znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 172/2024-38

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Molnára a zo sudcov Petra Straku (sudca spravodajca) a Ľuboša Szigetiho v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľky ⬛⬛⬛⬛, narodenej, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenej advokátkou JUDr. Emíliou Korčekovou, Malacká 2/B, Pezinok, proti postupu Mestského súdu Bratislava IV (pôvodne Okresného súdu Bratislava V) v konaní sp. zn. B5-50C/96/2012 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 287/2018 zo 14. novembra 2018 takto

r o z h o d o l :

1. Postupom Mestského súdu Bratislava IV (pôvodne Okresného súdu Bratislava V) v konaní sp. zn. B5-50C/96/2012 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 287/2018 zo 14. novembra 2018 b o l o p o r u š e n é základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Mestskému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e v konaní sp. zn. B5-50C/96/2012 k o n a ť bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľke p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 400 eur, ktoré jej j e Mestský súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Mestský súd Bratislava IV j e p o v i n n ý nahradiť sťažovateľke trovy konania 713,96 eur a zaplatiť ich právnej zástupkyni sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e:

I.

Ústavná sťažnosť a skutkový stav veci

1. Sťažovateľka sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 3. januára 2024 domáhala vyslovenia porušenia svojich základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom mestského súdu (pôvodne okresného súdu). Tiež navrhla zrušiť namietaný rozsudok pôvodného okresného súdu, priznať primerané zadosťučinenie 18 000 eur a náhradu trov konania.

2. Zároveň sa domáhala vyslovenia porušenia svojich základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1, 3 a 4, zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1, čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 ústavy, čl. 36 ods. 1 a 3, čl. 38 ods 1 listiny, práv na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru. Tiež navrhovala zrušiť namietané uznesenie najvyššieho súdu a priznať náhradu trov konania.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka spolu so žalobcom ⬛⬛⬛⬛ (manželom sťažovateľky) a žalobkyňou spoločnosťou ⬛⬛⬛⬛ (ktorej je konateľom manžel sťažovateľky), sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 9. marca 2011 domáhali náhrady škody a nemajetkovej ujmy 13 500 eur spolu s príslušenstvom proti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. Žalobu odôvodnili nesprávnym úradným postupom orgánov činných v trestnom konaní sp. zn. ORP-214/2-OVK-B5-2004, v ktorom vystupovali ako poškodení. Orgány činné v trestnom konaní začali trestné konanie vo veci falšovania a pozmeňovania verejnej listiny, úradnej pečate a úradnej uzávery a vo veci sprenevery z dôvodu, že doteraz nezistený páchateľ v nezistenom čase a mieste sfalšoval odtlačky pečiatok notárskeho úradu (JUDr. Juráškovej) a podpis manžela sťažovateľky (žalobcu) ako konateľa spoločnosti (žalobkyne), pričom svojím konaním sa snažil získať osobné motorové vozidlo (značky Fiat Punto) do svojho vlastníctva.

4. Po postúpení veci z Okresného súdu Bratislava I (sp. zn. 25C/38/2011) na Okresný súd Bratislava V bola veci 15. mája 2012 pridelená nová sp. zn. 50C/96/2012. Okresný súd Bratislava V rozsudkom sp. zn. 50C/96/2012 z 5. februára 2015 žalobu zamietol (výrok I), vo vzťahu k sťažovateľke a žalobcovi konanie zastavil (výrok II a III) a žalovanej nepriznal náhradu trov konania (výrok IV). Okresný súd Bratislava V konštatoval, že v posudzovanej veci nebola splnená jedna z podmienok vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pretože nedošlo k vzneseniu obvinenia (bod 4 namietaného uznesenia najvyššieho súdu).

5. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) o odvolaniach sťažovateľky a žalobcov rozhodol rozsudkom sp. zn. 6Co/311/2015 z 2. novembra 2015 a rozsudkom sp. zn. 6Co/2/2017 z 26. apríla 2017, ktoré boli Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) zrušené v dôsledku pochybenia krajského súdu pri doručovaní vyjadrenia žalovanej sťažovateľke a žalobcom na vyjadrenie.

