znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 174/2010-6

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   30.   marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Š. B., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na slobodu pohybu a pobytu zaručeného v čl. 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresnej prokuratúry Levice č. k. 2 Pv 579/2009-10 z 25. februára 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. marca 2010 doručená sťažnosť Š. B., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na slobodu pohybu a pobytu zaručeného v čl. 23 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej   len   „ústava“)   uznesením   Okresnej   prokuratúry   Levice   (ďalej   len   „okresná prokuratúra“) č. k. 2 Pv 579/2010-10 z 25. februára 2010.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   napadnutým   uznesením okresnej prokuratúry   bola   zamietnutá   ako   oneskorene   podaná   sťažnosť   sťažovateľa proti uzneseniu   vyšetrovateľa   Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru,   Úradu   justičnej a kriminálnej polície v Leviciach (ďalej len „vyšetrovateľ“) ČVS: ORP-754/OVK-LV-2009 z   19. novembra   2009,   ktorým   bolo   zastavené   trestné   stíhanie   pre   prečin   nepravdivého znaleckého posudku.

Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:„Cestou   pošty   v T.   dňa   21.   1.   2010   poslal   Okresnému   riaditeľstvu   Policajného zboru... sťažnosť proti uzneseniu ORPZ... zo dňa 19. 11. 2009 ČVS: ORP-754/OVK-LV- 2009, ktoré... cestou pošty dostal dňa 18. 1. 2010.

V 2. odst. sťažnosti... žiadal... nasledovne: Uznesenie od ORPZ... som od pošty dostal dňa 18. 1. 2010. Po mojom príchode do miesta bydliska po zdĺhavom šetrení som zistil, že pravdepodobne takéto isté uznesenie bolo uložené pre moju neprítomnosť v mieste môjho bydliska dňa 21. 12. 2009 na pošte v T. Uložené bolo od... 24. 11. 2009 do... 14. 12. 2009....

Dňa 3. 3. 2010 som dostal od Okresnej prokuratúry... uznesenie zo dňa 25. 2. 2010..., ktorým moju uvedenú sťažnosť zo dňa 20. 1. 2010 zamieta s odôvodnením, že bola neskoro podaná.

V odst. 7 uvedeného uznesenia OP... uviedla nepravdivo výrok, že som dňa 22. 1. 2010   podal   proti   predmetnému   uzneseniu   sťažnosť.   Pravdou   je,   že   som   po   obdržaní uznesenia z ORPZ... dňa 18. 1. 2010 podľa poučenia uvedeného v uznesení podal sťažnosť do troch dní a to dňa 21. 1. 2010. OP... nepravdivo uviedla, že som sťažnosť podal dňa 22. 1. 2010....

V odst. 9 uznesenia OP... uviedla, že pri výsluchu som dňa 13. 10. 2009 uviedol adresu na doručovanie M. a na túto adresu mi bolo doručené uznesenie o zastavení trst. stíhania. Pamätám si, že pri výsluchu... som dal vyšetrovateľovi úplnú riadnu adresu môjho trvalého bydliska a to ŠB T. Doručené uvádzané uznesenie z ORPZ... bolo dňa 18. 1. 2010, ktoré som dostal so správnou adresou môjho trvalého bydliska. Podľa môjho zistenia prvý krát pošta v T. robila pokus o doručenie, ale preto že som nebol v mieste bydliska pošta zásielku vrátila odosielateľovi, t. j. ORPZ....

OP... v odst. 9 jej uznesenia uviedla, že na adrese M. mi bolo doručené uznesenie. Pravdou je, že mi doručené nebolo a nemohlo byť pretože so sa nenachádzal v mieste môjho bydliska. Mohol byť robený iba pokus o doručenie.

V odst. 10 uznesenia OP... uviedla, že dňa 24. 11. 2009 bola zásielka uložená na pošte, o čom bol poškodený upovedomený. Skutočná pravda je taká, že som upovedomený nebol, lebo som bol odcestovaný, nenachádzal so sa v mieste bydliska v T.

