znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 173/05-27

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   28.   septembra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Jána   Mazáka   a zo   sudcov   Alexandra   Bröstla   a Ľudmily Gajdošíkovej   o   sťažnosti   A.   R.,   K.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   J.   Č.,   K.,   vo   veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a porušenia práva na prejednanie veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   II   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 29 C 34/97 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo na prerokovanie veci   v primeranej lehote   zaručené v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Košice   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   29 C   34/97 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   29   C   34/97 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. A. R. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 20 000 Sk (slovom dvadsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice II p o v i n n ý   jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   A.   R. p r i z n á v a   úhradu   trov   právneho   zastúpenia   5 302   Sk   (slovom päťtisíctristodva   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   II p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. J. Č., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna 2005 doručená   sťažnosť   A R.,   bytom   K.,   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátom JUDr. J. Č., K., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a jej práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného   súdu   Košice   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 29 C 34/97.   Predmetom   konania,   v ktorom   má   sťažovateľka   postavenie   žalovanej (odporkyne) v 18. rade, je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.

Namietané konanie začalo 11. februára 1997; sťažovateľka sa stala účastníčkou tohto konania po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o rozšírení okruhu žalovaných vo februári 1999. Sťažovateľka podala 24. mája 2005 sťažnosť na prieťahy v konaní orgánu štátnej správy   súdu   (predsedovi   okresného   súdu)   podľa   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších predpisov. Predseda okresného súdu uznal sťažnosť sťažovateľky v zásade za dôvodnú.

Ústavný   súd   návrh   na   začatie   konania   predbežne   prerokoval   podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   a uznesením   č.   k.   II.   ÚS   173/05-13 zo 14. júla 2005 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie vyzval ústavný súd sťažovateľku a okresný súd, aby oznámili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a okresný súd aj na vyjadrenie k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľky oznámil ústavnému súdu, že netrvá na tom, aby sa vo veci   konalo   ústne   pojednávanie,   a predložil   ústavnému   súdu   vyčíslenie   trov   právneho zastúpenia   spolu   5   302   Sk   (za   dva   úkony   právnej   služby   plus   dvakrát   režijný   paušál) v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   (ďalej   len „vyhláška“).

Okresný súd sa k sťažnosti vyjadril takto: „Keďže vyjadrenie k sťažnosti na prieťahy v danej veci som už Ústavnému súdu SR zasielal dňa 26. 10. 2004, v prílohe Vám zasielam rovnopis uvedeného stanoviska, v ktorom je obsiahnutá aj chronológia vo veci vykonaných procesných úkonov.

V danom   konaní   bolo   podaných   viacero   ústavných   sťažností,   preto   som   ďalšie vyjadrenia zasielal Vášmu súdu v dňoch 27. 1. 2005, 15. 3. 2005, 16. 3. 2005, 30. 3. 2005, 25. 5. 2005 a 12. 8. 2005.

Spolu s vyjadrením zo dňa 27. 1. 2005 bol odosielaný aj predmetný spis, ktorý bol tunajšiemu súdu vrátený dňa 22. 3. 2005. Opätovne sa tento spis nachádzal na Vašom súde v období od 26. 5. 2005 do 28. 6. 2005 a znova Vám bol odoslaný spolu s vyjadrením zo dňa 12. 8. 2005 a vrátený dňa 25. 8. 2005.“.

Vo vyjadrení z 26. októbra 2004 okresný súd uviedol: „ - predmetný spor možno hodnotiť ako skutkovo náročný už s ohľadom na jeho predmet   a nutnosť   vykonať   rozsiahle   dokazovanie   pri   potrebe   zabezpečenia   procesných podmienok pre konanie vo veci vzhľadom na vysoký počet účastníkov daného konania.

- chronológia procesných úkonov:

-   žaloba   spolu   s návrhom   na   vydanie   predbežného   opatrenia   bola   podaná   dňa 11. 2. 1997.

- dňa 12. 2. 1997 bol žalobný návrh zaslaný žalovaným na vyjadrenie v lehote 3 dní.

- dňa 27. 2. 1997 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie, ktorým bol návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnutý.

-   dňa   7.   3.   1997   bolo   vyššie   uvedené   uznesenie   odoslané   účastníkom   konania; právoplatnosť nadobudlo 1. 4. 1997.

-   dňa   8.   4.   1997   bol   určený   termín   pojednávania   na   9.   6.   1997;   na   uvedenom pojednávaní   bolo   navrhnuté   pristúpenie   ďalších   účastníkov   do   konania   na   strane žalovaných a pojednávanie bolo odročené na neurčito.

