znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 17/2015-66

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. mája 2015 v senátezloženom   z   predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   (sudkyňa   spravodajkyňa)   a zo   sudcovLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ; ⬛⬛⬛⬛, ; ⬛⬛⬛⬛, ; ⬛⬛⬛⬛, ;a ⬛⬛⬛⬛, zastúpených Advokátskou kanceláriou Krnáč s. r. o.,Horná 65A, Banská Bystrica, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. JánaKrnáča, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv   a   základných   slobôd   uzneseniami   Okresného   súdu   Lučenec sp.   zn.   13   S   6/2014,sp. zn. 13   S   5/2014,   sp.   zn.   21   S   6/2014,   sp.   zn.   13 S 7/2014   a sp.   zn.   21 S 7/2014z 1. októbra 2014, za účasti Okresného súdu Lučenec, takto

r o z h o d o l :

1. Základné   práva ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky uzneseniami Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13 S 6/2014, sp. zn.13 S 5/2014, sp. zn. 21 S 6/2014, sp. zn. 13 S 7/2014 a sp. zn. 21 S 7/2014 z 1. októbra 2014p o r u š e n é   b o l i.

2. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie každému v sumepo 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Lučenec p o v i n n ý vyplatiťdo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný   súd   Lučenec j e   p o v i n n ý   uhradiť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a trovy konania v sume 823,30 € (slovom osemstodvadsaťtri eur a tridsať centov) na účetich právneho   zástupcu   −   Advokátskej   kancelárie   Krnáč   s.   r.   o.,   Horná   65A,   BanskáBystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“), ⬛⬛⬛⬛,(ďalej   len   „sťažovateľka   v   3.   rade“), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen „sťažovateľ vo 4. rade“), a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľv 5. rade“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú

- porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   30   ods.   1   a   4   Ústavy   Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) rozhodnutiami miestnej volebnej komisie (ďalej len„volebná komisia“) č. 4/2014, č. 7/2014, č. 2/2014, č. 3/2014 a č. 1/2014 z 25. septembra2014 a

- porušenie svojich základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavya práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) uzneseniami Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 13 S6/2014, sp. zn. 13 S 5/2014, sp. zn. 21 S 6/2014, sp. zn. 13 S 7/2014 a sp. zn. 21 S 7/2014z 1. októbra 2014.

1. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade ako nezávislý kandidátna   poslanca   Obecného   zastupiteľstva   obce (ďalej   len   „obec“)   odovzdal17. septembra 2014 zapisovateľke volebnej komisie kandidátnu listinu pre voľby poslancovobce   15.   novembra   2014,   a   to   spolu   s   petíciou   obyvateľov   obce   na   podporujeho kandidatúry   a   jeho   vyhlásením   ako   nezávislého   kandidáta,   že   súhlasí   so   svojoukandidatúrou na poslanca obce, že nedal súhlas na to, aby bol uvedený na inej kandidátnejlistine, a nie sú mu známe prekážky voliteľnosti.

Volebná   komisia   rozhodnutím   č. 4/2014   z   25. septembra 2014   rozhodlao nezaregistrovaní sťažovateľa v 1. rade ako nezávislého kandidáta z dôvodu, že kandidátnalistina   ani   petícia   nespĺňali   náležitosti   podľa   zákona   Slovenskej   národnej   radyč. 346/1990 Zb.   o   voľbách   do   orgánov   samosprávy   obcí   v   znení   neskorších   predpisov(ďalej len „zákon o voľbách“). Podľa sťažovateľa v 1. rade volebná komisia „rozhodnutie bližšie   nešpecifikovala   a   ani   bližšie   neuviedla   dôvody   nezaregistrovania   kandidáta... odmietla... kandidatúru Sťažovateľa 1 bez toho, aby odkázala na konkrétne paragrafové ustanovenie... zákona a dôvody nezaregistrovania...“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v 1. rade podal okresnému súdu návrh na vydanierozhodnutia o jeho zaregistrovaní ako kandidáta pre voľby poslancov obce podľa § 250zbObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Okresný súd napriek tomu, že rozhodnutievolebnej komisie považoval za také, ktoré nesie znaky arbitrárnosti, pretože pre nedostatokdôvodov   je   absolútne   nepreskúmateľné   a   z   pohľadu   okresného   súdu   malo   znakysvojvoľného   rozhodnutia,   uznesením   sp.   zn.   13   S   6/2014   z   1.   októbra   2014   návrhsťažovateľa v 1. rade na zrušenie rozhodnutia volebnej komisie a registrovanie sťažovateľa v1. rade ako nezávislého kandidáta pre voľby poslancov obce zamietol s odôvodnením,že predložené   petičné   hárky   neobsahovali   všetky   formálne   náležitosti,   a   to   konkrétneoznačenie osoby určenej na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy jej menom,priezviskom a úplnou adresou trvalého pobytu, tak ako to vyžaduje § 4 ods. 4 zákonač. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o petičnompráve“).

2. Sťažovateľka v 2. rade ako nezávislá kandidátka na poslankyňu obce odovzdala17. septembra 2014 zapisovateľke volebnej komisie kandidátnu listinu pre voľby poslancovobce 15. novembra 2014, a to spolu s petíciou obyvateľov obce na podporu jej kandidatúry ajej vyhlásením ako nezávislej kandidátky, že súhlasí so svojou kandidatúrou na poslankyňuobce, že nedala súhlas na to, aby bola uvedená na inej kandidátnej listine, a nie sú jej známeprekážky voliteľnosti.

Volebná   komisia   rozhodnutím   č. 7/2014   z   25. septembra 2014   rozhodlao nezaregistrovaní sťažovateľky v 2. rade ako nezávislej kandidátky z dôvodu, že kandidátnalistina ani petícia nespĺňali náležitosti podľa zákona o voľbách. Podľa sťažovateľky v 2. radevolebná   komisia „rozhodnutie   bližšie   nešpecifikovala   a   ani   bližšie   neuviedla   dôvody nezaregistrovania kandidáta... odmietla... kandidatúru Sťažovateľa 2 bez toho, aby odkázala na konkrétne paragrafové ustanovenie... zákona a dôvody nezaregistrovania...“.

Sťažovateľka   v   2.   rade   podala   okresnému   súdu   návrh   na   vydanie   rozhodnutiao jej zaregistrovaní ako kandidátky pre voľby poslancov obce podľa § 250zb OSP. Okresnýsúd napriek tomu, že rozhodnutie volebnej komisie považoval za také, ktoré nesie znakyarbitrárnosti, pretože pre nedostatok dôvodov je absolútne nepreskúmateľné a z pohľaduokresného   súdu   malo   znaky   svojvoľného   rozhodnutia,   uznesením   sp.   zn.   13   S   5/2014z 1. októbra 2014 návrh sťažovateľky v 2. rade na zrušenie rozhodnutia volebnej komisiea registrovanie sťažovateľky v 2. rade ako nezávislej kandidátky pre voľby poslancov obcezamietol   s   odôvodnením,   že   predložené   petičné   hárky   neobsahovali   všetky   formálnenáležitosti, a to konkrétne označenie osoby určenej na zastupovanie v styku s orgánomverejnej   správy   jej   menom,   priezviskom   a   úplnou   adresou   trvalého   pobytu,tak ako to vyžaduje § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve.

3. Sťažovateľka v 3. rade ako nezávislá kandidátka na poslankyňu obce odovzdala17. septembra 2014 zapisovateľke volebnej komisie kandidátnu listinu pre voľby poslancovobce 15. novembra 2014, a to spolu s petíciou obyvateľov obce na podporu jej kandidatúry ajej vyhlásením ako nezávislej kandidátky, že súhlasí so svojou kandidatúrou na poslankyňuobce, že nedala súhlas na to, aby bola uvedená na inej kandidátnej listine, a nie sú jej známeprekážky voliteľnosti.

Volebná   komisia   rozhodnutím   č. 2/2014   z   25. septembra 2014   rozhodlao nezaregistrovaní sťažovateľky v 3. rade ako nezávislej kandidátky z dôvodu, že kandidátnalistina ani petícia nespĺňali náležitosti podľa zákona o voľbách. Podľa sťažovateľky v 3. radevolebná   komisia „rozhodnutie   bližšie   nešpecifikovala   a   ani   bližšie   neuviedla   dôvody nezaregistrovania kandidáta... odmietla... kandidatúru Sťažovateľa 3 bez toho, aby odkázala na konkrétne paragrafové ustanovenie... zákona a dôvody nezaregistrovania...“.

