SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 17/2015-66
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. mája 2015 v senátezloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcovLajosa Mészárosa a Ladislava Orosza o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ; ⬛⬛⬛⬛, ; ⬛⬛⬛⬛, ; ⬛⬛⬛⬛, ;a ⬛⬛⬛⬛, zastúpených Advokátskou kanceláriou Krnáč s. r. o.,Horná 65A, Banská Bystrica, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. JánaKrnáča, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudskýchpráv a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13 S 6/2014,sp. zn. 13 S 5/2014, sp. zn. 21 S 6/2014, sp. zn. 13 S 7/2014 a sp. zn. 21 S 7/2014z 1. októbra 2014, za účasti Okresného súdu Lučenec, takto
r o z h o d o l :
1. Základné práva ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛ podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky uzneseniami Okresného súdu Lučenec sp. zn. 13 S 6/2014, sp. zn.13 S 5/2014, sp. zn. 21 S 6/2014, sp. zn. 13 S 7/2014 a sp. zn. 21 S 7/2014 z 1. októbra 2014p o r u š e n é b o l i.
2. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, a ⬛⬛⬛⬛ priznáva finančné zadosťučinenie každému v sumepo 2 000 € (slovom dvetisíc eur), ktoré im j e Okresný súd Lučenec p o v i n n ý vyplatiťdo dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Lučenec j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ a trovy konania v sume 823,30 € (slovom osemstodvadsaťtri eur a tridsať centov) na účetich právneho zástupcu − Advokátskej kancelárie Krnáč s. r. o., Horná 65A, BanskáBystrica, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. októbra2014 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), ⬛⬛⬛⬛, (ďalej len „sťažovateľka v 2. rade“), ⬛⬛⬛⬛,(ďalej len „sťažovateľka v 3. rade“), ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalejlen „sťažovateľ vo 4. rade“), a ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľv 5. rade“; spolu ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietajú
- porušenie svojich základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) rozhodnutiami miestnej volebnej komisie (ďalej len„volebná komisia“) č. 4/2014, č. 7/2014, č. 2/2014, č. 3/2014 a č. 1/2014 z 25. septembra2014 a
- porušenie svojich základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavya práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len„dohovor“) uzneseniami Okresného súdu Lučenec (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 13 S6/2014, sp. zn. 13 S 5/2014, sp. zn. 21 S 6/2014, sp. zn. 13 S 7/2014 a sp. zn. 21 S 7/2014z 1. októbra 2014.
1. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ v 1. rade ako nezávislý kandidátna poslanca Obecného zastupiteľstva obce (ďalej len „obec“) odovzdal17. septembra 2014 zapisovateľke volebnej komisie kandidátnu listinu pre voľby poslancovobce 15. novembra 2014, a to spolu s petíciou obyvateľov obce na podporujeho kandidatúry a jeho vyhlásením ako nezávislého kandidáta, že súhlasí so svojoukandidatúrou na poslanca obce, že nedal súhlas na to, aby bol uvedený na inej kandidátnejlistine, a nie sú mu známe prekážky voliteľnosti.