- dňa 16. 6. 1997 bol žalobca urgovaný na predloženie dvoch rovnopisov žaloby a presné označenie žalovaného v 4. rade.

-   dňa   13.   3.   1998   bol   žalobca   opäť   vyzvaný   na   oznámenie   adries   žalovaných v 3. a 4. rade.

- dňa 10. 7. 1998 bolo vydané uznesenie o pripustení do konania žalovaných v 3. až 5. rade.

-   5.   8.   1998   bol   určený   termín   pojednávania   na   5.   11.   1998.   Na   uvedenom pojednávaní súd pripustil vstup do konania žalovaným v 6. až 62. rade. Pojednávanie bolo odročené na 18. 3. 1999.

- dňa 8. 2. 1999 bolo pojednávanie, určené na 18. 3. 1999, preročené na 8. 3. 1999 a tiež bolo vypracované uznesenie o pripustení účastníkov do konania na strane žalovaných v 6. až 53. rade.

-na pojednávaní, konanom dňa 8. 3. 1999, bol vyhlásený rozsudok.

- proti rozsudku podal odvolanie žalobca dňa 28. 4. 1999 a toto bolo dňa 12. 5. 1999 doručované na vyjadrenie žalovaným.

-   dňa   14.   6.   1999   podal   žalobca   návrh   proti   dvom   žalovaným   na   vydanie predbežného opatrenia, o ktorom konajúca sudkyňa rozhodla dňa 13. 7. 1999. Aj proti tomuto uzneseniu podal žalobca dňa 3. 8. 1999 odvolanie.

- v dôsledku podaných odvolaní bol spis dňa 18. 10. 1999 predložený na rozhodnutie Krajskému   súdu   v Košiciach,   odkiaľ   bol   vrátený   tunajšiemu   súdu   dňa   4.   5.   2001 s rozhodnutím, ktorým bol rozsudok zrušený a v rozsahu zrušenia vec vrátená na ďalšie konanie.

-   dňa   4.   3.   2002   bol   daný   pokyn   pre   doručenie   rozhodnutia   Krajského   súdu v Košiciach účastníkom konania a zároveň bola vypracovaná výzva pre žalobcu v zmysle zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach.

- dňa 10. 5. 2002 bolo doručené podanie žalobcu, ktoré bolo 30. 7. 2002 doručované žalovaným.

-   dňa   10.   3.   2003   bol   určený   termín   pojednávania   na   deň   9.   4.   2003;   uvedené pojednávanie bolo z dôvodu práceneschopnosti konajúcej sudkyne odročené na neurčito. -   dňa   3.   11.   2003   JUDr.   V.   K.,   ktorá   vo   veci   konala,   nastúpila   na   materskú dovolenku, preto boli všetky nevybavené veci z jej súdneho oddelenia prevedené do súdneho oddelenia sudkyne JUDr. J. M., ktorá dňa 21. 10. 2004 dala pokyn pre zisťovanie adries trvalých   pobytov   tých   účastníkov,   u ktorých   predchádzajúce   doručovania   boli   bez pozitívneho výsledku.

- keďže podľa správy poštového doručovateľa zo zásielok, nachádzajúcich sa v spise, niektorí žalovaní zomreli, po overení tohto údaja Registrom obyvateľov v Banskej Bystrici je   pravdepodobné,   že   bude   existovať   dôvod   na   prerušenie   konania   podľa   §   107 Občianskeho súdneho poriadku.

-zo spisu neboli zistené prieťahy spôsobené sťažovateľkou.

-   vzhľadom   na   vyššie   uvedenú   chronológiu   vo   veci   vykonaných   úkonov   je   nutné pripustiť, že v danom konaní k určitým prieťahom došlo.

- posúdenie zbytočnosti vzniknutých prieťahov ponechávam na zváženie ústavnému súdu; z môjho pohľadu by bolo možné prieťahy považovať za zbytočné len v tom prípade, ak by na tunajšom súde boli vytvorené také podmienky, ktoré by sudcom umožňovali aspoň pri vynaložení   maximálneho   úsilia,   ktoré   od   nich   možno   požadovať,   konať   a rozhodovať vo všetkých pridelených veciach plynulo.“.

