znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 174/07-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. septembra 2007 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti R., a. s., B., zastúpenej JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   v spojení   s čl.   47   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   II   sp.   zn.   53   Er   329/06,   EX   4960/06 z 2. novembra   2006,   o vydaní   dočasného   opatrenia   o odložení   vykonateľnosti   tohto uznesenia   a o uložení   povinnosti   Okresnému   súdu   Bratislava   II   a súdnemu   exekútorovi Bc. B. S., B., zdržať sa vykonávania tohto uznesenia a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti R., a. s., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. novembra 2006   doručená   sťažnosť   spoločnosti   R.,   a. s.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 47 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej len   „okresný   súd“)   sp.   zn.   53   Er   329/06,   EX   4960/06   z 2.   novembra   2006,   o vydaní dočasného   opatrenia   o odložení   vykonateľnosti   tohto   uznesenia   a o uložení   povinnosti okresnému   súdu   a súdnemu   exekútorovi   Bc.   B.   S.,   B.,   zdržať   sa   vykonávania   tohto uznesenia.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   23.   mája   2006   mu   bolo   doručené upovedomenie o začatí exekúcie sp. zn. EX 4960/06 zo 17. mája 2006 na základe údajne vykonateľného exekučného titulu na plnenie, a to rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 27 C 36/00 z 30. júna 2004. Proti exekúcii podal námietky, v ktorých argumentoval tým, že základnou a prvotnou podmienkou vykonateľnosti rozsudku je riadne doručenie, ktoré v danom prípade absentovalo, pretože rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 27   C   36/00   z 30.   júna   2004   nebol   doručený   právnemu   zástupcovi   povinného,   ktorý sťažovateľa zastupoval na základe riadne udeleného právneho splnomocnenia s osobitným ustanovením   rozsahu zastupovania, že sa vzťahuje na zastupovanie najmä v predmetnej veci. Pretože rozsudok nebol doručený, nemožno podľa sťažovateľa podať odvolanie, lebo lehota na odvolanie v dôsledku neúčinného doručenia neuplynula, a teda rozsudok nemohol nadobudnúť právoplatnosť ani vykonateľnosť.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza:«Okresný   súd   Bratislava   II   námietky   zamietol   s odôvodnením,   že   rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 27 C 36/00 zo dňa 30. 06. 2004 je právoplatný a vykonateľný, pretože bol údajne riadne doručený povinnému. Podľa názoru Okresného súdu Bratislava II nebolo potrebné doručovať právnemu zástupcovi odporcu (sťažovateľa), pretože plnomocenstvo pre právneho zástupcu udelila spoločnosť V., spol. s r. o., pričom medzičasom   došlo   k zániku   tejto   spoločnosti,   ktorá   sa   zlúčila   so spoločnosťou   E.,   a.   s. a potom:   „Nakoľko   z O.   s.   p.   nevyplýva,   že   by   v prípade   zániku   právnickej   osoby prechádzalo procesné plnomocenstvo priamo na právneho nástupcu, potom podľa názoru súdu je potrebné prijať záver, že zánikom právnickej osoby zaniká aj ňou udelené procesné plnomocenstvo.   Pokiaľ   teda   v priebehu   konania   dôjde   k zániku   pôvodného   účastníka právnickej osoby a na jeho miesto nastúpi právny nástupca, je potrebné, aby advokátovi udelil nové procesné plnomocenstvo“.»

Sťažovateľ   je   toho   názoru,   že   predmetným   uznesením   okresného   súdu   došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva   podľa   čl.   47   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Rozhodnutie okresného súdu považuje nielen za svojvoľné a arbitrárne, ale aj za extrémne formalistické. Argumentuje tým, že „súd založil svoj záver o právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku na tom, že právnemu zástupcovi zaniklo plnomocenstvo na zastupovanie sťažovateľa z dôvodu zániku spoločnosti V., s. r. o. Súd tvrdí, že z O. s. p. nevyplýva prechod plnomocenstva priamo na právneho nástupcu.

Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, a vyplýva to priamo z odôvodnenia súdu, že svoje rozhodnutie nezaložil na žiadnom ustanovení platného a účinného právneho predpisu. (...) Okresný súd Bratislava II nielenže založil svoje rozhodnutie na dôvode, ktorý z hľadiska práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces neobstojí, ale svoje rozhodnutie založil na skutočnosti,   ku   ktorej   sa   sťažovateľ   nemal   absolútne   žiadnu   možnosť   vyjadriť a argumentovať.   Poukazujeme   na   to,   že   Okresný   súd   Bratislava   II   dodnes   absolútne nereagoval na žiadosť právneho zástupcu o doručenie rozsudku. Súčasťou práva na súdnu ochranu   a práva   na   spravodlivý   proces   je   aj   to,   aby   účastník   konania   mohol   zaujať stanovisko   k právnej   otázke,   ktorá   je   rozhodujúca   pre   rozhodnutie   súdu.   Táto   možnosť sťažovateľovi poskytnutá nebola, čím došlo k porušeniu čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru“.

Sťažovateľ preto požaduje, aby ústavný súd:

a)   prijal   sťažnosť   na   ďalšie   konanie   a vydal „dočasné   opatrenie,   ktorým   odloží vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 53 Er 329/06, EX 4960/06 zo dňa 02. 11. 2006 a uložil Okresnému súdu Bratislava II a súdnemu exekútorovi Bc. B. S., B., aby sa zdržali vykonávania tohto uznesenia“,

b) vydal tento nález: „1.   Okresný   súd   Bratislava   II   porušil   právo   sťažovateľa   na   súdnu   ochranu a spravodlivý proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR v spojení s čl. 47 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru uznesením sp. zn. 53 Er 329/06, EX 4960/06 zo dňa 02. 11. 2006, ktorým námietky sťažovateľa proti exekúcii zamietol.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 53 Er 329/06, EX 4960/06 zo dňa 02. 11. 2006 sa zrušuje.

3. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trova konania.“

Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 53 Er 329/06 zistil, že 12. decembra 2006 tento súd rozhodol o povolení odkladu exekúcie, proti čomu sa oprávnený odvolal. Krajský   súd   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   26.   apríla   2007   uznesením   č.   k. 18 Co E 15/2007-57   potvrdil   napadnuté   prvostupňové   rozhodnutie   o povolení   odkladu exekúcie.

Zo spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 27 C 36/00 ústavný súd zistil, že odvolanie sťažovateľa proti rozsudku č. k. 27 C 36/00-436 z 30. júna 2004 bolo podané na základe   žiadosti   právneho   zástupcu   sťažovateľa   7.   júna   2006.   Spis   bol   4.   júla   2006 predložený   krajskému   súdu,   ktorý   13.   októbra   2006   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie a zaslal výzvu navrhovateľovi na vyjadrenie k odvolaniu sťažovateľa. Súdny poplatok sťažovateľ zaplatil 9. novembra 2006 a 23. januára 2007 bolo nariadené pojednávanie na 11. október 2007. Dňa 5. februára 2007 bol právny zástupca sťažovateľa vyzvaný, aby predložil splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava III pod sp. zn. 27 C 36/00.

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o   sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,   alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   § 25   ods.   2 zákona o ústavnom   súde   návrhy vo   veciach,   na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   o zjavne   neopodstatnený   návrh   ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označeného   základného   práva   a slobody,   a to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto   možno   považovať   ten,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (napr.   I.   ÚS   66/98,   II.   ÚS   70/00, II. ÚS 190/05).

Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu   ochranu   podľa čl. 46 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 47 ods. 2 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru   z dôvodu   začatia   exekúcie   na   základe   rozsudku,   o ktorom   tvrdí,   že vzhľadom   na   to,   že   nebol   po   zmene   právneho   zástupcu   doručený   novému   právnemu zástupcovi,   ale   len   sťažovateľovi,   nemohol   nadobudnúť   právoplatnosť,   a teda   byť exekučným titulom.

Sťažovateľ   argumentuje svojvoľnosťou   a arbitrárnosťou   napadnutého   rozhodnutia, ktoré navyše považuje za extrémne formalistické. Okresnému súdu vyčíta nesprávne právne posúdenie   právnych   dôsledkov   zániku   splnomocnenia,   argumentuje   príslušnými ustanoveniami   Obchodného   zákonníka   a Občianskeho   zákonníka   a poukazuje   na   to,   že okresný   súd   svoje   rozhodnutie   nezaložil   na   žiadnom   ustanovení   platného   a účinného právneho predpisu, naopak, opomenul aplikovať jasné a zrozumiteľné zákonné ustanovenia relevantné v danej veci.