Sťažovateľka   v   3.   rade   podala   okresnému   súdu   návrh   na   vydanie   rozhodnutiao jej zaregistrovaní ako kandidátky pre voľby poslancov obce podľa § 250zb OSP. Okresnýsúd napriek tomu, že rozhodnutie volebnej komisie považoval za také, ktoré nesie znakyarbitrárnosti, pretože pre nedostatok dôvodov je absolútne nepreskúmateľné a z pohľaduokresného   súdu   malo   znaky   svojvoľného   rozhodnutia,   uznesením   sp.   zn.   21   S   6/2014z 1. októbra 2014 návrh sťažovateľky v 3. rade na zrušenie rozhodnutia volebnej komisiea registrovanie sťažovateľky v 3. rade ako nezávislej kandidátky pre voľby poslancov obcezamietol   s   odôvodnením,   že   predložené   petičné   hárky   neobsahovali   všetky   formálnenáležitosti, a to konkrétne označenie osoby určenej na zastupovanie v styku s orgánomverejnej   správy   jej   menom,   priezviskom   a   úplnou   adresou   trvalého   pobytu,   tak   akoto vyžaduje § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve.

4. Sťažovateľ   vo   4. rade   ako   nezávislý   kandidát   na   poslanca   obce   odovzdal17. septembra 2014 zapisovateľke volebnej komisie kandidátnu listinu pre voľby poslancovobce   15.   novembra   2014,   a   to   spolu   s   petíciou   obyvateľov   obce   na   podporu   jehokandidatúry   a   jeho   vyhlásením   ako   nezávislého   kandidáta,   že   súhlasí   so   svojoukandidatúrou na poslanca obce, že nedal súhlas na to, aby bol uvedený na inej kandidátnejlistine, a nie sú mu známe prekážky voliteľnosti.

Volebná   komisia   rozhodnutím   č.   3/2014   z   25. septembra 2014   rozhodlao nezaregistrovaní   sťažovateľa   vo   4.   rade   ako   nezávislého   kandidáta   z   dôvodu,že kandidátna   listina   ani   petícia   nespĺňali   náležitosti   podľa   zákona   o   voľbách.   Podľasťažovateľa vo 4. rade volebná komisia „rozhodnutie bližšie nešpecifikovala a ani bližšie neuviedla   dôvody   nezaregistrovania   kandidáta...   odmietla...   kandidatúru   Sťažovateľa   4 bez toho,   aby   odkázala   na   konkrétne   paragrafové   ustanovenie...   zákona   a   dôvody nezaregistrovania...“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ vo 4. rade podal okresnému súdu návrh na vydanierozhodnutia o jeho zaregistrovaní ako kandidáta pre voľby poslancov obce podľa § 250zbOSP.   Okresný   súd   napriek   tomu,   že   rozhodnutie   volebnej   komisie   považoval   za   také,ktoré nesie   znaky   arbitrárnosti,   pretože   pre   nedostatok   dôvodov   je   absolútnenepreskúmateľné   a   z   pohľadu   okresného   súdu   malo   znaky   svojvoľného   rozhodnutia,uznesením sp. zn. 13 S 7/2014 z 1. októbra 2014 návrh sťažovateľa vo 4. rade na zrušenierozhodnutia   volebnej   komisie   a   registrovanie   sťažovateľa   vo   4.   rade   ako   nezávisléhokandidáta pre voľby poslancov obce zamietol s odôvodnením, že predložené petičné hárkyneobsahovali   všetky   formálne   náležitosti,   a   to   konkrétne   označenie   osoby   určenejna zastupovanie   v   styku   s   orgánom   verejnej   správy   jej   menom,   priezviskom   a   úplnouadresou trvalého pobytu, tak ako to vyžaduje § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve.

5. Sťažovateľ   v   5.   rade   ako   nezávislý   kandidát   na   poslanca   obce   odovzdal19. septembra 2014 zapisovateľke volebnej komisie kandidátnu listinu pre voľby poslancovobce   15.   novembra   2014,   a   to   spolu   s   petíciou   obyvateľov   obce   na   podporu   jehokandidatúry   a   jeho   vyhlásením   ako   nezávislého   kandidáta,   že   súhlasí   so   svojoukandidatúrou na poslanca obce, že nedal súhlas na to, aby bol uvedený na inej kandidátnejlistine, a nie sú mu známe prekážky voliteľnosti.

Volebná   komisia   rozhodnutím   č.   1/2014   z   25.   septembra   2014   rozhodlao nezaregistrovaní sťažovateľa v 5. rade ako nezávislého kandidáta z dôvodu, že kandidátnalistina ani petícia nespĺňali náležitosti podľa zákona o voľbách. Podľa sťažovateľa v 5. radevolebná   komisia „rozhodnutie   bližšie   nešpecifikovala   a   ani   bližšie   neuviedla   dôvody nezaregistrovania kandidáta... odmietla... kandidatúru Sťažovateľa 5 bez toho, aby odkázala na konkrétne paragrafové ustanovenie... zákona a dôvody nezaregistrovania...“.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v 5. rade podal okresnému súdu návrh na vydanierozhodnutia o jeho zaregistrovaní ako kandidáta pre voľby poslancov obce podľa § 250zbOSP.   Okresný   súd   napriek   tomu,   že   rozhodnutie   volebnej   komisie   považoval   za   také,ktoré nesie   znaky   arbitrárnosti,   pretože   pre   nedostatok   dôvodov   je   absolútnenepreskúmateľné   a   z   pohľadu   okresného   súdu   malo   znaky   svojvoľného   rozhodnutia,uznesením sp. zn. 13 S 7/2014 z 1. októbra 2014 návrh sťažovateľa v 5. rade na zrušenierozhodnutia   volebnej   komisie   a   registrovanie   sťažovateľa   v   5.   rade   ako   nezávisléhokandidáta pre voľby poslancov obce zamietol s odôvodnením, že predložené petičné hárkyneobsahovali   všetky   formálne   náležitosti,   a   to   konkrétne   označenie   osoby   určenejna zastupovanie   v   styku   s   orgánom   verejnej   správy   jej   menom,   priezviskom   a   úplnouadresou trvalého pobytu, tak ako to vyžaduje § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve.

Podľa sťažovateľov tak volebná komisia, ako aj okresný súd porušili nimi označenézákladné práva a svoj právny názor odôvodňujú takto:

„... dôvodom nezaregistrovania Sťažovateľov je skutočnosť, že podľa Porušovateľa v 1.   rade   ako   aj   podľa   Porušovateľa   v   2.   rade   jednotlivé   Petície   Sťažovateľov   nemajú v zmysle zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve všetky formálne náležitosti, teda nie je ich možné považovať za petície v zmysle § 21 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy, a preto súd musel konštatovať vo veciach všetkých Sťažovateľov, že kandidát nesplnil všetky zákonom požadované náležitosti, a preto sa neregistruje...

S   poukazom   na   ustanovenie   §   5   ods.   5   zákona   č.   85/1990   o   petičnom   práve   v prípade,   ak   Petície   Sťažovateľov   nespĺňali   všetky   formálne   náležitosti   podľa   zákona   č. 85/1990   Zb.   o petičnom   práve,   tak   príslušný   orgán   verejnej   správy,   v   danom   prípade Porušovateľ v 2. rade, mal postupovať v zmysle § 5 ods. 5 citovaného zákona a bezodkladne vyzvať osobu, ktorá petíciu podala, to je Sťažovateľov, aby odstránili nedostatky petície v lehote najneskôr do 30 dní.

Nakoľko...   Sťažovatelia   predložili   svoje   Kandidačné   listiny...   s   dostatočným predstihom   pred   termínom,   ktorý   je   v   zmysle   zákonnej   úpravy   najneskôr   55   dní   pred konaním volieb, to je pred 21. 09. 2014, mali by tak v prípade, ak by Porušovateľ v 2. rade postupoval   zákonným   spôsobom,   Sťažovatelia   dostatočný   časový   priestor   odstrániť Porušovateľom v 2. rade namietané nedostatky, pre ktoré odmietol Porušovateľ v 2. rade zaregistrovať kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva.

Porušením povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve došlo spôsobom, ktorý môže zásadne ovplyvniť slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti a ovplyvniť tak komunálne voľby do orgánov samosprávy v obci.

Sťažovatelia sa preto dôvodne domnievajú, že konanie Porušovateľa v 2. rade bolo motivované úmyslom neumožniť ďalším kandidátom na poslancov obecného zastupiteľstva zúčastniť sa komunálnych volieb. O uvedenom nasvedčuje tiež fakt, že Sťažovatelia boli pri podávaní Kandidačných listín zo strany Porušovateľa v 2. rade ústne ubezpečovaní, že nimi predložené dokumenty, to sú Kandidačné listiny, Vyhlásenia ako aj Petície spĺňajú všetky zákonné náležitosti.

