znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 171/07-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. januára 2008 v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Ľudmily Gajdošíkovej a Juraja Horvátha o   sťažnosti   D.   G.,   B.,   zastúpeného advokátkou   JUDr.   D.   S.,   K.,   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Košice   -   okolie   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 14 C 141/99 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 1 Ro 2041/98) takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo D.   G.na   prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote   zaručené   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd postupom   Okresného   súdu   Košice   -   okolie   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14 C 141/99 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 1 Ro 2041/98) p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Košice   - okolie v konaní vedenom pod sp.   zn. 14 C 141/99 (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   1   Ro   2041/98) p r i k a z u j e   konať   vo   veci   bez zbytočných prieťahov.

3. D. G. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   -   okolie p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. D. G. p r i z n á v a   úhradu trov právneho zastúpenia v sume 9 444 Sk (slovom deväťtisícštyristoštyridsaťštyri slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice - okolie p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   advokátky   JUDr.   D.   S.,   K.,   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením zo 4. septembra 2007 č. k. II. ÚS 171/07-18 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť D. G., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na   prejednanie   svojej   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v   čl. 6   ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice - okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 141/99 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 1 Ro 2041/98).

Z obsahu   sťažnosti   a z   jej   príloh   vyplýva,   že   S.,   so   sídlom   K.   (ďalej   len „navrhovateľ“), podalo okresnému súdu návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy   8 557,50   Sk   s príslušenstvom   z dôvodu   neuhradenia   faktúry   proti   odporcovi   - sťažovateľovi. Na základe návrhu okresný súd vydal platobný rozkaz sp. zn. 1 Ro 2041/98 z 30.   novembra   1998,   ktorým   uložil   sťažovateľovi   zaplatiť   navrhovateľovi   požadovanú sumu aj s príslušenstvom. Proti platobnému rozkazu podal sťažovateľ 22. decembra 1998 odpor, následkom čoho bol platobný rozkaz zrušený. Okresný súd pokračoval v konaní o podanom   návrhu   pod   sp.   zn.   14   C   141/99.   Na   pojednávaní   23.   júla   1999   bol v prerokúvanej veci   vyhlásený rozsudok,   proti   ktorému podal   sťažovateľ 27.   septembra 1999   odvolanie.   Krajský   súd   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   ako   odvolací   súd uznesením zo 14. marca 2000 zrušil rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa tvrdenia sťažovateľa konanie nie je dosiaľ skončené a okresný súd je vo veci dlhodobo nečinný, čím dochádza k porušovaniu ním označených základných práv.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „(...) Pretože súd vo veci sťažovateľa potom dlhodobo (viac ako 6 rokov) nekonal a vec sťažovateľa nerozhodol ani na poslednom pojednávaní   konanom   dňa   2. 2. 2007,   kedy   sťažovateľ   z   podnetu   predsedníčky   senátu, okrem námietky zaujatosti doručenej písomne súdu k sp. zn. C 141//99, podal v podaní z 5. 2. 2007, adresovanom predsedovi súdu aj sťažnosť na prieťahy v konaní 14 C 141//99 (...), ktorú doručil predsedovi súdu dňa 7. 2. 2007.

Predseda súdu na sťažnosť sťažovateľa odpovedal listom z 20. 3. 2007, doručeným sťažovateľovi dňa 2. 4. 2007. Pretože predseda súdu k časti sťažnosti týkajúcej sa prieťahov v súdnom konaní (...) však neodpovedal, a vo veci sťažovateľa sa nekoná, podáva sťažovateľ aj v záujme urýchleného skončenia veci túto ústavnú sťažnosť, pretože sa domnieva, že súd porušujúc ust. § 6 a § 100 O. s. p. porušuje aj sťažovateľove základné právo na prejednanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručené   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   ako   aj   právo   na prejednanie veci v primeranej lehote, zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. (...)“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 141//99 predtým pod sp. zn. 1 Ro 2041/98 porušil základné právo D. G. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   zaručené   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   na   prejednanie   veci v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Košice - okolie prikazuje konať vo veci sp. zn. 14 C 141//99 bez zbytočných prieťahov.

D. G. priznáva primerané finančné zadosťučinenie 150.000,- Sk (...), ktoré je mu povinný Okresný súd Košice - okolie vyplatiť v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný   súd   Košice   -   okolie   je   povinný   vyplatiť   D.   G.   6.300,-   Sk   do   30 dní   od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. D. S., K..“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. 1 Spr V 488/2007 z 1. októbra 2007 a právna   zástupkyňa   sťažovateľa   stanoviskom   k uvedenému   vyjadreniu   okresného   súdu listom zo 17. októbra 2007.