Volebná komisia rozhodnutím č. 4/2014 z 25. septembra 2014 rozhodlao nezaregistrovaní sťažovateľa v 1. rade ako nezávislého kandidáta z dôvodu, že kandidátnalistina ani petícia nespĺňali náležitosti podľa zákona Slovenskej národnej radyč. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení neskorších predpisov(ďalej len „zákon o voľbách“). Podľa sťažovateľa v 1. rade volebná komisia „rozhodnutie bližšie nešpecifikovala a ani bližšie neuviedla dôvody nezaregistrovania kandidáta... odmietla... kandidatúru Sťažovateľa 1 bez toho, aby odkázala na konkrétne paragrafové ustanovenie... zákona a dôvody nezaregistrovania...“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v 1. rade podal okresnému súdu návrh na vydanierozhodnutia o jeho zaregistrovaní ako kandidáta pre voľby poslancov obce podľa § 250zbObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“). Okresný súd napriek tomu, že rozhodnutievolebnej komisie považoval za také, ktoré nesie znaky arbitrárnosti, pretože pre nedostatokdôvodov je absolútne nepreskúmateľné a z pohľadu okresného súdu malo znakysvojvoľného rozhodnutia, uznesením sp. zn. 13 S 6/2014 z 1. októbra 2014 návrhsťažovateľa v 1. rade na zrušenie rozhodnutia volebnej komisie a registrovanie sťažovateľa v1. rade ako nezávislého kandidáta pre voľby poslancov obce zamietol s odôvodnením,že predložené petičné hárky neobsahovali všetky formálne náležitosti, a to konkrétneoznačenie osoby určenej na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy jej menom,priezviskom a úplnou adresou trvalého pobytu, tak ako to vyžaduje § 4 ods. 4 zákonač. 85/1990 Zb. o petičnom práve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o petičnompráve“).
2. Sťažovateľka v 2. rade ako nezávislá kandidátka na poslankyňu obce odovzdala17. septembra 2014 zapisovateľke volebnej komisie kandidátnu listinu pre voľby poslancovobce 15. novembra 2014, a to spolu s petíciou obyvateľov obce na podporu jej kandidatúry ajej vyhlásením ako nezávislej kandidátky, že súhlasí so svojou kandidatúrou na poslankyňuobce, že nedala súhlas na to, aby bola uvedená na inej kandidátnej listine, a nie sú jej známeprekážky voliteľnosti.
Volebná komisia rozhodnutím č. 7/2014 z 25. septembra 2014 rozhodlao nezaregistrovaní sťažovateľky v 2. rade ako nezávislej kandidátky z dôvodu, že kandidátnalistina ani petícia nespĺňali náležitosti podľa zákona o voľbách. Podľa sťažovateľky v 2. radevolebná komisia „rozhodnutie bližšie nešpecifikovala a ani bližšie neuviedla dôvody nezaregistrovania kandidáta... odmietla... kandidatúru Sťažovateľa 2 bez toho, aby odkázala na konkrétne paragrafové ustanovenie... zákona a dôvody nezaregistrovania...“.
Sťažovateľka v 2. rade podala okresnému súdu návrh na vydanie rozhodnutiao jej zaregistrovaní ako kandidátky pre voľby poslancov obce podľa § 250zb OSP. Okresnýsúd napriek tomu, že rozhodnutie volebnej komisie považoval za také, ktoré nesie znakyarbitrárnosti, pretože pre nedostatok dôvodov je absolútne nepreskúmateľné a z pohľaduokresného súdu malo znaky svojvoľného rozhodnutia, uznesením sp. zn. 13 S 5/2014z 1. októbra 2014 návrh sťažovateľky v 2. rade na zrušenie rozhodnutia volebnej komisiea registrovanie sťažovateľky v 2. rade ako nezávislej kandidátky pre voľby poslancov obcezamietol s odôvodnením, že predložené petičné hárky neobsahovali všetky formálnenáležitosti, a to konkrétne označenie osoby určenej na zastupovanie v styku s orgánomverejnej správy jej menom, priezviskom a úplnou adresou trvalého pobytu,tak ako to vyžaduje § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve.
3. Sťažovateľka v 3. rade ako nezávislá kandidátka na poslankyňu obce odovzdala17. septembra 2014 zapisovateľke volebnej komisie kandidátnu listinu pre voľby poslancovobce 15. novembra 2014, a to spolu s petíciou obyvateľov obce na podporu jej kandidatúry ajej vyhlásením ako nezávislej kandidátky, že súhlasí so svojou kandidatúrou na poslankyňuobce, že nedala súhlas na to, aby bola uvedená na inej kandidátnej listine, a nie sú jej známeprekážky voliteľnosti.
