znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N   Á   L   E   Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 174/04-51

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   27.   októbra   2004 v senáte   zloženom   z predsedu   Alexandra   Bröstla,   zo   sudkyne   Ľudmily   Gajdošíkovej a zo sudcu Jána Mazáka o sťažnosti J. K. a M. K., obaja bytom V., zastúpených advokátkou Mgr. M. K., B., vo veci porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   spravodlivý   proces   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu Galanta   č. k. 5 C 304/87-593   zo   14.   januára   2003,   ako   aj   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 304/87 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   J.   K.   a M.   K.   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Galanta č. k. 5 C 304/87-593 zo 14. januára 2003 p o r u š e n é   b o l o.

2. Základné právo J. K. a M. K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   ich   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Galanta   v konaní   sp.   zn.   5   C   304/87 p o r u š e n é b o l o.

3.   Uznesenie Okresného   súdu   Galanta o zastavení   konania č.   k.   5 C 304/87-593 zo 14. januára 2003 z r u š u j e   a vec vracia Okresnému súdu Galanta na ďalšie konanie.

4. Okresnému súdu Galanta p r i k a z u j e,   aby po zrušení uznesenia o zastavení konania č. k. 5 C 304/87-593 zo 14. januára 2003 v konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 5 C 304/87 konal bez zbytočných prieťahov.

5.   J.   K. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   40 000 Sk   (slovom   štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Galanta povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6.   M.   K. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   40 000 Sk   (slovom   štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Galanta povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

7.   Okresný   súd Galanta j e   p o v i n n ý   uhradiť J. K.   a M. K.   trovy   právneho zastúpenia 16 620 Sk (slovom šestnásťtisíc šesťstodvadsať slovenských korún) na účet ich advokátky Mgr. M. K., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 1. apríla 2003 doručené podanie J. K. a M. K., obaja bytom V. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou Mgr. M. K., B., označené ako „Ústavná sťažnosť v zmysle Čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky“.

Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovatelia   ňou   namietajú   porušenie   ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ako „ústava“) a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   uznesením   Okresného   súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) č. k. 5 C 304/87-593 zo 14. januára 2003, ktorým okresný súd po viac ako 15 rokoch zastavil konanie v označenej veci.

Sťažovatelia ďalej namietajú aj porušenie ich základného práva na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich veci v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 304/87.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti uviedli: «Dňa 23. decembra 1987 podali sťažovatelia na príslušný Okresný súd v Galante žalobu   na   náhradu   škody   proti   žalovaného   Vodohospodárska   výstavba,   š.   p.   V konaní č. 5 C 304/87 zastupoval žalobcov v zmysle ustanovení § 24 OSP Ing. J. F. ako občiansky zástupca. Odo dňa 15. apríla 2000 zastupoval žalobcov – sťažovateľov v konaní právny zástupca JUDr. J. H.

Od roku 1987 kedy bola podaná žaloba na Okresný súd v Galante vydal súd prvý rozsudok vo veci až dňa 30. júna 1998, t. j. po 10 a pol roku súdneho konania. Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia v zákonom ustanovenej lehote prostredníctvom svojho zástupcu Ing.   F.   odvolanie.   Krajský   súd   v Bratislave   svojím   uznesením   zo   dňa   15.   apríla   1999 napadnutý   rozsudok   zrušil   a vec   vrátil   Okresnému   súdu   v Galante   na   ďalšie   konanie. V odôvodnení   zrušujúceho   rozhodnutia   odvolací   súd   konštatoval   viaceré   pochybenia okresného súdu nielen v samotnom konaní, ale aj pri vypracovaní meritórneho rozhodnutia. Krajský   súd   konštatoval,   že   rozhodnutie   prvostupňového   súdu   je   tiež   nepreskúmateľné, pretože sa v ňom nevysporiadal s námietkami účastníkov v konaní.

Vo   veci   bolo   od   zrušenia   rozhodnutia   Krajským   súdom   nariadené   iba   jedno pojednávanie   a to   na   4.   augusta   2000.   Na   tomto   pojednávaní   už   žalobcovia   zastúpení právnym zástupcom požiadali o odročenie a ich žiadosti súd vyhovel. Dňa 6. júla 2000 vydal Okresný súd v Galante uznesenie, ktorým nepriznal žalobcom oslobodenie od súdnych poplatkov. Na základe odvolanie sťažovateľov odvolací súd zrušil rozhodnutie Okresného súdu Galanta, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia zo dňa 17. augusta 2001 upozornil na viaceré procesné pochybenia pri vypracovaní a doručovaní napadnutého uznesenia. Okresnému súdu trvalo viac ako rok po vrátení veci z krajského súdu, aby prejednal vec   oslobodenia   žalobcov   –   sťažovateľov   od   súdnych   poplatkov.   Rozhodnutím   zo   dňa 20. novembra   2002   okresný   súd   priznal   žalobcom   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov. Sťažnosťou zo dňa 24. januára 2002 žalobcovia upozorňujú na prieťahy v konaní a žiadajú o nápravu.   Odpoveďou   súdu   zo   dňa   20.   marca   2002   je   vyjadrenie,   že   sťažnosť   nie   je dôvodná. Okresný súd Galanta výzvou zo dňa 1. februára 2002 žiadal žalobcov o úpravu petitu v zmysle rozhodnutia krajského súdu. Úprava petitu s konkretizáciou technologického postupu na základe výzvy súdu zo dňa 1. februára 2002 bola zaslaná okresnému súdu podaním sťažovateľov zo dňa 28. marca 2002. Od podania úpravy petitu po prvý úkon zo strany súdu voči sťažovateľom uplynulo viac ako 9 mesiacov. Týmto prvým úkonom zo strany súdu bolo vydanie uznesenia o zastavení konania zo dňa 14. januára 2003 – viac ako 15 rokov od začatia konania, voči ktorému nie je prípustné odvolanie...

Ústava SR v čl. 46 ods. 1 zaručuje každému právo domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Okresný súd v Galante svojím rozhodnutím vo veci sp. zn. 5 C 304/87-593 o zastavení konania zamedzil sťažovateľom domôcť sa svojho práva na súde   v rozpore   so   zákonom   –   Občianskym   súdnym   poriadkom.   Okresný   súd   v Galante zastavil konanie uznesením v zmysle § 43 ods. 2 OSP:

„(2)   Ak   sa   napriek   výzve   predsedu   senátu   podanie   neopraví   alebo   nedoplní a v konaní   nemožno   pre   tento   nedostatok   pokračovať,   súd   konanie   zastaví.   O týchto následkoch musí byť účastník poučený“.

