znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N   Á   L   E   Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 174/05-29

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   28.   septembra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Jána Mazáka, zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej   a sudcu Alexandra Bröstla vo veci sťažnosti Ľ. H., bytom Česká republika, zastúpenej advokátom JUDr. J. Č., K., namietajúcej porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 34/97 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ľ. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 34/97 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 34/97 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Ľ.   H. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   20 000 Sk   (slovom   dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice II p o v i n n ý   vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice II j e   p o v i n n ý   uhradiť Ľ. H. trovy právneho zastúpenia 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet advokáta JUDr. J. Č., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 28. júna 2005 doručené podanie Ľ. H. (ďalej len „sťažovateľka“), bytom Česká republika, označené ako „Sťažnosť   proti   porušovaniu   základných   práv   a slobôd   a ľudských   práv   a základných slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy“. Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že sťažovateľka   namieta   zbytočné   prieťahy   v konaní Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   len „okresný súd“) vo veci vedenej pod sp. zn. 29 C 34/97 ako odporkyňa v 27. rade vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti okrem iného uviedla:„Žalobca Mesto Košice... sa svojou pôvodnou žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, doručenou na Okresný súd Košice II dňa 11. 02. 1997 domáhal proti pôvodne žalovaným odporcom v 1. rade: Slovenská republika, zast. Okresným úradom K., odbor   katastrálny...   a v 2.   rade:   I.   K.,   bytom   v K.,   určenia   vlastníckeho   práva k nehnuteľnostiam, vedených v katastri nehnuteľností, kat. úz. K. ako parcely č. 2347, č. 2348, č. 2349 ako aj stavieb na týchto nehnuteľnostiach...

Podaná žaloba a konanie ňou založené bolo a je aj toho času vedené (evidované) na Okresnom súde Košice II pod spisovou značkou 29 C 34/1997.

... Napokon žalobca podaním zo dňa 29. 09. 1998 rozšíril pôvodnú žalobu o ďalších žalovaných označených ako žalovaní v 6. až 53. rade a okresný súd uznesením sp. zn.: 29 C 34/97-77 zo dňa 08. 02. 1999 pripustil do konania na strane žalovaných účastníkov konania týchto, a to žalovaných (odporcov) v 6. až 53. rade. Po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia (od mesiaca február 1999) som sa stala účastníčkou predmetného súdneho konania aj ja, a to ako žalovaná (odporkyňa) v 27. rade.

... Okresný súd na pojednávaní 08. 03. 1999 rozhodol rozsudkom vo veci samej tak, že   žalobu   zamieta   a uznesením   z ďalšieho   pojednávania   dňa   13.   07.   1999   rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia tak, že návrh zamieta.

V dôsledku žalobcom podaných odvolaní proti obom týmto rozhodnutiam sa spis zn: 29 C 34/1997 v období od 18. 10. 1999 do 04. 05. 2001 nachádzal na Krajskom súde v Košiciach..., odkiaľ bol doručený okresnému súdu... s rozhodnutím, ktorým bol rozsudok okresného súdu ako súdu prvého stupňa zrušený uznesením sp. zn.: 13 Co 364/99 – 197 zo dňa 19. 02. 2001 a v rozsahu zrušenia vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Po doručení spisu... okresný súd riadne nekonal, bol nečinný a nekonal vo veci viac ako 11 mesiacov, keď prvý procesný úkon po vrátení spisu vo veci vykonal až dňa 08. 04. 2002.... Dňa 27. 02. 2003 okresný súd (po takmer 7 mesiacoch od zaslania rozšíreného návrhu a výzvy na vyjadrenie žalovaným, v čom vidím opätovnú nečinnosť okresného súdu), vytýčil   termín   pojednávania   vo   veci   na   deň   09.   04.   2003.   Po   otvorení   pojednávania pracovník   okresného   súdu   oznámil   účastníkom   konania,   že   dnešné   pojednávanie   sa neuskutoční z dôvodu práceneschopnosti konajúcej sudkyne a pojednávanie bolo odročené s tým, že nový termín pojednávania bude účastníkom konania oznámený písomne. Do dňa podania tejto sťažnosti na ústavný súd sa tak nestalo.