6. Ústavný súd o ústavnej sťažnosti sťažovateľky a žalobcov, v ktorej namietali zbytočné prieťahy v postupe Okresného súdu Bratislava V v konaní sp. zn. 50C/96/2012 a postupe krajského súdu v konaniach sp. zn. 6Co/311/2015, sp. zn. 6Co/2/2017 a sp. zn. 6Co/147/2018, rozhodol nálezom sp. zn. I. ÚS 287/2018 zo 14. novembra 2018. V uvedenom náleze ústavný súd vyslovil porušenie uplatnených práv sťažovateľky a žalobcov, prikázal krajskému súdu vo veci konať bez zbytočných prieťahov, vo vzťahu ku krajskému súdu priznal primerané finančné zadosťučinenie každému zo sťažovateľov 1 000 eur a tiež náhradu trov konania.

7. Krajský súd na odvolanie sťažovateľky a žalobcov (v poradí tretím) rozsudkom sp. zn. 6Co/147/2018 zo 16. januára 2019 rozsudok okresného súdu v jeho zamietajúcej časti potvrdil (výrok I), v časti zastavenia konania vo vzťahu k žalobcovi a sťažovateľke odmietol (výrok II) a žalovanej nepriznal nárok odvolacieho konania (výrok III). Krajský súd bol toho názoru, že okresný súd vec správne posúdil, pretože vychádzal z toho, že v trestnej veci nebolo vznesené obvinenie konkrétnej osobe, a teda sťažovateľke ani žalobcom nevznikol nárok na náhradu škody. Krajský súd svoj právny názor odvodzoval od uznesenia ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 549/2011 z 13. decembra 2011 (bod 6 namietaného uznesenia najvyššieho súdu).

8. Sťažovateľka a žalobcovia podali proti rozsudku krajského súdu dovolanie, ktorého prípustnosť odvodzovali od § 420 písm. e) a f) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). V dovolaní namietali, že (i) krajský súd sa nezaoberal ich vznesenou námietkou zaujatosti voči členovi senátu JUDr. Královi, (ii) tri rovnopisy rozsudku krajského súdu boli sťažovateľke a žalobcom doručené v jednej spoločnej obálke adresovanej ich splnomocnenej právnej zástupkyni (JUDr. Korčekovej), krajský súd sťažovateľku a žalobcov neupovedomil o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku, (iii) krajský súd nesprávne posúdil otázku uplatnenej náhrady škody, pričom nevzal do úvahy právne závery Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Javor a Javorová proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 42360/10, (iv) boli diskriminovaní, pretože pôvodný Okresný súd Bratislava I ich nepoučil o možnosti podania opravného prostriedku proti postúpeniu spisu na Okresný súd Bratislava V.

9. Najvyšší súd dovolanie sťažovateľky a žalobcov uznesením sp. zn. 2Cdo/228/2019 z 28. mája 2020 odmietol a žalovanej priznal náhradu trov dovolacieho konania.

10. Sťažovateľka a žalobcovia sa ústavnou sťažnosťou domáhali zrušenia uznesenia najvyššieho súdu. Ústavný súd nálezom sp. zn. IV. ÚS 303/2021 zo 17. augusta 2021 vyslovil porušenie práva na súdnu ochranu, zrušil uznesenie najvyššieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu jeho nedostatočného odôvodnenia.

11. Najvyšší súd po vrátení veci z ústavného súdu namietaným uznesením dovolaniu žalobcu a žalobkyne (spoločnosti) vo vzťahu k potvrdzujúcemu výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania vyhovel, rozhodnutie zrušil a vrátil vec krajskému súdu na ďalšie konanie. Vo vzťahu k výroku o odmietnutí odvolania proti rozhodnutiu o zastavení konania sčasti (na základe dispozitívneho úkonu žalobcu) najvyšší súd dovolanie odmietol ako neprípustné [§ 447 písm. c) CSP] a dovolanie sťažovateľky odmietol pre nesplnenie procesnej podmienky [§ 447 písm. e) CSP].

12. Ústavný súd vlastným šetrením z 27. marca 2024 zistil, že spis bol mestskému súdu vrátený 21. septembra 2023 a rozhodnutie bolo sporovým stranám doručené 5. decembra 2023. Spis má od 10. januára 2024 vyššia súdna úradníčka v dôsledku podania sťažnosti proti výške trov konania.

II.