2.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení okrem popisu procesných úkonov v skúmanom konaní uviedol:

„Z uvedeného prehľadu vyplýva, že vo veci sa konalo a v prípade, ak by bola vo veci zistená   nečinnosť,   je   potrebné   brať   do   úvahy   enormnú   zaťaženosť   sudcov.   V prípade prejednávajúcej sudkyne je stav v jej senáte 379 vecí, pričom priemerný mesačný výkon je minimálne 25 vecí.“

Predseda   okresného   súdu   zároveň   oznámil,   že   súhlasí   s upustením   od   ústneho pojednávania v konaní pred ústavným súdom.

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku   k vyjadreniu   okresného súdu okrem iného uviedla:

„Je pravdou, že vec napadla na súd dňa 27. 11. 1998 to znamená pred cca 9 rokmi a ak   keď   nešlo   o   náročnú   vec   na   rozhodnutie,   súd   I.   stupňa   rozhodol   opätovne   podľa odporcu nezákonne a preto odporca je rozhodnutý podať proti rozsudku (v poradí druhému rozsudku súdu I. stupňa) odvolanie.

Faktofrafické údaje uvedené vo vyjadrení sú uvedené korektne a voči týmto údajom sťažovateľ nič nenamieta.

Sťažovateľ   však   poukazuje   najmä   na   contra   lége   postup   súdu   do   14. 3. 2000, na pomalý a neefektívny postup súdu od 14. 3. 2000, na ktorom sťažovateľ nenesie žiadny podiel, pretože uložené povinnosti mu súdom si vždy plnil a v žiadaných lehotách. Vzhľadom   na   toto   stanovisko   upravuje   sťažovateľ   petit   ústavnej   sťažnosti   takto v časti trov konania:

Okresný   súd   Košice   -   okolie   je   povinný   vyplatiť   D.   G.   9.446,-   Sk   do   30 dní   od právoplatnosti tohto nálezu na účet advokátky JUDr. D. S., K.

(...)   súčasne   (...)   Vám   oznamujem,   že   súhlasím   s tým,   aby   ústavný   súd   upustil od ústneho pojednávania o prijatom návrhu (...).“

3. Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom   súde   upustil   v danej   veci   od   ústneho   pojednávania, pretože po   oboznámení sa s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru. Jej prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je   určená   povahou   tohto   základného   práva   –   ústavný   súd   nepovažuje   ani   za   vhodný, ani za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (I.   ÚS   40/02,   I. ÚS 41/03, I. ÚS 65/04).

II.

Zo   sťažnosti,   z   jej   príloh,   z vyjadrení   účastníkov   konania   a z   obsahu   na vec sa vzťahujúceho   súdneho   spisu   ústavný   súd   zistil   nasledovný   priebeh   a stav konania vedeného   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 14   C   141/99   (pôvodne   vedenom   pod sp. zn. 1 Ro 2041/98):

Na základe návrhu podaného 27. novembra 1998 navrhovateľom vydal okresný súd 30. novembra 1998 pod sp. zn. 1 Ro 2041/98 platobný rozkaz, ktorým uložil odporcovi (sťažovateľovi)   povinnosť   zaplatiť   navrhovateľovi   sumu   8 557,50   Sk   s príslušenstvom. Proti   platobnému   rozkazu   podal   sťažovateľ   22.   decembra   1998   odpor.   Okresný   súd 3. februára 1999 previedol predmetnú vec do registra „C“ pod sp. zn. 14 C 141/1999.

V priebehu   mesiacov   marec   a apríl   1999   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na zaplatenie   súdneho   poplatku   za   podaný   odpor   a navrhovateľa   na   predloženie   s vecou súvisiacich listinných dôkazov. Zároveň okresný súd nariadil pojednávanie na 12. máj 1999, na   ktoré   sa   však   sťažovateľ   nedostavil   a svoju   neprítomnosť   ospravedlnil   pobytom   na kúpeľnom   liečení.   Ďalšie   pojednávanie   konané   11.   júna   1999   bolo   po   vyjadreniach účastníkov konania odročené na 25. jún 1999 z dôvodu predvolania a vypočutia svedkov navrhnutých   navrhovateľom   a z dôvodu   potreby   oznámenia   ďalších   relevantných skutočností. Po vykonaní výsluchov na pojednávaní 25. júna 1999 bolo toto odročené na 23. júl 1999, kedy okresný súd vyhlásil vo veci rozsudok.

Proti   rozsudku   okresného   súdu   podal   sťažovateľ   27.   septembra   1999   odvolanie, o ktorom krajský súd 14. marca 2000 pod sp. zn. 12 Co 373/99 rozhodol uznesením tak, že napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodnutie krajského súdu okresný súd doručoval 10. apríla 2000.