Volebná komisia rozhodnutím č. 2/2014 z 25. septembra 2014 rozhodlao nezaregistrovaní sťažovateľky v 3. rade ako nezávislej kandidátky z dôvodu, že kandidátnalistina ani petícia nespĺňali náležitosti podľa zákona o voľbách. Podľa sťažovateľky v 3. radevolebná komisia „rozhodnutie bližšie nešpecifikovala a ani bližšie neuviedla dôvody nezaregistrovania kandidáta... odmietla... kandidatúru Sťažovateľa 3 bez toho, aby odkázala na konkrétne paragrafové ustanovenie... zákona a dôvody nezaregistrovania...“.
Sťažovateľka v 3. rade podala okresnému súdu návrh na vydanie rozhodnutiao jej zaregistrovaní ako kandidátky pre voľby poslancov obce podľa § 250zb OSP. Okresnýsúd napriek tomu, že rozhodnutie volebnej komisie považoval za také, ktoré nesie znakyarbitrárnosti, pretože pre nedostatok dôvodov je absolútne nepreskúmateľné a z pohľaduokresného súdu malo znaky svojvoľného rozhodnutia, uznesením sp. zn. 21 S 6/2014z 1. októbra 2014 návrh sťažovateľky v 3. rade na zrušenie rozhodnutia volebnej komisiea registrovanie sťažovateľky v 3. rade ako nezávislej kandidátky pre voľby poslancov obcezamietol s odôvodnením, že predložené petičné hárky neobsahovali všetky formálnenáležitosti, a to konkrétne označenie osoby určenej na zastupovanie v styku s orgánomverejnej správy jej menom, priezviskom a úplnou adresou trvalého pobytu, tak akoto vyžaduje § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve.
4. Sťažovateľ vo 4. rade ako nezávislý kandidát na poslanca obce odovzdal17. septembra 2014 zapisovateľke volebnej komisie kandidátnu listinu pre voľby poslancovobce 15. novembra 2014, a to spolu s petíciou obyvateľov obce na podporu jehokandidatúry a jeho vyhlásením ako nezávislého kandidáta, že súhlasí so svojoukandidatúrou na poslanca obce, že nedal súhlas na to, aby bol uvedený na inej kandidátnejlistine, a nie sú mu známe prekážky voliteľnosti.
Volebná komisia rozhodnutím č. 3/2014 z 25. septembra 2014 rozhodlao nezaregistrovaní sťažovateľa vo 4. rade ako nezávislého kandidáta z dôvodu,že kandidátna listina ani petícia nespĺňali náležitosti podľa zákona o voľbách. Podľasťažovateľa vo 4. rade volebná komisia „rozhodnutie bližšie nešpecifikovala a ani bližšie neuviedla dôvody nezaregistrovania kandidáta... odmietla... kandidatúru Sťažovateľa 4 bez toho, aby odkázala na konkrétne paragrafové ustanovenie... zákona a dôvody nezaregistrovania...“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ vo 4. rade podal okresnému súdu návrh na vydanierozhodnutia o jeho zaregistrovaní ako kandidáta pre voľby poslancov obce podľa § 250zbOSP. Okresný súd napriek tomu, že rozhodnutie volebnej komisie považoval za také,ktoré nesie znaky arbitrárnosti, pretože pre nedostatok dôvodov je absolútnenepreskúmateľné a z pohľadu okresného súdu malo znaky svojvoľného rozhodnutia,uznesením sp. zn. 13 S 7/2014 z 1. októbra 2014 návrh sťažovateľa vo 4. rade na zrušenierozhodnutia volebnej komisie a registrovanie sťažovateľa vo 4. rade ako nezávisléhokandidáta pre voľby poslancov obce zamietol s odôvodnením, že predložené petičné hárkyneobsahovali všetky formálne náležitosti, a to konkrétne označenie osoby určenejna zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy jej menom, priezviskom a úplnouadresou trvalého pobytu, tak ako to vyžaduje § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve.
