znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 175/09-27

Ústavný súd Slovenskej   republiky na neverejnom   zasadnutí senátu 5. mája 2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   občianskeho   združenia   L.,   T.,   zastúpeného   advokátkou JUDr. I.   R.,   K., vo veci   namietaného porušenia základného práva na priaznivé životné prostredie zaručeného v čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej republiky   a práv zaručených v čl.   7 a čl. 8 Dohovoru   o prístupe k informáciám,   účasti   verejnosti   na   rozhodovacom   procese   a   prístupe   k   spravodlivosti   v záležitostiach   životného   prostredia   postupom   Ministerstva   pôdohospodárstva   Slovenskej republiky a jeho ministra, postupom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a   jeho   ministra   pri   príprave   a   predkladaní   materiálu   č.   27379/2008   s   názvom   „Návrh legislatívnych,   inštitucionálnych   a   ekonomických   opatrení   na   zmiernenie   a   následné zastavenie   podkôrnikovej   kalamity   v   smrečinách   na   Slovensku“   na   rokovanie   vlády Slovenskej   republiky,   ako   aj   uznesením   vlády   Slovenskej   republiky   č.   878/2008   z 3. decembra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. februára 2009 doručená sťažnosť občianskeho združenia L., T. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na priaznivé životné prostredie zaručeného v čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 46 ods. 1 ústavy a práv zaručených v čl. 7 a čl. 8 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom   procese   a   prístupe   k   spravodlivosti   v   záležitostiach   životného   prostredia (ďalej   len   „Aarhuský   dohovor“)   postupom   Ministerstva   pôdohospodárstva   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ministerstvo   pôdohospodárstva“)   a   jeho   ministra,   postupom Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo životného prostredia“) a jeho ministra pri príprave a predkladaní materiálu č. 27379/2008 s názvom „Návrh   legislatívnych,   inštitucionálnych   a   ekonomických   opatrení   na   zmiernenie   a následné   zastavenie   podkôrnikovej   kalamity   v   smrečinách   na   Slovensku“ na   rokovanie vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“), ako aj uznesením vlády č. 878/2008 z 3. decembra 2008.

Zo   sťažnosti   a   z   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   s   podporou   2 880 pripomienkujúcich podal hromadnú pripomienku verejnosti k materiálu č. 2167/2008-100, ktorý   bol   pripravovaný   a   predkladaný   na   prerokovanie   vlády   ministerstvom pôdohospodárstva a ministerstvom životného prostredia (spolu ďalej aj „predkladatelia“) pod   názvom „Návrh   legislatívnych,   inštitucionálnych   a   ekonomických   opatrení   na zmiernenie a následné zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku“.

Podľa sťažovateľa v dôsledku toho, že predkladatelia na jeho hromadnú pripomienku neprihliadali ako na pripomienku, pretože podľa nich nespĺňala náležitosti pripomienky v zmysle požiadaviek Smernice na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády (ďalej len „smernica“) a „Z tohto dôvodu ju ani nevyhodnotil a nerozhodol o tom, či túto pripomienku   akceptuje   alebo   nie“,   porušili   ním   označené   práva   zaručené   v   ústave a Aarhuskom dohovore.

Uvedené zistenia o neakceptovaní hromadnej pripomienky sťažovateľ vyvodil jednak porovnaním   obsahu   pripomienok   z „Vyhodnotenia   medzirezortného   pripomienkového konania“ k danému materiálu a taktiež z predkladacej správy k tomuto vyhodnoteniu. Oba materiály   boli   zverejnené   predkladateľmi   na   ich   internetovej   stránke.   Sťažovateľ zdôrazňuje,   že   jeho   hromadná   pripomienka   nebola   akceptovaná   z   dôvodu,   že   údajne nespĺňala náležitosti pripomienky podľa smernice, aj keď z obsahu materiálov zverejnených predkladateľmi   podľa   sťažovateľa   vyplýva,   že   iné   pripomienky   verejnosti   s   rovnakými výhradami   proti   predkladanému   materiálu   boli   predkladateľmi   vyhodnocované   a akceptované.

V uvedených súvislostiach sťažovateľ ďalej okrem iného uviedol:„Z citácie iných pripomienok verejnosti, ktoré boli vyhodnotené v pripomienkovom konaní vyplýva, že tieto boli formulované v zásade rovnako, ako citovaná časť pripomienky L. - sťažovateľa.

