znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 172/08-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. mája 2008 v senáte zloženom   z predsedu   senátu   Sergeja   Kohuta   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha   a Lajosa Mészárosa   o   sťažnosti   P.   Č.,   K.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. R.   Ž.,   K.,   vo   veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 310/2006 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo P. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods. 1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného   súdu   Košice   I vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   17   Er   310/2006   p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Košice I   p r i k a z u j e, aby vo veci sp. zn. 17 Er 310/2006 konal bez zbytočných prieťahov.

3. P. Č.   n e p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie.

4. Okresný súd Košice I   j e   p o v i n n ý   uhradiť P. Č. trovy právneho zastúpenia v sume 6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. R. Ž., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 10. apríla 2008 prijal na ďalšie konanie sťažnosť P. Č. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 Er 310/2006.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že   na   základe   jeho   návrhu   z januára   2006   je účastníkom exekučného konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 17 Er 310/2006. Do podania sťažnosti na ústavnom súde v jeho veci nebolo právoplatne rozhodnuté, hoci jeho právna vec nie je zložitá. Dňa 17. septembra 2007 podal predsedovi okresného súdu sťažnosť   na   prieťahy   v konaní.   Predseda   okresného   súdu   však   sťažnosť   považoval   za neodôvodnenú,   preto   sa   sťažovateľ   ochrany   svojho   základného   práva   domáha   podaním sťažnosti na ústavnom súde. Navrhuje, aby ústavný súd o jeho sťažnosti takto rozhodol:„1. Právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   SR   a právo   na   prejednanie   veci   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní sp. zn. 17 Er 310/06-18 vedenom na Okresnom súde Košice I porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu Košice I prikazuje,   aby v konaní   17 Er 310/06-18 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľovi   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v sume   Sk   15   000.-   slovom pätnásťtisíc korún slovenských, ktoré je porušiteľ práva povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti Nálezu Ústavného súdu SR k rukám sťažovateľa.

4.   Ústavný   súd   SR   priznáva   trovy   právneho   zastúpenia   právnemu   zástupcovi sťažovateľa vo výške vyčíslenia osobitným podaním.“

Právny zástupca sťažovateľa a predseda okresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril 6. mája 2008. Uviedol, že zo spisu sp. zn. 17 Er 310/2006 zistil kratšie obdobie nečinnosti okresného súdu, a to od 3. augusta 2007 do 10. apríla 2008, čím podľa neho mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom v označenom konaní.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva upraveného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom (...) v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 17 Er 310/2006.

Ústavný   súd   si   zadovážil   spisový   materiál   všeobecného   súdu,   lustráciou   ktorého zistil, že úkony okresného súdu sú zhodné s tými, ktoré uviedol okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti doručenom ústavnému súdu 5. mája 2008.

Doterajší priebeh konania bol takýto:Dňa   23.   januára   2006   exekútor   požiadal   okresný   súd   o udelenie   poverenia   na vykonanie exekúcie.

Dňa   13.   februára   2006   okresný   súd   poveril   exekútora   JUDr.   J.   B.   vykonaním exekúcie.

Dňa 19. júla 2006 exekútor doručil okresnému súdu námietky proti exekúcii.Dňa 16. augusta 2006 okresný súd námietky povinného uznesením zamietol.Dňa 16. augusta   2006   okresný súd uznesením uložil povinnému J. L. povinnosť zaplatiť súdny poplatok.

Dňa 26. septembra 2006 povinný zaplatil súdny poplatok.Dňa 26. septembra 2006 podal povinný odvolanie proti uzneseniu.Dňa 24. októbra 2006 bol spis doručený Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o odvolaní povinného proti uzneseniu okresného súdu sp. zn. 17 Er 310/2006 zo 16. augusta 2006 (vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 5 CoE 150/06).

Dňa   3.   augusta   2007   bol   spis   vrátený   okresnému   súdu   s uznesením   č.   k. 5 CoE 150/2006-30 z 18. júna 2007, ktorým zrušil uznesenie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Dňa 10. apríla 2008 okresný súd predložil spis na opätovné rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach s odôvodnením, že odvolaniu povinného nemieni vyhovieť.

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (III.   ÚS   61/98),   pričom   k vytvoreniu právnej istoty preto dochádza   až právoplatným rozhodnutím súdu   alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (I. ÚS 10/98, II. ÚS 210/03).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (I.   ÚS   70/98,   II.   ÚS   813/00, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú 1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie účastníka konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu   zistil,   že   v konaní   okresného   súdu   vedenom   pod   sp.   zn.   17   Er   310/2006   ide o exekučné konanie, ktoré inicioval sťažovateľ. Ústavný súd konštatuje, že návrhy tohto typu   tvoria   štandardnú   súčasť   rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov,   a preto   ich z právneho ani skutkového hľadiska nemožno považovať za zložité.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 17 Er 310/2006, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho   konania.   Okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení   nepoukázal   na   také   správanie sťažovateľa, ktoré by negatívne ovplyvnilo priebeh konania a takú skutočnosť nezistil ani ústavný súd.

3.   Tretím   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo   k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že vyjmúc obdobie nečinnosti okresného súdu, ktoré uviedol aj jeho predseda vo vyjadrení k sťažnosti (ide o obdobie od 3. augusta 2007 do 10. apríla 2008), konal okresný súd plynule.

Pretože   postup   okresného   súdu   počas   doterajšieho   konania   efektívne   neviedol k rozhodnutiu vo veci samej a k nastoleniu stavu právnej istoty sťažovateľa a je poznačený aj   určitým   obdobím   nečinnosti,   ústavný   súd   rozhodol,   že   v konaní   vedenom   okresným súdom pod sp. zn. 17 Er 310/2006 bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal v zmysle § 56 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   okresnému   súdu,   aby   vo   veci   sp.   zn. 17 Er 310/2006 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd v danom prípade dospel k záveru, že vzhľadom na konkrétne okolnosti a povahu   veci   a na   záver   o porušení   základného   práva   sťažovateľa   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je samotné rozhodnutie o porušení týchto práv sťažovateľa   a o uložení   povinnosti   okresnému   súdu   konať   vo   veci   bez   zbytočných prieťahov dostatočné. Z týchto dôvodov rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa si v podaní doručenom 18. apríla 2008 uplatnil nárok na náhradu trov v sume 9 402 Sk za tri úkony právnej služby a k tomu režijný paušál.

Základom   na   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   (prevzatie   a príprava zastúpenia a písomné podanie vo veci samej) vykonaný v roku 2007 je priemerná mesačná mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v   prvom   polroku   2006   v   sume 17 822 Sk, t. j. náhrada za jeden úkon je 2 970 Sk plus 178 Sk režijný paušál.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume 5 940 Sk, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) a k tomu dvakrát náhradu režijného paušálu spolu 356 Sk (podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   č.   655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Trovy právneho zastúpenia boli priznané v celkovej sume 6 296 Sk. Ústavný súd nepriznal náhradu za tretí úkon, pretože išlo o vyjadrenie sťažovateľa k otázke konania ústneho   pojednávania   pred   ústavným   súdom   a vyčíslenie   trov   právnej   pomoci,   nešlo o vyjadrenie k veci samej, ktoré by navyše prispelo k ďalšiemu objasneniu veci.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. mája 2008