znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 176/03-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. septembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť prom. phil. M. K., bytom N., na vydanie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v jej pracovnoprávnom spore v dôsledku porušenia základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   postupom   Okresného   súdu   v Nitre v konaní sp. zn. 17 C 210/00, Krajského súdu v Nitre v konaní sp. zn. 8 Co 479/01, ako aj Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   pri   vybavovaní   jej   podnetu   na   podanie mimoriadneho dovolania a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť prom. phil. M. K. na vydanie rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky v jej pracovnoprávnom spore v dôsledku porušenia základného práva na súdnu a inú   právnu   ochranu   postupom   Okresného   súdu   v   Nitre   v konaní   sp.   zn.   17 C 210/00 a Krajského   súdu   v Nitre   v konaní   sp.   zn.   8   Co   479/01 o d m i e t a   pre   nedostatok právomoci.

2. Sťažnosť prom. phil. M. K., ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu a inú   právnu   ochranu   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   pri vybavovaní   jej   podnetu   na   podanie   mimoriadneho   dovolania, o d m i e t a   pre   zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 29. júla 2003 doručené podanie prom. phil. M. K. (ďalej len „sťažovateľka“), bytom N., označené ako „Sťažnosť   proti   porušovaniu   základných   práv   a slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy podľa článku 127 Ústavy Slovenskej republiky“. Z jeho obsahu vyplynulo, že ide o sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), v ktorej sťažovateľka   namieta   porušenie   jej   základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu postupom   a rozhodnutím   Okresného   súdu   v Nitre   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   17   C   210/00,   postupom   a rozhodnutím   Krajského   súdu   v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 479/01 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky   (ďalej   len   „generálna   prokuratúra“)   pri   vybavovaní   jej   podnetu   na   podanie mimoriadneho dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8 Co 479/01.

Rozsudkom okresného súdu sp. zn. 17 C 210/00 z 26. júna 2001 bola Obchodná akadémia Nitra, Bolečkova 2, zaviazaná zaplatiť navrhovateľke v konaní (v konaní pred ústavným   súdom   sťažovateľke)   náhradu   mzdy   vo   výške   40 345,--   Sk   brutto   za   čas   od 1. septembra   1996   do   28. februára   1997,   vo   zvyšku   okresný   súd   návrh   zamietol a účastníkom   nepriznal právo   na náhradu   trov   konania. Krajský   súd   v Nitre   rozsudkom sp. zn. 8 Co 479/01 z 9. mája 2002 rozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa náhrady mzdy potvrdil a v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa úroku z omeškania a v časti o náhrade   trov   konania   účastníkov   rozsudok   zrušil   a vec   vrátil   tomuto   súdu   na   ďalšie konanie.   Okresný   súd   vo   veci   sp.   zn.   17   C   210/00   v časti,   v ktorej   bol   jeho   rozsudok zrušený, koná a vec doposiaľ nie je právoplatne ukončená. Označený postup všeobecných súdov označila sťažovateľka za taký, ktorý porušuje ústavou priznané právo na súdnu a inú právnu ochranu.

V dôsledku   toho,   že   všeobecné   súdy   mali   v označených   konaniach   porušiť   jej základné právo na súdnu a inú právnu ochranu, sťažovateľka žiadala, „aby ústavný súd rozhodol   priamo   vo   veci,   v celom   rozsahu,   podľa   mojej   žaloby,   o úhrade   ušlej   mzdy a o úrokoch z omeškania“ nasledovným spôsobom „Ústavný súd určuje, že priznáva ušlú mzdu od 1. 9. 1996 do 13. 7. 1999 vo výške I. hrubého: 261.653,- Sk (brutto) a II. čistého: 204.220,-   Sk   (netto).   Zároveň   nech   Ústavný   súd   SR   rozhodne   o úrokoch   z omeškania: Ústavný   súd   SR   priznáva   úroky   z omeškania   17,6   %   (podľa   vývoja   diskontnej   sadzby Národnej   banky   Slovenska),   a to   až   do   zaplatenia,   do   troch   dní   od   právoplatnosti rozsudku“.

Sťažovateľka   svojou   sťažnosťou   tiež namietala postup generálnej prokuratúry   pri vybavovaní   jej   podnetu   na   podanie   mimoriadneho   dovolania,   keďže   táto   jej   podnetu nevyhovela. Aj v takomto postupe generálnej prokuratúry videla sťažovateľka porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých   prerokovanie   ústavný   súd   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

1. V časti, v ktorej sťažovateľka požadovala, aby ústavný súd „rozhodol priamo vo veci, v celom rozsahu, podľa mojej žaloby, o úhrade ušlej mzdy a o úrokoch omeškania“ vzhľadom na skutočnosť, že všeobecné súdy porušili jej základné právo na súdnu a inú právnu   ochranu,   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   pre   nedostatok   svojej   právomoci.   Zo sťažnosti   sťažovateľky,   ako   aj   z pripojených   príloh   totiž   jednoznačne   vyplynulo,   že sťažovateľkina vec patrí do právomoci všeobecných súdov, ktoré o nej aj konali a rozhodli. Ústavný   súd   zásadne   nie   je   oprávnený   konať   o veciach,   ktoré   patria   do   právomoci všeobecných súdov (čl. 127 ods. 1 ústavy), a na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť ani tvrdenie   sťažovateľky,   že   v konaní   pred   nimi   došlo   (dochádza)   k porušovaniu   jej základných práv ako účastníčky konania.

2. Zvyšnú časť sťažnosti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie svojho práva na súdnu a inú právnu ochranu postupom generálnej prokuratúry, ktorá nevyhovela jej podnetu na podanie mimoriadneho dovolania, ústavný súd odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Pri zdôvodnení svojho rozhodnutia vychádzal z toho, že súčasťou základného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je povinnosť orgánu štátu vyhovieť   podnetu   sťažovateľa   na   podanie   mimoriadneho   dovolania.   Ústavný   súd   už judikoval predtým, že „Oprávnenie na podanie mimoriadneho dovolania nemá charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana“ (I. ÚS 19/01).

Z tohto dôvodu bol ústavný súd už po predbežnom prerokovaní nútený odmietnuť sťažnosť   sťažovateľky   v časti,   v ktorej   požadovala   rozhodnutie   ústavného   súdu   vo   veci patriacej   do   právomoci   všeobecných   súdov,   pre   nedostatok   svojej   právomoci   a v časti namietajúcej   porušenie   jej   základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   postupom generálnej   prokuratúry,   ktorým   nevyhovela   jej   podnetu   na   podanie   mimoriadneho dovolania, pre zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2003