Od 25. januára 2001 do 15. marca 2001 okresný súd vykonával úkony súvisiace s prípravou   pojednávania   (zisťoval   adresy   svedkov,   žiadal   o predloženie   písomných dôkazov a zabezpečoval vyjadrenie k listinným dôkazom).

Dňa 13. februára 2003 okresný súd nariadil pojednávanie na 10. apríl 2003, na ktoré sa   nedostavila   svedkyňa   D.   Š.   Po   vyjadreniach   účastníkov   konania   bolo   pojednávanie odročené   na   neurčito   z dôvodu   potreby   predloženia   ďalších   písomných   dokladov navrhovateľom   a zistenia   adresy   prípadného   nového   trvalého   pobytu   svedkyne   D.   Š. Okresný   súd   zisťovanie   pobytu svedkyne   bezúspešne realizoval v priebehu apríla   2003. Navrhovateľ predložil okresným súdom požadované listinné doklady 9. júna 2003.

Ďalšie   pojednávanie   nariadil   okresný   súd   7.   marca   2005   na   28.   apríl   2005. Predvolanie, realizované prostredníctvom Obvodného oddelenia Policajného zboru K., sa svedkyni   D.   Š.   nepodarilo   doručiť.   Sťažovateľ   15. marca   2005   navrhol   vypočuť ďalšiu svedkyňu E. Z. Na pojednávanie 28. apríla 2005 sa nedostavil navrhovateľ ani svedkyňa D. Š.,   z toho   dôvodu   ho okresný   súd   odročil   na   15.   jún   2005.   Pojednávanie   sa   však uskutočnilo   až   22.   septembra   2005.   Po   vyjadreniach   účastníkov   konania   a výsluchu svedkyne   E.   Z.,   okresný   súd   pojednávanie   odročil   za   účelom   opätovného   zisťovania trvalého   pobytu   svedkyne   D.   Š.   (oznámená   nová   adresa   7.   októbra   2005)   a ďalších relevantných skutočností (oznámené 13. októbra 2005).

Okresný súd 8. januára 2007 nariadil pojednávanie na 31. január 2007, na ktorom sťažovateľ   vzniesol   námietku   zaujatosti   zákonnej   sudkyne.   Krajskému   súdu   bol   spis predložený 22. marca 2007 a tento ho uznesením č. k. 2 NcC 16/2007-109 z 28. marca 2007 vrátil   späť okresnému súdu   ako bezdôvodne predložený. Toto   rozhodnutie okresný   súd doručoval účastníkom konania 11. mája 2007.

Dňa 23. júla 2007 okresný súd nariadil pojednávanie na 6. september 2007, ktoré bolo z dôvodu návrhu sťažovateľa o pripojenie iného spisu okresného súdu odročené na 10. september 2007. Na pojednávaní 10. septembra 2007 okresný súd vyhlásil rozsudok, proti ktorému sťažovateľ podal 24. októbra 2007 odvolanie.

III.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej   len   „ESĽP“)   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ   ide   o   právo   na   prejednanie   veci v primeranej   lehote,   preto   v obsahu   týchto   práv   nemožno   vidieť   zásadnú   odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04, I. ÚS 182/06).

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo   inom   štátnom   orgáne sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstráni.   K odstráneniu   stavu právnej   neistoty   dochádza   spravidla   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného štátneho orgánu. Priznanie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť   súdu   aj   sudcu   na   organizovanie   práce   tak,   aby   sa   toto   právo   objektívne realizovalo (II. ÚS 21/01, I. ÚS 251/05).

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   14   C   141/99   (pôvodne   vedenom   pod sp. zn. 1 Ro 2041/98)   došlo   k   porušeniu   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu   (I.   ÚS   41/02).   V súlade   s judikatúrou   ESĽP   ústavný súd prihliada   aj na predmet   sporu   (povahu   veci)   v   posudzovanom   konaní   a   jeho   význam   pre   sťažovateľa (I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02, I. ÚS 79/05). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Predmetom sťažnosti sťažovateľa je namietaný postup okresného súdu v konaní o zaplatenie   sumy   8 557,50   Sk   s   príslušenstvom,   v ktorom   podľa   sťažovateľa   dochádza k porušovaniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.   Z právneho   hľadiska   vec   nie   je   zložitá,   ide o   štandardnú   a   stabilnú   súčasť rozhodovacej činnosti prvostupňových súdov, a preto ju nemožno považovať z právneho hľadiska za zložitú. Určitú skutkovú zložitosť by mohla predstavovať potreba vypočutia svedkyne, ktorej sa opakovane nepodarilo doručiť predvolanie na pojednávanie z dôvodu, že na adrese trvalého bydliska sa nezdržiava, avšak táto okolnosť vzhľadom na priebeh konania   a dosiaľ   dosiahnuté   výsledky   nemôže   odôvodňovať   doterajšie   trvanie preskúmavaného konania.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľa ako účastníka konania, ústavný súd nezistil takú skutočnosť, ktorá by mala byť pripísaná na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Sťažovateľ sa síce nedostavil na pojednávanie 12. mája 1999 a 30. decembra 1999 (konanie pred odvolacím súdom),   ale   svoju   neúčasť   ospravedlnil,   resp.   (v   druhom   prípade)   nebolo   mu   včas predvolanie doručené. Ani námietka zaujatosti zákonnej sudkyne vznesená sťažovateľom 31.   januára   2007   nebola   takou okolnosťou,   ktorá   by   mohla   významnejším   spôsobom ovplyvniť postup okresného súdu.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a zistil, že do vydania rozsudku 23. júla 1999 postupoval okresný súd bez toho, aby jeho konanie vykazovalo znaky zbytočných prieťahov.

