znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 176/02-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. októbra 2002 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   B.   a H.   B.,   obaja   bytom   M.   pri   B.,   zastúpených advokátom JUDr. P. K., K., vo veci porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   upraveného   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom Obvodného oddelenia Policajného zboru v Rovinke vo veci sp. zn. ČTS: PZ - 166/Ro-98, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. a H. B. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v od n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 11. februára 2002 doručené podanie J. B. a H. B., obaja bytom M. pri B., (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených   advokátom   P.   K.,   K.,   vo   veci   porušenia   ich   základných   práv   v súvislosti s vlámaním sa do ich rodinného domu a uplatnením si plnenia od poisťovne v dôsledku tejto poistnej udalosti. Podanie sťažovateľov nespĺňalo zákonom predpísané náležitosti, a tak ich ústavný súd vyzval na doplnenie. Nové znenie sťažnosti označenej ako „Ústavná sťažnosť vo   veci   porušenia   ústavného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   prieťahov   postupom Obvodného   oddelenia   PZ   v Rovinke,   sp.   zn.   ČTS:   PZ   -   166/98“   spolu   s príslušnou dokumentáciou   a splnomocnením   pre   advokáta   JUDr.   P.   K.,   Košice,   bolo   doručené ústavnému súdu 3. mája 2002.

Sťažovatelia poukazujú na nesprávnu činnosť a následne na nečinnosť Obvodného oddelenia Policajného zboru v Rovinke vo veci vlámania do ich rodinného domu v lete v roku   1998,   ktoré   najprv   vec odložilo,   neskôr   po   konštatovaní   Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky 15. januára 2001, že neboli splnené podmienky pre uloženie veci, bolo Krajskej prokuratúre v Bratislave uložené, aby prostredníctvom podriadeného prokurátora v predmetnej veci bolo vydané uznesenie o začatí trestného stíhania za trestný čin krádeže. Okresná prokuratúra Bratislava III začala 21. marca 2001 uznesením sp. zn. 3 PV 204/01 trestné stíhanie podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku. Okresné oddelenie Policajného zboru v Rovinke 9. mája 2001 prerušilo trestné stíhanie, zrejme z dôvodu, že sa nepodarilo páchateľov   zistiť.   Okresná   prokuratúra   v Pezinku   však   sťažovateľom   28.   mája   2001 oznámila, že uznesenie Okresného oddelenia Policajného zboru v Rovinke z 9. mája 2001 z dôvodu   nesplnenia   pokynu   dozorujúceho   prokurátora   a iných   pokynov   zrušila. Vyšetrovanie nebolo do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu skončené. Sťažovatelia si uplatnili   17. januára   2002   nárok   na   náhradu   škody   na   Ministerstve   vnútra   Slovenskej republiky z titulu nesprávneho úradného postupu. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave im však prípisom oznámilo, že takýmto spôsobom škodu voči štátu uplatniť nemôžu.   Sťažovatelia   taktiež   konštatovali   nedôvodné   prieťahy   v postupe   Okresného oddelenia Policajného zboru Rovinka a nesplnenie pokynov prokurátora a vyšetrovateľa. Keďže   sťažovatelia   podľa   svojho   názoru   využili   všetky   možnosti   dosiahnutia   nápravy v nečinnosti   príslušných   orgánov   prostredníctvom   inštitútu   trestného   konania,   avšak bezúspešne,   obrátili sa na ústavný súd so sťažnosťou a požadujú od ústavného súdu vydať tento nález:

„Ústavný súd vyslovuje, že nečinnosťou Obvodného oddelenia Policajného zboru SR v Rovinke vo veci vlámania do rodinného domu J. B. a H. B., vedenej pod sp. zn. PZ 166/98 boli porušené ústavné práva poškodených na prerokovanie ich veci bez prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Ústavný súd prikazuje Obvodnému oddeleniu Policajného zboru SR v Rovinke, aby vo veci trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1, 2 Tr. zák. vedenej pod sp. zn. PZ 166/98 konal.

Ústavný súd priznáva sťažovateľom J. B. a H. B. finančné zadosťučinenie v sume 20.000.- Sk.“

II.

Ústavný   súd   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje,   pritom   posudzuje,   či   má predpísané náležitosti   a či nie sú   dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods.   2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde).

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) právomoc ústavného   súdu   rozhodovať   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   je   daná   len   vtedy,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd (t. j. je subsidiárna).

Sťažovatelia   uvádzajú,   že   postupom   orgánov   činných   v trestnom   konaní,   a to Okresného oddelenia Policajného zboru v Rovinke, došlo k porušeniu ich základných práv v zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy,   ktoré   im   garantujú   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov.

Účelom, podstatou a zmyslom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci. Ťažiskovým pojmom a komponentom tohto   základného   práva   je   to,   že   jeho   ochrana   sa   uplatňuje   vo   veci   účastníka,   v jeho záležitosti. Súčasne je ústavný súd toho názoru, že uplatnenie tohto základného práva je spojené len s takou vecou (záležitosťou) účastníka konania pred súdom alebo iným orgánom právnej   ochrany,   ktorej   prejednanie   a rozhodnutie   je   zahrnuté   do   účelu   procesného poriadku, ktorý upravuje postup orgánu verejnej moci pri prejednaní veci účastníka.