Argumentácia sťažovateľky

13. Sťažovateľka namietala celkovú dĺžku konania v trvaní viac ako 19 rokov od začatia trestného stíhania v roku 2004. Podľa jej názoru vec nie je právoplatne skončená, pretože najvyšší súd vo vzťahu k nej síce dovolanie odmietol pre nesplnenie podmienky podľa § 429 CSP, avšak zaviazal sťažovateľku na náhradu trov dovolacieho konania. Podľa tvrdení sťažovateľky vec nebola dosiaľ právoplatne skončená, pretože nebolo rozhodnuté o výške trov konania mestským súdom.

14. Argumentácia sťažovateľky týkajúca sa uplatnených práv na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces spočíva v obdobnej argumentácii, akú uplatnila v dovolacom konaní pred najvyšším súdom. Rovnako tvrdila, že najvyšší súd nezohľadnil udelenie generálnej plnej moci jej právnej zástupkyni.

III.

Posúdenie ústavnej sťažnosti a vyjadrenie mestského súdu

15. Ústavný súd uznesením sp. zn. II. ÚS 172/2024 z 3. apríla 2024 prijal ústavnú sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie v časti vyslovenia porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní sp. zn. B5-50C/96/2012 v období po právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 287/2018 zo 14. novembra 2018. Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť sťažovateľky odmietol.

16. Mestský súd vo vyjadrení primárne uviedol, že považuje ústavnú sťažnosť sťažovateľky za nedôvodnú. Tvrdil, že sťažovateľka spolu s ostatnými žalobcami prispeli k celkovej dĺžke konania svojím správaním v podobe uplatňovania riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Uviedol, že k obdobiam, keď bol spis na odvolacom a dovolacom súde, nie je oprávnený sa vyjadrovať. Okresný súd tvrdil, že spis mu bol z krajského súdu vrátený 23. januára 2019. Uviedol, že spis mu bol opakovane vrátený z krajského súdu a najvyššieho súdu v dôsledku jeho predčasného predloženia. Najvyšší súd spis vrátil okresnému súdu späť 24. júna 2020 spolu s uznesením sp. zn. 2Cdo/228/2019 z 28. mája 2020. Okresný súd uznesením z 11. novembra 2020 nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 2Cdo/256/2021 z 15. augusta 2023 rozsudok krajského súdu zo 16. januára 2019 v potvrdzujúcom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania zrušil a vec v rozsahu zrušenia mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd tvrdí, že v konaní je vypracovaný koncept uznesenia zo 17. apríla 2024, ktorým má byť sťažnosť sťažovateľky zamietnutá.

17. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. K odstráneniu tohto stavu dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04). Namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa skúma s ohľadom na okolnosti prípadu z pohľadu (i) právnej a faktickej zložitosti veci, (ii) správania sporovej strany a (iii) postupu súdu (I. ÚS 41/02). Ústavný súd (obdobne ako ESĽP) prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľku (rozsudok ESĽP z 30. 3. 2023 vo veci Roth Neveďalová proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 50525/21, bod 11, obdobne nález sp. zn. IV. ÚS 465/2022).

18. Povinnosťou súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je expressis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového konania v čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie (I. ÚS 318/2022, I. ÚS 361/2022).

19. Predmetom namietaného konania je rozhodnutie o výške trov konania. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už konštatoval, že rozhodovanie o trovách konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, kde dĺžka konania nie je závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci (III. ÚS 342/2018, IV. ÚS 126/2019). Ústavný súd poznamenáva, že právo na právnu pomoc trvá až do skončenia konania, t. j. do právoplatného rozhodnutia. Súčasťou základného práva na právnu pomoc je aj právo na úhradu účelne vynaložených trov konania (II. ÚS 78/2003, III. ÚS 461/2021). V správaní sťažovateľky neboli zistené také skutočnosti, ktoré by významne vplývali na celkovú dĺžku konania.