Zo spisu zistil ústavný súd v zásade obdobné skutočnosti.   Zistil, že po tom, ako okresný súd vydal v októbri 2004 pokyn na zaslanie prípisu týkajúceho sa zistenia pobytu niektorých   odporcov   v predmetnom   konaní,   doručil   okresnému   súdu   7.   januára   2005 sťažnosť   na prieťahy   v konaní právny   zástupca   odporcu   v 24.   rade.   Okresný   súd   vydal 26. januára   2005   pokyn   na   doručenie   prípisu   kvôli   zisteniu   okruhu   dedičov   niektorých odporcov   v posudzovanom   konaní   (po   odporkyni   v 45.   rade,   odporcovi   v 35.   rade, odporcovi v 15. rade a odporcovi v 20. rade).

Sťažnosti   na   postup   súdu   pre   prieťahy   v konaní podali   27.   januára 2005   M.   N., odporkyňa   v 21.   rade;   21.   marca   2005 A.   M.,   odporkyňa   v 14.   rade,   J. M.,   odporkyňa v 12. rade; 20. mája 2005 A. R., odporkyňa v 18. rade; 24. mája 2005 Ľ. J., odporkyňa v 17. rade,   Ľ.   H.,   odporkyňa   v 27.   rade,   J.   T.,   odporca   v 16.   rade,   M.   S.,   odporkyňa v 19. rade; 6. júna 2005 M. G., odporkyňa v 22. rade; 12. augusta 2005 M. F., odporkyňa v 10. rade, A. L., odporkyňa v 7. rade, A. N., odporkyňa v 11. rade; 17. augusta 2005 F. L., odporca v 7. rade, O. L., odporca v 13. rade.

Z hľadiska ďalších procesných úkonov okresného súdu ústavný súd zo spisu zistil, že 7. apríla 2005 okresný súd zaslal prípis Okresnému súdu Košice I za účelom zistenia okruhu dedičov a čísla dedičského konania po nebohom Š. S..

II.

Sťažovateľka   sa   svojou   sťažnosťou   domáha   vyslovenia   porušenia   svojho   práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov...“,   a porušenia   práva   upraveného   v čl.   6   ods.   1 Dohovoru, podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“, v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 29 C 34/97.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (II. ÚS 61/98). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu   účastníka   konania   v zásade   považovať   také,   ktoré   smeruje   k   právoplatnému rozhodnutiu   súdu   vo veci alebo ktoré iným zákonom predvídaným spôsobom   nastoľuje právnu istotu inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (II.   ÚS   813/00, I. ÚS 20/02,   III. ÚS 111/02,   IV.   ÚS   74/02)   zohľadňuje tri   základné kritériá,   ktorými   sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania okresného súdu vo veci sp. zn. 29 C 34/97 podľa uvedených kritérií ústavný súd dospel k týmto záverom:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd sa čiastočne stotožňuje s názorom   okresného   súdu,   že   predmetný   spor   možno   hodnotiť   ako   skutkovo   náročný, s poukazom   na „nutnosť   vykonať   rozsiahle   dokazovanie   pri   potrebe   zabezpečenia procesných podmienok pre konanie vo veci vzhľadom na vysoký počet účastníkov daného konania“. Aj keď z právneho hľadiska spor „o určenie vlastníctva“ tvorí súčasť štandardnej rozhodovacej agendy všeobecných súdov, z faktického hľadiska je potrebné akceptovať, že na náročnosť konania vplývali od februára 1999 veľký počet žalovaných (pôvodne 53), ako aj   ich   zmeny,   ku   ktorým   došlo   v dôsledku   úmrtia   niektorých   žalovaných   v priebehu konania.   Táto   skutočnosť   vyžadovala   od   okresného   súdu,   aby   počas   konania   neustále upresňoval ich okruh a zisťoval stav dedičských konaní, čo objektívne mohlo ovplyvňovať dĺžku   konania.   Žiadna   skutková   náročnosť   však   podľa   názoru   ústavného   súdu   nemôže ospravedlniť doterajšiu celkovú dĺžku tohto konania.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania na strane žalovaných, zo spisu vyplýva, že sa stala žalovanou v 18. rade vo februári 1999. Ústavný súd konštatuje, že správanie sťažovateľky neprispelo k zbytočným prieťahom v označenom konaní.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v súdnom konaní sp. zn. 29 C 34/97, bol postup okresného súdu.

  Pôvodná žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bola podaná na okresnom súde 11. februára 1997. Aj keď okresný súd v počiatočnom období vo veci konal, pričom   dvakrát   rozhodol   o návrhu   žalobcu   na   vydanie   predbežného   opatrenia   a   raz rozhodol vo veci samej, nemožno prehliadnuť skutočnosť, že pri odstraňovaní nedostatkov žalobného návrhu nepostupoval sústredene podľa § 43 ods. 1 a § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho   poriadku.   V dôsledku   toho   bolo   jeho   rozhodnutie   uznesením   Krajského   súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 13 Co 364/99 z 19. februára 2001 zrušené.