Napriek   tomu,   predkladatelia   citované   pripomienky   verejnosti   vyhodnotili,   teda považovali ich za také, ktoré spĺňajú definíciu pripomienky uvedenú v článku 10 ods. 5 Smernice.

Z   uvedeného   teda   vyplýva,   že   predkladatelia   postupovali   v   rozpore   s   citovanou Smernicou, ak pripomienku sťažovateľa nevyhodnotili.

Sťažovateľ   podotýka,   že ako to   vyplýva   z jej samotného textu,   v pripomienke   sú jednoznačne formulované výhrady voči predloženému materiálu, odporúča sa v nej úprava textu tak, aby sa opatrenia ukladali diferencovane, so zreteľom na stupne územnej ochrany prírody, v ktorých sa majú vykonávať.

Navyše, v úvode pripomienky sťažovateľa je návrh na stiahnutie Návrhu z rokovania vlády. Tento návrh je rovnako jednoznačný a navrhuje predkladaný text v celom rozsahu vypustiť.

Postupom predkladateľov, ktorí napriek tomu, že pripomienka sťažovateľa spĺňala definíciu   pripomienky   uvedenú   v   článku   10   ods.   5   Smernice,   ju   ako   pripomienku nevyhodnotila,   bolo   porušené   právo   sťažovateľa   zakotvené   v   článku   7   a   v   článku   8 Dohovoru(...).“

V   súvislosti   s   namietaním   označených   článkov   Aarhuského   dohovoru   sťažovateľ uviedol, že v praxi síce vzniká problém s jeho aplikáciou vzhľadom na existujúci názor, že Aarhuský   dohovor   nepriznáva   ľudské   práva   a   slobody,   ale   len   ukladá   štátom   prijať opatrenia na zabezpečenie prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí a účasti na   procesoch   rozhodovania   o   otázkach   životného   prostredia,   avšak   súčasne   sťažovateľ uvedený   názor   vyvracia   argumentáciou,   že „Z   doložky   prednosti   predloženej   gestorom zmluvy - Ministerstvom životného prostredia SR, ktorá bola predložená národnej rade pri jej ratifikácii vyplýva (str. 2), že nejde o zmluvu, ktorá obsahuje priamu úpravu práv a povinností fyzických alebo právnických osôb.

Pod bodom 6 uvedenej položky je uvedené: Dohovor   európskej   hospodárskej   komisie   OSN   o   prístupe   k   informáciám,   účasti verejnosti na rozhodovacom procese, a prístupe spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia, je medzinárodná zmluva o ľudských právach a základných slobodách (ochrana životného   prostredia   a   zdravia   ľudí)   po   ratifikácií   a   vyhlásení   spôsobom   ustanoveným zákonom, má prednosť pred zákonom.

Samotný   predkladateľ   -   ministerstvo   životného   prostredia   pri   predložení   zmluvy Národnej rade SR označil túto zmluvu ako Zmluvu o ľudských právach a slobodách. So zreteľom na skutočnosť, že Národná rada SR svojim uznesením č. 1840 z 23. 9. 2005 rozhodla, že Dohovor je zmluvou, ktorá má prednosť pred zákonmi, zaradila uvedený Dohovor do jednej z kategórií vymenovaných v článku 7 ods. 5 Ústavy SR.

Nie   je   možné   následnou   interpretáciou   urobiť   záver   o   tom,   že   Dohovor   nie   je zmluvou o ľudských právach. (...)

Ústavný   súd   SR   vo   svojej   rozhodovacej   činnosti   posudzujúc   iné   medzinárodné Dohovory o ľudských právach a základných slobodách, vychádzal z jediného logického výkladu   a   to,   že   pokiaľ   je   v   medzinárodnej   zmluve   zakotvený   pozitívny   záväzok   štátu zabezpečiť určité právo označeným osobám, zodpovedá tomu ľudské právo takejto osoby.“.Sťažovateľ   vyjadril   aj   nesúhlasné   stanovisko   s   názorom,   že   právo   na   priaznivé životné prostredie zaručené v čl. 44 ods. 1 ústavy je priznané iba fyzickým osobám, nie však právnickým osobám, pričom   argumentačne sa   odvolal na nález Ústavného súdu   Českej republiky   sp.   zn.   III.   ÚS   70/97,   v   ktorom   bolo   okrem   iného   uvedené,   že „(...)   v demokratickom   právnom   štáte   je   životné   prostredie   hodnotou,   ktorej   ochrana   má   byť realizovaná   za   aktívnej   participácie   všetkých   zložiek   občianskej   spoločnosti   vrátane občianskych združení a mimovládnych organizácií, ktoré majú povahu právnických osôb“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

