znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 17/95

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte na neverejnom zasadnutí 23.   mája 1995 po   predbežnom prerokovaní návrhu L. F., B. na začatie konania pre porušovanie práva na podnikanie priznaného čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky takto

r o z h o d o l :

Návrh   L. F. na   začatie konania   o d m i e t a   z dôvodu,   že   Ústavný   súd Slovenskej republiky nemá právomoc v tejto veci rozhodovať.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   bolo   7.   marca 1995 doručené podanie L. F., označené ako   návrh na začatie konania podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky pre   porušovanie   základných   ľudských   práv   a   diskrimináciu.   Navrhovateľ   vo   svojom podaní uviedol,   že dochádza k porušovaniu   jeho práva na podnikanie, priznaného čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, keďže   mu   nebola   vydaná   koncesná   listina podľa živnostenského zákona, nakoľko nepredložil lustračné osvedčenie. V súčasnom období však neexistuje orgán, ktorý by bol oprávnený na vydanie lustračného osvedčenia.Podanie uskutočnené L.   F. neobsahovalo náležitosti návrhu na   začatie konania pred   Ústavným súdom Slovenskej republiky ustanovené zákonom č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky, o   konaní pred ním a o postavení jeho sudcov, preto bol vyzvaný, aby svoje podanie doplnil.

V doplnení podania zo dňa   30. 3. 1995 neuviedol navrhovateľ všetky   predpísané náležitosti a domáha sa, aby ústavný súd poveril iný orgán na vydávanie lustračných osvedčení   alebo   novelizoval   živnostenský   zákon   (zrušil   podmienku   predkladania lustračného   osvedčenia),   prípadne   rozhodol   o   dočasnom   nahradení   tohto   osvedčenia čestným prehlásením.

Základné práva   a slobody sa   podľa Ústavy Slovenskej republiky priznávajú dvomi spôsobmi. Pri prvom ústava výslovne ustanovuje, ktoré práva a slobody občan má.   Takú povahu   majú práva   uvedené v   prvom až   štvrtom oddiele   druhej hlavy. Druhým spôsobom   ústava   priznáva   základné   práva   a   slobody   v   piatom   oddiele Hospodárske,   sociálne   a   kultúrne   práva   a   v šiestom oddiele   Právo   na   ochranu životného   prostredia   a   kultúrneho   dedičstva.   Podľa   čl.   51:   „Domáhať   sa   práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42   a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.“

Pre občana z ustanovenia čl. 51 vyplýva, že časti ústavných práv a slobôd sa môže domáhať jedine, ak sú tieto práva a slobody zakotvené v zákonoch a v rozsahu, ako sú v nich určené.

Vo   vzťahu   k   zákonodarcovi   čl.   51   predstavuje   smernicu,   ktorá   má   povahu odporúčania.   Požiadavka, aby zákonodarca upravil zákonom   niektorú   otázku,   je   pre zákonodarcu   nezáväzná a nepresaditeľná. Národná rada Slovenskej republiky je zároveň ústavodarným i zákonodarným orgánom. Neexistuje a v systéme demokratickej formy vlády ani nemôže existovať štátny orgán s právomocou prinútiť parlament vydať zákon. Tiež neexistuje, ani nemôže existovať, štátny orgán s právomocou vydať zákon namiesto parlamentu, ak je tento nečinný.

  Ústavný súd   Slovenskej republiky preto   po predbežnom prerokovaní návrhu podľa ustanovenia   25   ods.   2 zákona č. 38/1993 Z.   z. rozhodol tak,   ako je to   uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 1995