znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 171/05-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2005 predbežne prerokoval sťažnosť O. D., B., P. Z., B., L. B., B., Ľ. M., B., P. T., B., P. O., B., R. Ď., V., M. T., P., M. P., B., P. G., B., R. K., S., D. S., P., a J. D., P., zastúpených advokátom   JUDr. M.   P.,   B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   ich   základného   práva zúčastňovať   sa   na   správe   verejných   vecí   priamo   priznaného   v čl.   30   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 7 ods. 1, čl. 93 ods.1 a s čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky tým, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1596 z 11. mája 2005 vyslovila súhlas so Zmluvou o Ústave pre Európu bez toho, aby zároveň v súlade s čl. 7 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky schválila ústavný zákon o vstupe Slovenskej republiky do štátneho zväzku s inými štátmi, ktorý by podliehal potvrdeniu v referende, spolu s ich návrhom   na odloženie   vykonateľnosti   uznesenia   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 1516 z 11. mája 2005 a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť O. D., P. Z., L. B., Ľ. M., P. T., P. O., R. Ď., M. T., M. P., P. G., R. K., D. S. a J. D.   p r i j í m a   na ďalšie konanie.

2. Podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov o d k l a d á   vykonateľnosť uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky č. 1596 z 11. mája 2005, ktorým Národná rada Slovenskej republiky vyslovila   súhlas so   Zmluvou   o Ústave   pre   Európu   a rozhodla,   že   Zmluva   o Ústave   pre Európu   je   medzinárodná   zmluva   podľa   čl.   7   ods.   2   v   spojení   s   čl.   7   ods.   5   Ústavy Slovenskej republiky a táto zmluva má prednosť pred zákonmi.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2005 doručená sťažnosť O. D., B., P. Z., B., L. B., B., Ľ. M., B., P. T., B., P. O., B., R. Ď., V., M. T., P., M. P., B., P. G., B., R. K., S., D. S., P., a J. D., P. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. M. P., B., vo veci namietaného porušenia ich základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo priznaného v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v spojení s čl. 7 ods. 1, čl. 93 ods. 1 a s čl. 2 ods. 1 ústavy tým, že Národná rada Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada”) uznesením č.   1596   z 11.   mája 2005   vyslovila   súhlas so   Zmluvou   o Ústave   pre   Európu   (ďalej   len „Zmluva“) bez toho, aby zároveň v súlade s čl. 7 ods. 1 ústavy schválila ústavný zákon o vstupe   Slovenskej   republiky   do   štátneho   zväzku   s inými   štátmi,   ktorý   by   podliehal potvrdeniu v referende.

Z obsahu   sťažnosti   vyplynulo,   že   sťažovatelia   označili   za   porušovateľa   nimi označených základných práv národnú radu, ktorá je jediným ústavodarným a zákonodarným orgánom   Slovenskej   republiky   (čl.   72   ústavy).   Konaním,   ktorým   došlo   k porušeniu základných práv sťažovateľov, je schválenie uznesenia národnej rady č. 1596 z 11. mája 2005, ktorým národná rada vyslovila súhlas so Zmluvou.

Národná rada 11. mája 2005 prerokovala návrh na vyslovenie súhlasu so Zmluvou podľa čl. 86 písm. d) ústavy, v súlade s čl. 7 ods. 2 ústavy vyslovila súhlas so Zmluvou a zároveň rozhodla, že Zmluva je medzinárodná zmluva podľa čl. 7 ods. 2 v spojení s čl. 7 ods. 5 ústavy a táto zmluva má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky (parlamentná tlač č. 932).

Národná rada hlasovaním rozhodla, že Zmluva je medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods.   2 ústavy, v ktorom   sa   uvádza, že „Slovenská   republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe   takej   zmluvy   preniesť   výkon   časti   svojich   práv   na   Európske   spoločenstvá a Európsku úniu”. Podľa názoru sťažovateľov je Zmluva medzinárodnou zmluvou o vstupe Slovenskej   republiky   do   štátneho   zväzku   s inými   štátmi,   ktorá   sa   schvaľuje   ústavným zákonom   [čl.   86   písm.   b)   ústavy],   ktorý   sa   následne   potvrdí   referendom,   tak   ako   to predpokladá   čl.   7   ods.   1   ústavy:   „Slovenská   republika   môže   na   základe   slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom.”

Právny názor, že Zmluva je medzinárodnou zmluvou o vstupe Slovenskej republiky do   štátneho   zväzku   s inými   štátmi   a   vyžaduje   schválenie   ústavným   zákonom,   ktorý   sa následne potvrdí referendom, sťažovatelia opierajú o tieto argumenty:

1. Európska únia by v prípade nadobudnutia platnosti Zmluvy bola štátnym zväzkom, pretože by bola útvarom vykazujúcim znaky a plniacim funkcie štátneho zväzku.

2. Vstup Slovenskej republiky do štátneho zväzku s inými štátmi vyžaduje schválenie ústavným zákonom, ktorý sa potvrdí referendom. Iný spôsob vstupu Slovenskej republiky do štátneho zväzku s inými štátmi nie je možný.

3.   V Slovenskej   republike   sa   dosiaľ   nekonalo   referendum   o vstupe   do   štátneho zväzku s inými štátmi podľa čl. 7 ods. 1 ústavy a čl. 93 ods. 1 ústavy, preto je podľa nich nevyhnutné,   aby   sa   o Zmluve,   ktorá   konštituuje   Európsku   úniu   ako   štátny   zväzok, rozhodovalo prostredníctvom ústavného zákona o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi, ktorý by podliehal potvrdeniu referendom. Pritom uvádzajú, že ak by chcel niekto toto konštatovanie spochybniť, musel by sa vysporiadať s otázkou, pri akej inej príležitosti, ak nie pri schvaľovaní Zmluvy, by sa mal uplatniť postup podľa čl. 7 ods. 1 ústavy týkajúci sa vstupu do štátneho zväzku s inými štátmi, keďže je evidentné, že po nadobudnutí platnosti Zmluvy bude Európska únia štátnym zväzkom, Slovenská republika bude členom tohto štátneho zväzku a žiadny ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi, ktorý by bol potvrdený referendom, zatiaľ nebol schválený.