Po tom, ako bol rozsudok okresného súdu uznesením krajského súdu zo 14. marca 2000 zrušený a okresný súd 10. apríla 2000 doručoval toto uznesenie účastníkom konania, vykonal ďalší úkon až po 9 mesiacoch, t. j. 25. januára 2001. Ďalšie obdobia nečinnosti sa v postupe okresného súdu vyskytli v obdobiach od 15. marca 2001 do 13. februára 2003, od 9. júna 2003 do 7. marca 2005 a od 13. októbra 2005 do 8. januára 2007. Teda z celkovej dĺžky 9 ročného konania bol okresný súd nečinný 5 rokov a 8 mesiacov.

Navyše   konanie   okresného   súdu   je   poznačené   neefektívnou   činnosťou,   čomu nasvedčuje skutočnosť, že prvé rozhodnutie vo veci samej odvolací súd zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie z dôvodu predčasnosti vydania rozsudku a z dôvodu rozhodnutia na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu. Obdobná situácia nastala pri   predkladaní   spisu   krajskému   súdu   na   rozhodnutie   o námietke   zaujatosti,   keď druhostupňový   súd   konštatoval   bezdôvodnosť   predloženia   spisu   (okresný   súd   nemal prihliadať na námietku zaujatosti, pretože sa týkala okolností,   ktoré spočívali v postupe zákonnej sudkyne v konaní). Zreteľná je aj nesústredená činnosť prvostupňového súdu, keď od   januára 2001   okresný   súd pri   neúspešných   predvolaniach   svedkyne   D.   Š.   priebežne zisťoval   adresu   jej   trvalého   bydliska   a po   tom,   ako   ju   v októbri   2005   zistil,   napokon svedkyňu nepredvolal a nevypočul.

Tvrdenie okresného súdu, že „ ak by bola vo veci zistená nečinnosť, je potrebné brať do úvahy enormnú zaťaženosť sudcov“, ústavný súd neakceptoval, pretože podľa ustálenej judikatúry   ústavného   súdu   (napr.   II. ÚS 52/99,   I. ÚS 35/03,   II.   ÚS   200/05)   nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších   zamestnancov   na   súde,   ktorý   oprávnený   subjekt   požiadal   o odstránenie   svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 141/99 (pôvodne pod sp. zn. 1 Ro 2041/98) došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   tak   ako   to   je   uvedené   v bode   1   výroku   tohto rozhodnutia.

4. V nadväznosti   na   tento   výrok   a v   záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa   §   56   ods.   4   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   priznať   tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.Sťažovateľ   sa   domáhal   priznania   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume 150 000 Sk z dôvodu, že „jeho vec nebola súdom ani za 9 rokov rozhodnutá právoplatným rozsudkom a preto jeho právna neistota vo veci trvá už neúnosne dlhodobo (...). (...) právna istota   sťažovateľa   je   značne   narušená   a   jeho   obava   v   právoplatné   skončenie   súdneho konania, ak súd nerozhodne konečným rozsudkom čo najrýchlejšie, je preto nepochybne aj dôvodná“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti, s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom dlhodobú nečinnosť okresného súdu, považuje za primerané v sume 50 000 Sk, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil (v danom prípade okresný súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) úhradu trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich úhradu v sume 9 446 Sk.

Pri   výpočte   trov   právneho   zastúpenia   sťažovateľa   ústavný   súd   vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2007 je 2 970 Sk a hodnota režijného paušálu je 178 Sk.

S poukazom na výsledok konania priznal ústavný súd sťažovateľovi nárok na úhradu trov konania za tri úkony právnej služby uskutočnené v roku 2007 (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie ústavnému súdu a vyjadrenie zo 17. októbra 2007) v celkovej sume 9 444   Sk   vrátane   režijného   paušálu,   tak   ako   to   je   uvedené   v   bode   4   výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. januára 2008