SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 175/2015-18
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. marca 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcovLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bauer s. r. o., Dénešova19, Košice, konajúcou prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Richarda Bauera, vo vecinamietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôdpostupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 S 200/2013 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola12. januára 2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupomKrajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.2 S 200/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal 11. júla 2013 žalobuo preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Ministerstva vnútra Slovenskejrepubliky (ďalej len „žalovaný“) Krajskému súdu v Košiciach, ktorý ju uznesenímč. k. 6 S 194/2013-48 zo 17. júla 2013 postúpil krajskému súdu, kde bola vec doručená19. augusta 2013. Krajský súd prípisom z 27. augusta 2013 vyzval právneho zástupcusťažovateľa, aby sa vyjadril v konaní, a 11. októbra 2014 mu doručil vyjadrenie žalovaného.Pojednávanie nariadil 3. októbra 2014 a jeho termín určil na 29. október 2014. Na tomtopojednávaní krajský súd rozhodol tak, že žalobu sťažovateľa zamietol rozsudkomč. k. 2 S 200/2013-81, ktorého písomné vyhotovenie doručil právnemu zástupcovisťažovateľa 29. decembra 2014. Napadnuté konanie nie je právoplatne skončené, sťažovateľpodal proti rozsudku krajského súdu odvolanie 13. januára 2015.
Sťažovateľ namieta, že krajský súd postupoval v konaní so zbytočnými prieťahmi,keď bol v jeho veci nečinný štrnásť mesiacov a písomné vyhotovenie rozsudkumu doručil až po dvoch mesiacoch od jeho vyhlásenia. Preto podal 9. decembra 2014sťažnosť na prieťahy predsedovi krajského súdu, ktorý ju v prípise č. Spr. 2384/14zo 17. decembra 2014 vyhodnotil ako dôvodnú.
V sťažnosti uvádza: „Záverom si nedovolí sťažovateľ neuviesť, že porušovateľ si asi vôbec neuvedomil, že ak bude rozhodovať o žalobe tak dlho, tak skráti sťažovateľovi prípadnú lehotu na nové prejednanie priestupku, pre ktorého nezákonné uloženie správnymi orgánmi podal žalobu, a ktorý sa nikdy nestal a po uplynutí dvoch rokov od jeho domnelého spáchania, a to po dni 25. 08. 2014, nebude možné priestupok prejednať v správnom konaní pred príslušnými správnymi orgánmi... O to silnejšie pociťuje 74 ročný bezúhonný občan zásah do ním namietaných práv, ak krajský súd, ktorý im má poskytnúť ochranu ich, nielen že výrazne dehonestuje, aj sťaží a de facto zmarí svojím konaním ďalšie prejedanie priestupku v správnom konaní.“
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„1. Základné právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 S/200/2013 porušené boli.
2. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva ⬛⬛⬛⬛ finančné zadosťučinenie v sume 1.500,- EUR, ktoré je mu Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Krajský súd v Bratislave je povinný uhradiť ⬛⬛⬛⬛, trovy právneho zastúpenia v sume 369,46 EUR (slovom tristošesťdesiatdeväť eur a štyridsaťšesť centov) na účet jeho právnej zástupkyne Advokátska kancelária Bauer s. r. o., Dénešova 19... Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený konať o sťažnostiach, ktorýmifyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných právalebo slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcichz medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobomustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každéhonávrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súdenebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,na ktorých prerokovanie ústavný súd nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonompredpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavneneoprávneným môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesenímbez ústneho pojednávania.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosťide predovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutímpríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzioznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základnýmprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konanípred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stavtakúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,IV. ÚS 288/05).
Ústavný súd vychádzal aj zo svojej doterajšej judikatúry, podľa ktorej ústavný súdposkytuje ochranu základnému právu na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.2 ústavy len vtedy, ak bola sťažnosť podaná ústavnému súdu uplatnená v čase,keď k namietanému porušeniu označeného práva ešte dochádza alebo porušeniev tom čase ešte trvá (I. ÚS 34/99, III. ÚS 20/00, II. ÚS 204/03, IV. ÚS 102/05). Zjavnáneopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy,môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konanípred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súd meritórne rozhodol pred podanímsťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 223/2010).
Sťažovateľ podal sťažnosť po tom, ako krajský súd o jeho veci rozhodol a doručilmu písomné vyhotovenie rozhodnutia. V sťažnosti, ktorá bola ústavnému súdu podaná12. januára 2015, sťažovateľ uviedol, že podal proti rozsudku krajského súdu odvolanie13. januára 2015. Sťažovateľ teda namieta zbytočné prieťahy v postupe krajského súduv čase, keď už tento o jeho veci nekonal a jeho úloha spočívala v predložení vecina rozhodnutie odvolaciemu súdu. Vzhľadom na časovú súvislosť medzi podaním odvolaniaa sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľ nemôže dôvodne namietať ani prieťahy v súvislosti spredložením veci odvolaciemu súdu.
Podľa názoru ústavného súdu ani sťažovateľom namietaný priebeh napadnutéhokonania nesignalizuje možnosť vyslovenia porušenia jeho základného práva na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov. Konanie začalo na krajskom súde 19. augusta 2013, o vecibolo meritórne rozhodnuté 29. októbra 2014 a písomné vyhotovenie rozsudku bolo (podľaprípisu predsedu krajského súdu č. Spr. 2384/14 zo 17. decembra 2014) expedovanéúčastníkom konania 4. decembra 2014. Uvedená doba konania, hoci sa aj účastníkovi, ktorýmá záujem na čo najskoršom rozhodnutí, môže zdať neprimeraná, z hľadiska ústavnýchlimitov v danom type konania neprekračuje prípustnú dobu konania.
Sťažovateľ poukazuje vo svojej argumentácii v súvislosti s dobou rozhodovaniakrajského súdu na zmarenie možnosti opakovaného prerokovania priestupku v správnomkonaní, čo však ústavný súd nemôže brať do úvahy okrem iného aj preto, že sťažovateľvychádza len z vlastného právneho posúdenia veci a prejudikovania rozhodnutiaodvolacieho súdu.
Vychádzajúc zo stavu napadnutého konania krajského súdu, je zrejmé, že sťažnosťbola podaná ústavnému súdu v čase, keď už k prieťahom, resp. nečinnosti, ako to tvrdísťažovateľ, v konaní pred krajským súdom nedochádzalo (a to aj napriek tomu, že vo vecinebolo ešte právoplatne rozhodnuté).
Ústavný súd preto sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde akozjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 18. marca 2015