Sťažovatelia   majú   za   to,   že   pokiaľ   by   ich   Porušovateľ   v   2.   rade   v   súlade s ustanovením   §   5   ods.   5   zákona   č.   85/1990   Zb.   o   petičnom   práve   riadne   vyzval na odstránenie formálnych nedostatkov Petícií, je nepochybné, že Sťažovatelia by mohli tento vytýkaný nedostatok bezodkladne odstrániť doplnením údajov na Petície...“

Sťažovatelia   vytýkajú   okresnému   súdu,   že   sa „vôbec   nezaoberal   skutočnosťou, že pri vybavovaní petície zo strany Porušovateľa v 2. rade došlo k porušeniu ustanovenia § 5 ods. 5 podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve... [a]... majú za to, že skutočnosť, že petičné hárky neobsahujú označenie osoby určenej na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy, jej menom priezviskom a úplnou adresou trvalého pobytu nemôže mať za následok   obmedzenie   práva   navrhovateľov   využiť   svoje   pasívne   volebné   právo a kandidovať na funkciu poslancov obecného zastupiteľstva. Ustanovenie § 21 ods. 2 zákona voľbách obsahuje len odkaz na zákon o petičnom práve a vo vzťahu k náležitostiam petície uvádza len náležitosti podpisujúcich osôb. V zmysle § 3 ods. 4 zákona o petičnom práve, ak nie je vytvorený petičný výbor, musí sa v petícii určiť osoba na styk s orgánom verejnej správy, pričom, podľa § 3 ods. 1 zákona o petičnom práve, úlohou petičného výboru je zostavenie   petície,   obstaranie   podpisov   a   doručenie   petície   orgánu   verejnej   správy. Ustanovenie § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve síce upravuje, že na každom podpisovom hárku musí byť uvedené meno, priezvisko a úplná adresa trvalého pobytu osoby, ktorá je určená   na zastupovanie   v   styku   s   orgánom   verejnej   správy,   avšak   uvedený   nedostatok petície   nemôže   spôsobiť   jej   úplnú   neplatnosť   a   v   dôsledku   toho,   aj   nezaregistrovanie navrhovateľov ako nezávislých kandidátov pre voľby na poslancov obce.

Navyše v namietanom konaní Porušovateľ v 1. rade ako ani Porušovateľ v 2. rade nebrali ohľad na fakt, že úvodná strana jednotlivých Petícií obsahovala meno, priezvisko, vek,   povolanie   a   trvalý   pobyt   jednotlivých   Sťažovateľov   a   Petície   na   každej   strane obsahovali meno a priezvisko jednotlivých Sťažovateľov, z čoho jednoznačne vyplynulo, že Sťažovatelia   sú   určení   ako   osoby   pre   styk   s   orgánom   verejnej   správy.   V   prípade neakceptovania tejto skutočnosti, ide podľa Sťažovateľov o prísne formalistickú aplikáciu právneho predpisu, ktorého dôsledkom je obmedzenie ústavného práva Sťažovateľov...“.

V tejto súvislosti sťažovatelia poukazujú na rozhodnutie Okresného súdu LiptovskýMikuláš sp. zn. 7 S 1/2010, ktorý za rovnakej situácie navrhovateľa ako kandidáta pre voľbyna starostu zaregistroval. Citujúc z odôvodnenia predmetného rozhodnutia, uvádzajú:„Pokiaľ ide o nedostatok petície, vytýkaný odporcom..., t. j. že na každom petičnom hárku nie je uvedené meno, priezvisko, úplná adresa trvalého pobytu a podpis kandidáta ako   osoby   určenej   pre   styk   s   orgánom   verejnej   správy,   súd   mal   za   to,   že   uvedená skutočnosť... nemôže mať za následok obmedzenie práva navrhovateľa využiť svoje pasívne volebné právo a kandidovať na funkciu starostu obce...

... súd však nemal za to, že uvedený nedostatok petície môže spôsobiť jej úplnú neplatnosť a, v dôsledku toho, aj nezaregistrovanie navrhovateľa ako nezávislého kandidáta pre voľby na starostu obce...

...   Účel,   ktorým   je   uvedenie   osoby   určenej   pre   styk   s   orgánom   verejnej   správy v zmysle § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve, bol jednoznačne naplnený aj uvedením navrhovateľa a jeho údajov len na poslednom liste petície. Keďže súd mal preukázané z predložených listinných dôkazov aj splnenie všetkých ostatných podmienok pre registráciu navrhovateľa   ako   nezávislého   kandidáta   pre   voľby   na   starostu...,   rozhodol   o   jeho zaregistrovaní.“

Sťažovatelia tvrdia, že napadnuté uznesenia okresného súdu sú nezákonné, pretoževšeobecný súd sa po právnej stránke nevysporiadal s tým, že volebná komisia porušilazákon o petičnom práve tým, že sťažovateľom neurčila 30-dňovú lehotu na odstránenienedostatkov   petície.   Okresný   súd   mal   prehliadnuť   skutočnosť,   že   volebná   komisianedodržala   zákon,   a   vydal   rozhodnutia,   v   ktorých   mal   možnosť   zákonné   pochybeniemiestnej volebnej komisie odstrániť, avšak neurobil tak a ani sa s nedodržaním zákonnéhopostupu zo strany volebnej komisie v odôvodnení napadnutých uznesení nevysporiadal,čo spôsobuje, že tieto uznesenia sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne.

Na tomto základe sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„... Základné práva Sťažovateľa 1 podľa čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky Uznesením   Okresného   súdu   Lučenec,   sp.   zn.   13   S/6/2014   zo   dňa   01.   10.   2014 a Rozhodnutím č. 4/2014 Miestnej volebnej komisie v zo dňa 25. 09. 2014 porušené boli.... Základné právo Sťažovateľa 1 podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1... dohovoru... Uznesením Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 13 S/6/2014 zo dňa 01. 10. 2014 porušené bolo.

...   Zrušuje   Uznesenie   Okresného   súdu   Lučenec,   sp.   zn.   13 S/6/2014   zo   dňa 01. 10. 2014 a vec vracia Okresnému súdu v Lučenci na ďalšie konanie.

... Základné práva Sťažovateľa 2 podľa čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky Uznesením   Okresného   súdu   Lučenec,   sp.   zn.   13   S/5/2014   zo   dňa   01.   10.   2014 a Rozhodnutím č. 7/2014 Miestnej volebnej komisie v zo dňa 25. 09. 2014 porušené boli.

... Základné právo Sťažovateľa 2 podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1... dohovoru... Uznesením Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 13 S/5/2014 zo dňa 01. 10. 2014 porušené bolo.

... Zrušuje Uznesenie Okresného súdu sp. zn. 13 S/5/2014 zo dňa 1. 10. 2014 a vec vracia Okresnému súdu v Lučenci na ďalšie konanie.

... Základné práva Sťažovateľa 3 podľa čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky Uznesením   Okresného   súdu   Lučenec,   sp.   zn.   21   S/6/2014   zo   dňa   01.   10.   2014 a Rozhodnutím č. 2/2014 Miestnej volebnej komisie v zo dňa 25. 09. 2014 porušené boli.... Základné právo Sťažovateľa 3 podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1... dohovoru... Uznesením Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 21 S/6/2014 zo dňa 01. 10. 2014 porušené bolo.

... Zrušuje Uznesenie Okresného súdu sp. zn. 21 S/6/2014 zo dňa 1. 10. 2014 a vec vracia Okresnému súdu v Lučenci na ďalšie konanie.

... Základné práva Sťažovateľa 4 podľa čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky Uznesením   Okresného   súdu   Lučenec,   sp.   zn.   13   S/7/2014   zo   dňa   01.   10.   2014 a Rozhodnutím č. 3/2014 Miestnej volebnej komisie v zo dňa 25. 09. 2014 porušené boli.... Základné právo Sťažovateľa 4 podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1... dohovoru... Uznesením Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 13 S/7/2014 zo dňa 01. 10. 2014 porušené bolo.

... Zrušuje Uznesenie Okresného súdu sp. zn. 13 S/7/2014 zo dňa 1. 10. 2014 a vec vracia Okresnému súdu v Lučenci na ďalšie konanie.

... Základné práva Sťažovateľa 5 podľa čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky Uznesením   Okresného   súdu   Lučenec,   sp.   zn.   21 S/7/2014   zo   dňa   01.   10.   2014 a Rozhodnutím č. 1/2014 Miestnej volebnej komisie v zo dňa 25. 09. 2014 porušené boli.... Základné právo Sťažovateľa 5 podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1... dohovoru... Uznesením Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 21 S/7/2014 zo dňa 01. 10. 2014 porušené bolo.

... Zrušuje Uznesenie Okresného súdu sp. zn. 21S/7/2014 zo dňa 1. 10. 2014 a vec vracia Okresnému súdu v Lučenci na ďalšie konanie.

... Voľby   poslancov   do   Obecného   zastupiteľstva   obce konané   dňa 15. novembra 2014 vyhlasuje za neplatné.

... Okresný súd v Lučenci je povinný nahradiť... trovy právneho zastúpenia v sume 823,30 EUR... do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

Sťažovatelia zároveň navrhujú, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení podľa§ 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   a   odložil   vykonateľnosťnapadnutých uznesení okresného súdu sp. zn. 13 S 6/2014, sp. zn. 13 S 5/2014, sp. zn.21 S 6/2014, sp. zn. 13 S 7/2014 a sp. zn. 21 S 7/2014 z 1. októbra 2014, ako aj „pozastavil konanie volieb poslancov do Obecného zastupiteľstva obce, až do právoplatného rozhodnutia vo veci porušenia základných práv Sťažovateľov...“.

Ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   uznesením   z   15.   januára   2015   prijalsťažnosť v časti, ktorou sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv podľačl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutýmiuzneseniami okresného súdu z 1. októbra 2014, na ďalšie konanie a návrhu na nariadeniedočasného opatrenia nevyhovel.

Nad   rámec   svojho   rozhodnutia   o nevyhovení   návrhu   na   nariadenie   dočasného opatrenia ústavný súd poznamenáva, že mu bola známa skutočnosť, že iný senát ústavného súdu   v druhovo   identickej   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   III.   ÚS   651/2014   o návrhu   iného sťažovateľa   kandidujúceho na   funkciu   starostu tej istej obce ako   sťažovatelia (kandidujúci na funkcie poslancov obecného zastupiteľstva, pozn.) na nariadenie dočasného opatrenia rozhodol inak, t. j. odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu,   ktorým   tento   súd   potvrdil   rozhodnutie   miestnej   volebnej   komisie   o jeho nezaregistrovaní ako kandidáta na funkciu starostu obce. Obdobný postup ale vo veci sťažovateľov nebol možný, keďže sťažnosť kandidáta na funkciu starostu obce bola doručená ústavnému súdu 20. októbra 2014 a pridelená zákonnému sudcovi bola už 22. októbra 2014, t. j. v dostatočnom časovom predstihu pred konaním volieb starostu, zatiaľ čo sťažnosť sťažovateľov bola ústavnému súdu doručená až 28. októbra 2014 a pridelená zákonnej sudkyni bola až 5. novembra 2014, t. j. niekoľko dní pred konaním volieb.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcusťažovateľov   a   predsedníčku   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili,   či   trvajú   na   tom,aby sa vo veci   konalo   ústne   pojednávanie.   Predsedníčku   okresného   súdu   ústavný   súdzároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľov a predsedníčkaokresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústnepojednávanie.

Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľov a predsedníčky okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlades § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže dospelk záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. Spr. 274/2015z 3. marca 2015, v ktorom uviedla, že „napadnuté uznesenia boli vydané zákonným súdom v zmysle   Rozvrhu   práce   Okresného   súdu   Lučenec   na   kalendárny   rok   2014   v   zákonnej lehote“. Skutočnosť, či okresný súd napadnutými uzneseniami porušil označené základnépráva   podľa   ústavy   a   právo   podľa   dohovoru, „ponecháva   Okresný   súd   Lučenec   plne na posúdenie Ústavnému súdu Slovenskej republiky“.

Sťažovatelia prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo 6. marca 2015 podalivyjadrenie k uzneseniu ústavného súdu o prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie. Poukazujú vňom   na   nález   ústavného   súdu   sp.   zn.   III.   ÚS   651/2014   z   9.   decembra   2014,   pričomuvádzajú, že „skutkový a právny stav citovaného nálezu je totožný so skutkovým a právnym stavom v sťažnosti, navrhujeme s poukazom na princíp právnej istoty ako aj konštantnú judikatúru, Ústavnému súdu vo veci sťažnosti rozhodnúť rovnako ako v citovanom náleze“.

Sťažovatelia vo svojom podaní navrhujú, aby ústavný súd vyslovil porušenie ichzákladných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru   napadnutými   uzneseniami   okresného   súdu   z   1.   októbra   2014,   napadnutéuznesenia okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhujú, aby ústavnýsúd   zrušil   voľby   poslancov   obecného   zastupiteľstva   obce   konané   15.   novembra   2014a vyhlásil ich za neplatné.

Sťažovatelia prostredníctvom právneho zástupcu v podaní z 20. apríla 2015 podalistanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu. Uviedli, že sťažnosťou nenamietali,že   by „rozhodnutia   Porušovateľa...   neboli   vydané   zákonným   sudcom   alebo   v   zákonom stanovenej lehote. Avšak, Sťažovatelia majú za to, že napadnuté Rozhodnutia sú nezákonné, neodôvodnené a arbitrárne a vydaním takýchto nezákonných Rozhodnutí došlo zo strany Porušovateľa k porušeniu základného práva Sťažovateľov... zaručeného v čl. 30 ods. 1... v čl.   30   ods.   4...   v   čl.   46   ods.   1   a   2   Ústavy...   a   práva...   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1 Dohovoru...“.

Opakovane   poukázali   na   nález   ústavného   súdu   sp.   zn.   III. ÚS 651/2014z 9. decembra 2014, navrhli rozhodnúť „rovnako ako v citovanom náleze“ a uviedli petitzhodný s petitom vo vyjadrení zo 6. marca 2015.

Podaním z 21. apríla 2015 sťažovatelia doplnili svoju sťažnosť z 27. októbra 2014,pričom poukázali na skutočnosť, že 15. novembra 2014 sa v obci konali voľby, v ktorýchboli zvolení poslanci obecného zastupiteľstva obce a do 30 dní sa konalo ustanovujúcezasadnutie   obecného   zastupiteľstva,   na   ktorom   zvolení   poslanci   zložili   sľub   a   ujalisa funkcie, «došlo tým k uskutočneniu krokov, ktorých zákaz formou dočasného opatrenia požadovali Sťažovatelia v Sťažnosti.

... Na   základe   skutočnosti,   že   Voľby   sa   už   uskutočnili,   Sťažovatelia   vnímajú pravdepodobnosť   možnej nápravy namietaných   porušených   práv   Sťažovateľov   uvedením veci do stavu pred porušením ako výrazne prakticky sťaženú.

Keďže   Sťažovatelia   naďalej   trvajú   na   svojich   návrhoch,   konkrétne   trvajú na konštatovaní porušenia ich základných práv, zrušení napadnutých rozhodnutí Okresného súdu Lučenec zo dňa 01. 10. 2014 a vrátení vecí   na ďalšie konanie Okresnému súdu Lučenec, zrušení a vyhlásení volieb poslancov do Obecného zastupiteľstva obce konané dňa 15. novembra 2014 za neplatné a priznaní náhrady trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi Sťažovateľov, dovoľujú si požiadať Ústavný súd SR, aby v prípade príkazu   na   obnovenie   stavu   pred   porušením   práv   Sťažovateľov   zároveň   vo   svojom rozhodnutí uviedol, akým spôsobom by sa táto náprava mala uskutočniť.

Na   základe   uvedeného   Sťažovatelia   trvajú   na   tom,   aby   Ústavný   súd   v   prípade vyhovenia Sťažnosti za použitia analógie legis uplatnil svoju právomoc v zmysle ust. § 63 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z... a nálezom vyhlásil Voľby za neplatné a zároveň Sťažovatelia trvajú na tom, aby Ústavný súd SR v prípade vyhovenia Sťažnosti uplatnil svoju právomoc v zmysle ust. § 127 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej ako „Ústava SR“) a zrušil napadnuté rozhodnutia Okresného súdu Lučenec zo dňa 01. 10. 2014 a vrátil mu veci na ďalšie konanie. Vydaním navrhovaného nálezu by sa obnovil stav pred porušením   základných   práv   Sťažovateľov   a   nič   by   nebránilo   tomu,   aby   Okresný   súd v Lučenci mohol postupovať v súlade s platnými právnymi predpismi.

Na základe uvedeného Sťažovatelia dopĺňajú svoju Sťažnosť a dovoľujú si požiadať Ústavný súd o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v prípade, že Ústavný súd voľby poslancov do Obecného zastupiteľstva obce konané dňa 15. novembra 2014 nezruší a nevyhlási za neplatné a zároveň nerozhodne o zrušení napadnutých rozhodnutí Okresného súdu v Lučenci a vrátení vecí na ďalšie konanie.

Pokiaľ   ide   o   výšku   prípadného   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   túto ponechávajú   Sťažovatelia   na   úvahe   Ústavného   súdu   SR   po   zvážení   všetkých   okolností konkrétneho prípadu, pričom v súlade s ust. § 50 ods. 3 ZoÚS si Sťažovatelia dovoľujú navrhnúť Ústavnému súdu SR na zváženie primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,00 Eur pre každého sťažovateľa.».

Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia odôvodňujútakto:„... bolo porušené základné právo Sťažovateľov ako občanov byť volení do orgánov samosprávy obce a taktiež základné právo Sťažovateľov ako občanov na prístup k voleným a iným   verejným   funkciám   za   rovnakých   podmienok.   Uvedené   porušenia   znemožnili Sťažovateľom riadne kandidovať za poslancov obecného zastupiteľstva v obci, kde žijú so svojimi rodinami a svojou kandidatúrou za poslancov mali záujem docieliť svoje zvolenie, po ktorom by sa mohli podieľať na všestrannom rozvoji obce,

... bolo porušené základné právo Sťažovateľov na súdnu ochranu a základné právo na spravodlivé konanie, pričom tieto porušenia boli spôsobené Okresným súdom Lučenec. Sťažovatelia   sa   domáhali   na   Okresnom   súde   Lučenec   odstránenia   protiprávneho   stavu spôsobeného Miestnou volebnou komisiou v, avšak Okresný súd v Lučenci svojimi nezákonnými   rozhodnutiami   len   potvrdil   protiprávnosť   spôsobenú   Miestnou   volebnou komisiou v. Vo všeobecnosti platí, že rozhodnutia súdov požívajú vysokú mieru vážnosti a dôstojnosti, avšak platí to aj opačne, teda rozhodnutia súdov porušujúce práva spôsobujú zneváženie,

... porušenia   svojich   základných   práv   Sťažovatelia   vnímajú   ako   sťažujúce   svoje postavenie v spoločnosti, keďže v súčasnosti mohli hypoteticky vykonávať funkciu poslancov obecného zastupiteľstva v obci a podieľať sa tým na fungovaní obce v ktorej žijú so svojimi rodinami.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzivšeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,ktorý   určuje   aj   rozsah   právomoci   ústavného   súdu   pri   poskytovaní   ochrany   základnýmprávam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy),a to tak,   že   všeobecné   súdy   sú   primárne   zodpovedné   za   výklad   a   aplikáciu   zákonov,ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy).

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názoryvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo vecisamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkovýstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úlohaústavného   súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu   zlučiteľnosti   účinkov   takejto   interpretácies ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách(II. ÚS 1/95, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môžepreskúmať také rozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebosamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva a slobody. Skutkové a právnezávery všeobecného súdu môžu byť preto predmetom kontroly zo strany ústavného súduvtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následokporušenie   základného   práva   alebo   slobody   (II.   ÚS   58/98,   I.   ÚS   5/00).   Ako   ústavnenesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutiavšeobecných   súdov,   v   ktorých   boli   zákony,   prípadne   podzákonné   právne   úpravyinterpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr. prílišnéhoformalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobneaj Ústavný súd Českej republiky napr. III. ÚS 150/99).

Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavyje aj právo   účastníka   konania   na   dostatočné   odôvodnenie   súdneho   rozhodnutia(napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasnea zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiaces predmetom súdnej ochrany, teda s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.Odôvodnenie   rozhodnutia   všeobecného   súdu,   ktoré   stručne   a   jasne   objasní   skutkovýa právny   základ   rozhodnutia,   postačuje   na   záver   o   tom,   že   z   tohto   aspektu   je   plnerealizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03,III. ÚS 209/04).   Judikatúra   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   nevyžaduje,aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníka konania.Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveďpráve   na   tento   argument   (Georgidias   c.   Grécko   z   29.   5. 1997,   Higgins   c.   Francúzskoz 19. 2. 1998).   Potreba   náležite   odôvodniť   súdne   rozhodnutie   je   daná   tiež   vo   verejnomzáujme,   pretože   je   jednou   zo   záruk   toho,   že   výkon   spravodlivosti   nie   je   arbitrárny,neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné.

Do   obsahu   základného   práva   na   súdnu   ochranu   patrí   aj   právo   každého   na   to,aby sa v jeho   veci   rozhodovalo   podľa   relevantnej   právnej   normy   právneho   poriadkuSlovenskej republiky. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavnesúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiusúdnej   ochrany   dôjde   len   vtedy,   ak   sa   na   zistený   stav   veci   použije   ústavne   súladneinterpretovaná platná a účinná právna norma (II. ÚS 249/2011).

Ústavný príkaz konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,ktorý ustanoví zákon vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ústavy, zaväzuje všetky orgány verejnej mocivrátane   súdov   rozhodujúcich   o   opravných   prostriedkoch   proti   rozhodnutiam   správnychorgánov. Tento ústavný príkaz zaväzuje orgány verejnej moci pri ich akejkoľvek činnostia zvlášť vtedy, ak výkonom   svojich kompetencií poskytujú ochranu základným právama slobodám fyzických osôb a právnických osôb, rešpektujúc pritom princípy právneho štátu(čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy).

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejnýchvecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov...

Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k volenýma iným verejným funkciám.

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľov predovšetkým zobral do úvahy,že   títo   namietali   porušenie   svojho   základného   práva   na   súdnu   ochranu,   ktoréje v demokratickej spoločnosti natoľko závažné, že pri jeho výkone neprichádza do úvahy(zo   strany súdov) ani jeho zužujúci výklad   a ani také   formálne interpretačné   postupy,následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokoncapopretie (IV. ÚS 102/08).

Výklad a aplikácia práva všeobecnými súdmi musí byť v súlade s účelom základnéhopráva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bolazabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.

V súvislosti s namietaným porušením základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 ústavypoukazuje ústavný súd na to, že tieto základné práva sú kľúčovými politickými právami,ktoré súvisia s charakterom Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu(čl. 1 ods. 1 ústavy).

Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv zaručených čl. 30 ods. 1 a 4ústavy   ústavný   súd   poznamenáva,   že   z   doterajšej   jeho   rozhodovacej   praxe   vyplýva,že orgány zabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám môžu porušiť čl. 30ods.   4   ústavy   aj   tým,   že   „sťažia,   uľahčia   alebo   znemožnia   uchádzanie   sa   o funkciu“(III. ÚS 75/01), resp. že nezabezpečia „objektivitu konania“ (II. ÚS 9/00, III. ÚS 23/00).V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (II. ÚS 5/03), že „v právnom štáte je nevyhnutné,aby každý orgán verejnej moci... postupoval pri výkone svojej právomoci tak, že zabezpečíobjektivitu svojho postupu smerujúceho k ochrane alebo uplatňovaniu základného právaalebo   základnej   slobody,   ako   aj   objektivitu   samotného   rozhodovania   o   ochranea uplatňovaní základného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tentopostup   prebieha   v   právne   formalizovanom   rámci   alebo   iba   v   rámci   faktickej   činnostipríslušného orgánu. Uplatňovanie a ochrana každého základného práva alebo slobody musíbyť   v   činnosti   každého   orgánu   verejnej   moci   zabezpečená   reálne   a   musí   prebiehaťna nediskriminačnom základe. Táto požiadavka sa dotýka každého úkonu orgánu verejnejmoci, ktorý priamo alebo aspoň sprostredkovane súvisí s ochranou alebo uplatňovanímzákladného práva alebo slobody.“. Podobne vo veci sp. zn. PL. ÚS 35/03 ústavný súduviedol: „... subjektom tohto práva je každý občan Slovenskej republiky, ktorý sa o volenúfunkciu uchádza. Obsahom uvedeného práva je aj predpoklad, že jednotliví voliči budú maťmožnosť odovzdať svoj hlas v prospech niektorého z kandidátov za rovnakých podmienokvrátane   možnosti   dostať   sa   k   informáciám   o   jednotlivých   kandidátoch   rovnakýmspôsobom.“

Základným   interpretačným   pravidlom   pre   zákony,   ktoré   bližšie   upravujú   výkonpolitických   práv,   je   čl.   31   ústavy.   Podľa   tohto   ustanovenia   zákonná   úprava   všetkýchpolitických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnúsúťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.

Toto   ustanovenie   ústavy   má   priamu   spojitosť   so   všetkými   politickými   právamivyjadrenými   v   ústave   a   svojou   povahou   ovplyvňuje   formovanie   politických   sílv demokratickej   spoločnosti.   Slobodná   súťaž   politických   síl   nachádzajúca   výrazpredovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu(PL. ÚS 19/98).

Podľa judikatúry ústavného súdu ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva)ústavný   súd   hodnotí   aj   také   rozhodnutia   všeobecných   súdov,   v   ktorých   boli   zákony,prípadne   podzákonné   právne   úpravy   interpretované   v   extrémnom   rozpore   s   princípmispravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012,IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej republikynapr. III. ÚS 150/99). K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovaťlen z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačnýa určitý,   ale   predovšetkým   podľa   zmyslu   a   účelu   zákona.   Jazykový   výklad   môže   totižv zmysle   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   predstavovať   len   prvotné   priblíženiesa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overeniesprávnosti   či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžiaostatné   interpretačné   prístupy   postavené   na   roveň   gramatickému   výkladu,   najmäteleologický   a   systematický   výklad   vrátane   ústavne   konformného   výkladu,   ktorésú spôsobilé   v   kontexte   racionálnej   argumentácie   predstavovať   významný   korektívpri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010,m. m. I. ÚS 306/2010).

Materiálny   prístup   pri   výklade   a   aplikácii   volebných   zákonov   a   pri   hodnoteníporušení   volebných   zákonov   je   potrebné   aplikovať   v   celom   volebnom   procese,t. j. aj v štádiu   predkladania   kandidátnych   listín   a   hodnotenia   toho,   či   kandidát   splnilzákonné predpoklady na zaregistrovanie ako kandidáta pre voľby starostu obce, prípadneposlanca obecného zastupiteľstva.

