znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 172/06-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. mája 2006 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. P. M., bytom T, zastúpeného advokátom JUDr. I. P., T.,   ktorou   namietal porušenie   svojho   základného práva   na súdnu   a inú   právnu ochranu podľa   čl. 46   ods. 1 Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu   Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 1/01 v spojení s postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 13 Cob 182/2004 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   2 Obdo 7/2005,   za účasti   Okresného   súdu   Bratislava I, Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. P. M. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2006 doručená sťažnosť MUDr. P. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   29 Cb 1/01   v spojení   s postupom   Krajského   súdu v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   13 Cob 182/2004 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Obdo 7/2005.

V sťažnosti sťažovateľ okrem iného uvádza, že „Som presvedčený, že Okresný súd Bratislava 1, ako aj Krajský súd Bratislava a Najvyšší súd Slovenskej republiky nedôsledne preštudovali spis, nepreverili si, či boli dané zákonné podmienky pre odmietnutie môjho odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d) O. s. p. Chcem podotknúť, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k 29 Cb 1/01-137 zo dňa 22. 3. 2004 bol môj návrh na peňažné plnenie zamietnutý.   Proti   rozsudku   súdu   I. stupňa   sme   podali   v zákonnej   lehote   odvolanie   dňa 26. 04. 2004, na ktoré sme boli uznesením Okresného súdu v Bratislave I číslo konania 29 Cb 1/01-151   zo   dňa   01. 07. 2004   vyzvaní,   aby   v   lehote   10 dní   boli   odstránené   vady odvolacieho návrhu, ktoré sa však v odvolaní nevyskytovali. Napriek tomu Krajský súd Bratislava uznesením č. k. 13 Cob 182/2004-163 zo dňa 29. 11. 2004 naše odvolanie pre nesplnenie podmienok odvolacieho konania odmietol. Proti uzneseniu KS Bratislava sme v zákonnej lehote dňa 24. 1. 2005 podali dovolanie. O dovolaní NS SR rozsudkom sp. zn. 2 Obdo 7/2005 dňa 29. 11. 2005 rozhodol tak, že dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v   Bratislave   zo   dňa   29. 11. 2004   zamietol   pre   nesplnenie   podmienok   odvolania. Po oboznámení sa so spisom OS Bratislava I 29 Cb 1/01 sme však zistili, že vytýkané vady podania   sa   však   v   spise   nevyskytujú,   teda   v   daných   podaniach   boli   splnené   všetky podmienky smerujúce k perfektnému právnemu úkonu“.

Ďalej je v sťažnosti uvedené: „Vyjadrujeme názor, že v zhora uvedenom súdnom konaní boli porušené naše práva sa efektívne brániť. Výrok Krajského súdu v Bratislave a Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   nemá   oporu   v zákone,   nakoľko   vytýkané   vady podania   sa   v   spise   nenachádzali,   resp.   boli   odstránené   v   súdom   stanovenej   lehote. Ich konaním   bolo   porušené   právo   sťažovateľa   na   spravodlivý   súdny   proces,   prístup k objektívnemu súdnemu procesu a rovnocenného postavenia strán v konaní.

Svojou   sťažnosťou   sa   domáhame,   aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   podľa čl. 127 ods. 2, 3, zákona č. 135/2001 Zb. tejto vyhovel a svojím meritórnym rozhodnutím vyslovil:

Okresný   súd   Bratislava I   v   spojení   s   Krajským   súdom   v   Bratislave   a   Najvyšším súdom Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Obdo 7/2005 porušil základné právo   MUDr. P. M.,   bytom   T.,   na   spravodlivé   posúdenie   veci   a priznal   menovanému finančné zadosťučinenie vo výške 500.000,- Sk.“

II.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa   § 20   ods. 3   zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie konania (...).

1.   Pri   prejednaní   časti   sťažnosti,   ktorou   sťažovateľ   namietal   porušenie   svojho označeného   základného   práva   postupom okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 29 Cb 1/01   v spojení   s postupom   krajského   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 13 Cob 182/2004, ústavný súd vychádzal z princípu subsidiarity podľa čl. 127 ods. 1 ústavy. Toto   ustanovenie   limituje   hranice   právomoci   ústavného   súdu   a všeobecných   súdov rozhodujúcich   v občianskoprávnych   a trestnoprávnych   veciach,   a to   tým   spôsobom, že sťažovateľ   má   právo   domáhať   sa   ochrany   základného   práva   na   ústavnom   súde   iba v prípade, ak mu túto ochranu nemôžu poskytnúť všeobecné súdy.

Pretože   v prvostupňovom   konaní   vedenom   na   okresnom   súde   mal   sťažovateľ možnosť   dovolávať   sa   ochrany   svojich   základných   práv   v rámci   odvolacieho   konania na krajskom súde a námietka porušenia základných práv sťažovateľa v podobe dovolania smerujúca   voči   rozhodnutiu   krajského   súdu   bola   predmetom   rozhodovania   najvyššieho súdu,   ústavný   súd   sťažnosť   v časti   smerujúcej   voči   okresnému   súdu   a krajskému   súdu odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci.

2. Zákonným predpokladom na prijatie sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Pri opatrení alebo inom zásahu, ktorým sú aj zbytočné prieťahy v konaní pred všeobecnými súdmi, sa lehota počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Podanie   sťažnosti   po   uplynutí   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   oneskorene   podanej   (§ 25   ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   v sťažnosti   napadnuté   konanie   vedené pred najvyšším   súdom   bolo   právoplatne   skončené   30. januára 2006,   keď   nadobudol právoplatnosť rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 2 Obdo 7/2005 z 29. novembra 2005.

Vzhľadom   na   dátum   právoplatného   skončenia   sťažnosťou   napadnutého   konania a dátum   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   (2. mája 2006)   je   zrejmé,   že   v danej   veci sťažovateľ   uplatnil   nárok   na   ochranu   ústavnosti   po   uplynutí   dvojmesačnej   lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Ústavný   súd   preto   po   predbežnom   prerokovaní   sťažnosť   v časti   smerujúcej   proti najvyššiemu   súdu   podľa   § 25   ods. 2   zákona   o ústavnom   súde   odmietol   ako   podanú oneskorene.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal jeho priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. mája 2006