znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 173/09-9

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   29.   apríla   2009 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   J.   G.,   T.,   vo veci   namietaného   porušenia   bližšie neoznačených práv v konaní vedenom Obvodným úradom T. pod sp. zn. 207/2006/01467/PI a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. J. G.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2009 doručená sťažnosť Ing. J. G., T. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta svoje bližšie neoznačené práva v konaní vedenom Obvodným úradom T. (ďalej len „obvodný úrad“) pod sp. zn. 207/2006/01467/PI. Sťažnosť bola podaná osobne do podateľne ústavného súdu 15. apríla 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že 25. augusta 2005 sťažovateľa fyzicky napadol M. B. (ďalej len   „B.“).   Sťažovateľ   utrpel   úraz   a jeho   následkom   doživotne   oslepol   na   pravé   oko. Po policajnom   vyšetrovaní   bola   vec   prokurátorom   postúpená   obvodnému   úradu   na priestupkové konanie, a to 15. septembra 2005. Rozhodnutím obvodného úradu   sp. zn. 207/2006/01467/PI   z 5.   júna   2006   bolo   priestupkové   konanie   zastavené.   Podľa   názoru obvodného úradu spáchanie skutkov nebolo B. preukázané. Toto rozhodnutie je v rozpore so   zákonom   a bolo   vydané   bez   dostatočného   zisťovania   skutkového   stavu.   Nebolo   ani sťažovateľovi   doručené.   Sťažovateľ   sa   až   23. marca   2007   dozvedel,   že   priestupkové konanie   bolo   už   ukončené   jeho   zastavením.   Sťažovateľ   5.   apríla   2007   podal   proti rozhodnutiu   obvodného   úradu   odvolanie,   o ktorom   však   nebolo   rozhodnuté.   Následne 27. septembra 2007 podal žalobu Okresnému súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“), ktorý ju postúpil z dôvodu vecnej príslušnosti Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“).   Krajský   súd   posúdil   žalobu   ako   podnet   na   mimoodvolacie   konanie   a podanie sťažovateľa   postúpil   na   vybavenie   Ministerstvu   vnútra   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ministerstvo“).   Podľa   názoru   ministerstva   treba   sťažovateľovo   podanie   považovať   za oneskorene podané.

Sťažovateľ považuje za porušenie svojich práv skutočnosť, že už takmer štyri roky je slepý   na   pravé   oko,   dlho   sa   liečil   zo   zranenia,   bol   práceneschopný,   utrpel   stratu   krvi, zdravotnú   a finančnú   škodu,   navštevuje   vyšetrovateľov   a ostatné   úrady,   píše   siahodlhú administratívu, pričom páchateľ je nepotrestaný, drzo sa mu vyškľabuje a posmieva, a to dokonca   aj   na   domovej   schôdzi   pred   ostatnými   susedmi.   Z právneho   hľadiska   vidí porušenie   svojich   práv   jednak   tým,   že   sa   riadne   nezačalo,   ale   ani   neuskutočnilo priestupkové konanie, ďalej tým, že fingované a protizákonné rozhodnutie obvodného úradu bolo   vydané   so   spiatočnou   platnosťou,   nedošlo   k výsluchu   svedkov   navrhnutých sťažovateľom   a dosiaľ   nedošlo   ani   k doručeniu   rozhodnutia   sťažovateľovi,   hoci   je poškodeným. Žiada, aby ústavný súd rozhodol o tom, či obvodný úrad postupoval v zmysle právnych predpisov a ako boli porušené jeho práva. Žiada tiež rozhodnúť, že obvodný úrad je povinný uskutočniť riadne priestupkové konanie, resp. že ministerstvo má povinnosť uskutočniť mimoodvolacie konanie.

Osobitným podaním z 22. apríla 2009 doručeným ústavnému súdu 24. apríla 2009 sťažovateľ žiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, keďže sa mu nepodarilo získať žiadneho advokáta z T., ale ani z K.

Z rozhodnutia obvodného úradu sp. zn. 207/2006/01467/PI z 5. júna 2006 vyplýva, že priestupkové konanie vedené proti B. bolo zastavené, keďže spáchanie skutkov, pre ktoré sa konanie viedlo, nebolo B. preukázané.

Z podania sťažovateľa z 5. apríla 2007 adresovaného obvodnému úradu vyplýva, že podáva odvolanie proti zastaveniu priestupkového konania vedeného proti B. pod sp. zn. 207/2006/01467/PI.

Zo žaloby sťažovateľa proti obvodnému úradu z 27. septembra 2007 adresovanej okresnému   súdu   vyplýva,   že   sťažovateľ   požaduje,   aby   okresný   súd   zrušil   rozhodnutie obvodného   úradu   sp.   zn.   207/2006/01467/PI   z 5.   júna   2006   o zastavení   priestupkového konania proti B.

Z uznesenia okresného súdu č. k. 27 S 2/2007-21 z 12. mája 2008 vyplýva, že žaloba sťažovateľa bola postúpená krajskému súdu z dôvodu vecnej a miestnej príslušnosti.