V prerokúvanom   prípade   volebná   komisia   svojimi   rozhodnutiami   č. 4/2014,č. 7/2014,   č.   2/2014,   č.   3/2014   a   č.   1/2014   z 25. septembra   2014   nezaregistrovalasťažovateľov   ako   nezávislých   kandidátov   na   poslancov   obecného   zastupiteľstva.Svoje rozhodnutia odôvodnila zhodne:

„... kandidátna   listina   pre   voľby   poslancov   Obecného   zastupiteľstva   v ani Petícia   na   podporu   kandidatúry   nezávislého   kandidáta   na   poslanca   obecného zastupiteľstva nespĺňa náležitosti podľa zákona 346/1990 Zb.“

Rozhodnutia miestnej volebnej komisie preskúmal na základe návrhu sťažovateľovokresný súd a napadnutými uzneseniami z 1. októbra 2014 ich návrhy zamietol.

V   napadnutých   uzneseniach   z   1.   októbra   2014   okresný   súd   citoval   relevantnéustanovenia zákona o voľbách, zákona o petičnom práve, Občianskeho súdneho poriadkua tiež zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskoršíchpredpisov. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutia miestnej volebnej komisie nespĺňajúzákonom ustanovené náležitosti rozhodnutia podľa § 47 ods. 1 a 5 Správneho poriadku,pretože   v   nich „absentuje   odôvodnenie   s   uvedením,   ktoré   skutočnosti   boli   podkladom pre toto rozhodnutie, akými úvahami sa pri vydávaní rozhodnutia orgán riadil... Takto vydané rozhodnutie nesie v sebe znaky arbitrárnosti, nakoľko pre nedostatok dôvodov je absolútne nepreskúmateľné a z pohľadu súdu má znaky svojvoľného rozhodnutia.

Napriek   tomu...   nemožno   automaticky   konštatovať,   že   kandidát   splnil   zákonom požadované podmienky pre registráciu... Povinnosťou súdu... vzhľadom na podaný návrh je opätovné posúdenie splnenia podmienok pre registráciu.“.

Po preskúmaní veci okresný súd konštatoval, že sťažovatelia predložili kandidátnelistiny   a   vyhlásenia   v   zmysle   §   16   ods.   8   zákona   o   voľbách,   ktoré   spĺňali   zákonompožadované náležitosti. Pri hodnotení, či petície sťažovateľov majú zákonom požadovanénáležitosti, okresný súd poukázal na § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve.

V   napadnutých   uzneseniach   sp.   zn.   13   S   6/2014,   sp.   zn.   13 S 5/2014   a   sp.   zn.13 S 7/2014 z 1. októbra 2014 okresný súd v tejto súvislosti uviedol:

„Z obsahu citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že na každom podpisovom hárku musí byť uvedené meno, priezvisko a úplná adresa trvalého pobytu osoby, ktorá je určená   na   zastupovanie   v   styku   s   orgánom   verejnej   správy.   Z   predloženej   petície kandidáta..., tak ako bola predložená... je zrejmé, že... petičné hárky neobsahujú označenie osoby určenej na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy, jej menom, priezviskom a úplnou adresou trvalého pobytu tak, ako to v § 4 ods. 4 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve je ustanovené. Zákon výslovne uvádza, že predmetné náležitosti musia byť v petícii uvedené. Nakoľko teda petícia nemá v zmysle zákona o petičnom práve všetky formálne náležitosti, teda nie je ju možné považovať za petíciu v zmysle § 16 ods. 9 zákona o voľbách do   samosprávy,   a   preto   súd   musí   konštatovať,   že   kandidát   nesplnil   všetky   zákonom požadované náležitosti, a preto sa neregistruje s poukazom na zákonné ustanovenie § 17 ods. 1 písm. f) zákona č. 346/1990 Zb.“

Okresný súd v napadnutých uzneseniach sp. zn. 21 S 6/2014 a sp. zn. 21 S 7/2014z 1. októbra 2014 tiež uviedol:

„Keďže teda zákon výslovne uvádza, že petícia musí mať vyššie označenú náležitosť, kedy táto podmienka pre platnosť petície je v zákone explicitne stanovená, nie je možné tento nedostatok prehliadnuť. Nakoľko teda petícia nemá v zmysle zákona o petičnom práve všetky formálne náležitosti, teda nie je ju možné považovať za petíciu v zmysle § 16 ods. 9 zákona o voľbách do samosprávy...“

Sťažovatelia v rámci svojej argumentácie poukazujú na to, že ich volebná komisiamala   podľa   §   5   ods.   5   zákona   o   petičnom   práve   bezodkladne   vyzvať,   aby   odstránilinedostatky   petície.   Vytýkaný   nedostatok   bolo   podľa   nich   možné   odstrániť   bezodkladnedoplnením petície, pričom len tento nedostatok nemôže spôsobiť neplatnosť petície. Okresnýsúd pri preskúmaní podmienok pre registráciu sťažovateľov sa porušením § 5 ods. 5 zákonao petičnom práve vôbec nezaoberal, preto sú napadnuté uznesenia zjavne neodôvodnené.

Sťažovatelia tiež uvádzajú, že   úvodná strana jednotlivých petícií obsahuje meno,priezvisko,   vek,   povolanie   a   trvalý   pobyt   jednotlivých   sťažovateľov.   Na   každompodpisovom hárku je uvedené ich meno a priezvisko. Z týchto skutočností mohlo vyplynúť,že sťažovatelia sú určení na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy.

Sťažovatelia takto namietajú, že okresný súd aplikoval § 4 ods. 4 zákona o petičnompráve prísne formalisticky, čo malo za následok porušenie označených základných právpodľa ústavy a práva podľa dohovoru napadnutými uzneseniami okresného súdu.

Podľa   §   16   ods.   4   zákona   o   voľbách   kandidátna   listina   nezávislého   kandidátaobsahuje   meno   a   priezvisko,   akademický   titul,   vek,   povolanie,   trvalý   pobyt   a   podpiskandidáta.

Podľa   §   16   ods.   9   zákona   o   voľbách   súčasťou   kandidátnej   listiny   nezávisléhokandidáta je petícia podpísaná voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru. Potrebný početpodpisov   podľa   veľkosti   obce   je   uvedený   v   prílohe   k   tomuto   zákonu.   V   petícii   sapri každom podpise uvedie meno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt,ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu. Početobyvateľov obce zverejní obec spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 85 dní predo dňomvolieb.

Podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o voľbách miestna volebná komisia predloženékandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ak chýba alebo je neúplná petíciapodľa § 16 ods. 9.

Podľa § 1 ods. 1 zákona o petičnom práve každý má právo sám alebo s inými obracaťsa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnejsamosprávy (ďalej len „orgán verejnej správy“) so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami (ďalejlen „petícia“).

Podľa   §   3   ods.   4   zákona   o   petičnom   práve   ak   nie   je   vytvorený   petičný   výbor,musí sa v petícii určiť osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, na styk s orgánom verejnejsprávy.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve každý má právo spôsobom neodporujúcimzákonu vyzývať iné osoby, aby svojím podpisom petíciu podporili. Fyzická osoba čitateľneuvedie   svoje   meno,   priezvisko,   adresu   trvalého   pobytu   a   k   týmto   údajom pripojí   svojpodpis... Ak osobitný predpis ustanovuje najnižší počet osôb podporujúcich petíciu alebovek osôb podporujúcich petíciu, uvedie sa čitateľne k údajom o osobe podporujúcej petíciuaj dátum jej narodenia. Osobám podporujúcim petíciu sa musí umožniť, aby sa s obsahompetície riadne oboznámili pred jej podpísaním.

Podľa § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve ak podpisové hárky neobsahujú textpetície, musia byť označené tak, aby bolo zrejmé, aká petícia sa má podporiť podpismi;na každom podpisovom hárku musí byť uvedené meno, priezvisko a úplná adresa trvaléhopobytu osoby, ktorá je určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy.

Podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve petícia musí byť písomná, označenáslovom petícia a musí obsahovať predmet verejného alebo iného spoločného záujmu a údajeuvedené v § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve o tom, kto ju podáva; ak petíciu podávapetičný výbor, uvedú sa údaje uvedené v § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve o každom jehočlenovi. Osoba určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy podľa § 3 ods. 3alebo 4 zákona o petičnom práve pripojí v petícii k menu, priezvisku a adrese trvaléhopobytu aj podpis.

Podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve ak petícia nemá náležitosti podľa odseku 1,príslušný   orgán   verejnej   správy   bezodkladne   vyzve   osobu,   ktorá   petíciu   podala,aby odstránila nedostatky petície v lehote najneskôr do 30 pracovných dní od doručeniavýzvy,   s   poučením   o   následku   ich   neodstránenia.   Ak   osoba,   ktorá   petíciu   podala,v tejto lehote nedostatky neodstráni, orgán verejnej správy petíciu odloží.

Jedným   z   predpokladov   zaregistrovania   nezávislého   kandidáta   pre   voľbydo obecného zastupiteľstva alebo pre voľby starostu je preukázanie, že jeho kandidatúrupodporuje zákonom predpísaný počet voličov v príslušnej obci. Splnenie tejto zákonnejpodmienky preukazuje kandidát petíciou, ktorá je súčasťou kandidátnej listiny (§ 16 ods. 9a § 21 ods. 2 zákona o voľbách).