... Obdobie od 04. 05. 2001, kedy bol spis odvolacím Krajským súdom v Košiciach doručený okresnému súdu do 21. 10. 2004, t. j. takmer 42 mesiacov (ne) činnosti okresného súdu v napádanej veci je tým hlavným časovým obdobím, na ktoré chcem predovšetkým upriamiť pozornosť ústavného súdu (podľa sťažovateľky sa vo veci odvtedy konalo iba jedno pojednávanie, pozn.). Napádané konanie na okresnom súde za mojej účasti trvá už viac ako 55 mesiacov. Do podania tejto sťažnosti na ústavný súd konanie nie je skončené právoplatným rozhodnutím.“

Predseda okresného súdu v stanovisku k sťažnosti sťažovateľky podanej 24. mája 2005 (Spr   23104/04   z 25.   mája   2005)   uviedol   s odkazom   na   predchádzajúce   sťažnosti ďalších účastníkov, že sťažnosť je dôvodná.

Na   základe   uvedených   skutočností   sťažovateľka   navrhuje,   aby   ústavný   súd   po predbežnom prerokovaní prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania vydal tento nález:

„1/   Základné   právo   Ľ.   H.   na   prerokovanie   jej   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej   lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 34/1997 porušené bolo.

2/   Okresnému   súdu   Košice   II   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 29 C 34/1997 konal bez zbytočných prieťahov.

3/ Ľ. H. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 30.000,- Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Košice II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4/   Ľ.   H.   priznáva   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   5.302,-   Sk   (slovom päťtisíctristodva   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   II   povinný   vyplatiť advokátovi JUDr. J. Č., K...., do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a keďže nezistil dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, rozhodol uznesením č. k. II. ÚS 174/05-13 zo 14. júla 2005 o jej prijatí na ďalšie konanie.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   19.   augusta   2005 sťažovateľku   a predsedu   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili   k otázke   vhodnosti   ústneho pojednávania, a predsedu okresného súdu zároveň vyzval, aby sa vyjadril aj k sťažnosti.Právny zástupca sťažovateľky v odpovedi na výzvu oznámil ústavnému súdu listom z 30. augusta 2004 (doručeným ústavnému súdu 31. augusta 2005), že súhlasí s tým, aby sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho pojednávania.

Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril takto:„Keďže vyjadrenie k sťažnosti na prieťahy v danej veci som už Ústavnému súdu SR zasielal dňa 26. 10. 2004, v prílohe Vám zasielam rovnopis uvedeného stanoviska, v ktorom je obsiahnutá aj chronológia vo veci vykonaných procesných úkonov.

V danom   konaní   bolo   podaných   viacero   ústavných   sťažností,   preto   som   ďalšie vyjadrenia zasielal Vášmu súdu v dňoch 27. 1. 2005, 15. 3. 2005, 16. 3. 2005, 30. 3. 2005, 25. 5. 2005 a 12. 8. 2005.

Spolu s vyjadrením zo dňa 27. 1. 2005 bol odosielaný aj predmetný spis, ktorý bol tunajšiemu súdu vrátený dňa 22. 3. 2005. Opätovne sa tento spis nachádzal na Vašom súde v období od 26. 5. 2005 do 28. 6. 2005 a znova Vám bol odoslaný spolu s vyjadrením zo dňa 12. 8. 2005 a vrátený dňa 25. 8. 2005.“

Vo vyjadrení k sťažnosti z 27. januára 2005 (doručenom ústavnému súdu 3. februára 2005) okresný súd okrem iného uviedol:

„... predmetný spor možno hodnotiť ako skutkovo náročný už s ohľadom na jeho predmet   a nutnosť   vykonať   rozsiahle   dokazovanie   pri   potrebe   zabezpečenia   procesných podmienok pre konanie vo veci vzhľadom na vysoký počet účastníkov daného konania.

-chronológia procesných úkonov:

-žaloba spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia bola podaná dňa 11. 2. 1997.

-dňa 12. 2. 1997 bol žalobný návrh zaslaný žalovaným na vyjadrenie v lehote 3 dní.

-dňa 27. 2. 1997 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, ktorým bol návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnutý.