Okresný súd v Galante vo výzve zo dňa 1. februára 2002 uložil sťažovateľom doplniť návrh o presnú formuláciu petitu navrhovaného rozsudku ohľadne všetkých uplatnených nárokov, ako aj o špecifikáciu týchto nárokov s tým, že pokiaľ žalobcovia si uplatnili nárok na   náhradu   škody,   je   potrebná   konkretizácia   technologického   postupu   s vyčíslením nákladov postupu, ktorý žiadajú použiť na uvedenie do pôvodného stavu. Podaním zo dňa 28. marca 2002 sťažovatelia doplnili návrh o upresnenie petitu a predložili súdu správu Ing.   J.   B.,   v ktorej   boli   vyčíslené   predpokladané   náklady   náhrady   škody   uvedením   do pôvodného stavu s navrhovaným postupom na uvedenie do pôvodného stavu. Uvedeným podaním   sťažovatelia   vyhoveli   výzve   súdu   na   upresnenie   petitu   a konkretizáciu a špecifikáciu uplatnených peňažných nárokov. Keďže Okresný súd Galanta sa neuspokojil s upresnením petitu a konkretizáciou nárokov v podaní sťažovateľov, konanie zastavil podľa § 43 ods. 2 OSP. Týmto rozhodnutím okresný súd porušil právo sťažovateľov na súdnu ochranu, pretože napriek splneniu jeho výzvy na upresnenie petitu v konaní nepokračoval. Vo veci sp. zn. IV. ÚS 1/02 sa ústavný súd vyjadril nasledovne:

„Výklad   a používanie   §   43   ods.   1   a 2   OSP   musí   v celom   rozsahu   rešpektovať základné   právo   účastníkov   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej republiky. Výkladom a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu.“

Ústava Slovenskej republiky v čl. 48 ods. 2 zaručuje každému právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov. Na vydanie meritórneho rozhodnutia v primeranej lehote vedie súdy aj ustanovenie § 100 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré ukladá súdom postupovať   vo   veci   tak,   „aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie   prejednaná   a rozhodnutá.“ Sťažovatelia   podali   na   Okresný   súd   v Galante   žalobu   na   náhradu   škody   v roku   1987, pričom príslušný súd rozhodol meritórne až 30. júna 1998. Na základe odvolania žalobcov bolo rozhodnutie okresného súdu zrušené rozhodnutím Krajského súdu a vec sa vrátila na ďalšie konanie okresnému súdu. Následne po vrátení veci Okresný súd v Galante nariadil prvé pojednávanie až 4. augusta 2000. Po procesných vadách okresného súdu pri vydaní uznesenia   o zamietnutí   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov,   zrušení   tohto   rozhodnutia krajským   súdom,   vybavení   sťažnosti   na   prieťahy   v konaní,   okresný   súd   vydal   výzvu   na úpravu petitu žalobcov dňa 1. februára 2002. Po doplnení návrhu úpravou petitu žalobcami zo dňa 28. marca 2002 okresný súd urobil ďalší úkon až po viac ako 7 mesiacoch, a síce vydal   uznesenie   o priznaní   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov   datované   zo   dňa 20. novembra   2002.   Nakoniec   okresný   súd   uznesením   z januára   2003   zastavil   konanie. Okresný súd v Galante svojou nečinnosťou v konaní číslo 5 C 304/87 porušil ústavné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov...

Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. ústavná sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd   účinne   poskytuje   a na   ktorých   použitie   je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Sťažovatelia   namietajú   porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu   ochranu v dôsledku vydania uznesenia Okresného súdu v Galante o zastavení konania č. 5 C 304/87 v rozpore so zákonnými požiadavkami Občianskeho súdneho poriadku na náležitosti žaloby. Okresný súd v Galante zastavil konanie podľa § 43 ods. 2 OSP, ktorý znie nasledovne: „(2)   Ak   sa   napriek   výzve   predsedu   senátu   podanie   neopraví   alebo   nedoplní a v konaní   nemožno   pre   tento   nedostatok   pokračovať,   súd   konanie   zastaví.   O týchto následkoch musí byť účastník poučený.“

Okresný súd zastavil konanie napriek tomu, že sťažovatelia doplnili podanie 2. apríla 2002. V zmysle platnej právnej úpravy voči takémuto rozhodnutiu súdu nie je možné podať riadny   ani   mimoriadny   opravný   prostriedok.   Riadne   a mimoriadne   opravné   prostriedky voči   rozhodnutiam   súdov   v občianskom   konaní   upravuje   Občiansky   súdny   poriadok. Občiansky súdny poriadok výslovne nepripúšťa odvolanie ako riadny opravný prostriedok voči uzneseniu súdu o zastavení konania. § 202 ods. 3 písm. l) OSP znie:

„Odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým...

l) sa rozhoduje podľa § 43 ods. 2,...“ Voči rozhodnutiu o zastavení konania nemožno podať ani dovolanie, keďže tento mimoriadny   opravný   prostriedok   je   prípustný   len   voči   rozhodnutiam   odvolacieho   súdu podľa § 236 ods. 1 OSP:

„(1) Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.“

Mimoriadne   dovolanie   ako   ďalší   mimoriadny   opravný   prostriedok,   ktorého efektívnosť   pre   ochranu   práv   dotknutých   osôb   je   pochybná,   Občiansky   súdny   poriadok výslovne nepripúšťa pre rozhodnutia súdov o zastavení konania. § 243 ods. 2 písm. b) OSP znie: „(2)   Mimoriadne   dovolanie   nie   je   prípustné   proti   rozhodnutiu   súdu,   ktorým   sa rozhodlo... b) o podmienkach konania, o zastavení alebo o prerušení konania, alebo ktorými sa upravuje vedenie konania...“

Keďže platný právny poriadok neumožňoval a neumožňuje sťažovateľom využiť na inom súde prostriedok riadnej ani mimoriadnej nápravy porušenia ich ústavného práva na súdnu ochranu v dôsledku nezákonného rozhodnutia súdu o zastavení konania, je splnená podmienka vyčerpania opravných prostriedkov na konanie pred ústavným súdom... Ústavná sťažnosť musí byť podaná v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu...

