znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 174/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2008 predbežne prerokoval sťažnosť J. K., K., a A. T., K., obaja zastúpení advokátkou JUDr. D. S.,   K.,   vo veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv   a   základných   slobôd   Obvodným   pozemkovým   úradom   K.   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 6/95 – PÚ a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   J.   K.   a A.   T.   o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 11. januára 2008 doručená sťažnosť J. K., K., a A. T., K. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Obvodným pozemkovým úradom K. (ďalej len „pozemkový úrad“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6/95- PÚ.

Sťažovatelia uviedli, že 30. januára 1992 si uplatnili u právneho predchodcu odporcu nárok podľa ustanovenia § 4 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde   a inému   poľnohospodárskemu   majetku   v znení   neskorších   predpisov   na   vydanie pozemku pôvodnej parcely č. 2318 o výmere 3908 m2, vedenej v pozemnoknižnej vložke č. 46561 v kat. území K., ktorej časť v súčasnosti tvoria parcely č. 5 1735/1, 1735/4, 1735/6 a 1735/ 7 o celkovej výmere 1180 m2, ktoré sa užívajú ako záhrady, a nie sú zastavané, a o uplatnenom nároku odporca rozhodol svojím rozhodnutím zo 17. januára 1995 sp. zn. 6/95-PÚ.   Proti   tomuto   rozhodnutiu   podali   sťažovatelia   20.   februára   1995   opravný prostriedok. Opravný prostriedok sťažovateľov predložil odporca na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) až v roku 2005, t. j. po viac ako desiatich rokoch krajský súd o opravnom prostriedku sťažovateľov rozhodol rozsudkom z 13. februára 2007 sp. zn. 2 Sp 28/2005 tak, že zrušil rozhodnutie odporcu zo 17. januára 1995 sp. zn. 6/95-PÚ a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie.

Sťažovatelia   podali   5.   septembra   2007   krajskému   súdu   žalobu   proti   nečinnosti odporcu. Krajský súd žalobu sťažovateľov uznesením sp. zn. 7 S/86/2007 z 19. decembra 2007 zamietol. Podľa názoru sťažovateľov hodnotil krajský súd len časť správneho konania, t. j. dobu od rozsudku krajského súdu z 13. februára 2007 sp. zn. 2 Sp 28/2005, keď odporca začal   konať   a   konal   vo   veci,   avšak   správne   konanie   pred   odporcom   prebieha   celkom 16 rokov,   čo   krajský   súd   prehliadol.   Konanie   dodnes   nie   je   právoplatne   skončené rozhodnutím odporcu, ani právoplatným rozsudkom krajského súdu.

Sťažovatelia preto zastávajú názor, že ich základné právo zaručené čl. 48 ods. 2 ústavy a právo zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru sú dlhodobo porušované, a preto sa považujú za obete porušenia ich základných práv.

Z týchto dôvodov sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Obvodný pozemkový úrad K. porušil základné právo sťažovateľov J. K. a A. T. v konaní vedenom pod sp. zn. 6/95, aby sa ich vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   a   aby   sa   ich   vec   prejednala v primeranej lehote, zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Obvodnému   pozemkovému   úradu   K.   prikazuje   konať   v   konaní   sp.   zn.   6/95   bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľom J. K. a A. T. sa priznáva finančné zadosťučinenie každému v sume 200.000.- Sk (slovom: dvestotisícslovenských korún), ktoré je odporca povinný každému z nich vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Obvodný pozemkový úrad K. je povinný vyplatiť J. K. a A. T. 11.000.- Sk - na účet ich právnej zástupkyne JUDr. D. S., do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľov zistil nasledovné:

Sťažovatelia sa skoršou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 11. septembra 2007 už   domáhali   vyslovenia   ich   základného   práva   zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní pozemkového úradu vedenom pod sp. zn. 6/95-PÚ.   O ich   sťažnosti   rozhodol   ústavný   súd   uznesením   z 19.   septembra   2007   č.   k. IV. ÚS 222/07-8 tak, že sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

Rozhodnutie ústavný súd odôvodnil najmä tým, že podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení   alebo   iných   zásahov   orgánov   verejnej   moci,   ak   tak   ustanoví   zákon,   pričom sťažovatelia využili svoje oprávnenie iniciovať konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 250t Občianskeho súdneho poriadku podaním návrhu na začatie konania na krajskom súde z 5. septembra 2007. (Vec bola vedená pod sp. zn. 7 S/86/2007 a krajský súd   svojím   uznesením   sp.   zn.   7 S/86/2007   z 19.   septembra   2007   žalobu   sťažovateľov zamietol).

V sťažnosti doručenej ústavnému súdu 11. januára 2008 sťažovatelia namietajú, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 7 S/86/2007 hodnotil len časť správneho konania (dobu od rozsudku krajského súdu z 13. februára 2007 sp. zn. 2 Sp 28/2005), avšak správne konanie na pozemkovom úrade trvá celkovo 16 rokov.

Podľa zistenia ústavného súdu vo veci rozhodnutej ústavným súdom 19. septembra 2007 vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 222/07 vystupujú identickí účastníci konania, identické sú aj namietané základné práva a tiež orgán, ktorý je sťažovateľmi označený ako porušovateľ ich základného práva ako v sťažnosti doručenej ústavnému súdu 11. januára 2008. Len   z odôvodnenia   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovatelia   namietajú,   že   krajský   súd v konaní vedenom pod sp. zn. 7 S/86/2007 nerozhodoval o nečinnosti správneho orgánu počas celého 16-ročného obdobia správneho konania, ale len o určitom úseku tohto konania.

Zo   spisového   materiálu krajského   súdu   týkajúceho   sa   veci   ústavný   súd   zistil,   že krajský súd sa v rámci konania o žalobe sťažovateľov na nečinnosť orgánu verejnej správy z 5.   septembra 2007 oboznámil s úplným administratívnym spisom   pozemkového   úradu a na základe vyhodnotenia jeho celého priebehu rozhodol o žalobe sťažovateľov.

Ústavný súd konštatuje, že proti namietanému porušeniu základných práv a slobôd sa sťažovatelia   mali   možnosť   domôcť   ochrany   využitím   im   dostupným   a   aj   účinných prostriedkov   nápravy.   Skutočnosť,   že   výsledok   využitia   týchto   prostriedkov   nápravy (žaloba na nečinnosť orgánu verejnej správy podľa § 250t Občianskeho súdneho poriadku) nezodpovedá predstavám sťažovateľov, nezakladá právomoc ústavného súdu konať vo veci, v ktorých podľa princípu subsidiarity (čl. 127 ods. 1 ústavy) rozhoduje iný súd.

Z tohto dôvodu bolo potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2008