«Právo sťažovateľa zakotvené

-   v   článku   7   Aarhuského   Dohovoru   na   účasť   na   príprave   plánov   a   programov súvisiacich so životným prostredím,

-   v   článku   8   Aarhuského   Dohovoru   -   právo   na   účinnú   účasť   na   príprave vykonávacích   predpisov   a   iných   všeobecne   použiteľných   právne   záväzných   pravidiel orgánmi verejnej moci, ktoré môžu mať významný vplyv na životné prostredie,

- v článku 44 ods. 1 Ústavy SR - právo na priaznivé životné prostredie v časti práva na účasť na príprave opatrení, ktoré môžu ovplyvniť životné prostredie v spojení s článkom 46 ods. 1 Ústavy SR,

postupom   Ministerstva   pôdohospodárstva   Slovenskej   republiky   -   ministra pôdohospodárstva   Slovenskej   republiky   a   Ministerstva   životného   prostredia   Slovenskej republiky - ministra životného prostredia Slovenskej republiky pri príprave a predkladaní materiálu   č.   27379/2008   „Návrhu   legislatívnych,   inštitucionálnych   a   ekonomických opatrení na zmiernenie a následné zastavenie   podkôrnikovej kalamity   v smrečinách   na Slovensku“ dňa 3. 12. 2008 a uznesením Vlády SR č. 878/2008 zo dňa 3. 12. 2008 bolo porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Vlády SR č. 878/2008 zo dňa 3. 12. 2008.

Ministrovi pôdohospodárstva Slovenskej republiky a ministrovi životného prostredia Slovenskej republiky a Vláde SR zakazuje pokračovať v porušovaní namietaných právach sťažovateľa.

Odporcovia sú povinní nahradiť sťažovateľovi všetky trovy tohto konania.»

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   po   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1.   K   namietanému   porušeniu   práv   postupom   ministerstva   pôdohospodárstva   a ministerstva životného prostredia (predkladatelia)

Podstata námietok sťažovateľa spočíva v tvrdeniach, že v dôsledku nevyhodnotenia jeho   hromadnej   pripomienky   predkladateľmi   (ministerstvom   pôdohospodárstva   a ministerstvom životného prostredia) k materiálu predkladanému na rokovanie vlády pod názvom „Návrh legislatívnych, inštitucionálnych a ekonomických opatrení na zmiernenie a následné   zastavenie   podkôrnikovej   kalamity   v   smrečinách   na   Slovensku“ v   rámci medzirezortného   pripomienkového   konania   z   dôvodu,   že   podľa   predkladateľov   jeho hromadná pripomienka nespĺňala náležitosti smernice, boli týmto postupom predkladateľov porušené sťažovateľom označené práva zaručené v ústave a Aarhuskom dohovore.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený   právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo slobôd (I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02,   III.   ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Sťažovateľ   sťažnosťou   pred   ústavným   súdom   napáda   postup   ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia pri vyhodnocovaní jeho hromadnej pripomienky   k   materiálu   predkladanému   na   rokovanie   vlády   s   názvom „Návrh legislatívnych,   inštitucionálnych   a   ekonomických   opatrení   na   zmiernenie   a   následné zastavenie podkôrnikovej kalamity v smrečinách na Slovensku“ v rámci medzirezortného pripomienkového konania.