Podľa názoru ústavného súdu dochádzalo k zbytočným prieťahom okresného súdu od 4.   mája   2001,   keď   okresný   súd   mal   doručovať   uznesenie   krajského   súdu   účastníkom konania   na   strane   odporcu.   Sudkyňa   dala   pokyn   kancelárii   na   doručenie   uznesenia účastníkom   konania   a výzvy   žalobcovi   na   vykonanie   úkonov   v zmysle   zrušujúceho uznesenia krajského súdu   až   4. marca 2002   (nečinnosť v trvaní 10 mesiacov). Okresný súd   bol   ďalej   nečinný   od   9.   apríla   2003,   keď   odročil   pojednávanie   na   neurčito,   do 21. októbra   2004,   keď   zisťoval   pobyt   žalovaných   (nečinnosť   viac   ako   18   mesiacov). Ústavný súd konštatoval, že nezistil existenciu zákonných prekážok, ktoré by bránili tomu, aby tieto jednoduché procesné úkony okresného súdu nemohli byť vykonané skôr, a to aj so zreteľom na doterajší priebeh konania. Od februára 2005 do septembra 2005 okresný súd v zásade žiadne procesné úkony vo veci neurobil, je však potrebné uviesť, že okresný súd v súvislosti so sťažnosťami žalovaných doručenými ústavnému súdu vo veci namietania zbytočných prieťahov v konaní sa opakovane vyjadroval k týmto sťažnostiam a predkladal spis   ústavnému   súdu.   Táto   skutočnosť   však   nemôže   byť   ospravedlnením   nečinnosti a neefektívnej   činnosti   okresného   súdu   v namietanom   konaní   v období   pred   februárom 2005.

Argument okresného súdu z 26. októbra 2004, že „nemá vytvorené také podmienky, ktoré by sudcom umožňovali aspoň pri vynaložení maximálneho úsilia, ktoré od nich možno požadovať, konať a rozhodovať vo všetkých veciach plynulo“, ústavný súd neakceptoval.

V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania Dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje štát zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom konaní (III. ÚS 17/02). Pretrvávajúci vysoký nápad vecí a v tejto súvislosti nedostatok sudcov pri vybavovaní agendy nemá povahu okolností, ktoré by vylučovali alebo znižovali zodpovednosť súdu za rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil. Tieto okolnosti ústavný súd nezohľadňuje v súvislosti s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť právo občana na súdne konanie bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd so zreteľom na všetky uvedené skutočnosti konštatoval, že doterajším postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 34/97 došlo k zbytočným prieťahom v konaní, čím bolo porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

III.

1. V nadväznosti na rozhodnutie o porušení základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde prikázal ústavný súd okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 29 C 34/97 konal bez zbytočných prieťahov.

2. Pretože ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 29 C 34/97 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru,   zaoberal   sa   aj   jej   žiadosťou   o priznanie finančného zadosťučinenia podľa čl. 127 ods. 3 ústavy.

Hoci   ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v napadnutom konaní konal bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru nemožno účinne odstrániť len uplatnením tejto jeho právomoci.   V dôsledku   toho považoval za potrebné rozhodnúť aj o priznaní finančného zadosťučinenia.

Sťažovateľka   požadovala   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia 30 000 Sk, pričom svoju žiadosť odôvodnila postupom okresného súdu a stavom „právnej neistoty“, v ktorom sa „od mesiaca februára 1999 dodnes“ nachádza.

Pri určení sumy primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd vzhľadom na doterajší priebeh konania okresného súdu, ktorý vykazoval znaky   zbytočných   prieťahov   v konaní,   a zohľadňujúc   tiež   konkrétne   okolnosti   prípadu rozhodol, že sumu 20 000 Sk možno považovať za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

3.   Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania,   ktoré   sťažovateľke vznikli   v súvislosti   s jej   zastupovaním   v konaní   pred   ústavným   súdom   advokátom JUDr. J. Č.,   ktoré vyčíslil   sumou   5   302   Sk (päťtisíctristodva   slovenských   korún) podľa vyhlášky, pričom vychádzal z výšky priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za 1. polrok 2004, ktorá bola 15 008 Sk. Náhrada bola priznaná za dva úkony po 2 501 Sk a dvakrát režijný paušál 150 Sk.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. septembra 2005