Rozhodnutie Okresného súdu v Galante sp. zn. 5 C 304/87-592 (správne -593, pozn.) bolo doručené právnemu zástupcovi sťažovateľov v predmetnom konaní... dňa 28. januára 2003. Napádané uznesenie o zastavení konania sa stalo právoplatným dňom jeho doručenia právnemu   zástupcovi,   keďže   Občiansky   súdny   poriadok   nepripúšťa   voči   nemu   riadny opravný   prostriedok   –   odvolanie.   Podľa   §   167   ods.   2   OSP   sa   na   uznesenia   použijú „primerane ustanovenia o rozsudku.“ § 159 OSP znie:

„(1) Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.“ Odo   dňa   doručenia   právoplatného   uznesenia   o zastavení   konania   právnemu zástupcovi sťažovateľov v občianskom konaní začala plynúť dvojmesačná lehota na podanie ústavnej sťažnosti v zmysle § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. Podľa § 57 ods. 2 OSP v zmysle ustanovenia § 31a zákona č. 38/1993 Z. z. uplynie lehota na podanie ústavnej sťažnosti dňa 28. marca 2003.

Okresný   súd   v Galante   porušil   okrem   práva   na   súdnu   ochranu   tiež   právo sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov...

Z ustanovenia § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. vyplýva, že aj keď sa porušenie práva   udialo   v minulosti   a súd   už   medzitým   rozhodol   meritórne   o veci,   ústavný   súd   je oprávnený konať o porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak bola ústavná   sťažnosť   podaná   do   dvoch   mesiacov   od   skončenia   porušovania   tohto   práva. V opačnom   prípade   by   sťažovatelia   stratili   možnosť   namietať   porušovanie   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ku ktorým dochádzalo počas veľmi dlhej doby v minulosti a tým by boli vážne ukrátení na svojom základnom práve na prerokovanie veci v primeranej dobe bez možnosti nápravy na Slovensku. Sťažovatelia by tak boli nútení sa obrátiť po ukončení súdnych konaní, v ktorých dochádzalo k neprimeraným prieťahom na Slovensku, priamo na Európsky súd pre ľudské práva pre porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   na   ochranu   ľudských   práv   a základných   slobôd,   pretože   Ústavný   súd   by   im neposkytoval ochranu...

Sťažovatelia uplatnili nárok na náhradu škody podaním žaloby na Okresnom súde v Galante   v roku   1987.   Po   neúmerných   prieťahoch   v konaní   zo   strany   súdu,   medzi jednotlivými úkonmi súdu boli priemerne polročné až jednoročné intervaly, Okresný súd v Galante   rozhodol   meritórne   dňa   30.   júna   1998.   Na   základe   odvolania   sťažovateľov, odvolací súd – Krajský súd v Trnave rozhodnutie okresného súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení svojho zrušujúceho rozhodnutia vyjadril právny názor, že sťažovatelia (žalobcovia) majú špecifikovať a konkretizovať žalobný petit, ktorý znel náhradu škody   uvedením veci   do pôvodného stavu.   Okresný   súd viazaný   právnym názorom   odvolacieho   súdu   vyzval   sťažovateľov   doplniť   podanie   o konkretizáciu a špecifikáciu žalobného petitu s poučením, že ak podanie nebude doplnené v lehote, súd konanie zastaví podľa § 43 ods. 2. Sťažovatelia cestou svojho právneho zástupcu doplnili podanie o konkretizáciu a špecifikáciu žalobného petitu, pričom doplnené podanie podložili technickou   správou   Ing.   Jozefa   Barana,   ktorý   ilustroval   spôsob   uvedenia   stavby   do pôvodného stavu s vyčíslením predpokladaných   výdavkov.   Po   tomto   úkone sťažovateľov (žalobcov)   okresný   súd   zastavil   konanie   podľa   §   43   ods.   2   OSP   uznesením   z dôvodu nedoplnenia žaloby na základe výzvy. Proti uzneseniu súdu o zastavení konania nebolo prípustné   odvolanie   ani   dovolanie.   Okresný   súd   oprel   zastavenie   konania   o dôvod nevykonateľnosti petitu v zmysle podaného doplnenia sťažovateľmi – žalobcami, pričom sa vyjadril, že bolo potrebné vypracovať „projektovú dokumentáciu pre navrhované riešenie“. Okresný   súd   sa   neuspokojil   ani   s konkretizáciou   a špecifikáciou   peňažných   nárokov uvedených   v doplnení   sťažovateľov   –   žalobcov.   Ustanovenie   §   79   ods.   1   vyžaduje   od žalobcu, aby bolo zo žaloby zjavné, čoho sa domáha. Z doplneného petitu bolo zjavné, čoho sa domáhajú žalobcovia a akým spôsobom sa má vykonať uvedenie do pôvodného stavu. Vyžadovanie kompletnej projektovej dokumentácie a presné vyčíslenie uvedenia objektu do pôvodného stavu okresným súdom nemá oporu v zákone a je v rozpore s právom na súdnu ochranu sťažovateľov. V tejto súvislosti Ústavný súd SR uviedol v odôvodnení nálezu sp. zn. IV. ÚS 1/02-23 nasledovné:

„V tejto spojitosti treba uviesť, že výklad a používanie § 43 ods. 1 a 2 OSP musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Interpretáciou a používaním tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného   podkladu...   Prílišný   formalizmus   pri   posudzovaní   úkonov   účastníkov občianskeho   súdneho   konania   a nadmerný   tlak   na   dopĺňanie   takých   náležitostí   do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo   nemajú   základný   význam   pre   ochranu   zákonnosti,   nie   sú   v súlade   s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.“

Rozhodnutie   Okresného   súdu   v Galante   o zastavení   konania   č.   5   C   304/87   bolo nezákonné   a zamedzilo   sťažovateľom   domôcť   sa   ochrany   svojich   práv   na   nezávislom a nestrannom   súde   v zmysle   čl.   46   ods.   1   ústavy.   Ak   okresný   súd   mal   za   to,   že   petit sťažovateľov   –   žalobcov   je   nevykonateľný,   v súlade   s ustanoveniami   OSP   mal   vydať meritórne   rozhodnutie   a nie   zastaviť   konanie   pre   nedostatky   žaloby.   Zastaviť   konanie v zmysle ustanovení OSP čo sa týka nedostatkov žaloby ohľadom petitu mohol okresný súd len vtedy, ak by zo žaloby nebolo vôbec zrejmé, aké rozhodnutie vo veci samej navrhujú sťažovatelia – žalobcovia. Návrh žalobcov na rozhodnutie vo veci samej však zrejmý bol. Navrhovaný   petit   žalobcov   na   rozhodnutie   vo   veci   samej   zo   dňa   28.   marca   2002   znel nasledovne:

„Žalovaný – Vodohospodárska výstavba, š. p. Karloveská 2, Bratislava, je povinný nahradiť   škodu   žalobcom   M.   a J.   K.,   uvedením   pivničných   priestorov   rodinného   domu žalobcov, V., do pôvodného stavu spôsobom špecifikovaným v priloženej technickej správe z marca 2002 vypracovanej autorizovaným stavebným inžinierom Ing. J. B.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcom trovy konania a trovy právneho zastúpenia vyčíslené na poslednom pojednávaní do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.“»

Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po predbežnom prerokovaní ich sťažnosť prijal na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania takto rozhodol nálezom:

„1. Uznesením Okresného súdu v Galante č. k. 5 C 304/87-593 zo 14. januára 2003 bolo porušené právo sťažovateľa v I. a II. rade na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Okresného súdu v Galante č. k. 5 C 304/87-593 zo 14. januára 2003 zrušuje a vracia vec Okresnému súdu v Galante na ďalšie konanie.

