znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 172/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2012 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti "D.", zastúpenej advokátkou JUDr. M. G., K., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1040505/148/2012/5081 z 23. januára 2012 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu K. č. 738/320/294-24958/11/Rem zo 7. októbra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti "D.",   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2012   doručená   sťažnosť   spoločnosti   "D."   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namietala porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods.12 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   a   rozhodnutím   Finančného riaditeľstva   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „finančné   riaditeľstvo“) č. 1040505/148/2012/5081 z 23. januára 2012 v spojení s rozhodnutím Daňového úradu K. (ďalej len „daňový úrad“) č. 738/320/294-24958/11/Rem zo 7. októbra 2011 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).

2.   Z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh   vyplýva,   že   finančné   riaditeľstvo   napadnutým rozhodnutím   potvrdilo   rozhodnutie   (daňová   exekučná   výzva)   daňového   úradu,   ktorým vyzval sťažovateľku ako daňovú dlžníčku na zaplatenie daňového nedoplatku vo výške 3 000 €.

3.   Sťažovateľka   v sťažnosti   zároveň   uviedla,   že „prípadným   zastavením   konania o žalobe   na   preskúmanie   týchto   rozhodnutí   všeobecným   súdom   z dôvodu,   že   ide o rozhodnutia,   ktoré   nie   sú   preskúmateľné   súdom   (v   tomto   prípade   neexistuje   celkom jednotná judikatúra určujúca, ktoré rozhodnutia sú preskúmateľné a ktoré nie) by došlo k zmeškaniu lehoty na podanie ústavnej sťažnosti, podáva sťažovateľ z dôvodu, aby nedošlo k situácii,   v ktorej   by   nemal   možnosť   domáhať   sa   ochrany   svojich   práv   na   žiadnom orgáne/súde súbežne so žalobou na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy aj túto ústavnú sťažnosť“.

4.   Sťažovateľka   ústavnému   súdu   navrhla,   aby   sťažnosť   prijal   na   ďalšie   konanie a nálezom   rozhodol   o porušení   označených   práv   podľa   ústavy   a dohovoru   napadnutými rozhodnutiami,   napadnuté rozhodnutia   zrušil   a zakázal pokračovať v ďalšom   porušovaní a priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie, ako aj náhradu trov konania.

II.

5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru rozhodnutiami finančného riaditeľstva a daňového úradu, ktorými nevyhovel žiadosti sťažovateľky o zastavenie daňového exekučného konania.

7. Ústavný súd konštatuje, že nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti konať a rozhodnúť.

8.   Ako   to   vyplýva   z citovaného   ustanovenia   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

9. Podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v správnom súdnictve súdy preskúmavajú na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP) a tiež konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (§ 250v OSP).

10.   Sťažovateľka   sama   vo   svojej   sťažnosti   uviedla,   že   v   predmetnej   veci   si   je vedomá,   že   tieto   rozhodnutia   sú   preskúmateľné   všeobecným   súdom,   ale   sťažnosť ústavnému súdu podala aj z toho dôvodu, aby nedošlo k zmeškaniu lehoty na jej podanie, ak všeobecný súd rozhodne, že tieto rozhodnutia nie sú preskúmateľné všeobecným súdom.

11.   S poukazom   na   to   ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažovateľka   mala   v systéme všeobecného súdnictva k dispozícii účinný opravný prostriedok na ochranu svojich práv, ktoré   mali   byť   napadnutými   rozhodnutiami   finančného   riaditeľstva   a   daňového   úradu porušené, pričom tento účinný opravný prostriedok v danej veci v zákonnej lehote využila. Oprávnenie   všeobecných   súdov   v správnom   súdnictve   rozhodnúť   o napadnutých rozhodnutiach daňového úradu vylučuje v tejto veci právomoc ústavného súdu, ktorý by ju mohol uplatniť iba vtedy, ak by už sťažovateľka nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany svojich práv.

12.   Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2012