Ústavný súd však zo spisu okresného súdu sp. zn. 53 Er 329/06 a Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 27 C 36/00 zistil, že krajský súd uznesením č. k. 18 CoE 15/2007-57 z 26. apríla 2007 potvrdil rozhodnutie o povolení odkladu exekúcie s týmto odôvodnením:„Súdnemu   exekútorovi   bolo   vydané   povolenie   na   vykonanie   exekúcie   dňa   27.   4. 2006. Proti upovedomeniu o začatí exekúcie podal povinný v zákonnej lehote námietky z dôvodu, že rozsudok, ktorý má byť exekučným titulom, nebol povinnému riadne doručený. Namietal, že rozsudok nebol doručený jeho právnemu zástupcovi, a preto nemohla plynúť lehota na podanie odvolania a rozsudok nemohol nadobudnúť právoplatnosť. Vzhľadom k tomu, že neexistuje vykonateľné rozhodnutie, má za to, že exekúcia nemôže byť proti nemu vedená.

Je nesporné, že uznesením č. k. 53 Er 329/06-40 zo dňa 2. 11. 2006 súd prvého stupňa   námietky   povinného   zamietol   z   dôvodu,   že   pôvody   povinný   ako   odporca   dňa 18. 3. 2004 splnomocnil na zastupovanie JUDr. J. H., avšak dňa 3. 8. 2004 bolo V. spol. s r. o., pôvodný povinný, vymazané z obchodného registra z dôvodu, že na základe rozhodnutia spoločníka   dňa   12.   7.   2004   došlo   k   zrušeniu   spoločnosti   bez   likvidácie   jej   zlúčením so spoločnosťou E., a. s. od 3. 8. 2004 a rozsudok bol doručený priamo tejto spoločnosti a nie jej právnemu zástupcovi, lebo táto spoločnosť v čase doručovania rozsudku nemala ustanoveného právneho zástupcu.

Až na základe plnej moci zo dňa 24. 5. 2006 mu bol doručený uvedený rozsudok dňa 25. 5. 2006 a dňa 7. 6. 2006 bolo podané odvolanie proti rozsudku JUDr. J. H.. Súd mal za to,   že   procesné   plnomocenstvo neprechádza   na   právneho   zástupcu,   zánikom právnickej osoby   zaniká   aj   ňou   udelené   plnomocenstvo,   preto   námietkam   povinného   vyhovel. Vzhľadom k tomu, že proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné, podal povinný z tých istých dôvodov návrh na odklad exekúcie podľa ust. § 56 ods. 2 EP. Uviedol, že je nepochybné, že povinný (odporca) podal proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 27 C 36/00-436 odvolanie, o ktorom nebolo zatiaľ rozhodnuté, čím je daný dôvod na odklad exekúcie podľa ust. § 56 ods. 2 EP.

Podľa ust. § 167 ods. 2 O. s. p. ak nie je ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

V   písomnom   vyhotovení   uznesenia   sa   uvedie,   ktorý   súd   ho   vydal,   označenie účastníkov   vo   veci,   výrok,   odôvodnenie,   poučenie   o   odvolaní,   miesto   a   deň   vydania uznesenia (§ 169 ods. 1 O. s. p.).

Zo   žiadneho   ustanovenia   zákona   nevyplýva,   že   súd   by   mal   vo   výroku   uznesenia citovať zákonné ustanovenie, na základe ktorého rozhodol.

Vo   výroku   je   potrebné   uviesť,   ako   bolo   vo   veci   rozhodnuté.   Až   v   odôvodnení rozhodnutia súd zhodnotí vykonané dôkazy, uvedie čoho sa navrhovateľ domáha, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a na základe akých zákonných ustanovení vo veci rozhodol.

