znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 170/09-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2009 predbežne prerokoval sťažnosť J. H., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. B., Z., vo veci namietaného porušenia čl. 39 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Sociálnou poisťovňou - ústredím Bratislava a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. H.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. apríla 2009 doručená sťažnosť J. H., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie čl. 39 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom   Sociálnou   poisťovňou   -   ústredím   Bratislava   (ďalej   len   „Sociálna poisťovňa“). Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 3. apríla 2009.

Zo   sťažnosti   vyplýva, že sťažovateľ pracoval ako baník, neskôr vykonával lesné práce   a napokon   bol   aj   robotníkom   v inom   obore.   Ako   baník   onemocnel   chorobou z povolania,   v dôsledku   čoho   mu   bol   priznaný   čiastočný   invalidný   dôchodok.   Z tohto dôvodu   mu   zamestnávateľ   vyplácal   náhradu   za   stratu   na   zárobku   po   skončení práceneschopnosti v zmysle Zákonníka práce. Naposledy sa tak stalo v decembri 2003, keď mu   bola   z tohto   titulu   vyplatená   čiastka   6   846   Sk.   Od   1.   januára   2004   prevzala uspokojovanie týchto nárokov Sociálna poisťovňa, ktorá ich považuje za úrazovú rentu. Podľa názoru Sociálnej poisťovne však zamestnávateľ vyplácal sťažovateľovi viac, ako mu podľa zákona v skutočnosti prináležalo. Preto Sociálna poisťovňa listom z 26. novembra 2004 označeným ako oznámenie informovala sťažovateľa, že mu bude vyplácať úrazovú rentu   iba   vo   výške   3   429   Sk.   Takýto   stav   pretrváva   až   do   súčasnosti,   lebo   Sociálna poisťovňa   doteraz   nevydala   rozhodnutie   o znížení   nároku   sťažovateľa.   Všetky   pokusy sťažovateľa primäť Sociálnu poisťovňu k vydaniu rozhodnutia boli neúspešné. Sťažovateľ 25. júla 2005 podal Krajskému súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) návrh proti Sociálnej poisťovni na začatie konania pre nečinnosť orgánu verejnej správy a na uloženie povinnosti   vydať   rozhodnutie   o úrazovej   rente.   Uznesením   krajského   súdu   sp. zn. 23 S 153/2005 z 31. januára 2006, ktoré sa stalo právoplatným 8. marca 2006, bolo návrhu vyhovené tak, že krajský súd uložil Sociálnej poisťovni konať a rozhodnúť vo veci zníženia úrazovej   renty   sťažovateľa   v lehote   šesťdesiat   dní.   Sociálna   poisťovňa   však   ani   toto právoplatné   rozhodnutie   krajského   súdu   nerešpektovala.   Sťažovateľ   sa   neskôr   domáhal žalobou   o určenie   povinnosti   Sociálnej   poisťovne   vydať   rozhodnutie   o výške   úrazovej renty, avšak rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č. k. 9 C 154/2007-91 z 5. januára 2009 bola žaloba zamietnutá s tým, že ide o vec už skôr rozhodnutú. Neuspel ani pokus sťažovateľa   požiadať   o exekúciu   na   vymoženie   uznesenia   krajského   súdu   sp.   zn.   23 S 153/2005, pretože oslovená súdna exekútorka odmietla návrh prijať s tvrdením, že výkon tohto uznesenia údajne nie je možný. Sťažovateľ neuspel napokon ani u verejného ochrancu práv.

Sťažovateľ   považuje   sťažnosť   za   včas   podanú,   keďže   stav   nečinnosti   Sociálnej poisťovne dosiaľ trvá. Požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov ústavy nečinnosťou Sociálnej poisťovne od 1. januára 2004 až dosiaľ v konaní o vydanie rozhodnutia vo veci zníženia úrazovej renty od 1. januára 2004 s tým, aby ústavný súd prikázal Sociálnej poisťovni vydať do šesťdesiat dní rozhodnutie. Požaduje tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 5 000 eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 565,58 eur.

Z uznesenia krajského súdu sp. zn. 23 S 153/2005 z 31. januára 2006 vyplýva, že ním bolo uložené Sociálnej poisťovni v lehote šesťdesiat dní konať a rozhodnúť vo veci zníženia úrazovej renty sťažovateľa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8. marca 2006.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,   ak poskytovanie   tejto   ochrany   nie   je v právomoci   všeobecných   súdov.   V danom prípade z dôvodov ďalej uvedených právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľa vyplývajúcim z ústavy prináleží všeobecným súdom, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Podstatou   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   podľa   ktorého   nečinnosť   Sociálnej poisťovne trvá aj potom, ako jej právoplatným uznesením krajského súdu bola uložená povinnosť   vo   veci   zníženia   úrazovej   renty   sťažovateľa   konať   a rozhodnúť   v lehote šesťdesiat dní.

Podľa   §   250u   Občianskeho   súdneho   poriadku   za   nedodržanie   lehoty   uvedenej v uznesení súdu podľa § 250t môže súd na opakovaný návrh účastníka, ak je správny orgán naďalej nečinný, uložiť pokutu do 3 280 eur, a to aj opakovane. Pred rozhodnutím o pokute si súd vyžiada stanovisko nadriadeného správneho orgánu.

Z citovaného   ustanovenia   Občianskeho   súdneho   poriadku   je   nepochybné,   že v situácii, v akej sa podľa vlastného tvrdenia ocitol sťažovateľ, je namieste žiadať o ochranu označených základných práv podľa ústavy vecne a miestne príslušný všeobecný súd, ktorý má   v právomoci   v rámci   správneho   súdnictva   na   základe   nového   návrhu   sťažovateľa vymáhať   uloženú   povinnosť   ukladaním   pokút.   Uvedená   právomoc   všeobecného   súdu vylučuje subsidiárnu právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2009