znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 172/07-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. januára 2008 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Juraja Horvátha o sťažnosti M.   E.,   K.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. J.   Č.,   K.,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 176/1999 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo M. E. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 176/1999 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice   I   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   20   C   176/1999 p r i k a z u j e   konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3.   M.   E. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   40 000   Sk (slovom štyridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. M. E. p r i z n á v a   náhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 444 Sk (slovom deväťtisícštyristoštyridsaťštyri   slovenských   korún),   ktorú   je   Okresný súd Košice I p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokáta   JUDr.   J.   Č.,   K.,   do dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením zo 4. septembra 2007 č. k. II. ÚS 172/07-19 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť M. E., K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie   svojej   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 176/1999.

Z   obsahu   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 20 C 176/1999 sa žalobou podanou okresnému súdu 23. februára 1999 sťažovateľ (pôvodne ako žalobca v 8. rade, v súčasnosti v procesnom postavení žalobcu v 10. rade) spolu   s ďalšími   žalobcami   domáhal   vyrovnania   dedičských   podielov   z dedičstva   po poručiteľke M. B. (ďalej len „poručiteľka“). Podľa tvrdení sťažovateľa okresný súd koná v jeho veci neefektívne, so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné skončenie sporu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Chcem zdôrazniť neobyčajne zdĺhavý priebeh   a celkovú   dĺžku   napadnutého   konania,   ktoré   trvá   (od   23.   februára   1999)   bez právneho rozhodnutia viac ako 8 rokov a 4 mesiace.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1) Základné právo M. E. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 176/1999 porušené bolo.

2) Okresnému súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 176/1999 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3) M. E. priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 60.000.- Sk (...), ktoré je mu Okresný súd Košice I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4) M. E. priznáva úhradu trov právneho zastúpenia (...) v sume 9.444.- Sk (...), ktorú mu je Okresný súd Košice I povinný vyplatiť advokátovi JUDr. J. Č. (...) na jeho účet (...) do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:   za   okresný   súd   jeho   predseda   listom   sp.   zn.   Spr 2347/06   z 2.   októbra   2007 a právny zástupca sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu listom z 23. októbra 2007.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol: „Predmetom   konania   pred   Okresným   súdom   Košice   I   je   žaloba   o   vyplatenie zákonných podielov z vyplatených kúpnych cien, ktoré boli žalovaným vyplatené potom, čo zdedili v celosti nehnuteľnosti po neb. M. E., ktorý je ich právnym predchodcom. Vzhľadom na skutočnosť, že v konaní na strane žalobcov i žalovaných vystupuje viac subjektov, z ktorých v priebehu konania niektorí zomreli a bolo potrebné zisťovať okruh ich dedičov a tiež z dôvodu, že pre rozhodnutie vo veci bolo potrebné zabezpečiť množstvo listinných dokladov, považujem predmetné konanie po vecnej stránke za zložitejšie. (...) Po právnej stránke vec nie je zvlášť náročná. Pri hodnotení faktickej zložitosti veci sa   predmetná   vec   javí   ako   zvlášť   náročná,   a   to   najmä   vo   vzťahu   k   zabezpečovaniu relevantných listinných dôkazov a určeniu okruhu účastníkov konania. Procesné aktivity žalobcov a v niektorých prípadoch aj ich neprítomnosť na pojednávaniach majú taktiež vplyv na dĺžku konania.

Súhlasím,   aby   Ústavný   súd   SR   prejednal   sťažnosť bez   nariadenia   ústneho pojednávania.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

«Nesúhlasím s tou pasážou vyjadrenia okresného súdu, kde uvádza, že predmetné konanie považuje po vecnej stránke za „zložitejšie„. (...) Je pravdou, že v konaní na oboch sporových stranách vystupuje viacero subjektov (avšak toto nie je zriedkavosťou ). Hoci podľa   môjho   názoru   nemajú   vyššie   uvedené   skutočnosti   a   tvrdenia   okresného   súdu   vo vzťahu k základnej otázke, či okresný súd porušil v napádanom konaní právo sťažovateľa na konanie   bez   zbytočných   prieťahov   dostatočnú   relevanciu,   musím   na   nich   reagovať, nesúhlasím   s   nimi,   pretože   skutočnosti   uvedené   okresným   sú   podľa   môjho   názoru zavádzajúce a účelové.