Na základe výzvy ústavného súdu v zmysle § 31 ods. 2 zákona o ústavnom súde Ministerstvo   spravodlivosti   Slovenskej   republiky,   odbor   všeobecnej   legislatívy,   sekcia legislatívy listom č. 26938/2009 z 22. apríla 2009 ako správca portálu právnych predpisov oznámilo   ústavnému   súdu   v   súvislosti   s   priebehom   medzirezortného   pripomienkového konania k materiálu s názvom „Návrh legislatívnych, inštitucionálnych a ekonomických opatrení na zmiernenie a následné zastavenie   podkôrnikovej kalamity   v smrečinách   na Slovensku“ tieto skutočnosti:

«Počnúc 1.   júnom   2008 je v bežnej   prevádzke Portál   právnych predpisov,   ktorý predstavuje internetový portál v správe a prevádzke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky. Portál právnych predpisov zachytáva priebeh legislatívneho procesu všetkých legislatívnych   a   nelegislatívnych   materiálov.   Portál   právnych   predpisov   je   súčasne jednotným prístupovým miestom pre realizáciu medzirezortného pripomienkového konania, ako pre verejnosť,   tak aj pre orgány verejnej moci.   Na Portáli právnych predpisov sú súčasne   zachytené   všetky   verzie   materiálov   v   rámci   jednotlivých   štádií   legislatívneho procesu a ďalšie relevantné údaje a sprievodné dokumenty schvaľovaných materiálov. Stanovisko   k   žiadosti   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   vychádza   z   údajov zachytených na Portáli právnych predpisov, ktoré sú všeobecne dostupné pre každú fyzickú osobu alebo právnickú osobu, ktorá má prístup na internet.

Medzirezortné pripomienkové konanie začalo 28. októbra 2008 a jeho plánované ukončenie bolo 3. novembra 2008 (z technického hľadiska o 23:59:53 hod.), pričom všetky pripomienky   doručené   po   termíne   3.   november   2008   mohli   byť   vyhodnotené   ako pripomienky po lehote, t. j. v týchto prípadoch by teda nebol naplnený jeden z pojmových znakov pripomienky, ktorým je včasnosť uplatnenia podnetu k zmene pripomienkovaného materiálu.

Z   hľadiska   definitívneho   ukončenia   možnosti   zasielať   pripomienky   cez   Portál právnych predpisov, medzirezortné pripomienkové konanie bolo ukončené 20. novembra 2008   (ako   je   uvedené   vyššie,   pripomienky   doručené   v   čase   od   3.   novembra   2008   do 20. novembra 2008 by boli pripomienkami po lehote).

V danom prípade išlo o skrátené pripomienkové konanie. Pri tomto type materiálu (tzv.   nelegislatívny   materiál)   je   štandardná   lehota   na   pripomienkové   konanie   10 pracovných dní, pričom z relevantných dôvodov (k tomu pozri Smernicu na prípravu a predkladanie materiálov na rokovanie vlády SR) ju možno skrátiť, avšak najmenej na 5 pracovných dní. Dôvodom skrátenia pripomienkového konania v tomto prípade boli tieto skutočnosti: „naliehavosť predloženia materiálu a splnenie termínu predloženia materiálu v zmysle uznesenia vlády SR   a   zabránenie   značných   hospodárskych a   environmentálnych škôd“.

Z pohľadu funkcionality Portálu právnych predpisov sa pripomienkujúce subjekty prvýkrát mohli dozvedieť výsledok vyhodnotenia pripomienkového konania pri predložení materiálu na rokovanie vlády Slovenskej republiky (na Portáli právnych predpisov ide o štádium „Odoslané na rokovanie vlády SR“), pričom táto skutočnosť nastala 21. novembra 2008. V tejto súvislosti však považujeme za potrebné poukázať na to, že nemožno vylúčiť osobný   kontakt   zástupcov   verejnosti   so   zamestnancami   predkladateľa   materiálu,   t.   j. získanie informácie o výsledku vyhodnotenia pripomienkového konania iným spôsobom ako prostredníctvom Portálu právnych predpisov.

Informácia o začatí a trvaní pripomienkového konania, resp. o jeho type (bežné alebo   skrátené)   sa   zverejňuje   automaticky   v   deň   začatia   pripomienkového   konania   na Portáli   právnych   predpisov   (httDs://lt.justice.gov.sk).   Výsledky   vyhodnotenia pripomienkového konania sa zverejňujú na Portáli právnych predpisov a súčasne aj na webovej stránke Úradu vlády Slovenskej republiky (http://www.vlada.gov.sk).

Z hľadiska počtu pripomienok verejnosti uplatnených k predmetnému materiálu zo strany verejností možno konštatovať, že prostredníctvom Portálu právnych predpisov bolo uplatnených   celkovo   19   pripomienok   verejnosti,   označených   ako   tzv.   hromadné pripomienky.