Všeobecné náležitosti petície upravuje zákon o petičnom práve, ktorý v § 1 ods. 1upravuje, že petíciou sú žiadosti, návrhy a sťažnosti vo veciach verejného alebo inéhospoločného záujmu (hmotné vymedzenie petície).

Formálne vymedzenie petície upravuje § 5 ods. 1 a § 4 ods. 5 zákona o petičnompráve. Podľa uvedených ustanovení petícia je písomná a obsahuje

- označenie petícia,

- predmet verejného alebo iného spoločného záujmu (petícia v hmotnom význame),

- zákonom vymedzené údaje o subjektoch, ktoré podávajú petíciu (údaje o osobách,ktoré podávajú petíciu ako jednotlivé osoby alebo ako členovia petičného výboru),

- zákonom vymedzené údaje o osobe určenej na zastupovanie v styku s orgánomverejnej správy,

- podpis osoby, ktorá predkladá petíciu, resp. osoby určenej na zastupovanie v stykus orgánom verejnej správy a

- číselný údaj, ktorý vymedzuje počet priložených podpisových hárkov.

Zo znenia zákona o petičnom práve vyplýva,   že súčasťou petície vo formálnomzmysle sú podpisové hárky (porovnaj napr. § 4 ods. 2, § 4 ods. 4, § 4 ods. 5), t. j. hárky,na ktorých osoby prejavia zákonom predpísaným spôsobom svoju vôľu podporiť petíciu(petíciu v hmotnom význame) – podpisom a čitateľným uvedením zákonom ustanovenýchúdajov. Podľa § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve podpisové hárky musia obsahovať

- text   petície,   alebo   musia   byť   označené   tak,   aby   bolo   zrejmé,   aká   petíciasa má podporiť podpismi,

- meno,   priezvisko   a   úplná   adresa   trvalého   pobytu   osoby,   ktorá   je   určenána zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy,

- číselný údaj, ktorý vyjadruje poradie podpisového hárku.

Z § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve vyplýva, že ak petícia (vo formálnom zmysle,pozn.) nemá náležitosti podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve, orgán verejnej správybezodkladne vyzve osobu, ktorá petíciu podala, aby odstránila nedostatky petície v lehotenajneskôr 30 pracovných dní od doručenia výzvy, s poučením o následku ich neodstránenia.Orgán   verejnej   správy   petíciu   odloží,   ak   osoba,   ktorá   petíciu   podala,   v   tejto   lehotenedostatky neodstráni.

Z   ustanovení   zákona   o   voľbách   je   zrejmé,   že   tento   zákon   osobitne   vymedzujenáležitosti, ktoré sa týkajú podpisových hárkov. V súvislosti s petíciou zákon o voľbáchvymedzuje

- osoby, ktoré sú oprávnené podpísať petíciu a právne účinným spôsobom podporiťkandidatúru nezávislého kandidáta (voliči v zmysle § 2 zákona o voľbách),

- minimálny počet voličov, v závislosti od počtu obyvateľov obce, ktorí musia petíciupodpísať.

Zákon   o   voľbách   tiež   ustanovuje   náležitosti   prejavu   vôle   voliča   na   petícii(podpisových hárkoch, pozn.), t. j. akým spôsobom má volič prejaviť svoju vôľu podporiťkandidatúru nezávislého kandidáta.

Zákon   o   petičnom   práve   rozlišuje   medzi   osobou,   ktorá   podáva   petíciu,   a medziosobou určenou na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy (porovnaj § 3 ods. 1 a 4a   §   5   ods.   1   zákona   o   petičnom   práve).   Jednou   zo   zákonných   náležitostí   petícievo formálnom zmysle podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve je uvedenie údajov podľa§ 4 ods. 1, t. j. mena, priezviska, adresy trvalého pobytu, dátumu narodenia a podpisuo osobe, ktorá podáva petíciu a tiež uvedenie mena, priezviska, adresy trvalého pobytua podpisu osoby určenej na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy. Podľa § 4ods. 4 zákona o petičnom práve na každom podpisovom hárku musí byť uvedené meno,priezvisko,   adresa   trvalého   pobytu   osoby,   ktorá   je   určená   na   zastupovanie   v   stykus orgánom verejnej správy. Okresný súd sa v odôvodnení nijako nevysporiadal s týmitozákonnými   náležitosťami   a   ani   s   tým,   ako   uvedené   ustanovenia   aplikovať   pri   petíciina podporu   nezávislého   kandidáta,   napr.   či   nezávislý   kandidát   ako   predkladateľ   petíciemôže byť zároveň osobou určenou na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy,či musí ísť o osobu odlišnú od predkladateľa petície, či je potrebné predložiť k podpisovýmhárkom aj petíciu vo formálnom zmysle, či úlohu petície vo formálnom zmysle v tomtoprípade plní kandidátna listina, ktorú musí nezávislý kandidát podpísať (§ 16 ods. 4 zákonao voľbách). Každý podpisový hárok sťažovateľmi predložených petícií obsahuje formuláciu„Petícia   voličov   obce na   podporu   kandidatúry   nezávislého   kandidáta... (menoa priezvisko   príslušného   kandidáta,   pozn.) za   poslanca   obce vo   voľbách 15. 11. 2014“.

Okresný súd v napadnutých uzneseniach síce dospel k záveru, že podmienka podľa§ 4 ods. 4 zákona o petičnom práve nebola splnená, ale v odôvodnení svojich uznesenísa nijako nevysporiadal ani s tým, prečo uvedenie mena a priezviska nezávislého kandidátana každom podpisovom hárku petície nebolo dostatočné pre splnenie zákonnej náležitostiuviesť na každom podpisovom hárku kvalifikované údaje o osobe určenej na zastupovaniev styku s orgánom verejnej správy. Je pritom zrejmé, že adresa trvalého pobytu nezávisléhokandidáta,   ktorá   absentuje   na   podpisových   hárkoch   petície,   je   uvedená   na   kandidátnejlistine, čo vyplýva aj zo záveru okresného súdu, že kandidátna listina nezávislého kandidátaobsahuje   zákonom   požadované   náležitosti.   Z   týchto   hľadísk   je potrebné   napadnutéuznesenia okresného súdu považovať za nedostatočne odôvodnené.

Okresný   súd   sa   v odôvodnení   napadnutých uznesení   nevysporiadal ani v zákoneo petičnom   práve   ustanovenou   povinnosťou   príslušného   orgánu   verejnej   správy   vyzvaťpredkladateľa petície na odstránenie jej nedostatkov podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnompráve, ako ani s tým, či uvedené ustanovenie zákona o petičnom práve je potrebné aplikovaťpri   skúmaní   náležitostí   petície   nezávislého   kandidáta   v   doslovnom   gramatickom   znenízákona o petičnom práve, prípadne či ho treba aplikovať primeraným spôsobom vzhľadomna jej špecifickú funkciu vo voľbách „priznanú“ jej zákonom o voľbách. Z predloženýchsúdnych   spisov   okresného   súdu   vyplýva,   že   okresný   súd   rozhodol   bez   nariadeniapojednávania.

Z predložených   súdnych spisov okresného súdu však nevyplýva,   či pred   svojímrozhodnutím okresný súd zisťoval, či volebná komisia vyzvala sťažovateľov na odstránenievytýkaných nedostatkov petície; sám okresný súd sťažovateľov na ich odstránenie podľa § 5ods.   5   zákona   o   petičnom   práve   nevyzval.   Ani   z odôvodnenia   napadnutých   uzneseníokresného súdu nevyplýva, prečo nepovažoval okresný súd za potrebné vyzvať sťažovateľovna odstránenie nedostatkov petície, hoci túto skutočnosť považoval pre svoje rozhodnutie vdanej veci za právne významnú, dokonca rozhodujúcu. Podľa názoru ústavného súdu najednej strane postupoval okresný súd vo vzťahu k sťažovateľom prísne formálnoprávne, nadruhej strane bol vo vzťahu k vlastnému postupu z tohto hľadiska značne benevolentný. Podľa názoru ústavného súdu je právny záver okresného súdu o tom, že petíciesťažovateľov   nespĺňajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   založený   na   zjavne   nesprávneja formalistickej   interpretácii   relevantných   ustanovení   zákona   o   petičnom   práve,   ktorésú v doslovnom   gramatickom znení   na danú situáciu   neaplikovateľné a z tohto dôvodusú napadnuté uznesenia okresného súdu ústavne neudržateľné. Ústavný súd preto rozhodol,že   napadnutými   uzneseniami   okresného   súdu   došlo   k   porušeniu   základného   právasťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.

Sťažovatelia   vo   svojich   podaniach   zo   6.   marca   2015,   z   20.   apríla   2015a 21. apríla 2015   upravili   znenie   navrhovaného   petitu   a už   nežiadali   vysloviť   porušeniezákladného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy, ústavný súd   preto rozhodol o ich sťažnostiv rozsahu takto upraveného petitu.