3. Základné právo sťažovateľa v I. a II. rade na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde v Galante pod sp. zn. 5 C 304/87 bolo porušené.

4. Okresnému súdu v Galante prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C 304/87 konal bez zbytočných prieťahov.

5. Sťažovateľovi v I. a II. rade priznáva spoločne a nerozdielne primerané finančné zadosťučinenie vo výške 80.000.- Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún). Okresný súd   Galanta   Bratislava   I   nečinnosťou   vo   veci   návrhu   sťažovateľa   na   nariadenie predbežného opatrenia vo veci sp. zn. 22 C 30/00 zo dňa 21. septembra 2000, porušil právo sťažovateľa   na prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   vyplývajúce z čl.   48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

6.   Okresný súd v Galante je povinný prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej   republiky   do   dvoch   mesiacov   od   doručenia   tohto   nálezu   Ústavného   súdu Slovenskej republiky zaplatiť sťažovateľovi v I. a II. rade spoločne a nerozdielne na účet ich právneho zástupcu finančné zadosťučinenie vo výške 80.000 Sk.“

Sťažovatelia doplnili sťažnosť podaniami doručenými ústavnému súdu 28. novembra 2003   a 22.   marca   2004,   pričom   požiadali   o opravu   chýb   v písaní,   ktoré   sa   týkali navrhovaného petitu nálezu v bode č. 5. Podľa doplnenia má uvedený bod znieť:

„Sťažovateľovi v I. a II. rade priznáva spoločne a nerozdielne primerané finančné zadosťučinenie vo výške 80.000,- Sk (slovom osemdesiattisíc slovenských korún).“

Okrem   toho   sťažovatelia   označili   sťažnosť   za   naliehavú   v zmysle   §   26   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“) a doplnili   ju   o zdravotnú   dokumentáciu sťažovateľov.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľov na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a uznesením č. k. II. ÚS 174/04-26 z 15. júla 2004 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 3. augusta 2004 právnu zástupkyňu sťažovateľov a predsedu okresného súdu, aby sa vyjadrili k otázke vhodnosti ústneho   pojednávania,   a predsedu   okresného   súdu   súčasne   vyzval,   aby   sa   vyjadril   aj k sťažnosti.

Právna   zástupkyňa   sťažovateľov   v odpovedi   na   výzvu   oznámila   ústavného   súdu listom   z 9.   augusta   2004   (doručeným   ústavnému súdu   11.   augusta   2004),   že netrvá   na ústnom pojednávaní ústavného súdu.

Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení k sťažnosti sťažovateľov z 10. augusta 2004 (sp. zn. Spr 1522/04, doručeným ústavnému súdu 16. augusta 2004) okrem iného uviedol:

„Čo   sa   týka   sťažnosti   sťažovateľov,   v ktorej namietajú   porušenie   ich základného práva na súdnu ochranu, ktoré malo byť porušené uznesením Okresného súdu v Galante č. k. 5 C 304/87-593 zo dňa 14. januára 2003 som toho názoru, že ako orgán správy súdov neprislúcha mi hodnotiť správnosť prípadne nesprávnosť súdneho rozhodnutia vydaného v rámci súdneho konania sudcom.

Čo   sa   týka   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov sťažovateľov chcel by som uviesť k tomu toľko, že predmetná vec je pomerne pre zistenie skutkového stavu veci a pre právne posúdenie pomerne náročná. Dĺžku konania ovplyvnilo i to, že vo veci konali traja sudcovia JUDr. O., ktorý medzičasom zomrel, J. B., ktorý   k 1.   1.   1997   bol   preložený   z Okresného   súdu   v Galante   na   Okresný   súd   do   Šale a JUDr. M. K., ktorá predmetné rozhodnutie vydala (medzičasom bola preložená od 1. 6. 2004 na Krajský súd v Trnave). Pre lepšiu orientáciu pripájam prehľad jednotlivých úkonov vykonávaných v predmetnej veci sudcami od podania návrhu až po ukončenie predmetnej veci... Ústavnému súdu SR oznamujem, že netrvám na ústnom pojednávaní v predmetnej veci pred Ústavným súdom SR... Úkony v spise 5 C 304/87: 11. 1. 1988 – ref. výzva na zapl. SP 25. 1. 1988 – ref. zisti, či bol zapl. SP 1. 2. 1988 – ÚZ – ohľadne zapl. SP 18. 2. 1988 – ref. – doručenie návrhu odporcovi na vyjadrenie 23. 3. 1988 – ref. – urgencia na vyjadrenie sa k návrhu pod následkom pokuty (odporcovi) 23. 3. 1988 – doručené vyjadrenie odporcu k návrhu 7. 4. 1988 – ref. – dotaz na ONV Galanta

14. 4. 1988 – ref. – dotaz na MNV Váhovce 20. 5. 1988 – urgencia dotazov 25. 5. 1988 – doručená odpoveď od MNV Váhovce 9. 6. 1988 – vytýčenie termínu pojednávania na 28. 6. 1988 15. 6. 1988 – doručená odpoveď od ONV Galanta 28.   6.   1988   –   pojednávanie   –   pojed.   odročené   na   neurčito   z dôvodu,   že   zástupca navrhovateľa žiadal lehotu na preštudovanie veci 4. 7. 1988 – doručené stanovisko navrhovateľov k vyjadreniu odporcu 8. 8. 1988 – vytýčenie termínu pojednávania na 23. 8. 1988 23. 8. 1988 – pojednávanie – odročené na neurčito s tým, že navrhovateľ do 10 dní predloží stavebné povolenie a projektovú dokumentáciu 31. 8. 1988 – ref. – vyžiadanie stavebnej dokumentácie (ONV Galanta) 14. 10. 1988 – ÚZ z telef. rozhovoru so zástupcom odporcu ohľadom znaleckej štúdie 18. 10. 1988 – doručené rozšírenie návrhu navrhovateľmi 10. 11. 1988 – ref. – výzva adresovaná zástupcovi navrhov. 10. 11. 1988 – dotaz na štátnu arbitráž 30. 11. 1988 – ref. – návrh + rozš. návrhu doruč odporcom na vyjadrenie 27. 12. 1988 – ref. – spis predlož do 1. 2. 1989