Predloženiu   materiálu   na   rokovanie   vlády   prostredníctvom   Portálu   právnych predpisov zodpovedá na Portáli právnych predpisov presun materiálu do štádia „Odoslané na rokovanie vlády SR“. Táto akcia bola na Portáli právnych predpisov vykonaná dňa 21. novembra 2008.»

Z citovaného vyjadrenia je zrejmé, že sťažovateľ sa mal možnosť dozvedieť o „inom zásahu“   do   jeho   práv   spočívajúcom   v   namietanom   postupe   predkladateľov   pri vyhodnocovaní   jeho   hromadnej   pripomienky   k   materiálu „Návrh   legislatívnych, inštitucionálnych   a   ekonomických   opatrení   na   zmiernenie   a   následné   zastavenie podkôrnikovej   kalamity   v   smrečinách   na   Slovensku“ z   verejne   prístupného   portálu   už 21. novembra 2008 (pozri smernicu). Napokon aj sám sťažovateľ priložil ako prílohu k sťažnosti materiál o „Vyhodnotení medzirezortného pripomienkového konania“ získaný z verejne prístupného internetového portálu.

Od 21. novembra 2008, keď sa sťažovateľ podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde mohol   dozvedieť   o   „inom   zásahu“   do   jeho   práv   spočívajúcom   v   namietanom   postupe ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia, do 2. februára 2009, keď bola sťažnosť osobne doručená ústavnému súdu, nepochybne uplynula dvojmesačná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu.

Uvedené zistenia a závery boli podkladom pre rozhodnutie ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľa v časti smerujúcej proti ministerstvu pôdohospodárstva a ministerstvu životného prostredia už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako oneskorene podanú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. K namietanému porušeniu práv uznesením vlády č. 878/2008 z 3. decembra 2008

Sťažovateľ   tiež   namieta,   že   aj   napriek   ním   tvrdeným   pochybeniam   v   postupe ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia pri vyhodnocovaní jeho pripomienky   k   už   označenému   materiálu   predkladanému   na   rokovanie   vlády   v   rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktorým mali byť porušené jeho práva, vláda aj napriek tomu napadnutým uznesením č. 878/2008 z 3. decembra 2008 predkladaný materiál schválila.

V   súvislosti   s   uvedeným   sťažovateľ   uviedol,   že   vláda   porušila   ním   označené základné práva zaručené v ústave, keď „(...) napriek porušeniu práv sťažovateľa materiál predložený predkladateľmi prerokovala a schválila(...)“.

Podľa   čl.   10   ods.   1   smernice   pripomienkové   konanie k   materiálu určenému   na rokovanie vlády uskutočňuje predkladateľ s podpredsedami vlády a ministrami.

Z   citovaného   ustanovenia,   ako   aj   z   celkového   znenia   smernice   vyplýva,   že vyhodnocovanie   pripomienok   k   materiálom   predkladaným   na   rokovanie   vlády   patrí   do kompetencie   príslušného   predkladateľa   tohto   materiálu,   ktorý   sa   až   spolu   s   už vyhodnoteným medzirezorným pripomienkovým konaním predkladá na rokovanie vlády. Z tohto hľadiska je bezpredmetná ingerencia vlády do procesu vyhodnocovania pripomienok, pretože gestorom tohto procesu je v plnom rozsahu predkladateľ materiálu predkladaného na rokovanie vlády.

Okrem toho sťažovateľ v sťažnosti síce napáda uznesenie vlády č. 878/2008 z 3. decembra 2008, avšak dôvody jeho nespokojnosti s týmto uznesením sa nevzťahujú na samotný obsah tohto uznesenia, ale na postup ministerstva pôdohospodárstva a ministerstva životného prostredia.   Z tohto hľadiska sťažnosti chýba odôvodnenie príčinnej súvislosti medzi   napádaným   uznesením   vlády   a   porušením   sťažovateľom   označených   práv zaručených v ústave a Aarhuskom dohovore.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 27/04, I. ÚS 25/05, I. ÚS 74/05, I. ÚS 44/08).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, a rozhodnutie o zrušení napadnutého uznesenia vlády a o priznaní úhrady trov konania je podmienené vyslovením porušenia práv alebo slobôd sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), rozhodovanie ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania o týchto otázkach už nepripadalo do úvahy (I. ÚS 133/05, I. ÚS 143/05).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. mája 2009