré poskytla zákonná sudkyňa vo vyjadrení z 10. apríla 2008. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach opakovane uvádza, že nečinnosť súdu nemožno ospravedlniť ani neprimeraným množstvom vecí pridelených zákonnému sudcovi (III. ÚS 14/00).

Ústavný súd hodnotením veci podľa všetkých troch kritérií dospel k záveru, že aj napriek tomu, že už nálezom č. k. II. ÚS 42/01-31 z 25. októbra 2001 vyslovil porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v predmetnej veci, okresný súd aj v období po rozhodnutí ústavného súdu svojou nečinnosťou opätovne spôsobil zbytočné prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 602/99, čím porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd   nevyhovel   časti   petitu   sťažovateľa,   v   ktorej   sa   domáhal   vyslovenia   porušenia označených práv aj v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 74/96, pretože v čase doručenia sťažnosti   ústavnému   súdu   bola   táto   vec   vedená   pod   jednou   sp.   zn.   7   C   602/99   a na samostatné   konanie   bola   táto   vec   vylúčená   až   1.   apríla   2008.   Ústavný   súd   o porušení označených   práv   sťažovateľa   rozhodoval   podľa   stavu   v čase   doručenia   jeho   sťažnosti ústavnému súdu.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia. V nadväznosti   na   rozhodnutie   ústavného   súdu   o   porušení   označených   práv sťažovateľa v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 602/99 a so zohľadnením skutočnosti, že po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie bola zo spoločného konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 7 C 602/99 vylúčená vec vedená pôvodne pod sp. zn. 5 C 74/96, ktorá je pod pôvodnou spisovou značkou vedená aj naďalej, a vzhľadom na to, že v čase rozhodovania ústavného súdu nebolo ani jedno z namietaných konaní právoplatne skončené, ústavný súd prikázal   okresnému   súdu,   aby   vo   veciach   vedených   pod   sp.   zn.   5   C   74/96   a   sp.   zn. 7 C 602/99 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa   §   56   ods.   4 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.   Podľa   §   50   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   ak   sa   sťažovateľ   domáha primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ   žiadal,   aby   mu   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   500 000   Sk z dôvodu pretrvávajúcich prieťahov v súdnom spore, ktorý trvá viac ako 11 rokov, čo má nepriaznivý vplyv na jeho zdravotný stav a rodinné pomery.

Pretože   ústavný   súd   nepovažoval   za   primerané   konkrétnym   okolnostiam   prípadu vysloviť len porušenie základného práva sťažovateľa, rozhodol aj o priznaní finančného zadosťučinenia.   Pri   rozhodovaní   sa   riadil   zásadami   spravodlivosti   a zohľadnil   dĺžku posudzovaného   konania,   zistené   zbytočné   prieťahy,   ako   aj   skutočnosť,   že   okresný   súd opakovane porušil základné právo sťažovateľa, a dospel k záveru, že v danom prípade bude primerané   všetkým   okolnostiam   prípadu   priznať   sťažovateľovi   finančné   zadosťučinenie 100 000 Sk.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním advokátom JUDr. Mgr. Š. B. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich priznal v sume 21 253 Sk za štyri úkony právnej pomoci (prevzatie veci, doplnenie sťažnosti z 8. októbra 2007, podanie právneho zástupcu sťažovateľa z 12. mája 2008 a účasť právneho zástupcu na verejnom zasadnutí), náhradu cestovného na verejné pojednávanie a na prvú poradu s klientom, ako aj náhradu za stratu času v súvislosti s cestou právneho zástupcu na verejné pojednávanie a na prvú poradu s klientom.

Základom na výpočet náhrady za jeden úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva   Slovenskej republiky za prvý   polrok predchádzajúceho kalendárneho roka § 1 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.), ktorá bola v roku 2006 vo výške 17 822 Sk a v roku 2007 vo výške 19 056 Sk. Náhrada za jeden úkon vykonaný v roku 2007 teda predstavuje sumu 2 970 Sk (§ 11 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), a režijný paušál sumu 178 Sk (§ 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.), náhrada za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2008 je 3 176 Sk a režijný paušál je 190 Sk.

Úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť podľa výroku tohto nálezu (§   31a   zákona o ústavnom   súde   v spojení s   § 149 ods.   2   Občianskeho   súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2008