V odst. 11 jej uznesenia OP... uviedla, že podľa § 64 trestného poriadku možno povoliť navrátenie lehoty z dôležitých dôvodov. Myslím si, že odcestovanie, neprítomnosť v mieste   bydliska   je   dôležitý   dôvod   prečo   som   nemohol   prevziať   zásielku   –   uznesenie ORPZ... po prvom zaslaní....

Splnomocniť   inú   osobu   na   preberanie   písomností   takéhoto   významu   zodpovednú nemám a nemám predpoklad ani nájsť....

V   odst.   12   OP...   napísala   zákonné   ustanovenie   lehoty   pre   podanie   sťažnosti. K uvedenému opakujem, že sťažnosť som podal po obdržaní uznesenia do vlastných rúk dňa 18. 1. 2010 do troch dní a to podal 21. 1. 2010.“

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   sťažnosti na ďalšie   konanie   nálezom   vyslovil   porušenie   jeho   základného   práva   na   slobodu pohybu a pobytu zaručeného v čl. 23 ods. 1 ústavy uznesením okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 579/2009-10 z 25. februára 2010, ktoré zároveň žiadal zrušiť a vec vrátiť okresnej prokuratúre na ďalšie konanie.

Sťažovateľ   zároveň   navrhol   priznať   mu   primerané   finančné   zadosťučinenie „vo výške, ktorú určí... zástupca – advokát“, o ustanovenie ktorého v konaní pred ústavným súdom požiadal.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo iný   zásah.  ... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných   práv   a   slobôd   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa čl. 23 ods. 1 ústavy sloboda pohybu a pobytu sa zaručuje.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   na slobodu pohybu a pobytu zaručeného v čl. 23 ods. 1 ústavy uznesením okresnej prokuratúry č. k. 2 Pv 579/2009-10 z 25. februára 2010.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sťažnosť   sťažovateľa,   ktorou   namieta   porušenie označeného   základného   práva   napadnutým   rozhodnutím   okresnej   prokuratúry,   je neprípustná.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio   inštitucionálny   mechanizmus,   ktorý   nasleduje   až   v   prípade   nefunkčnosti   všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal   popieranie   princípu   subsidiarity   právomoci   ústavného   súdu   podľa   zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04).

To   znamená,   že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   možno   ústavnému   súdu   podať spravidla iba vtedy, ak sťažovateľ ešte pred jej podaním vyčerpal všetky právne prostriedky, ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   práva   poskytuje.   V   opačnom   prípade   je   sťažnosť neprípustná.

Podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o   prokuratúre   v   znení   neskorších predpisov   (ďalej len   „zákon   o   prokuratúre“)   prokurátor   preskúmava   zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj   na   základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a   ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa   zákona oprávnený.

Podľa   §   35   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   pri   vybavovaní   podnetu   je   prokurátor povinný prešetriť všetky okolnosti rozhodné pre posúdenie, či došlo k porušeniu zákona alebo iného všeobecne záväzného právneho predpisu, či sú splnené podmienky na podanie návrhu na začatie konania pred súdom alebo na podanie opravného prostriedku, či môže vstúpiť do už začatého konania pred súdom alebo vykonať iné opatrenia, na vykonanie ktorých je podľa zákona oprávnený.

Podľa § 35 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor posudzuje podnet podľa obsahu, pričom prihliada na všetky skutočnosti, ktoré počas prešetrovania vyšli najavo.

Podľa § 35 ods. 3 zákona o prokuratúre ak prokurátor zistí, že podnet je dôvodný, vykoná   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákona   a   ostatných   všeobecne   záväzných právnych predpisov podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený   prokurátor   (§   54   ods.   2   zákona   o   prokuratúre).   Podľa   §   34   ods.   2   zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich konaniach vyslovil právny názor, že nevyužite podnetu ako prostriedku nápravy v rámci sústavy orgánov prokuratúry Slovenskej republiky nemožno nahrádzať podaním sťažnosti v konaní pred ústavným súdom, pretože takto   by sa   obmedzovala   možnosť   orgánov   prokuratúry   vo   vlastnej   kompetencii   nielen preveriť   skutočnosti,   ktoré   tvrdí   sťažovateľ,   ale   aj   prijať   opatrenia   podľa   zákona o prokuratúre,   ktoré   by   účinne   napomohli   odstráneniu   procesných   alebo   faktických prekážok zákonného postupu (m. m. I. ÚS 186/05, IV. ÚS 53/05, IV. ÚS 126/07).