Z uznesenia krajského súdu č. k. 13 S 40/2008-45 z 19. septembra 2008 vyplýva, že konanie o žalobe sťažovateľa bolo zastavené. Podľa zistenia krajského súdu sťažovateľ síce v žalobe   uviedol,   že   napadnuté   rozhodnutie   obvodného   úradu   mu   bolo   vydané   až 20. septembra, resp. 23. septembra 2007, avšak v administratívnom spise sa nenachádza žiadny   dôkaz   o dátume   doručenia   sťažovateľovi.   Sťažovateľa   bolo   treba   považovať   za účastníka   priestupkového   konania   proti   B.,   avšak   nie   ako   poškodeného,   ale   ako oznamovateľa priestupku. Pred začatím konania skúmal krajský súd podmienky konania a dospel k záveru, že nie je na konanie príslušný, pretože vec nespadá do právomoci súdu. V danej   veci   totiž   nie   je   podkladom   preskúmavania   zákonnosti   rozhodnutia   správneho orgánu   také   jeho   rozhodnutie,   ktoré   po   vyčerpaní   riadnych   opravných   prostriedkov nadobudlo právoplatnosť.   Preto   nie   sú   splnené podmienky   na postup   podľa   piatej   časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. V prvom stupni rozhodoval obvodný úrad a o odvolaní   proti   takémuto   rozhodnutiu   rozhoduje   ministerstvo.   Vo   veci   je   potrebné posúdiť, či bol sťažovateľ účastníkom priestupkového konania, či bola zachovaná lehota na podanie   opravného   prostriedku   proti   rozhodnutiu   o priestupku   a či   za   takýto   opravný prostriedok   možno   považovať   písomné   podanie   sťažovateľa   označené   ako   „žaloba“ doručené   okresnému   súdu   28.   septembra   2007.   Posúdiť,   či   išlo   o podanie   opravného prostriedku,   možno   až   po   doplnení   dokazovania   týkajúceho   sa   dátumu   doručenia rozhodnutia obvodného úradu sťažovateľovi.

Z prípisu ministerstva sp. zn. SVS-230-2009/00068 z 20. februára 2009 vyplýva, že žalobu   sťažovateľa   postúpenú   krajským   súdom   ministerstvo   považovalo   za   podnet   na preskúmanie   rozhodnutia   obvodného   úradu   mimo   odvolacieho   konania.   Pri   preverovaní dátumu doručenia rozhodnutia obvodného úradu sťažovateľovi sa zistilo, že 25. apríla 2007 pri vybavovaní jeho sťažnosti na K. v T. sťažovateľ ústne požiadal o doručenie rozhodnutia, v čom mu bolo vo forme fotokópie aj vyhovené. Prevzatie rozhodnutia potvrdil uvedeného dňa   svojím   podpisom.   Vyhodnotením   spisového   materiálu   sa   zistilo,   že   k premlčaniu stíhateľnosti   priestupku   došlo   v tejto   veci   18.,   resp.   20.   augusta   2007,   teda   ešte   pred doručením žaloby sťažovateľa okresnému súdu. Preto je konanie o týchto priestupkoch už neprípustné. Z tohto dôvodu ministerstvo vyhodnotilo uznesenie krajského súdu ako podnet na preskúmanie rozhodnutia obvodného úradu mimo odvolacieho konania, lebo trojročná zákonná lehota pre takéto konanie je ešte zachovaná. Pri posúdení otázky, či bol sťažovateľ účastníkom priestupkového konania, zastáva ministerstvo názor, že bol v postavení svedka, a nie účastníka konania. Názor krajského súdu, podľa ktorého sťažovateľ bol účastníkom priestupkového   konania   ako   oznamovateľ,   je   neakceptovateľný.   Keďže   sťažovateľ rozhodnutie   o priestupku   preukázateľne   prevzal   25. apríla   2007   a žaloba   bola   podaná okresnému súdu   osobne   28.   septembra 2007,   nie je   zachovaná ani zákonná lehota   na podanie odvolania proti rozhodnutiu obvodného úradu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Sťažovateľ namieta porušenie bližšie neoznačených základných práv rozhodnutím obvodného úradu z 5. júna 2006, ktorým bolo priestupkové konanie proti B. zastavené. Nie je jednoznačné, kedy bolo toto rozhodnutie sťažovateľovi doručené. Sťažovateľ tvrdí, že ho dostal až 20., resp. 23. septembra 2007. Podľa zistenia ministerstva mal kópiu rozhodnutia prevziať oproti   podpisu   už   skôr,   a to   25.   apríla   2007.   Tak,   či   onak   je nepochybné,   že sťažnosť doručená ústavnému súdu osobne do podateľne 15. apríla 2009 bola podaná dávno po   uplynutí zákonnej   dvojmesačnej   lehoty.   Zmeškanie   tejto   lehoty   nemožno   v žiadnom prípade odpustiť.

Ústavný súd považuje za potrebné navyše ešte dodať, že potom, ako ministerstvo svojím   prípisom   z 20.   februára   2009   vybavilo   opravný   prostriedok   sťažovateľa   v jeho neprospech, mohol sťažovateľ podať v zákonnej dvojmesačnej lehote na vecne a miestne príslušnom   všeobecnom   súde   žalobu   o   preskúmanie   rozhodnutia   ministerstva   v rámci správneho   súdnictva   postupom   podľa   piatej   časti   druhej   hlavy   Občianskeho   súdneho poriadku. Predchádzajúcu žalobu sťažovateľa považoval krajský súd za predčasnú, lebo smerovala   proti   prvostupňovému   rozhodnutiu,   hoci   súdne   preskúmavanie   právoplatných rozhodnutí   orgánov   verejnej   správy   je   spravidla   prípustné   až   po   vyčerpaní   riadnych opravných prostriedkov.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   je   uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2009