znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 170/94-15Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. júla 2004 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Mgr.   O.   F.,   trvale   bytom   B.,   vo   veci   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 46 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl.   13   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Okresného súdu Bratislava 1 č. k. 11 C 133/98-230 z 19. septembra 2003, uznesením Krajského súdu v Bratislave   č.   k.   6   Co   255/03-289   a 6   NcC   45/03   z 28. novembra   2003   a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 18/2004 z 22. marca 2004, a takto ⬛⬛⬛⬛ r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. O. F. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. ⬛⬛⬛⬛ O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. júna 2004 doručené   podanie   Mgr.   O.   F.,   trvale   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   označené   ako „Sťažnosť podľa čl. 6 ods. 1 a 13 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd na zaplatenie finančného zadosťučinenia vo výške 200 000, - Sk“.

Pretože   podanie   neobsahovalo   náležitosti   predpísané   zákonom   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd vyzval sťažovateľa, aby doplnil svoje podanie.

Po   doplnení   podania   ústavný   súd   kvalifikoval   podanie   sťažovateľa   ako   sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa   čl. 46 a čl. 48 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 6 ods.   1   a čl.   13   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „Dohovor“)   uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   1   (ďalej   len   „okresný   súd“) č.   k. 11 C 133/98-230 z 19. septembra 2003, uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)   č. k. 6 Co 255/03-289 a 6 NcC 45/03   z 28. novembra 2003 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)   č. k. 1 Cdo 18/2004 z 22. marca 2004.

Z podania sťažovateľa vyplýva, že okresný súd uznesením č. k. 11 C 133/98-177 z 9. apríla 2002 nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov. Proti tomuto uzneseniu   okresného   súdu   sa   sťažovateľ   odvolal.   O odvolaní   rozhodol   krajský   súd uznesením č. k. 16 Co 251/02-210 zo 4. decembra 2002 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného zistenia skutkového stavu.Následne okresný súd   opätovne uznesením č. k. 11 C 133/98-230 z 19. septembra 2003 sťažovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. O odvolaní sťažovateľa rozhodol krajský súd uznesením č. k. 6 Co 255/03-289 a 6 NcC 45/03   z 28. novembra 2003, ktorým uznesenie okresného súdu potvrdil a zároveň rozhodol o tom, že sudkyňa JUDr.   A.   P.,   PhD.,   nie   je   vylúčená   z prerokovávania   a rozhodovania   veci   vedenej   na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 133/98.

Proti   uzneseniu   krajského   súdu   podal   sťažovateľ   dovolanie,   o ktorom   rozhodol najvyšší   súd   uznesením   sp.   zn.   1   Cdo   18/2004   z   22.   marca   2004,   ktorým   dovolanie sťažovateľa odmietol.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu najmä to, že vo veci nebolo vykonané dostatočné dokazovanie, ktoré by preukázalo opodstatnenosť jeho nároku na oslobodenie od súdneho poplatku.

Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu krajského súdu sťažovateľ v sťažnosti ani v jej doplnení neformuluje priamo žiadne výhrady, ale, ako vyplýva z nižšie citovaného návrhu na rozhodnutie   (petitu),   žiada,   aby ho ústavný   súd   zrušil.   Z priloženej   kópie   dovolania možno   vyvodiť,   že   sťažovateľ   namieta   skutočnosť,   že   krajský   súd   potvrdil   uznesenie okresného súdu bez ohľadu na skutočnosť, že nevykonal dokazovanie a jeho rozhodnutie sa neopiera o dostatočne zistený skutkový stav.

Vo   vzťahu   k napadnutému   uzneseniu   najvyššieho   súdu   sťažovateľ   namieta,   že dovolací   súd   rozhodol   o jeho   dovolaní   bez   nariadenia   pojednávania,   a tým   mu   odňal možnosť konať pred súdom a uplatniť jeho procesné práva, ako aj skutočnosť, že neuznal ním predložené dovolacie dôvody a dospel k záveru, že dovolanie v danom prípade nie je prípustné. Z toho sťažovateľ vyvodzuje, že napadnutými rozhodnutiami súdov boli porušené jeho   základné   práva   podľa   čl.   46   a čl.   48   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   a čl.   13 Dohovoru.  

Sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd   vo   veci   jeho   sťažnosti   prijal   nasledovné rozhodnutie:

„1. Ústavný súd SR zrušuje uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 11 C 133/98 v právnej veci žalobcu: Mgr. O. F., prechodne bytom B., proti žalovanému: S. B. a spol.   o určenie   vlastníctva   z 19. 9. 2003,   čím   ruší   aj   uznesenie   Krajského   súdu v Bratislave sp. zn. 6 Co 255/03 a 6 NcC 45/03 z 28. 11. 2003 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 18/2004 z dôvodov podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 13 Dohovoru a čl. 46 a 48 ústavy   SR   pre   porušenie   ústavného   práva   na   súdnu   ochranu   s účinným   opravným prostriedkom   a konaním   bez   prieťahov,   oslobodzuje   žalobcu   od   zaplatenia   súdneho poplatku v tejto právnej veci a nariaďuje súdu prvého stupňa vytýčenie pojednávania.

2. Ústavný súd SR udeľuje žalobcovi 200 000, - Sk nemajetkovej ujmy za zneváženie čestného vyhlásenia žalobcu a jeho veriteľa a ukladá Ministerstvu spravodlivosti zaplatiť uvedenú sumu žalobcovi do 3 dní odo dňa vynesenia tohto rozsudku.“.

Sťažovateľ   svojím   podaním   doručeným   ústavnému   súdu   15.   júla   2004   požiadal o prerušenie   konania,   pretože   okresný   súd   po   rozhodnutí   najvyššieho   súdu   pripustil odvolanie.II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Pretože   sťažnosť   nespĺňala   zákonom   predpísané   náležitosti,   ústavný   súd   vyzval sťažovateľa na ich doplnenie. Sťažovateľ síce v určenej lehote na výzvu ústavného súdu zareagoval,   ale   ani   po   jeho   doplnení   sťažnosť   neobsahovala   zákonom   ustanovené náležitosti; sťažovateľ nepredložil splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie pred ústavným   súdom,   a ani   o jeho   ustanovenie   nepožiadal.   Ústavný   súd   preto   sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ostatnými návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 15. júla 2004