Z   pôvodných   žalobcov   v   priebehu   konania,   7.   decembra   2001   zomrel   žalobca v 7. rade J. E. Okresný súd už 20. februára 2002 vyzval právnu zástupkyňu žalobcov, aby oznámila súdu okruh dedičov po zomrelom.

Táto podaním doručeným okresnému súdu 1. marca 2002 navrhla, aby do konania podľa § 92 O. s. p. vstúpili dedičky, právne nástupkyne po zomrelom, pozostalá manželka a dve dcéry, v súčasnosti žalobkyne v 7., 8. a 9. rade. Okrem toho okresný súd vyzval 15. mája 2002 dedičstvo prejednávajúceho notára JUDr. S. na oznámenie sp. zn. a okruhu dedičov   po   neb.   J.   E.   Požadované   údaje   poslal   notár   okresnému   súdu   bezodkladne. Napokon, v rámci „Podania a upresnenia žalobného petitu“, doručenom okresnému súdu

11.   decembra   2002   ešte   právna   zástupkyňa   žalobcov   oznámila   súdu,   že   po   zomrelom žalobcovi v 2. rade J. F. na základe dohody dedičov vstupuje do konania dedička K. F. a ďalej,   že   po zomrelom   žalobcovi   v   7.   rade   J.   E.   vstupujú   do   konania   jeho   právni nástupcovia,   dedičia   -   dve   deti   a   pozostalá   manželka.   Zároveň   uviedla   spisovú   značku 40 D 1435/01, Dnot 30/02, pod ktorou sa dedičstvo prejednávalo.

V priebehu konania, 11. augusta 2002, zomrel aj žalobca v 2. rade J. F. Najbližšie konaného pojednávania, 24. marca 2003 sa zúčastnila aj dedička, právna nástupkyňa po zomrelom K. F., v súčasnosti vystupujúca v konaní ako žalobkyňa v 2. rade. Na pojednávaní 27. mája 2003 táto predložila okresnému súdu „Podanie dedičov po neb. J. F.“ zo dňa 23. apríla 2003 a upresnenie rozsahu dedičstva zo dňa 23. apríla 2003. Na podaniach bola uvedená   sp.   zn.   19   D   436/2002,   Dnot 225/2002,   pod   ktorou   súdom   poverená   notárka JUDr. D. prejednávala dedičstvo po neb. J. F.

Obdobný, ťažkosti okresnému súdu nespôsobujúci priebeh bol so zisťovaním okruhu dedičov   po zomrelom   žalovanom v   5.   rade M.   F. Som   toho názoru,   že z uvedeného je zrejmé,   že   smrť   pôvodných   žalobcov   v 2. a 7. rade   a   žalovaného   v   5.   rade   v priebehu konania a okresným súdom zisťovanie okruhu ich dedičov nespôsobilo, že prejednávaná vec po vecnej, faktickej stránke sa stala v dôsledku toho zložitejšou, ani nepredĺžila v podstatnej miere celkovú dĺžku konania. Dedičia sa dostavili na najbližšie súdne pojednávania, okruh dedičov bol okresnému súdu v bežnej dobe, lehote známy, títo sa nezdržiavali na neznámom mieste   a   pod.   Preto   vyjadrenie   okresného   súdu   v   tejto   časti   podľa   môjho   názoru   ako relevantné   neobstojí.   Dedičia   po   pôvodných   žalobcoch,   zomrelých   v   priebehu   konania poskytli okresnému súdu požadovanú plnú súčinnosť v tomto smere. (...)