Z   uvedeného   dôvodu   odvolací   súd   neakceptoval   námietku   oprávneného,   že neuvedením zákonného ustanovenia, na základe ktorého súd rozhodol vo výroku uznesenia, sa uznesenie stalo nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho uznesenia uviedol, že povolil odklad exekúcie podľa ust. § 56 ods. 2 EP z dôvodu, že povinný   podal   proti   exekučnému   titulu   -   Rozsudku   Okresného   súdu   Bratislava   III v Bratislave č. k. 27 C 36/00-436 odvolanie, o ktorom rozhoduje Krajský súd v Bratislave a výsledkom odvolania na tomto súde môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie.

Podľa ust. § 56 ods. 2 EP aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Vo všeobecnosti možno povedať, že pred povolením odkladu podľa tohto ustanovenia by   malo   byť   aspoň   osvedčené,   že   sa   začalo   konanie   alebo   iný   právny   postup,   ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie.

Je nesporné, že povinný podal návrh na odklad exekúcie na základe tej skutočnosti, že   z   jeho   strany   bolo   prostredníctvom   právneho   zástupcu   podané   odvolanie   proti exekučnému titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava III. Skutočnosť, či odvolanie bolo podané   včas   a   osobou   oprávnenou   na   jeho   podanie,   bude   predmetom   dokazovania   na odvolacom súde a nie je možné tieto otázky posudzovať v rámci konania o návrhu na odklad exekúcie. Samotná skutočnosť, že bolo podané odvolanie proti exekučnému titulu, o ktorom nebolo ešte právoplatne rozhodnuté, je dôvodom na odklad exekúcie podľa ust. § 56 ods. 2 EP, pretože nemožno v rámci exekučného konania prejudikovať rozhodnutie o odvolaní, ak sa ešte len očakáva.

Podľa   ust.   §   57   ods.   1   písm.   b)   súd   exekúciu   zastaví,   ak   rozhodnutie,   ktoré   je podkladom   na   vykonanie   exekúcie   bolo   po   začatí   exekúcie   zrušené,   alebo   sa   stalo neúčinným.

V prípade, že by odvolací súd rozhodoval o odvolaní povinného ako odporcu proti rozsudku   Okresného   súdu   Bratislava   III   č.   k.   27   C   36/00-436   tak,   že   by   napadnuté rozhodnutie zrušil, alebo by sa stalo neúčinným, bol by daný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie, ak by však exekúcia nebola odložená a prebiehala by do rozhodnutia vo veci samej, mohlo by v dôsledku exekúcie dôjsť k porušeniu základných práv povinného. Skutočnosť, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o námietkach posúdil podanie odvolania   povinného   ako   odvolanie   podané   oneskorene   a   námietkam   nevyhovel,   nie   je dôvodom,   aby   v   ďalšom   samostatnom   návrhu   na   odklad   exekúcie   nemohol   rozhodnúť o odklade exekúcie, keďže návrh posudzoval podľa ust. § 56 ods. 2 EP v spojení s ust. § 57 EP, v zmysle ktorých ustanovení bol daný zákonný dôvod na odklad exekúcie vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam.

Navyše aj zo samotného exekučného poriadku vyplýva, že povinný, ktorého námietky proti exekúcii boli zamietnuté, je oprávnený podať návrh na odklad exekúcie, ak sú splnené predpoklady uvedené v ust. § 56 EP bez ohľadu na to, z akého dôvodu boli tieto námietky zamietnuté.“.

Zo spisu Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 27 C 36/00 ústavný súd zistil, že o odvolaní   sťažovateľa   podanom   7.   júna   2006   sa   bude   konať   11.   októbra   2007 pojednávanie.

Odvolanie je podľa   §   53   ods.   1   zákona o ústavnom   súde   považované za   účinný právny prostriedok na ochranu základných práv a slobôd sťažovateľa a jeho využitie je pre možné následné založenie právomoci ústavného súdu konať podľa čl. 127 ods. 1 ústavy nevyhnutné.

Pojednávanie o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III je nariadené na 11. október 2007, exekúcia je do času rozhodnutia o odvolaní (ako vyplýva z uznesenia krajského súdu č. k. 18 Co E 15/2007-57) odložená, t. j. o odvolaní sťažovateľa sa koná. Znamená to, že sťažnosť sťažovateľa je podaná predčasne. Z tohto dôvodu ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa pre jej zjavnú neopodstatnenosť a o ďalších požiadavkách sťažovateľa už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. septembra 2007