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd na základe dôvodov uvedených v sťažnosti po jej prerokovaní rozhodol takto:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje. 2. Základné právo sťažovateľov priamo sa zúčastňovať na správe verejných vecí priznané v čl. 30 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 7 ods. 1, čl. 93 ods. 1 a čl. 2 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené tým, že Národná rada Slovenskej republiky uznesením č. 1596 zo dňa 11. mája 2005 vyslovila súhlas so Zmluvou o Ústave pre   Európu   bez   toho,   aby   zároveň   v súlade   s čl.   7   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky schválila   ústavný   zákon   o vstupe   Slovenskej   republiky   do   štátneho   zväzku,   ktorý   by podliehal potvrdeniu v referende.

3. Uznesenie Národnej rady Slovenskej republiky č. 1596 zo dňa 11. mája 2005 sa podľa čl. 127 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa § 56 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov zrušuje.“

Sťažovatelia ďalej navrhujú, aby ústavný súd v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že   Zmluva   je   medzinárodná   zmluva   o vstupe   Slovenskej   republiky   do   štátneho   zväzku s inými štátmi, ktorý je podľa čl. 7 ods. 1 ústavy schvaľovaný ústavným zákonom, ktorý sa potvrdzuje referendom.

Sťažovatelia tiež navrhujú, aby ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) po predbežnom prerokovaní návrhu odložil vykonateľnosť uznesenia národnej rady č. 1596 z 11. mája 2005, ktorým národná rada vyslovila súhlas so Zmluvou, a uložil prezidentovi Slovenskej republiky, aby sa do   rozhodnutia vo veci samej zdržal ratifikácie Zmluvy.

Odklad vykonateľnosti uznesenia národnej rady je podľa sťažovateľov odôvodnený dôležitým verejným záujmom, ktorý spočíva v tom, že postup štátnych orgánov Slovenskej republiky   -   národnej   rady   a prezidenta   Slovenskej   republiky   -   pri   ratifikácii   takého dôležitého   dokumentu,   akým   je   Zmluva,   musí   byť   zbavený   akýchkoľvek   pochybností o tom, či je v súlade s ústavou.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy   rozhoduje   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak   namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia   ako   občania   Slovenskej   republiky   žiadajú   vysloviť   porušenie   ich základného práva podľa čl. 30 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 7 ods. 1, čl. 93 ods. 1 a s čl. 2 ods. 1 ústavy   v súvislosti   s postupom   národnej   rady   pri schvaľovaní uznesenia   č.   1596 z 11. mája 2005 o   vyslovení   súhlasu so   Zmluvou, ktorým   podľa   nich   zasiahla do   nimi označeného základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo, resp. im odoprela prístup k tomuto právu a jeho výkon.

1. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval na svojom neverejnom zasadnutí podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde, pričom skúmal, či neexistujú dôvody na   jej   odmietnutie   podľa   §   25   ods.   2   citovaného   zákona.   Keďže   existenciu   takýchto dôvodov ústavný súd nezistil, rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie.

2. Ústavný súd vyhovel návrhu sťažovateľov a odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia. Vychádzal pritom z § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého „ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu,   ak   to   nie   je v rozpore   s dôležitým   verejným   záujmom   a ak   by   výkon   napadnutého   rozhodnutia, opatrenia   alebo   iného   zásahu   neznamenal   pre   sťažovateľa   väčšiu   ujmu,   než   aká   môže vzniknúť   iným   osobám   pri   odložení   vykonateľnosti,   najmä   uloží   orgánu,   ktorý   podľa sťažovateľa   porušil   základné   práva   alebo   slobody   sťažovateľa,   aby   sa   dočasne   zdržal vykonávania   právoplatného   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu,   a tretím   osobám uloží,   aby   sa   dočasne   zdržali   oprávnenia   im   priznaného   právoplatným   rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom“.

Sťažovatelia   namietajú zvolený   postup   národnej   rady   pri   vyslovovaní súhlasu   so Zmluvou, ktorým podľa nich národná rada zasiahla do ich základného práva zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo podľa čl. 30 ods. 1 ústavy v spojení s čl. 7 ods. 1, čl. 93 ods. 1 a čl. 2 ods. 1 ústavy.

Odklad vykonateľnosti je odôvodnený dôležitým verejným záujmom, ktorý ústavný súd vidí v tom, že postup národnej rady pri schvaľovaní uznesenia č. 1596 z 11. mája 2005, ktorým vyslovila súhlas so Zmluvou, musí byť zbavený akýchkoľvek pochybností o tom, či je v súlade s ústavou. V okolnostiach prípadu je tento verejný záujem zvýraznený tým, že ide o rozhodnutie národnej rady, ktoré sa týka všetkých občanov Slovenskej republiky.

Odkladom   vykonateľnosti   nevzniká   žiadnym   osobám   ujma,   ktorá   by   bola porovnateľná s ujmou, ktorá by vznikla, ak by sa pri postupe národnej rady pri schvaľovaní označeného uznesenia o súhlase so Zmluvou zistilo porušenie ústavnosti.

Odklad vykonateľnosti znamená, že do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej prezident Slovenskej republiky nemôže ratifikovať Zmluvu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júla 2005