Konanie, ktoré od podania žaloby trvá takmer 9 rokov a do dnešného dňa nie je právoplatne   skončené   a   v   priebehu   tohto   obdobia   konania   sa   prejavovali   ničím neodôvodnené   zbytočné   prieťahy   v   konaní,   spočívajúce   v   málo   plynulej,   pomalej, nedostatočnej   a neefektívnej   činnosti   okresného   súdu,   (...)   nemožno   ospravedlniť   iba zmenou   zákonných   sudcov.   Navyše,   argument   o   vybavovaní   veci   viacerými   sudcami   je administratívnej   povahy   a   nemôžem   ho   akceptovať   ako   dôvod   nerešpektovania   kritéria „primeranej lehoty“, či zbytočných prieťahov v konaní, zapríčinených okresným súdom. (...) (...) netrvám na tom, aby ústavný súd konal vo veci samej č. k. II. ÚS 172/07-19 na verejnom ústnom pojednávaní a súhlasím s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania v tejto veci.»

3.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   veci   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená   povahou   tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie   vo   veci,   t. j.   rozhodnutie   o tom,   či   namietaným   postupom   súdu   bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z obsahu   na   vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   a stav   konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 20 C 176/1999:

- 23.   február   1999   –   sťažovateľ   a spol.   sa   žalobou   podanou   okresnému   súdu   proti žalovaným domáhali rozhodnutia, že kúpna cena z predaja nehnuteľností patrí do dedičstva po poručiteľke,

- 17. marec 1999 – okresný súd vyzval žalovaných, aby sa vyjadrili k žalobe, a vyžiadal si pripojiť dedičské spisy po právnych predchodcoch účastníkov konania (žalovaní sa vyjadrili k žalobe 30. marca 1999),

- 21.   apríl   1999   –   okresný   súd   nariadil   pojednávanie   na   6.   júl   1999,   ktoré   na   žiadosť žalovaných a so súhlasom právnej zástupkyne sťažovateľa a spol. odročil na neurčito s tým, že účastníkom konania uložil v lehote 30 dní oznámiť, či došlo k uzavretiu mimosúdnej dohody,

- 6. september 1999 – okresný súd vyzval právne zástupkyne obidvoch sporových strán, aby oznámili   výsledok   mimosúdnej   dohody.   Dňa 9.   septembra   1999   právna   zástupkyňa žalovaných a 21. októbra 1999 právna zástupkyňa sťažovateľa a spol. oznámila okresnému súdu, že nedošlo k mimosúdnej dohode,

- 7. december 1999 – pojednávanie, na ktorom sťažovateľ a spol. žiadali, aby okresný súd vyžiadal od katastrálneho úradu všetky kúpne zmluvy, ktorými žalovaní odpredali sporné nehnuteľností, bolo odročené na neurčito s tým, že právnej zástupkyni sťažovateľa a spol. bolo   uložené   oznámiť   čísla   parciel,   ktorých   sa   týkala   kúpnopredajná   zmluva   medzi žalovanými   ako   predávajúcim   a S.,   s. r. o.,   B.,   ako   kupujúcim,   ktorú   mali   uzatvoriť u komerčnej právničky JUDr. S. (ďalej len „komerčná právnička“),

- 12. január 2000 – okresný súd vyzval komerčnú právničku, aby zaslala kópiu kúpnej zmluvy o odpredaji nehnuteľností, ktorú uzavreli žalovaní a S., s. r. o., B., a súčasne právnu zástupkyňu   sťažovateľa   a spol.   vyzval,   aby   oznámila   čísla   parciel,   ktoré   mali   žalovaní odpredať (kúpna zmluva z 9. júla 1999 zaslaná okresnému súdu 26. januára 2000),

- 14.   február   2000   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   a spol.   oznámila   požadované   čísla parciel, ktoré boli predmetom predaja, a oznámila kupujúcich,

- 14. marec 2000 – okresný súd žiadal príslušný katastrálny úrad o zaslanie LV 4923 a kópií zmlúv, ktorými žalovaní odpredali spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnostiach zapísaných na tomto LV kupujúcemu – I., a. s., K.,

- 11. apríl 2000 – okresnému súdu boli doručené od katastrálneho úradu vyžiadané listiny,