Vzhľadom na to ústavný súd zotrváva v súlade so svojou doterajšou judikatúrou na tom, že každý sťažovateľ je pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinný vyčerpať všetky právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr. III. ÚS 152/03, IV. ÚS 126/07).

Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   podnet   v   zmysle   §   31   ods.   2   zákona o prokuratúre   a   opakovaný   podnet   podľa   §   34   zákona   o   prokuratúre   poskytujú sťažovateľovi účinnú ochranu jeho práv a právom chránených záujmov (vrátane tých práv, ktoré uplatnil sťažovateľ; m. m. IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05,   I. ÚS 186/05,   II.   ÚS   94/06,   I.   ÚS   112/06,   IV.   ÚS   126/07).   Podnet   (opakovaný podnet)   zakladá   povinnosť   prokurátora   aj   nadriadeného   prokurátora   sa   ním   zaoberať, vybaviť ho a spôsob vybavenia oznámiť podnecovateľovi.

Zákon o prokuratúre teda poskytoval sťažovateľovi prostriedok nápravy – podnet a opakovaný podnet (podľa § 31 až § 36 zákona o prokuratúre), ktorým sa mohol domáhať preskúmania zákonnosti napadnutého uznesenia okresnej prokuratúry v predmetnej veci. Uvedený právny prostriedok umožňoval sťažovateľovi dosiahnuť účinnú nápravu vzhľadom na právomoc prokurátora vyššej inštancie záväzným pokynom nariadiť prijatie efektívnych opatrení v predmetnej veci aj napriek doterajšiemu postupu okresnej prokuratúry, ak by na základe   podnetu   sťažovateľa   dospel   k   záveru,   že   označené   rozhodnutie   okresnej prokuratúry, príp. postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol v rozpore so zákonom.

Vyčerpanie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05, IV. ÚS 126/07).

Ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti   ani   z   jej   príloh   nezistil,   že   by   sťažovateľ   pred podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   vyčerpal   proti   napadnutému   uzneseniu   okresnej prokuratúry   iné právne   prostriedky,   ktoré mu zákon   na ochranu základných   práv alebo slobôd účinne poskytoval a poskytuje.

Na základe uvedeného dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu mal využiť iný právny prostriedok, ktorý mu zákon na ochranu práva účinne poskytuje, v danom prípade podnet v zmysle citovaných ustanovení zákona o prokuratúre.   Z   tohto   dôvodu   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   v   celom   rozsahu   ako neprípustnú podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Nad rámec ústavný súd poznamenáva, že sťažnosť sťažovateľa sa javí aj ako zjavne neopodstatnená.

Podľa   judikatúry   ústavného   súdu   o   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu   a   základným právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   alebo   z   iných   dôvodov (III. ÚS 138/02).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   napadnutým   uznesením   okresnej   prokuratúry v žiadnom prípade nemohlo reálne dôjsť k porušeniu základného práva na slobodu pohybu a pobytu zaručeného v čl. 23 ods. 1 ústavy. Medzi konaním okresnej prokuratúry, resp. jej rozhodnutím   v   predmetnej   veci   a základným   právom   na   slobodu   pohybu   a   pobytu zaručeného v čl. 23 ods. 1 ústavy, ktorého porušenie sťažovateľ namieta, teda neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by signalizovala porušenie tohto základného práva, a preto by bolo možné sťažnosť sťažovateľa odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde aj ako zjavne neopodstatnenú.

Keďže   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   bolo   už   bez   právneho   významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2010