Vecou   samou v konaní pred Obvodným oddelením   Policajného zboru v Rovinke, v ktorom podľa sťažovateľov došlo k porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, je trestné stíhanie inej osoby (iných osôb), než sú sťažovatelia, ktorí majú v tomto konaní postavenie poškodených. Trestné stíhanie sa vykonáva podľa ustanovení zákona č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „Trestný   poriadok“).   Podľa   §   1   prvej   vety   Trestného poriadku je účelom tohto zákona upraviť postup orgánov činných v trestnom konaní tak, aby trestné činy boli náležite zistené a ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní. Iný účel Trestného poriadku, nie je výslovne vyjadrený, a preto je vecou samou v trestnom konaní zistenie trestných činov a spravodlivé potrestanie ich páchateľov. Podľa § 2 ods. 4 a 5   Trestného   poriadku,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak,   postupujú   orgány   činné v trestnom   konaní z úradnej   povinnosti;   musia   trestné veci   prejednávať čo   najrýchlejšie a dôsledne zachovávať občianske práva zaručené ústavou. Orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.

Z uvedeného vyplýva, že   zákonným účelom   postupu   orgánov činných   v trestnom konaní nie je prejednanie, rozhodovanie a rozhodnutie o nároku poškodených, ktorý má súkromnoprávnu povahu. Možnosť uplatnenia nároku na náhradu škody v trestnom konaní nie je preto v tomto konaní vecou samou vo vyššie uvedenom zmysle a v takom zmysle, ako to je uvedené v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účel   trestného   konania,   jeho   predmet   a základné   zásady,   na   ktorých   spočíva dosahovanie tohto účelu, vylučuje záver, aby poškodení mali právo na to, aby ich vec - nárok   na   náhradu   škody   -   bola   prerokovaná   bez   zbytočných   prieťahov   v prípravnom (trestnom) konaní. Prípustnosť uplatniť nárok na náhradu škody v prípravnom   (trestnom) konaní nie je dôvodom na záver o tom, že v prípravnom (trestnom) konaní sa stáva vecou samou   nárok   poškodeného.   Táto   možnosť   je   iba   zvýhodnením   poškodeného,   ktorý   za splnenia zákonných podmienok a ak to nebráni účelu prípravného (trestného) konania, môže uplatiť   svoj   súkromnoprávny   nárok   prípadne   aj   v prípravnom   (trestnom)   konaní.   Táto možnosť sa   nemôže uplatniť na úkor dosahovania účelu celého trestného konania (§ 1 Trestného poriadku), čo vyjadrujú viaceré ustanovenia Trestného poriadku (§ 44 ods. 4, podľa ktorého výkonom práv poškodených nesmie byť ohrozený rýchly priebeh trestného stíhania; § 229 ods. 1, podľa ktorého, ak niet podľa výsledku dokazovania podklad pre vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo pre rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania   a podstatne   by   ho   pretiahlo,   súd   odkáže   poškodeného   na   konanie o občianskoprávnych veciach, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom).

Záver o tom, že poškodení v prípravnom trestnom konaní nemajú postavenie osôb, ktorým po uplatnení nároku na náhradu škody sa v tomto konaní zaručuje základné právo na prerokovanie   tohto   nároku   (svojej   veci   alebo   záležitosti)   bez   zbytočných   prieťahov, podporuje aj to, že táto možnosť podľa Trestného poriadku nevylučuje, aby poškodení po odstránení zákonnej prekážky litispendencie podľa § 83 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej   len   „OSP“),   prípadne   ešte   pred   jej   vznikom,   uplatnili   nárok   na   náhradu   škody v konaní pred občianskoprávnym súdom v rozsahu jeho právomoci podľa § 7 ods. 1 OSP. Žalobu   o náhradu   škody   považuje   ústavný   súd   za   účinný   právny   prostriedok   ochrany základných práv a slobôd poškodených a takáto žaloba vymedzuje v občianskom sporovom konaní nárok poškodených na náhradu škody už ako ich vec (ich záležitosť), vo vzťahu ku ktorej už majú garantované základné   právo na konanie bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy).

Z uvedeného vyplýva, že postup orgánov činných v trestnom (prípravnom) konaní, ktorým je v tomto prípade Obvodné oddelenie Policajného zboru v Rovinke, nemôže byť v žiadnej   súvislosti   s ústavne   garantovaným   základným   právom   na   prerokovanie   veci (záležitosti) sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorou je nárok na náhradu škody, pretože rozhodovanie o ňom nepatrí k účelu trestného konania a navyše takýto nárok na náhradu   škody   môžu   sťažovatelia   ako   už   ich   vec   (ich   záležitosť)   uplatniť   aj v občianskoprávnom   spore.   Preto   ústavný   súd,   v súlade   s doterajšou   rozhodovacou činnosťou ústavného súdu (IV ÚS 4/02), sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. októbra 2002