- 24.   máj   2000   –   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľa   a spol.,   aby špecifikovala žalobný návrh, a 17. júla 2000 ju opätovne vyzval v zmysle výzvy z 24. mája 2000,

- 24. august 2000 – právna zástupkyňa sťažovateľa a spol. žiadala, aby okresný súd vyžiadal od katastrálneho úradu kópie kúpnych zmlúv, ktorými žalovaní odpredávali ďalšie v podaní označené nehnuteľnosti,

- 30.   august   2000   –   okresný   súd   žiadal   od   katastrálneho   úradu   kópie   kúpnych   zmlúv uzavretých medzi žalovanými ako predávajúcimi a I., a. s., K., ako kupujúcim,

- 19. september 2000 – právna zástupkyňa sťažovateľa a spol. žiadala, aby okresný súd pripustil rozšírenie žaloby proti ďalším dvom dedičom po M. E. (5. M. F. a 6. A. F.), aby vyžiadal   od   katastrálneho   úradu   všetky   zmluvy,   ktorými   žalovaní   (aj   v   5.   a   6.   rade) odpredali   sporné   nehnuteľnosti,   a   upresnila   žalobný   petit   vyčíslením   súm,   ktoré   mali jednotliví žalovaní zaplatiť jednotlivo sťažovateľovi a spol.,

- 7. február 2001 – okresný súd nariadil pojednávanie na 2. apríl 2001,

- 14. február 2001 – právna zástupkyňa žalovaných sa vyjadrila k sporu a navrhla žalobu zamietnuť,

- 2. apríl 2001 – po vypočutí prítomných účastníkov konania bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že právnej zástupkyni sťažovateľa a spol. bola uložená povinnosť oznámiť všetky nehnuteľnosti, ktoré žalovaní predali,

- 14.   máj 2001 – právna zástupkyňa sťažovateľa   a spol. upresnila,   ktoré   kúpne   zmluvy uzavreté žalovanými ako predávajúcimi má okresný súd vyžiadať od katastrálneho úradu aj od žalovaných (okresný súd 16. mája 2001 vyžiadal od katastrálneho úradu kúpne zmluvy),

- 24. máj 2001 – okresnému súdu bola od katastrálneho úradu doručená jedna z vyžiadaných kúpnych zmlúv a 30. mája 2001 bolo katastrálnym úradom oznámené, že na LV uvedeným okresným súdom je vedená iná parcela,

- 26. september 2001 – okresný súd nariadil pojednávanie na 12. november 2001, na ktorom po   vypočutí   prítomných   žalovaných,   uznesením   pripustil   rozšírenie   okruhu   žalovaných o žalovaných v 5. a 6. rade v zmysle návrhu sťažovateľa a spol. z 19. septembra 2000, následne bolo pojednávanie odročené na 11. december 2001 s tým, že právnej zástupkyni sťažovateľa a spol. bola uložená povinnosť, aby špecifikovala žalobný návrh na vydanie medzitýmneho rozsudku,

- 3. december 2001 – právna zástupkyňa sťažovateľa a spol. zaslala upravený žalobný petit na vyhlásenie medzitýmneho rozsudku,

- 11.   december   2001 –   po oznámení právnej   zástupkyne sťažovateľa a spol.,   že   zomrel žalobca v 7. rade, bolo pojednávanie odročené na neurčito s tým, že právna zástupkyňa sťažovateľa a spol. písomne upresní okruh dedičov po žalobcovi v 7. rade,

- 20.   február   2002   –   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľa   a spol.,   aby oznámila účastníkov, ktorí vstupujú do konania namiesto žalobcu v 7. rade,

- 1. marec 2002 - právna zástupkyňa sťažovateľa a spol. oznámila dedičov po žalobcovi v 7. rade,

- 20. marec 2002 – okresný súd nariadil pojednávanie na 14. máj 2002, ktoré bolo odročené na 24. jún 2002 za účelom vyžiadania správy od súdneho komisára o stave dedičského konania po žalobcovi v 7. rade (15. mája 2002 okresný súd žiadal súdneho komisára, aby oznámil v akom štádiu je prerokovanie dedičstva po zomrelom žalobcovi v 7. rade a aby oznámil dedičov),