Ústavný   súd   tiež   dospel   k   záveru,   že   napadnutými   uzneseniami   okresného   súduz 1. októbra 2014 došlo aj k porušeniu základných práv sťažovateľov podľa čl. 30 ods. 1 a 4ústavy,   pretože   okresný   súd   napadnutými   uzneseniami   znemožnil   sťažovateľom,aby sa uchádzali   o   funkciu   poslancov   obecného   zastupiteľstva   vo   voľbách   do   orgánovsamosprávy obce vyhlásených na 15. november 2014.

Sťažovatelia namietajú porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutýmiuzneseniami okresného súdu.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Európsky   súd   pre   ľudské   práva   konštatoval,   že   čl.   6   ods.   1   dohovoru   nemožnoaplikovať na súdne konanie, ktoré sa týka výlučne politického práva sťažovateľa a nesúvisí sjeho občianskym právom alebo záväzkom v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. rozsudokvo veci Orujov proti Azerbajdžanu z 26. 7. 2011 a rozsudok vo veci Pierre – Bloch protiFrancúzsku z 21. 10. 1997 týkajúce sa sťažností kandidátov na poslancov zákonodarnýchzborov, alebo rozsudok vo veci Čerepkov proti Rusku z 25. 1. 2000 týkajúci sa výkonufunkcie primátora Vladivostoku).

V prerokúvanom   prípade   bolo   predmetom   konania   rozhodovanie   okresného   súduo návrhoch   sťažovateľov   na   ich   zaregistrovanie   ako   nezávislých   kandidátov   pre voľbyposlancov obecného zastupiteľstva. Predmetom konania takto bolo výlučne rozhodovanieo politickom práve sťažovateľov podľa čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy, preto v tejto veci nemožnoaplikovať   čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Na   tomto   základe   ústavný   súd   nevyhovel   sťažnostisťažovateľov   v   časti,   v   ktorej   namietajú   porušenie   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovorunapadnutými uzneseniami okresného súdu z 1. októbra 2014 (bod 4 výroku tohto nálezu).

Sťažovatelia   vo   svojich   podaniach   zo   6.   marca   2015,   z   20.   apríla   2015a z 21. apríla 2015 opakovane žiadali, aby ústavný súd zrušil voľby poslancov obecnéhozastupiteľstva obce konané 15. novembra 2014 a vyhlásil ich za neplatné.

Ústavný   súd   v súvislosti   s požiadavkou   sťažovateľov   formulovanou   v doplnenísťažnosti   disponuje   právomocou   vyhlásiť   voľby   do   orgánov   územnej   samosprávyza neplatné a zrušiť výsledok volieb len v konaní podľa čl. 129 ods. 2 ústavy, nie aj v konanío sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, ktorú uplatnili sťažovatelia na ochranu svojich práv.

Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že „každé konanie možnozačať len ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a preto žiadnez nich   nemôže   tvoriť   súčasť   iného   druhu   konania   pred   ústavným   súdom   a   na   základejeho vlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ichpreto   koncipuje   výlučne   ako   samostatné   konania   a   nepripúšťa   možnosť   uskutočniť   ichaj v rámci   a   ako   súčasť   iného   druhu   konania   (konaní)   pred   ústavnýmsúdom.“ (II. ÚS 66/01, II. ÚS 184/03, III. ÚS 184/06, IV. ÚS 314/07, IV. ÚS 196/2011,IV. ÚS 318/2011). Z citovaného okrem iného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127ods. 1 ústavy nemôže ústavný súd uplatniť právomoc, ktorou disponuje v konaní podľačl. 129 ods. 2 ústavy o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.Z uvedeného dôvodu ústavný súd nevyhovel sťažnosti sťažovateľov v časti, v ktorej žiadajúzrušiť voľby poslancov obecného zastupiteľstva obce konané 15. novembra 2014 a vyhlásiťich za neplatné (bod 4 výroku tohto nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie...   Ústavný   súd   môže   zároveňvec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebosloboda   porušili   rozhodnutím   alebo   opatrením,   ústavný   súd   také   rozhodnutie   aleboopatrenie zruší.

Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

Podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,opatrenie   alebo   iný   zásah   zruší   a   vec   vráti   na   ďalšie   konanie,   ten,   kto   vo   veci   vydalrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovaťa rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

Ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   napadnutými   uzneseniami   okresného   súduz 1. októbra 2014 boli porušené základné práva sťažovateľov podľa čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 46ods.   1   a   2   ústavy.   Nevyhovel   však   návrhu   sťažovateľov   na   to,   aby   zrušil   napadnutéuznesenia a vrátil vec okresnému súdu (bod 4 výroku tohto nálezu). Tento návrh považovalústavný súd v čase svojho rozhodovania za právne bezvýznamný z toho dôvodu, že okresnýsúd už nemôže svojím postupom, prípadne rozhodnutím v prospech sťažovateľov zasiahnuťdo právoplatných výsledkov volieb poslancov do obecného zastupiteľstva obce; rozhodnutieústavného súdu by bolo iba iluzórne.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho   práva podľa   odseku 1   boli   porušené, primerané   finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje,   a   z   akých   dôvodovsa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavnýsúd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základnéprávo   alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnostiprípadu.

Sťažovatelia   požadovali   pre   každého   z nich   primerané   finančné   zadosťučineniev sume 10 000 eur.

S prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci a na to, že následok, ktorý vznikolnapadnutými   uzneseniami   okresného   súdu,   spočíval   v   tom,   že   sťažovateľom   boloznemožnené uchádzať sa o funkciu poslancov obecného zastupiteľstva obce, ústavný súdpovažoval priznanie finančného zadosťučinenia za jedinú možnú a reálnu satisfakciu presťažovateľov, akceptoval ich požiadavku a každému z nich priznal sumu 2 000 €, ktoráje podľa   názoru   ústavného   súdu   primeraná   konkrétnym   okolnostiam   posudzovanej   veci(bod 2 výroku tohto nálezu).

Sťažovatelia tiež žiadali úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré im vznikliv súvislosti s ich právnym zastupovaním advokátom. Sťažovatelia si uplatnili úhradu trovkonania v sume 2 112,06 € za štyri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpeniavrátane prvej porady s klientom, sťažnosť z 27. októbra 2014, vyjadrenie zo 4. marca 2015,vyjadrenie z 20. apríla 2015 a doplnenie sťažnosti z 21. apríla 2015).

Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.

Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch   podľa   výsledku   konania   uznesením   uložiť   niektorému   účastníkovi   konania,aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný   súd   priznal   právnemu   zástupcovi   sťažovateľov   úhradu   trov   konaniav sume 823,30 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za 2 úkony právnej službypodľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvejporady   s   klientom,   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy).   Ústavný   súd   vychádzalzo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2014 v sume134 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), zníženej o 50 % v súlades § 13   ods.   2   vyhlášky,   čo   predstavuje   sumu   67   €   (vzhľadom   na   spoločné   úkonypri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb), pričom túto sumu bolo potrebné vynásobiťpočtom sťažovateľov. Ústavný súd takto vychádzal z odmeny za jeden úkon právnej službyv sume 335 € a náhrady hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej službyv   sume   8,04   €   (1/100   výpočtového   základu   podľa   §   16   ods.   3   vyhlášky),   čo   spolupredstavuje sumu 686,08 €. Keďže právny zástupca je platcom dane z pridanej hodnoty(ďalej len „DPH“), čo ústavný súd zistil zo zoznamu daňových subjektov registrovaných preDPH   dostupného   na   internetovej   stránke   Finančnej   správy   Slovenskej   republikywww.financnasprava.sk, uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18ods. 3   vyhlášky   a   podľa   zákona   č.   222/2004   Z.   z.   o   dani   z   pridanej   hodnoty   v   zneníneskorších predpisov. Ústavný súd nepriznal úhradu trov konania za úkony – vyjadreniezo 4. marca 2015 a doplnenie sťažnosti z 21. apríla 2015. V podaní zo 4. marca 2015sa sťažovatelia vyjadrili k uzneseniu ústavného súdu o prijatí ich sťažnosti na ďalšie konaniea v podstatnej časti podania uviedli odôvodnenie nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS651/2014. V doplnení sťažnosti z 21. apríla 2014 sťažovatelia uplatnili návrh na priznanieprimeraného finančného zadosťučinenia. Podľa názoru ústavného súdu tento návrh mohlisťažovatelia uplatniť už vo svojej sťažnosti z 27. októbra 2014. Na základe uvedeného trovyvzniknuté   v   súvislosti   s   týmito   úkonmi   právnej   služby   nemožno   považovať   za   trovypotrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (§ 142 ods. 1 OSP v spojení s § 31azákona o ústavnom súde). Ústavný súd tiež nepriznal úhradu trov za úkon právnej služby –vyjadrenie z 20. apríla 2015 z dôvodu, že v tomto podaní sťažovatelia neuviedli novúargumentáciu oproti tej, ktorú uviedli už vo svojej sťažnosti.

Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na   účet právnehozástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 20. mája 2015