znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 174/2013-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. J. C., K., zastúpeného advokátkou JUDr. M. Š., K., vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v   konaní vedenom   Krajským súdom v Košiciach pod sp. zn. 2 Co 157/2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr.   J.   C.   o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára 2013 osobne do podateľne doručená sťažnosť JUDr. J. C. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) v konaní vedenom   Krajským   súdom   v   Košiciach   (ďalej   len „krajský   súd“)   pod   sp.   zn. 2 Co 157/2011.

Zo sťažnosti a z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 16 C 119/2003 z 9. novembra 2007 bol sťažovateľ,   ktorý   je   advokát,   ustanovený   ako   právny   zástupca   pre   M.   V.   (ďalej   len „žalobca“),   ktorý   vystupoval   ako   žalobca   v   konaní   vedenom   okresným   súdom   pod uvedenou   spisovou   značkou.   Domáhal   sa   proti   žalovanej   Slovenskej   republike   – Ministerstvu   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   zaplatenia   sumy   3 983 270,26   €. Rozsudkom   okresného   súdu   č.   k.   16   C   119/2003-360   z   30.   októbra   2009   bola   žaloba žalobcu   zamietnutá.   Zároveň   bol   štát   zaviazaný   nahradiť   sťažovateľovi   ako   právnemu zástupcovi žalobcu trovy právneho zastúpenia v sume 49 939,65 €. Dňa 19. decembra 2009 žalobca   zomrel,   a   tým   došlo   aj   k   ukončeniu   poskytovania   právnych   služieb   zo   strany sťažovateľa. Dedičia žalobcu pokračovali v konaní a jeden z nich podal proti rozsudku okresného   súdu   odvolanie.   Odvolanie   podal   aj   okresný   súd   a   napadol   ním   výrok o povinnosti štátu nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia. Toto odvolanie nebolo sťažovateľovi   doručené.   O   existencii   odvolania   sa   sťažovateľ   dozvedel   až   z   rozsudku krajského súdu č. k. 2 Co 157/2011-403 z 27. septembra 2012. Sťažovateľ preto nemal možnosť   sa   k   odvolaniu   vyjadriť,   uviesť   rozhodujúce   skutočnosti   a   protiargumenty. Sťažovateľ   je   presvedčený,   že   nedoručením   odvolania   podaného   okresným   súdom a faktickým odňatím jeho možnosti vyjadriť sa k odvolaniu došlo k hrubému porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania (rovnosti zbraní) ako súčasti koncepcie spravodlivého súdneho konania. Citovaným rozsudkom krajského súdu bol potvrdený rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby a zároveň bol zrušený výrok, podľa ktorého bol štát povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia žalobcu, a v tomto rozsahu bola vec   vrátená   na   ďalšie   konanie.   Podľa   názoru   krajského   súdu   okresný   súd   mohol   byť zaviazaný na náhradu trov iba do 31. decembra 2009. Po novele uskutočnenej zákonom č. 495/2009 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v   znení   neskorších   predpisov   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov,   musí   súd od 1. januára   2010   prihliadnuť   aj   na   ustanovenie   §   149   ods.   2   Občianskeho   súdneho poriadku a postupovať podľa § 15 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poskytovaní právnej pomoci“). Vzhľadom   na   túto   zmenu   neostávalo   krajskému   súdu   nič   iné,   len   v   tejto   časti   zrušiť rozsudok   okresného   súdu   a   vec   vrátiť   na   ďalšie   konanie   v   záujme   zachovania dvojinštančnosti konania a rozhodnutia v otázke trov ustanoveného advokáta.

Podľa názoru sťažovateľa rozsudok krajského súdu je v rozpore so zákonom, a to jednak   s   ustanovením   §   221   ods.   1   Občianskeho   súdneho   priadku,   ale   aj   pre nepreskúmateľnosť,   vnútornú   rozporuplnosť   a   nekonzistentnosť.   Krajský   súd   ani   len neuvádza,   v   čom   považuje   rozsudok   okresného   súdu   za   nesprávny.   Obmedzuje   sa   na konštatovanie, že došlo k novelizácii, v dôsledku ktorej vraj musí prihliadať na ustanovenie §   149   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku,   podľa   ktorého   ak   ide   o   zastupovanie na základe rozhodnutia Centra právnej pomoci, náhradu trov právneho zastúpenia upravuje osobitný predpis. Pritom je zrejmé, že sťažovateľ právnu pomoc poskytoval na základe uznesenia súdu, teda nie rozhodnutia Centra právnej pomoci. Preto neobstojí poukaz na toto ustanovenie a nesprávna je bez ďalšieho aj úvaha o aplikácii § 15 zákona o poskytovaní právnej pomoci.

Sťažovateľ poukazuje tiež na to, že proti rozhodnutiu krajského súdu, ktoré mu bolo doručené 14. decembra 2012, podal 14. januára 2013 dovolanie a 13. februára 2013 aj podnet na mimoriadne dovolanie generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky.

Navrhuje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   označených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 2 Co 157/2011 s tým, aby bol rozsudok krajského súdu z 27. septembra 2012 vo výroku o zrušení rozsudku okresného súdu, ktorým bol štát povinný nahradiť sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia, zrušený   a   vec   bola   vrátená   na   ďalšie   konanie.   Domáha   sa   aj   náhrady   trov   právneho zastúpenia advokátkou v sume 1 281,46 €.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Na konanie a rozhodnutie o sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako   to   vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Ako to sám sťažovateľ uvádza v podanej sťažnosti, proti rozsudku krajského súdu č. k. 2 Co 157/2011-403 z 27. septembra 2012 podal 14. januára 2013 dovolanie. Preto právomoc   poskytnúť   ochranu   označeným   právam   sťažovateľa   má   teraz   Najvyšší   súd Slovenskej republiky v rámci dovolacieho konania. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. februára 2013