- 17. máj 2002 – súdny komisár oznámil okruh dedičov po zomrelom žalobcovi v 7. rade s tým, že si žalovanú pohľadávku uplatnili aj v dedičskom konaní,

- 13. jún 2002 – právna zástupkyňa sťažovateľa a spol. sa vyjadrila k sporu,

- 24. jún 2002 – pojednávanie bolo odročené na neurčito a právna zástupkyňa žalovaných zaviazala   predložiť   všetky   dosiaľ   uzatvorené   kúpnopredajné   zmluvy   vo   veci   odpredaja nehnuteľností z dedičstva poručiteľky,

- 21. august 2002 – okresný súd vyzval žalovaných, aby predložili všetky dosiaľ uzavreté kúpne zmluvy vo veci odpredaja nehnuteľností z dedičstva poručiteľky (žalovaní zaslali okresnému súdu kúpne zmluvy 16. septembra 2002),

- 10.   október   2002   –   okresný   súd   vyzval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľa   a spol.,   aby vyčíslila požadované nároky na podklade kúpnych zmlúv,

- 11.   december   2002   –   právna   zástupkyňa   sťažovateľa   a spol.   oznámila   úmrtie   žalobcu v 2. rade   s tým,   že   na   základe   dohody   dedičov   vstupuje   do   konania   jeho   dcéra   K.   F., a súčasne upresnila žalobný petit týkajúci sa presnej výšky žalovaných nárokov u každého žalobcu (vrátane sťažovateľa) zvlášť,

- 21. január 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 24. marec 2003,

- 24. január 2003 – okresný súd vyzval právnu zástupkyňu sťažovateľa a spol., aby výšku uplatnených nárokov vyčíslila zvlášť u každého žalobcu po odpočítaní zaplateného súdneho poplatku, ktorý mal každý žalobca zaplatiť z výšky uplatneného podielu,

- 24. marec 2003 – po vypočutí žalovaného v 5. rade bolo pojednávanie odročené na 27. máj 2003 s tým, že právna zástupkyňa sťažovateľa a spol. predloží písomný návrh, že namiesto žalobcu v 2. rade vstupujú do konania jeho dedičia, a upraví žalobný petit; pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že právny zástupca sťažovateľa a spol. zaujme stanovisko k vyjadreniu   žalovaných   z 26. mája   2003   a upresní   návrh   na   vydanie   medzitýmneho rozsudku,

- 3.   júl   2003   –   právny   zástupca   sťažovateľa   a spol.   zaslal   vyjadrenie   k stanovisku žalovaných a upresnenie návrhu na vyhlásenie medzitýmneho rozsudku,

- 24. september 2003 – okresný súd nariadil pojednávanie na 4. november 2003, na ktorom vyhlásil medzitýmny rozsudok, ktorým rozhodol, že žalobný nárok týkajúci sa právneho základu je opodstatnený v plnom rozsahu s tým, že o konkrétnej výške uplatnených nárokov rozhodne konečným rozsudkom,

- 8. január 2004 – žalovaní v 1. – 4. rade sa odvolali proti medzitýmnemu rozsudku,

- 15. január 2004 – spis bol predložený Krajskému súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“), ktorý 15. októbra 2004 uznesením č. k. 17 Co 16/04-215 z dôvodov procesných pochybení zrušil medzitýmny rozsudok okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie a rozhodnutie (spis bol okresnému súdu vrátený 16. novembra 2004),

- 9. august 2005 – okresný súd uznesením č. k. 20 C 176/99-230 rozhodol o pripustení zmeny žaloby v zmysle úpravy petitu doručenej okresnému súdu 11. decembra 2002,

- 2. máj 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 9. jún 2006, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že právny zástupca sťažovateľa a spol. upresní žalobný petit z 3. decembra 2002,

- 21. august 2006 – právny zástupca sťažovateľa a spol. upresnil žalobný petit v zmysle povinnosti uloženej mu na poslednom pojednávaní,