-dňa   7.   3.   1997   bolo   vyššie   uvedené   uznesenie   odoslané   účastníkom   konania; právoplatnosť nadobudlo 1. 4. 1997.

-dňa   8.   4.   1997   bol   určený   termín   pojednávania   na   9.   6.   1997;   na   uvedenom pojednávaní   bolo   navrhnuté   pristúpenie   ďalších   účastníkov   do   konania   na   strane žalovaných a pojednávanie bolo odročené na neurčito.

-dňa   16.   6.   1997   bol   žalobca   urgovaný   na   predloženie   dvoch   rovnopisov   žaloby a presné označenie žalovaného v 4. rade.

-dňa 13.   3.   1998   bol žalobca opäť   vyzývaný na   oznámenie adries   žalovaných   v 3. a 4. rade.

-dňa 10. 7. 1998 bolo vydané uznesenie o pripustení do konania žalovaných v 3. až

5. rade.

-5. 8. 1998 bol určený termín pojednávania na 5. 11. 1998. Na uvedenom pojednávaní súd   pripustil   vstup   do   konania   žalovaným   v 6.   až   62.   rade.   Pojednávanie   bolo odročené na 18. 3. 1999.

-dňa 8. 2. 1999 bolo pojednávanie, určené na 18. 3. 1999, preročené na 8. 3. 1999 a tiež   bolo   vypracované   uznesenie   o pripustení   účastníkov   do   konania   na   strane žalovaných v 6. až 53. rade.

-na pojednávaní, konanom dňa 8. 3. 1999, bol vyhlásený rozsudok.

-proti rozsudku podal odvolanie žalobca dňa 28. 4. 1999 a toto bolo dňa 12. 5. 1999 doručované na vyjadrenie žalovaným.

-dňa 14. 6. 1999 podal žalobca návrh proti dvom žalovaným na vydanie predbežného opatrenia, o ktorom sudkyňa rozhodla dňa 13. 7. 1999. Aj proti tomuto uzneseniu podal žalobca dňa 3. 8. 1999 odvolanie.

-v dôsledku podaných odvolaní bol spis dňa 18. 10. 1999 predložený na rozhodnutie Krajskému   súdu   v Košiciach,   odkiaľ   bol   vrátený   tunajšiemu   súdu   dňa   4.   5.   2001 s rozhodnutím,   ktorým   bol   rozsudok   zrušený   a v rozsahu   zrušenia   vec   vrátená   na ďalšie konanie.

-dňa 4. 3. 2002 bol daný pokyn pre doručenie rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach účastníkom   konania   a zároveň   bola   vypracovaná   výzva   pre   žalobcu   v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach.

-dňa 10. 5. 2002 bolo doručené podanie žalobcu, ktoré bolo 30. 7. 2002 doručované žalovaným.

-dňa   10.   3.   2003   bol   určený   termín   pojednávania   na   deň   9.   4.   2003;   uvedené pojednávanie   bolo   z dôvodu   práceneschopnosti   konajúcej   sudkyne   odročené   na neurčito.

-dňa 3. 11. 2003 JUDr. V. K., ktorá vo veci konala, nastúpila na materskú dovolenku, preto   boli   všetky   nevybavené   veci   z jej   súdneho   oddelenia   prevedené   do   súdneho oddelenia sudkyne JUDr. J. M., ktorá dňa 21. 10. 2004 dala pokyn pre zisťovanie adries trvalých pobytov tých účastníkov, u ktorých predchádzajúce doručovania boli bez pozitívneho výsledku.

-   keďže   podľa   správy   poštového   doručovateľa   zo   zásielok,   nachádzajúcich   sa   v spise, niektorí žalovaní zomreli, po overení tohto údaja Registrom obyvateľov v Banskej Bystrici je   pravdepodobné,   že   bude   existovať   dôvod   na   prerušenie   konania   podľa   §   107 Občianskeho súdneho poriadku.

- zo spisu neboli zistené prieťahy spôsobené sťažovateľkou.

- vzhľadom na vyššie uvedenú chronológiu vo veci vykonaných úkonov je nutné pripustiť, že v danom konaní k určitým prieťahom došlo.

