znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 175/03-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. septembra 2003 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. Č. – PROJKA, B., zastúpeného komerčným právnikom JUDr. L. K., B., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 11 Listiny základných práv a slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 21 Cb 240/02 z 13. decembra 2002 o uložení poplatku za odpor proti platobnému   rozkazu   a uznesením   Krajského   súdu   v   Bratislave   sp.   zn.   12   Cob   29/03 z 10. apríla 2003, ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Bratislava V, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. Č. – PROJKA o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 22. júla 2003 doručené   podanie   Ing.   M.   Č.   –   PROJKA   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   B.,   zastúpeného komerčným   právnikom   JUDr.   L.   K.,   B.,   označené   ako   „Sťažnosť“.   Z jeho   obsahu vyplynulo,   že   sťažovateľ   ním   napáda   uznesenie   Krajského   súdu   v Bratislave   sp.   zn. 12 Cob 29/03   z 10.   apríla   2003,   ktorým   potvrdil   uznesenie   Okresného   súdu   Bratislava V z 13. decembra 2002 sp. zn. 21 Cb 240/02 o uložení súdneho poplatku za podaný odpor proti platobnému rozkazu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 19 ROB/522/02 z 22. júla 2002.   Na   základe   argumentov   uvedených   vo   svojej   sťažnosti   sťažovateľ   tvrdil,   že „napadnutými   uzneseniami   všeobecných   súdov   boli   porušené   jeho   základné   práva zakotvené v čl. 20 Ústavy SR aj v čl. 11 Listiny základných práv a slobôd, keďže došlo k zásahu do majetkových práv účastníkov konania, ktoré požívajú ústavnú ochranu“.

V dôsledku uvedeného sťažovateľ požiadal, aby ústavný súd nálezom rozhodol takto:„Uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 12 Cob 29/03-40 zo dňa 27. 3. 2003 (správne malo byť uvedené 10. 4. 2003) sa zrušuje. Zrušuje sa tiež uznesenie Okresného súdu Bratislava V č. k. 21 Cb 240/02-30 zo dňa 13. 12. 2002.“

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   [(ďalej   len „ústava“)   a   s účinnosťou   od   1.   januára 2002]   oprávnený   konať o sťažnostiach,   ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd   upravených   v ústave,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podmienky konania o sťažnostiach   sú   upravené v ustanoveniach   §   20   ods.   1   a   §   49   až 56   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   pričom   nesplnenie   všeobecnej   alebo osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.   Ústavný   súd   preto   predbežne   prerokoval   sťažnosť   sťažovateľa   a skúmal,   či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Medzi tie podmienky konania, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každej   sťažnosti,   patrí   aj   jeho   právomoc   na   jej   prerokovanie   a rozhodnutie,   keďže   na konanie   a rozhodovanie   o porušení   základných   práv   fyzickej   alebo   právnickej   osoby   je ústavný súd oprávnený len vtedy, ak im ochranu neposkytujú iné súdy.

Z obsahu   sťažnosti,   ako   aj   z pripojených   príloh   vyplynulo,   že   sťažovateľovi   bol uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 21 Cb 240/02 z 13. decembra 2002 uložený poplatok za odpor proti platobnému rozkazu vo výške 51 285,-- Sk, pričom z jeho poučenia vyplynulo, že proti nemu bolo možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava V. Sťažovateľ túto možnosť aj využil a 27. decembra 2002 podal proti   tomuto   uzneseniu   odvolanie,   o ktorom   Krajský   súd   v Bratislave   10.   apríla   2003 (12 Cob 29/03) rozhodol tak, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   uzavrel,   že   na   ochranu   označených základných   práv   podľa   ústavy   a Listiny   základných   práv   a slobôd   mal   sťažovateľ k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy, ktorý aj využil, hoci s výsledkom, ktorý pre neho nebol priaznivý. Keďže v systéme všeobecného súdnictva mal sťažovateľ k dispozícii účinný právny prostriedok nápravy a keďže neúspech sťažovateľa v konaní o ňom nie je bez ďalšieho   dôvodom   na   konanie   ústavného   súdu,   bolo   potrebné   sťažnosť   sťažovateľa odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. septembra 2003