- 29. september 2006 – okresný súd nariadil pojednávanie na 10. november 2006, ktoré bolo po vypočutí právnych zástupcov oboch sporových strán odročené na 5. február 2007,

- 2. február 2007 – právny zástupca sťažovateľa a spol. predložil okresnému súdu čestné vyhlásenia sťažovateľa a spol. o tom, kedy sa dozvedeli o scudzení sporných nehnuteľností žalovanými,

- 5. február 2007 – okresný súd na pojednávaní oboznámil prítomných právnych zástupcov obidvoch   sporových   strán   s dôkazmi   vykonanými   v rámci   prípravy   pojednávania a pojednávanie odročil na 5. marec 2007,

- 1.   marec   2007   –   žalovaní   sa   vyjadrili   k sporu   a predložili   kúpne   zmluvy,   na   základe ktorých scudzili sporné nehnuteľnosti,

- 5. marec 2007 - okresný súd na pojednávaní oboznámil prítomných právnych zástupcov obidvoch sporových strán s dôkazmi vykonanými v rámci prípravy pojednávania a odročil pojednávanie na 30. apríl 2007 s tým, že okresný súd vyžiada od katastrálneho úradu kúpne zmluvy, ktorými bola scudzená jedna zo sporných parciel (LV 12178),

- 10. apríl 2007 – katastrálny úrad zaslal okresnému súdu požadované listiny,

- 16. máj 2007 – pojednávanie, na ktorom okresný súd oboznámil prítomných účastníkov s listinnými   dôkazmi   predloženými   katastrálnym   úradom   a za   účelom   vyšpecifikovania zákonných   podielov   sťažovateľa   a spol.   na   kúpnych   cenách   v jednotlivých   kúpnych zmluvách, okresný súd na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa a spol. odročil na 13. jún 2007,   ktoré   6.   júna   2007   právny   zástupca   sťažovateľa   spol.   žiadal   z dôvodu   jeho hospitalizácie odročiť na neurčito,

- 8. október 2007 – okresný súd nariadil pojednávanie na 28. november 2007,

- 14.   november   2007   –   právny   zástupca   žalovaných   sa   ospravedlnil   z neúčasti   na nariadenom   pojednávaní   z dôvodu   jeho   pobytu   mimo   Slovenskej   republiky   a žiadal pojednávanie odročiť (odročené na 11. január 2008),

- 19.   november   2007   –   právny   zástupca   sťažovateľa   a spol.   predložil   okresnému   súdu vyjadrenie k sporu,

- 11. január 2008 – okresný súd na žiadosť právneho zástupcu sťažovateľa a spol. odročil pojednávanie na 3. marec 2008 za účelom upresnenia súm, ktorých vyplatenie požadoval sťažovateľ a spol. od žalovaných.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej   lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 176/1999 o žalobe sťažovateľa a spol. o vyplatenie dedičských   podielov   došlo   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods.   2   ústavy   a právo   zaručené v čl.   6   ods.   1   dohovoru,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou   ESĽP   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa   (I.   ÚS   19/00,   I.   ÚS   54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie v danej veci môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci napr. s úmrtím účastníkov konania. Doterajší neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania (takmer 9 rokov) však ústavný súd nemôže pripísať len na vrub faktickej zložitosti prerokovávanej veci.

