znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 171/2010-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. A., Š., zastúpenej advokátkou JUDr. M. J., N., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Nové Zámky v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 196/95 v čase po vydaní nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 9/05 z 28. apríla 2005, ako aj postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 301/06 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. A. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. augusta 2009 doručená sťažnosť M. A., Š. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Nové Zámky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 196/95 v čase po vydaní nálezu ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 9/05 z 28. apríla 2005, ako aj postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 301/06.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   žalobou   podanou   okresnému   súdu   22.   decembra   1995 sa sťažovateľka   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   C   196/95   domáhala   proti   žalovaným určenia svojho práva prechodu   cez pozemok vo vlastníctve   žalovaných. Podľa   tvrdenia sťažovateľky aj napriek tomu, že ústavný súd už v minulosti nálezom sp. zn. I. ÚS 9/05 z 28. apríla 2005 vyslovil, že okresný súd svojím postupom v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 196/95 porušil   jej   základné právo   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov, a prikázal mu   vo   veci   plynulo   konať,   okresný   súd   aj   naďalej   postupuje v   predmetnom konaní so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, čím sa neustále predlžuje jej právna neistota a odďaľuje sa právoplatné rozhodnutie sporu. Sťažovateľka v sťažnosti tiež uviedla, že na predĺžení   konania sa   podstatnou   mierou   pričinil   aj krajský   súd   svojím   zdĺhavým postupom v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 7 Co 301/06.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla: „Som toho názoru, že nečinnosť súdu a to najmä Krajského súdu v Nitre spôsobila neúmernú   dĺžku   súdneho   sporu   a   následne   spôsobuje   u   mňa   pocit   právnej   neistoty a bezmocnosti.

Rozsudok   Okresného   súdu   v   Nových   Zámkoch   č.   k.   8   C/196/95-485   zo   dňa 29. 09. 2006 bol doručený do Advokátskej kancelárie JUDr. J. dňa 30. 10. 2006. Odvolanie proti rozsudku bolo podané dňa 13. 11. 2006. Následne Krajský súd v Nitre ako odvolací súd rozhodol Uznesením č. k. 7 Co/301/2006-514 o zrušení rozsudku a vrátení veci súdu prvého   stupňa   až   dňa   28.   09.   2007   a   toto   Uznesenie   bolo   Okresnému   súdu   v   Nových Zámkoch doručená až dňa 26. 03. 2008. Viac ako 15 mesiacov trvalo, kým odvolací súd rozhodol a spis opätovne doručil prvostupňovému súdu....

Štyri roky od vydania Nálezu Ústavného súdu SR, ktorým prikázal súdu konať a spolu 14 rokov trvajúci súdny spor sa mi javí v rozpore s vyššie uvedeným článkom Ústavy ako i Listiny základných práv a slobôd.“

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd v Nových Zámkoch v konaní vedenom pod č. k. 8 C/196/95 a Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod č. k. 7 Co/301/2006 porušili základné právo M. A., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresnému súdu v Nových Zámkoch vo veci sp. zn. 8 C 196/95 a Krajskému súdu vo veci č. k. 7 Co/301/2006 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

M.   A.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   6.640,-€,   ktoré   je Okresný súd v Nových Zámkoch povinný jej zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

M. A. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia advokátom vo výške 245,70 €, ktoré je Okresný súd v Nových Zámkoch povinný zaplatiť na účet právnej zástupkyne JUDr. M. J., Advokátska kancelária,... do 15 dní od právoplatnosti tohto Nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K namietanému postupu okresného súdu

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa namieta, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom   verejnej   moci   vznikne   procesná   situácia   alebo   procesný   stav,   ktoré   vylučujú, aby tento orgán porušoval označené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú   možnosť   reálne   nepripúšťajú   (napr.   II.   ÚS   1/05,   II.   ÚS   20/05,   IV.   ÚS   288/05, II. ÚS 298/06).

V   súlade   so   svojou   judikatúrou   (II.   ÚS   32/00,   I.   ÚS   29/02,   IV.   ÚS   61/03, II. ÚS 298/06, II. ÚS 250/09) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť   na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo. Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde) bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie (II. ÚS 139/02).

Z obsahu sťažnosti doručenej ústavnému súdu 19. augusta 2009 (podanej na poštovú prepravu 17. augusta 2009) vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 196/95 okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom z 2. júna 2009 (doručený právnej zástupkyni sťažovateľky 1. júla 2009). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že v čase podania sťažnosti ústavnému súdu okresný súd už v danej veci nekonal. Ústavný súd navyše poukazuje na to, že z dôvodu podania odvolania proti rozsudku okresného súdu bol spis vedený pod sp. zn. 8 C 196/95 postúpený 17. augusta 2009 krajskému súdu, ktorý v danej veci dosiaľ koná pod sp. zn. 7 Co 144/09.

V čase podania sťažnosti už okresný súd teda nemohol ovplyvniť plynulosť priebehu konania, a teda ani porušiť označené právo sťažovateľky, pretože vyhlásením rozsudku vo veci   samej   okresný   súd   vykonal   všetky   zákonom   predpokladané   a   dovolené   úkony   na odstránenie   právnej   neistoty   sťažovateľky   v   konaní   pred   súdom   prvého   stupňa.   Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo treba vec   posudzovať   so   zreteľom   na   čl.   2   ods.   2   ústavy   ako   vec,   v   ktorej   ústavná   úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Ústavný súd poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), podľa ktorého je v súlade s praxou ústavného súdu preskúmavať podobné sťažnosti,   iba   ak   napadnuté   konanie   stále   prebieha   (Mazurek   v.   Slovenská   republika, sťažnosť č. 16970/05, 3. marec 2009).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený   názor vychádza zo skutočnosti,   že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov základom pre záver ústavného súdu, ktorý sťažnosť sťažovateľky v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd však nad rámec poznamenáva, že ak sa v postupe okresného súdu budú, po vrátení mu veci na nové konanie po odvolacom konaní, opätovne vyskytovať prieťahy v konaní, sťažovateľka má právo opätovne sa domáhať ochrany svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov novou sťažnosťou podanou ústavnému súdu.

2. K namietanému postupu krajského súdu

Pokiaľ ide o sťažovateľkou namietaný postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp.   zn.   7   Co   301/06, zo   sťažnosti   vyplýva,   že v   tomto konaní rozhodoval   krajský   súd o odvolaní   účastníkov   konania   proti   rozsudku   okresného   súdu   sp.   zn.   8   C   196/95 z 29. septembra 2006, pričom krajský súd v tejto veci rozhodol uznesením z 28. septembra 2007.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Ústavný   súd   pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane   vyslovil   právny   názor, že sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   rozsudok   okresného   súdu   sp.   zn.   8   C   196/95 z 29. septembra 2006 nadobudol v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn. 7 Co 301/06 z 28. septembra 2007 právoplatnosť 26. marca 2008.

V súvislosti s už uvedeným zistením ústavný súd uvádza, že od 26. marca 2008, keď bolo právoplatne skončené konanie krajského súdu vedené pod sp. zn. 7 Co 301/06, do 17. augusta   2009,   keď   sťažovateľka   podala   sťažnosť   adresovanú   ústavnému   súdu   na poštovú   prepravu, nepochybne uplynula dvojmesačná   lehota podľa   § 53 ods.   3 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto časti už po jej predbežnom   prerokovaní   odmietol   ako   podanú   oneskorene   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní súdom konať, ako aj o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia a trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľky (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tejto časti sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2010