6. 1. 1989 – doručené vyjadrenie odporcu 19. 1. 1989 – ref. – dotaz na znalca 27. 2. 1989 – ref. – urgencia ohľadne dotazu 24. 3. 1989 – ref. – spis predlož 1. 5. 1989 (znalec oznámil, že znalecký posudok dokončí až v mesiaci apríl) 15. 6. 1989 – ref. – dotaz na znalca ohľadne znaleckého posudku 22. 6. 1989 – ref. – dotaz na zást. odpor. ohľadne znaleckého posudku) 18. 9. 1989 – vytýčenie termínu pojednávania na 3. 10. 1989 3.   10.   1989   –   pojednávanie   odročené   z dôvodu,   že   sa   na   pojednávanie   nedostavil navrhovateľ ani jeho zástupca na 20. 10. 1989 20. 10. 1989 – doručené vyjadrenie navrhovateľov k znaleckému posudku 20. 10. 1989 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania vo veci

4. 12. 1989 – ref. – doruč. zastavujúceho uznesenia (späťvzatie návrhu voči odporcovi v IV. rade) 4. 12. 1989 – ref. – doplnenie znaleckého posudku (na žiadosť zástupcu odporcu v I. rade) 4. 12. 1989 – uznesenie – ustanovenie znalca

25. 1. 1990 – ref. – doruč. spis znalcovi 12. 3. 1990 – doruč. znalecký posudok 14. 3. 1990 – vytýčenie termínu pojednávania na 30. 3. 1990 26. 3. 1990 – doručené vyjadrenie k znaleckému posudku (odporca) 30. 3. 1990 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania 30. 3. 1990 – uznesenie zastav. – späťvzatie návrhu voči odporcom v II. a III. rade 23. 4. 1990 – ref. – kal. 10 dní (na vyjadrenie odporcu v I. rade) 10. 5. 1990 – ref. – žiadosť adresovaná Obvodnému súdu Praha 6 ohľadom výsluchu znalca Prof. Ing. I. V., DrSc (spis zaslaný) 14. 6. 1990 – ref. – urguj vybavenie dožiadania a vrátenie spisu 26. 7. 1990 – ref. – vyjadrenie znalca zašli odporcovi v I. rade a zást. navrhov. 6. 8. 1990 – doruč. prípis – Ing. F. – ďalšie návrhy súdu doručí do 31. 8. 1990, nakoľko je dovol. obdobie 13. 8. 1990 – doručené vyjadrenie odporcu – Vodohospodárska výstavba Bratislava 16. 8. 1990 – spis vrátený 27. 8. 1990 – ref. – kal. do 5. 9. 1990 a následne predlož spis 27. 8. 1990 – doručené návrhy na dokazovanie – navrhov. 3. 9. 1990 – doručené doplnenie vyjadrenia k dokazovaniu v spore – Vodohospodárska výstavba Bratislava 4. 10. 1990 – vytýčenie termínu pojednávania na 30. 10. 1990 30. 10. 1990 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania 8. 11. 1990 – doručené stanovisko navrhovateľov k vyjadreniu odporcu z 3. 9. 1990 9. 11. 1990 – doručené vyjadrenie odporcu k návrhom na dokazovanie 5. 12. 1990 – ref. – výzva adresovaná navrhovateľovi na predloženie dôkaz. mater. pod hrozbou pokuty

23. 1. 1991 – doručený prípis od zást. navrhovateľov – (Ing. F.) – žiadosť o predĺženie termínu na predloženie žiadaných dôkaz. mater. do 31. 1. 1991 30. 1. 1991 – doručený dôkaz. mater. – (Ing. F.) 8. 2. 1991 – doruč. vyjadrenie od odporcu (Vodohosp. výstavba Bratislava) 25. 2. 1991 – doruč. vyjadrenie navrhovateľov 27. 3. 1991 – uznesenie – súd priznáva znalcovi Doc. Ing. I. V., DrSc. znalečné 27. 3. 1991 – uznesenie – ustanovenie znalca S. V. 27. 3. 1991 – ref. – kal. 15. 5. 1991 a následne spis predlož 8. 4. 1991 – doručené vyjadrenie – (Ing. F.) 15. 4. 1991 – doruč. žiadosť od znalca – žiadosť o vylúčenie z konania 17. 4. 1991 – vytýčenie termínu pojednávania na 3. 5. 1991 3. 5. 1991 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďal. dokazovania vo veci 13. 5. 1991 – doručená žiadosť zást. navrhov. (Ing. F.) 17.   5.   1991   –   doručené   vyjadrenie   k stanoviskám   navrhovateľov   (Vodohosp.   výstavba Bratislava) 7. 6. 1991 – ref. sudkyne 8. 7. 1991 – ref. – dotaz na znalca, kal. 30 dní 26. 8. 1991 – vytýčenie termínu pojednávania na 17. 9. 1991 4. 9. 1991 – ÚZ – zást. odporcu v I. rade žiada zrušiť termín pojednávania 29.   8.   1991   –   doručované   uznesenie   čl.   202   (späťvzatie   návrhu   voči   odporcom   v II., III. a IV. rade) – súd konanie voči nim zastavuje 16. 9. 1991 – vytýčenie termínu pojednávania na 15. 10. 1991 15. 10. 1991 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania vo veci 23. 10. 1991 – doručené doklady od odporcu 24. 10. 1991 – doručené vyjad. od zást. navrhovateľov – Ing. F. 25. 11. 1991 – termín ohliadky určený na 20. 11. 1991, zmena termínu ohliadky na 28. 11. 1991 19. 12. 1991 – doručené vyjadrenie od odporcu 27. 12. 1991 – vytýčenie termínu pojednávania na 28. 1. 1992

28. 1. 1992 – pojednávanie – odročené na 19. 2. 1992 4. 2. 1992 – doručená žiadosť od zást. navrhovateľov ohľadne vypočutia svedkov