2.   Pokiaľ   ide   o správanie   sťažovateľa   ako   účastníka   konania   (v   konaní   pred okresným súdom v procesnom postavení jedného zo žalobcov) ústavný súd v jeho správaní nezistil   žiadne   také   skutočnosti,   ktoré   by   podstatným   spôsobom   prispeli   k predĺženiu konania. Sťažovateľ spolu s ostatnými žalobcami bol v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym   zástupcom,   ktorý   sa   aktívne   spolupodieľal   na   objasňovaní   skutkového   stavu, navrhoval a v rámci svojich možností predkladal okresnému súdu jemu dostupné listinné dôkazy (sťažovateľ a spol. neboli účastníkmi kúpnopredajných zmlúv, v dôsledku čoho ich nemali k dispozícii). Viacnásobné zmeny žalobného petitu rovnako nemožno podľa názoru ústavného   súdu   pripočítať   na   ťarchu   sťažovateľa,   pretože   týmito   zmenami   jednak   iba reagoval na aktuálny vývoj procesnej situácie (žalovaní predávali sporné nehnuteľnosti aj v priebehu konania, a tým sa menila výška žalovanej sumy) a napokon táto skutočnosť ani nemohla   mať   reálny   vplyv   na   dĺžku   konania,   pretože   okresný   súd   opomenul   pred vyhlásením rozsudku rozhodnúť o pripustení zmeny žalobného petitu (pozri bod 3) a učinil tak až na základe upozornenia krajského súdu uznesením z 9. augusta 2005.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a v tejto súvislosti konštatuje, že okresný súd v predmetnej veci nevykazoval relevantnú procesnú   aktivitu v období

- od 11. apríla 2000 – do 30. augusta 2000, t. j. viac ako 4 mesiace, pričom v tomto období okresný   súd   iba   urgoval   splnenie   výzvy,   na   ktorú   už   mal   v spise   odpoveď,   a   bez konkretizácie   svojej   požiadavky   vyzýval   právnu   zástupkyňu   sťažovateľa   a spol.,   aby upravila žalobu, pričom napokon na splnení tejto výzvy ani netrval;

- od 30. augusta 2000 – do 7. februára 2001, t. j. viac ako 5 mesiacov;

- od 16. novembra 2004 – do 9. augusta 2005, t. j. viac ako 8 mesiacov;

- od 9. augusta 2005 – do 2. mája 2006, t. j. viac ako 8 mesiacov.

Celková   doba   zbytočných   prieťahov   spôsobených   okresným   súdom   je   tak   podľa zistenia ústavného súdu viac ako 2 roky, pričom konanie na okresnom súde trvá takmer 9 rokov.

Ústavný   súd   poznamenáva,   že   dobu,   počas   ktorej   sa   spis   z dôvodu   odvolacieho konania nachádzal na krajskom súde a ktorej dĺžku, resp. trvanie nemohol okresný súd ovplyvniť, nemožno z objektívnych dôvodov pripočítať na jeho ťarchu.

V súvislosti s otázkou opakovanej zmeny zákonného sudcu vybavujúceho predmetnú vec ústavný súd poznamenáva, že problémy s personálnym obsadením všeobecného súdu a nadmerné množstvo vecí,   v ktorých   sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti,   aby   prijali   príslušné   opatrenia   umožňujúce   prerokovanie   vecí   bez zbytočných   prieťahov,   a tým vykonanie spravodlivosti   v primeranej   lehote.   Z vyjadrenia predsedu okresného súdu nevyplýva prijatie účinných opatrení.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd hodnotí postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 20 C 176/1999 ako porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   sa   domáhal   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 60 000 Sk. Túto požiadavku zdôvodnil svojou pretrvávajúcou právnou neistotou, pričom poukázal aj na to, že „nemožno od občana v právnom štáte, ktorým Slovenská republika podľa ústavy jednoznačne je, dosť dobre spravodlivo žiadať, aby ako účastník súdneho konania čakal na jeho právoplatné skončenie a výsledok súdneho sporu 8 rokov“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, najmä s prihliadnutím na neodôvodnenú nečinnosť okresného súdu, ako i celkovú dĺžku konania, považuje za primerané priznať v sume 40 000 Sk, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a), c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb   v   znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   odmeny   za jeden   úkon   právnej služby uskutočnený v roku 2007 je 2 970 Sk a hodnota režijného paušálu je 178 Sk.

S poukazom na výsledok konania ústavný súd priznal sťažovateľovi nárok na úhradu trov konania za tri úkony právnej služby uskutočnený v roku 2007 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie   ústavnému   súdu   a vyjadrenie   k stanovisku   okresného   súdu)   v sume 9 444 Sk vrátane režijného paušálu, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2008