- posúdenie zbytočnosti vzniknutých prieťahov ponechávam na zváženie ústavnému súdu; z môjho pohľadu by bolo možné prieťahy považovať za zbytočné len v tom prípade, ak by na tunajšom   súde   boli   vytvorené   také   podmienky,   ktoré   by   sudcom   umožňovali   aspoň   pri vynaložení maximálneho úsilia, ktoré od nich možno požadovať, konať a rozhodovať vo všetkých pridelených veciach plynulo.“

Z obsahu spisu zistil ústavný súd v zásade obdobné skutočnosti. Zistil, že po tom, ako okresný súd vydal v októbri 2004 pokyn na zaslanie prípisu týkajúceho sa zistenia pobytu niektorých odporcov v predmetnom konaní, doručil okresnému súdu 7. januára 2005 sťažnosť   na prieťahy   v konaní právny   zástupca   odporcu   v 24.   rade.   Okresný   súd vydal 26. januára   2005   pokyn   na   doručenie   prípisu   kvôli   zisteniu   okruhu   dedičov   niektorých odporcov   v posudzovanom   konaní   (po   odporkyni   v 45.   rade,   odporcovi   v 35.   rade, odporcovi v 15. rade a odporcovi v 20. rade).

Sťažnosť   na   postup   okresného   súdu   v súvislosti   s prieťahmi   v konaní   podali 27. januára 2005 M. N., odporkyňa v 21. rade; 21. marca 2005 A. M., odporkyňa v 14. rade, J. M., odporkyňa v 12. rade; 20. mája 2005 A. R., odporkyňa v 18. rade; 24. mája 2005 Ľ. J., odporkyňa v 17. rade, sťažovateľka, odporkyňa v 27. rade, J. T., odporca v 16. rade, M. S., odporkyňa v 19. rade; 6. júna 2005 M. G., odporkyňa v 22. rade; 12. augusta 2005 M. F., odporkyňa v 10. rade, A. L., odporkyňa v 7. rade, A. N., odporkyňa v 11. rade; 17. augusta 2005 F. L., odporca v 7. rade, O. L., odporca v 13. rade.

Z hľadiska ďalších procesných úkonov okresného súdu ústavný súd zistil zo spisu, že okresný súd zaslal 7. apríla 2005 prípis Okresnému súdu Košice I za účelom zistenia okruhu dedičov a čísla dedičského konania po nebohom Š. S..

II.

Sťažovateľka   sa   svojou   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   svojho   práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...“,   a porušenia   práva   upraveného   v čl.   6   ods.   1 dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“, v konaní Okresného súdu Košice II vedenom pod sp. zn. 29 C 34/97.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98). Podľa názoru ústavného súdu k stavu právnej istoty účastníka konania dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu vo veci alebo iný zákonom predvídaným spôsobom, ktorý   znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu vo veci sp. zn. 29 C 34/97 podľa uvedených kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd sa čiastočne stotožňuje s názorom   okresného   súdu,   že   predmetný   spor   možno   hodnotiť   ako   skutkovo   náročný s poukazom   na „nutnosť   vykonať   rozsiahle   dokazovanie   pri   potrebe   zabezpečenia procesných podmienok pre konanie vo veci vzhľadom na vysoký počet účastníkov daného konania“. Aj keď z právneho hľadiska spor „o určenie vlastníctva“ tvorí súčasť štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov, z faktického hľadiska je potrebné akceptovať, že na náročnosť konania vplýval od februára 1999 veľký počet žalovaných (pôvodne 53), ako aj   ich   zmeny,   ku   ktorým   došlo   v dôsledku   úmrtia   niektorých   žalovaných   v priebehu konania.   Táto   skutočnosť   vyžadovala   od   okresného   súdu,   aby   počas   konania   neustále upresňoval ich okruh a zisťoval stav dedičských konaní, čo objektívne mohlo ovplyvňovať dĺžku   konania.   Žiadna   skutková   náročnosť   však   podľa   názoru   ústavného   súdu   nemôže ospravedlniť doterajšiu celkovú dĺžku tohto konania.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania, zo spisu vyplýva, že sa stala žalovanou v 27. rade vo februári 1999. Ústavný súd konštatuje, že správanie sťažovateľky neprispelo k zbytočným prieťahom v označenom konaní.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v súdnom konaní sp. zn. 29 C 34/97, bol postup okresného súdu.