7. 2. 1992 – doručená žiadosť navrhovateľov ohľadne vypočutia svedkov 13. 2. 1992 – ref. – zmena termínu pojednávania – nový termín pojednávania určený na deň 6. 3. 1992 24. 2. 1992 – doručená žiadosť od zást. navrhovateľov 6. 3. 1992 – pojednávanie – odročené na 20. 3. 1992 20. 3. 1992 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu, že spis bude predložený KS na rozhodnutie o námietke zaujatosti 25. 3. 1992 – doručené odôvodnenie námietky navrhovateľov k znalec. posudku 25. 3. 1992 – ref. – predvolanie zást. navrhovateľa na 3. 4. 1992 27. 3. 1992 – doručené vyjadrenie zást. navrhovateľov 3. 4. 1992 – pojednávanie – odročené na neurčito, nakoľko zást. navrhovateľov trvá na vznesenej námietke zaujatosti 13. 4. 1992 – ref. – spis zašli na KS na rozhodnutie o námietke zaujatosti 17. 4. 1992 – spis doručený KS 8.   6.   1992   –   vrátený   spis   z KS   –   uznesenie   z 30.   4.   1992   –   sudkyňa   nie   je   vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci 26. 6. 1992 – ref. – doruč. uznesenie účastníkom konania 5. 8. 1992 – doručené vyjadrenie od zást. navrhovateľov – Ing. F. 19. 11. 1992 – uznesenie o ustanovení znalca Ing. B., kal. do 30. 12. 1992 7. 12. 1992 – spis zaslaný znalcovi 22. 12. 1992 – znalec vrátil spis a žiadal zrušiť uznesenie z 19. 11. 1992

1. 3. 1993 – uznesenie – ustanovenie znalca Ing. G. 2. 8. 1993 – ÚZ – spísaný ved. kancelárie – spis bol nájdený v archíve súdu, kde bol omylom založený a nebol zaslaný znalcovi v zmysle uznesenia z 1. 3. 1993 3. 8. 1993 – spis zaslaný znalcovi, zároveň sudkyňa oznámila, že spis bol pridelený inému sudcovi JUDr. O. na ďalšie konanie 2. 11. 1993 – ref. – urgencia adres. znalcovi ohľadne vrát. spisu 21. 12. 1993 – predvolanie znalca na 12. 1. 1994

11. 1. 1994 – ÚZ – spísaný sudcom ohľadne znal. posudku, kal. do 15. 2. 1994 1. 2. 1994 – doručené vyúčtovanie ZP znalcom

8. 4. 1994 – vytýčenie termínu pojednávania na 19. 4. 1994 19. 4. 1994 – pojednávanie – odročené na 10. 5. 1994 10. 5. 1994 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania 24. 5. 1994 – ref. – urgencia adres. zást. navrhovateľov ohľadne zaslania pís. vyjadrenia 30. 5. 1994 – doručený dôkaz. mater. 22. 7. 1994 – ref. – rovnopis dôkaz. mater. zaslaný zást. odporcu na vyjadrenie 12. 9. 1994 – uznesenie – súd priznáva tlmočníkovi tlmočné 12. 10. 1994 – ref. – urgencia adres. zást. odporcu ohľadne vyjadrenia k dôkaz. mater., ktorý mu bol zaslaný 29. 11. 1994 – doručené vyjadrenie odporcom 22. 11. 1994 – ref. – vyžiadanie vyjadrenia zást. navrhovateľov k vyjadreniu odporcu

2. 1. 1995 – doručené vyjadrenie zást. navrhovateľov 26. 5. 1995 – vytýčenie termínu pojednávania sudcom B. na deň 8. 6. 1995 8. 6. 1995 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania vo veci 31. 7. 1995 – doručenie vyjadrenia od zást. navrhovateľov

29. 2. 1996 – uznesenie – priznanie znalečného znalcovi Ing. G. 22. 4. 1996 – vytýčenie termínu pojednávania na 6. 5. 1996 6. 5. 1996 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania vo veci 15. 5. 1996 – doručenie vyjadrenia zást. navrhovateľov 3. 10. 1996 – vytýčenie termínu pojednávania na 17. 10. 1996 17. 10. 1996 – pojednávanie – odročené na 12. 11. 1996 z dôvodu ďalšieho dokazovania vo veci 12. 11. 1996 – pojednávanie čl. 370 15. 11. 1996 – doručené doklady odporcom 3. 12. 1996 – doručené vyjadrenie od zást. navrhovateľov

27. 2. 1997 – vydané opatrenie na presun agendy JUDr. K. – čl. 482 2. 6. 1997 – vytýčenie termínu pojednávania na termín 7. 7. 1997 7. 7. 1997 – pojednávanie – odročené na neurčito 30. 7. 1997 – ref. – kal. do 15. 8. 1997

19. 8. 1997 – ref. – do 10. 9. 1997 9. 9. 1997 – doručené vyjadrenie od zást. navrhovateľov

23. 3. 1998 – doručené vyjadrenie od zást. navrhovateľov k vyjadreniu z 9. 9. 1997 18. 5. 1998 – vytýčenie termínu pojednávania na 23. 6. 1998 23. 6. 1998 – pojednávanie – odročené na 30. 6. 1998 30. 6. 1998 – pojednávanie – rozsudok – čl. 500 30. 7. 1998 – ref. – doruč. rozsudok 2. 10. 1998 – osobne podané odvolanie zást. navrhovateľov – čl. 505 16.   12.   1998   –   ref.   –   zašli   odvolanie   odporcovi   na   vyjadrenie,   výzva   na   zapl.   SP   za odvolanie

20. 1. 1999 – spis doručený KS v Trnave na rozhodnutie o odvolaní 1. 2. 1999 – doručené vyjadrenie odporcu k odvolaniu 6. 5. 1999 – spis vrátený – uznesenie KS – odvolací súd rozsudok súdu I. stupňa zrušuje a veci vracia na ďalšie konanie – čl. 516 21. 6. 1999 – ref. – uznesenie KS doruč. účastníkom konania 4. 10. 1999 – ref. – výzva adres. zást. navrhovateľov 20. 10. 1999 – doručená odpoveď od zást. navrhovateľov – žiada úpravu petitu

3. 2. 2000 – ÚZ – zást. navrhovateľov Ing. F. sa dostavil na tunajší súd za účelom nazretia do spisu 16. 2. 2000 – uznesenie – súd pripúšťa zmenu návrhu 18. 2. 2000 – doručené vyjadrenie od zást. odporcu 16. 2. 2000 – ref. – dotazy na zást. navrhovateľov, NS SR, výzva na zapl. SP 23. 2. 2000 – doručené vyjadrenie od zást. navrhovateľov 25. 2. 2000 – doručená žiadosť o oslobodenie od platenia SP (navrhovatelia) 28. 2. 2000 – doručené vyjadrenie od zást. navrhovateľov 15. 5. 2000 – vytýčenie termínu pojednávania na 4. 8. 2000 6.   7.   2000   –   uznesenie   –   súd   navrhovateľom   v I.   a II.   rade   oslobodenie   od   súdnych poplatkov nepriznáva