20. Ústavný súd posudzoval obdobie od právoplatnosti nálezu ústavného súdu (12. decembra 2018). Po právoplatnosti spomínaného nálezu najvyšší súd rozhodol o dovolaní sťažovateľky a žalobcov uznesením sp. zn. 2Cdo/228/2019 z 28. mája 2020, ktorým dovolanie odmietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania. Nálezom ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 303/2021 zo 17. augusta 2021 bolo uznesenie najvyššieho súdu zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 2Cdo/256/2021 z 15. augusta 2023 rozsudok krajského súdu sp. zn. 6Co/147/2018 zo 16. januára 2019 v časti týkajúcej sa náhrady trov konania zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie a žalovanej priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania vo vzťahu k sťažovateľke. Aj napriek tomu, že vo vzťahu k sťažovateľke dovolanie odmietol pre nesplnenie podmienky podľa § 429 CSP, zaviazal sťažovateľku na náhradu trov dovolacieho konania. Podľa zistenia ústavného súdu bol spis mestskému súdu vrátený 21. septembra 2023. V súčasnosti prebieha na mestskom súde sťažnostné konanie o výške trov konania, ktoré trvá viac ako jeden rok. Podľa vyjadrenia mestského súdu je spis u vyššej súdnej úradníčky od 10. januára 2024. Mestský súd tvrdí, že vyššia súdna úradníčka pripravila koncept rozhodnutia 17. apríla 2024, ktorým má byť sťažnosť sťažovateľky zamietnutá.

21. Z uvedeného je zrejmé, že postup mestského súdu sa v namietanom konaní vyznačoval nečinnosťou a nesústredenou činnosťou. Nesústredená činnosť mestského súdu (pôvodne okresného súdu) sa prejavila najmä pri predkladaní veci krajskému súdu a najvyššiemu súdu v podobe predčasného predloženia (nedoručenie vyjadrenia sťažovateľky a žalobcov žalovanej). Po vrátení veci z najvyššieho súdu 21. septembra 2023 mal okresný súd rozhodnúť o výške trov konania. Čo sa týka rozhodovania o výške trov konania v trvaní viac ako jedného roka, existoval priestor na uzavretie veci aj čo sa týka náhrady trov konania. Ústavný súd pripomína, že podľa § 262 ods. 2 CSP v znení účinnom od 1. júla 2023 je lehota na vydanie rozhodnutia o výške náhrady trov konania 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

22. Ústavným súdom posúdené okolnosti odôvodňujú, aby vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Obdobie rozhodovania o trovách konania v rozpore so zákonnou lehotou je ústavne problematické. Ak nie je rozhodnuté o trovách konania, prípad nie je ukončený (rozsudok ESĽP z 28. 6. 2016 vo veci Čičmanec proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 65302/11). Ústavný súd, berúc zreteľ na podstatu dotknutých práv sťažovateľky, kvalifikoval nečinnosť mestského súdu ako relevantné prieťahy a deklaroval porušenie uplatnených práv.

23. Vzhľadom na konštatovanie porušenia uvedených práv sťažovateľky, ako aj na skutočnosť, že namietané konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, ústavný súd prikázal mestskému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy v spojení s § 133 ods. 3 písm. a) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vo veci konať. V skoršom náleze ústavného súdu síce už bol uložený príkaz vo veci konať bez zbytočných prieťahov, ale ten bol adresovaný len krajskému súdu.

IV.

Primerané finančné zadosťučinenie a náhrada trov konania

24. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

25. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie finančného zadosťučinenia 18 000 eur. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu namietaného porušenia (III. ÚS 189/2023). O takýto prípad ide aj v preskúmavanej veci. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti, zohľadňujúc konkrétne okolnosti posudzovanej veci, predmet posudzovaného konania (rozhodnutie o výške trov konania), povahu a význam dotknutých práv (procesné postavenie žalobkyni), namietanú dĺžku konania (od skoršieho nálezu viac ako štyri roky, o otázke výšky náhrady trov viac ako jeden rok), správanie sťažovateľky, ako aj vlastnú judikatúru týkajúcu sa výšky priznávaného finančného zadosťučinenia (III. ÚS 336/2021, III. ÚS 590/2022, III. ÚS 108/2023). Ústavný súd vzhľadom na všetky tieto okolnosti považoval za spravodlivé priznať sťažovateľke 400 eur [§ 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde].

26. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľky ústavný súd vychádzal z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov [§ 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13a ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky]. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2024 je 343,25 eur a hodnota režijného paušálu je 13,73 eur. Sťažovateľke vznikol nárok na náhradu trov konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2024 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti). Náhrada trov právneho zastúpenia tak predstavuje 713,96 eur.

27. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je mestský súd povinný uhradiť na účet právnej zástupkyne sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. novembra 2024

Peter Molnár

predseda senátu