Pôvodná   žaloba   o určenie   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnostiam   bola   podaná   na okresnom súde 11. februára 1997. Aj keď okresný súd v počiatočnom období vo veci konal, pričom dvakrát rozhodol o návrhu žalobcu na vydanie predbežného opatrenia a raz rozhodol vo veci samej, nemožno prehliadnuť skutočnosť, že pri odstraňovaní nedostatkov žalobného návrhu nepostupoval sústredene podľa § 43 ods. 1 a § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. V dôsledku toho bolo jeho rozhodnutie uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 13 Co 364/99 z 19. februára 2001 zrušené.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   došlo   k zbytočným   prieťahom   okresného   súdu   od 4. mája   2001,   keď   okresný   súd   mal   doručovať   uznesenie   krajského   súdu   dotknutým účastníkom konania, pričom tak urobil až 4. marca 2002, keď súčasne vyzval žalobcu na vykonanie   úkonov   v zmysle   zrušujúceho   uznesenia   krajského   súdu   (nečinnosť   v trvaní 10 mesiacov). Okresný súd bol ďalej nečinný od 9. apríla 2003, keď odročil pojednávanie na   neurčito,   do   21.   októbra   2004,   keď   zisťoval   pobyt   žalovaných   (nečinnosť   viac   ako 18 mesiacov). Ústavný súd konštatoval, že nezistil existenciu zákonných prekážok, ktoré by bránili tomu, aby procesné úkony okresného súdu nemohli byť vykonané skôr, a to aj so zreteľom na doterajší priebeh konania. Od februára 2005 do septembra 2005 okresný súd v zásade žiadne procesné úkony vo veci neurobil, je však potrebné uviesť, že okresný súd v súvislosti so sťažnosťami žalovaných doručených ústavnému súdu vo veci namietaných zbytočných prieťahov v konaní sa opakovane vyjadroval k týmto sťažnostiam a predkladal spis   ústavnému   súdu.   Táto   skutočnosť   však   nemôže   byť   ospravedlnením   nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu v namietanom konaní pred februárom 2005.

Argument okresného súdu, že „nemá vytvorené také podmienky, ktoré by sudcom umožňovali   aspoň   pri   vynaložení   maximálneho   úsilia,   ktoré   od   nich   možno   požadovať, konať a rozhodovať vo všetkých veciach plynulo“, ústavný súd neakceptoval.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Pretrvávajúci vysoký nápad vecí a v tejto súvislosti nedostatok sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali alebo znižovali zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 34/97 došlo k zbytočným prieťahom v konaní, čím bolo porušené aj základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

1. V nadväznosti na rozhodnutie o porušení základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 29 C 34/97 konal bez zbytočných prieťahov.

2. Pretože ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 34/97 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   zaoberal   sa   aj   jej   žiadosťou   o priznanie finančného zadosťučinenia podľa čl. 127 ods. 3 ústavy.

Hoci   ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto jeho právomoci.   V dôsledku   toho považoval za potrebné rozhodnúť aj o priznaní finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľka požadovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 30 000 Sk, pričom svoju žiadosť odôvodnila postupom okresného súdu a stavom právnej neistoty, v ktorom sa nachádza už viac ako päť rokov. Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajší priebeh konania okresného súdu, ktorý vykazoval znaky   zbytočných   prieťahov   v konaní,   a zohľadňujúc   tiež   konkrétne   okolnosti   prípadu rozhodol, že sumu 20 000 Sk možno považovať za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

3.   Ústavný   súd   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania,   ktoré   sťažovateľke   vznikli v súvislosti s jej zastupovaním v konaní pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. Č., ktoré vyčíslil sumou 5 302 Sk (päťtisíctristodva slovenských korún) podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb,   pričom   vychádzal   z   priemernej   mesačnej   mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok 2004, ktorá bola 15 008 Sk. Náhrada bola priznaná za dva úkony po 2 501 Sk a dvakrát režijný paušál 150 Sk.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2005