31. 7. 2000 – doručené odvolanie zást. navrhovateľov JUDr. H. proti uzneseniu zo 6. 7. 2000, zároveň vypovedanie plnej moci Ing. F. 4. 8. 2000 – pojednávanie – odročené na neurčito z dôvodu ďalšieho dokazovania vo veci 14.   9.   2000   –   uznesenie   –   súd   na   návrh   na   odpustenie   zmeškania   lehoty   na   podanie odvolania proti uzneseniu zo 6. 7. 2000 zamieta 2. 11. 2000 – doručené odvolanie proti uzneseniu čl. 550 zo 6. 7. 2000 – o nepriznaní oslobodenia navrhovateľov od platenia SP v konaní o náhrade škody na nehnuteľnosti 11. 12. 2000 – ref. – odvolanie zašli zást. navrhovateľov, následne spis zašli na KS v Trnave

10. 1. 2001 – spis doručený KS v Trnave 22. 10. 2001 – spis vrátený tunajšiemu súdu – uznesenie KS zo 17. 8. 2001 – odvolací súd napadnuté uznesenie zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie 12. 11. 2001 – ref. – II. st. rozhodnutie doruč. účastníkom konania

1. 2. 2002 – ref. – výzvy adresované navrhovateľom, zást. navrhovateľov 20. 2. 2002 – ÚZ – dostavili sa na tunajší súd navrhovateľ a jeho právny zást., ktorí žiadali vrátiť zo spisu prílohy založené v prílohách na čl. 209 5. 3. 2002 – doručená žiadosť od zást. navrhovateľov – o predĺženie lehoty na doplnenie návrhu o špecifikáciu žalobného petitu 2. 4. 2002 – doručená úprava petitu zást. navrhovateľov 3. 5. 2002 – ref. – doruč. úpravu petitu zást. odporcu na vyjadrenie 18. 6. 2002 – ref. – urgencia adres. zást. odporcu 30. 7. 2002 – doručené vyjadrenie od zást. odporcu 20. 11. 2002 – uznesenie – súd navrhovateľom v I. a II. rade priznáva oslobodenie od súdnych poplatkov

14. 1. 2003 – uznesenie – súd konanie zastavuje – právoplatné 27. 1. 2003

19. 5. 2004 – ref. – oznámenie adres. zást. odporcu ohľadne nadobudnutia právoplatnosti uznesenia a zároveň vyžiadanie pís. vyčíslenia náhrady trov konania.“

II.

1. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietali porušenie základného práva na súdnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a práva   na   spravodlivý   proces   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru uznesením okresného súdu č. k. 5 C 304/87-593 zo 14. januára 2003 o zastavení konania podľa § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).

Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočíva v oprávnení každého domáhať sa ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana   v medziach   zákonov,   ktoré   tento   článok   ústavy   o základnom   práve   na   súdnu ochranu vykonávajú (čl.   46   ods.   4 ústavy   v spojení s čl.   51   ústavy).   Reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu teda predpokladá, že účastníkovi súdneho konania sa táto ochrana v zákonom predpokladanej kvalite dostane bez toho, aby sa mu ukladali – v spojitosti   s jej   uplatnením   –   povinnosti,   ktoré   zákon   v súvislosti   s uplatňovaním   jeho uvedeného práva od účastníka nevyžaduje (čl. 2 ods. 3 ústavy).

Okresný súd neakceptoval doplnenie a špecifikáciu návrhu sťažovateľov na konanie (ako vyplýva z kontextu veci) a po viac ako 15 rokoch konania vo veci zastavil konanie podľa § 43 ods. 2 OSP. Proti takému uzneseniu nebolo v tom čase prípustné odvolanie. Okresný súd sťažovateľom uložil doplniť také údaje v návrhu, ktoré zákon v príslušných ustanoveniach výslovne nevyžaduje (§ 42 ani § 79 ods. 1 OSP).

V tejto súvislosti treba uviesť, že výklad a používanie § 43 ods. 1 a 2 OSP musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Všeobecný súd musí vykladať a používať citované ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom tohto ustanovenia nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že všeobecné súdy   majú poskytovať v občianskom súdnom   konaní   materiálnu   ochranu   zákonnosti   tak,   aby   bola   zabezpečená   spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (§ 1 OSP). Občianske súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej upevňovanie a rozvíjanie   (§   3   OSP).   Prílišný   formalizmus   pri   posudzovaní   úkonov   účastníkov občianskeho   súdneho   konania   a nadmerný   tlak   na   dopĺňanie   takých   náležitostí   do procesných úkonov účastníkov, ktoré nemajú oporu v zákone, ktoré idú nad rámec zákona alebo   nemajú   základný   význam   pre   ochranu   zákonnosti,   nie   sú   v súlade   s ústavnými princípmi spravodlivého procesu.

Samotný   Občiansky   súdny   poriadok   to   v čase   prijatia   napadnutého   uznesenia okresného súdu vyjadroval tak, že umožňoval zastaviť konanie podľa § 43 ods. 2 len vtedy, ak   v   konaní   nemožno   pre   nedostatky   podania   pokračovať.   Pokračovanie   v konaní znamenalo v tomto zmysle možnosť súdu konať a rozhodovať bez zásadnejších prekážok, ktorými sú neodstrániteľné alebo neodstránené nedostatky podaní (IV. ÚS 1/02).

Ústavný súd preskúmaním spisu okresného súdu vo veci sp. zn. 5 C 304/87 zistil, že okresný súd uznal, že na základe upresnenia petitu žaloby sťažovateľov je možné konať a rozhodovať vo veci, čo potvrdil už v predchádzajúcich štádiách konania, keď pripustil aj „zmenu   žaloby   o náhradu   škody,   čo   do   spôsobu   náhrady   škody,   a to   na   uvedenie   do predošlého stavu“. Pri úkonoch po zrušení pôvodného rozsudku vo veci samej Krajským súdom v Trnave (ďalej len „krajský súd“) ako súdom odvolacím, t. j. po máji 1999, okresný súd   voči   sťažovateľom   postupoval formalisticky   (ako   prvú riešil   otázku   oslobodenia   od súdnych poplatkov) a vôbec nevzal do úvahy zásadné tvrdenia obsiahnuté v právnom názore krajského súdu, vyslovené v zrušovacom rozhodnutí a predovšetkým skutočnosť, že „... sa menej   venoval   právnej   stránke   samotnej   žaloby   a posúdeniu   sporu   v zmysle   § 421   OZ a nasl.“, pričom „z   celého   spisu   sa   ako   nepochybné   javí,   že   škoda   vznikla   a vznikla z dôvodu vzostupu hladiny spodnej vody po napustení VD Kráľová, čo konštatujú znalci, viaceré listinné dôkazy a nie je to sporné ani medzi účastníkmi“.

Rovnaký formalizmus a nadmerný tlak okresného súdu na sťažovateľov je spätý aj so štádiom   súdneho   konania   po   doplnení   ich   návrhu.   Doplnený   návrh sťažovateľov   na konanie   okresný   súd   vyhodnotil   po   deviatich   mesiacoch   ako   nevykonateľný,   pričom sa neuspokojil   s   predloženou   technickou   dokumentáciou   vypracovanou   autorizovaným stavebným inžinierom. Návrh sťažovateľov teda posudzoval arbitrálne, v rozpore s účelom zákona, ako je obsiahnutý v ustanovení § 1 OSP.

Uvedené skutočnosti a závery viedli ústavný súd k výroku o tom, že okresný súd zastavením konania pred ním spôsobom uvedeným v predchádzajúcej časti tohto nálezu porušil základné právo sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

2.   Sťažovatelia   sa   svojou   sťažnosťou   domáhali   aj   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...“,   a porušenia   práva   na prejednanie veci v primeranej lehote upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého „Každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   vec   bola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“,   v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 5 C 304/87.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98), pričom   „tento   účel   možno   zásadne   dosiahnuť právoplatným...   rozhodnutím.   Nestačí,   ak štátny orgán vo veci koná“ (II. ÚS 26/95). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98).

V súvislosti   s namietaným   konaním   okresného   súdu   sp.   zn.   5   C   304/87   vedie predchádzajúci výrok o porušení základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru súčasne ku konštatovaniu, že v označenom konaní došlo k neústavnému odstráneniu právnej neistoty sťažovateľov. Z hľadiska celkovej dĺžky konania to znamená, že porušenie základného práva sťažovateľov na konanie bez zbytočných   prieťahov   v tomto   konaní   vzhľadom   na   obnovený   stav   právnej   neistoty dosahuje intenzitu odmietnutia spravodlivosti.  

Ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   v   súdnom   konaní,   ktoré   začalo   23.   decembra   1987, okresný súd rozhodol vo veci samej až 30. júna 1998, t. j. po viac ako desiatich rokoch.

Po   vynesení   rozsudku   podal   2.   októbra   1998   zástupca   sťažovateľov   odvolanie krajskému súdu. Krajský súd uznesením z 15. apríla 1999 zrušil rozsudok prvostupňového súdu v celom rozsahu a vrátil mu vec na ďalšie konanie 6. mája 1999 pre nedostatočne zistený skutkový stav.

Ústavný súd ďalej konštatoval, že v období po zrušení rozsudku okresného súdu a po vrátení veci na ďalšie konanie sa okresný súd od 6. mája 1999 do 14. januára 2003 zaoberal iba úkonmi smerujúcimi k rozhodnutiu otázky súdnych poplatkov a špecifikovaniu petitu žaloby, pričom napokon konanie vo veci z formalistických dôvodov zastavil.  

Ústavný súd so   zreteľom   na všetky   uvedené skutočnosti   konštatoval, že   konanie okresného   súdu   sp.   zn.   5   C   304/87   po   období   viac   ako   15   rokov   od   podania   návrhu (23. decembra   1987)   bolo   po   zrušení   jeho   rozhodnutia   z roku   1998   a po   vrátení   veci odvolacím súdom na ďalšie konanie v roku 1999 skončené uznesením o zastavení tohto konania v januári 2003, proti ktorému v tom čase nebolo prípustné odvolanie. Vzhľadom na neústavné   odstránenie   právnej   neistoty   sťažovateľov   ústavný   súd   hodnotil   konanie okresného súdu v celom uvedenom období aj ako porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktoré v súvislosti s predchádzajúcim výrokom ústavného súdu o porušení základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru stále pretrváva.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

1.   Ústavný   súd   v súlade   so   svojimi   rozhodnutiami   o porušení   základného   práva sťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v zmysle § 56 ods. 2 a 3 zákona o ústavnom súde zrušil uznesenie okresného súdu č. k. 5 C 304/87-593   zo   14.   januára   2003   o zastavení   konania   a súčasne   prikázal   okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 5 C 304/87 konal ďalej bez zbytočných prieťahov.

2. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy: „Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha“.

Sťažovatelia požadovali priznanie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 80 000 Sk, pričom k tomuto rozsahu v príslušnej časti svojej sťažnosti uviedli:

„Výšku požadovaného zadosťučinenia pokladáme za dôvodnú. Sťažovatelia utrpeli ujmu   v dôsledku   pretrvávania   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   nachádzali   počas   16   rokov a nachádzajú i dnes po zastavení konania pred okresným súdom a podaní návrhu na začatie konania pred ústavným súdom.“

Vzhľadom na celkovú dobu konania okresného súdu vo veci sp. zn. 5 C 304/87, berúc do úvahy skutočnosť, že sťažovatelia sa čiastočne pričinili o predĺženie tejto doby, a zohľadňujúc   povahu   veci,   pozíciu   sťažovateľov   sprevádzanú   pocitmi   neistoty,   ako   aj naplnenie   princípu   spravodlivosti   ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   40 000 Sk každému zo sťažovateľov za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

3.   Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré sťažovateľom   vznikli   v súvislosti   s ich   zastupovaním   v konaní   pred   ústavným   súdom advokátkou Mgr. M. K., ktoré vyčíslil sumou 16 620 Sk (§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 163/2002 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb),   pričom   vychádzal   z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok 2002, ktorá bola 12 811 Sk (pre účely odmeny za úkony po 1. januári 2003) a z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok 2003, ktorá bola 13 602 Sk (pre účely odmeny za úkony po 1. januári 2004). Náhrada bola priznaná jedenkrát za dva úkony po 4 270 Sk (pričom táto základná sadzba bola znížená o 20 % podľa § 17 ods. 2 citovanej vyhlášky) a po 130 Sk režijný paušál a jedenkrát za dva úkony po 4 530 Sk (pričom táto základná sadzba bola znížená o 20 % podľa § 17 ods. 2 citovanej vyhlášky) a po 140 Sk režijný paušál.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. október 2004