5. Sťažovateľ v 5. rade ako nezávislý kandidát na poslanca obce odovzdal19. septembra 2014 zapisovateľke volebnej komisie kandidátnu listinu pre voľby poslancovobce 15. novembra 2014, a to spolu s petíciou obyvateľov obce na podporu jehokandidatúry a jeho vyhlásením ako nezávislého kandidáta, že súhlasí so svojoukandidatúrou na poslanca obce, že nedal súhlas na to, aby bol uvedený na inej kandidátnejlistine, a nie sú mu známe prekážky voliteľnosti.
Volebná komisia rozhodnutím č. 1/2014 z 25. septembra 2014 rozhodlao nezaregistrovaní sťažovateľa v 5. rade ako nezávislého kandidáta z dôvodu, že kandidátnalistina ani petícia nespĺňali náležitosti podľa zákona o voľbách. Podľa sťažovateľa v 5. radevolebná komisia „rozhodnutie bližšie nešpecifikovala a ani bližšie neuviedla dôvody nezaregistrovania kandidáta... odmietla... kandidatúru Sťažovateľa 5 bez toho, aby odkázala na konkrétne paragrafové ustanovenie... zákona a dôvody nezaregistrovania...“.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ v 5. rade podal okresnému súdu návrh na vydanierozhodnutia o jeho zaregistrovaní ako kandidáta pre voľby poslancov obce podľa § 250zbOSP. Okresný súd napriek tomu, že rozhodnutie volebnej komisie považoval za také,ktoré nesie znaky arbitrárnosti, pretože pre nedostatok dôvodov je absolútnenepreskúmateľné a z pohľadu okresného súdu malo znaky svojvoľného rozhodnutia,uznesením sp. zn. 13 S 7/2014 z 1. októbra 2014 návrh sťažovateľa v 5. rade na zrušenierozhodnutia volebnej komisie a registrovanie sťažovateľa v 5. rade ako nezávisléhokandidáta pre voľby poslancov obce zamietol s odôvodnením, že predložené petičné hárkyneobsahovali všetky formálne náležitosti, a to konkrétne označenie osoby určenejna zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy jej menom, priezviskom a úplnouadresou trvalého pobytu, tak ako to vyžaduje § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve.
Podľa sťažovateľov tak volebná komisia, ako aj okresný súd porušili nimi označenézákladné práva a svoj právny názor odôvodňujú takto:
„... dôvodom nezaregistrovania Sťažovateľov je skutočnosť, že podľa Porušovateľa v 1. rade ako aj podľa Porušovateľa v 2. rade jednotlivé Petície Sťažovateľov nemajú v zmysle zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve všetky formálne náležitosti, teda nie je ich možné považovať za petície v zmysle § 21 ods. 2 zákona o voľbách do orgánov samosprávy, a preto súd musel konštatovať vo veciach všetkých Sťažovateľov, že kandidát nesplnil všetky zákonom požadované náležitosti, a preto sa neregistruje...
S poukazom na ustanovenie § 5 ods. 5 zákona č. 85/1990 o petičnom práve v prípade, ak Petície Sťažovateľov nespĺňali všetky formálne náležitosti podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve, tak príslušný orgán verejnej správy, v danom prípade Porušovateľ v 2. rade, mal postupovať v zmysle § 5 ods. 5 citovaného zákona a bezodkladne vyzvať osobu, ktorá petíciu podala, to je Sťažovateľov, aby odstránili nedostatky petície v lehote najneskôr do 30 dní.
Nakoľko... Sťažovatelia predložili svoje Kandidačné listiny... s dostatočným predstihom pred termínom, ktorý je v zmysle zákonnej úpravy najneskôr 55 dní pred konaním volieb, to je pred 21. 09. 2014, mali by tak v prípade, ak by Porušovateľ v 2. rade postupoval zákonným spôsobom, Sťažovatelia dostatočný časový priestor odstrániť Porušovateľom v 2. rade namietané nedostatky, pre ktoré odmietol Porušovateľ v 2. rade zaregistrovať kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva.
Porušením povinnosti vyplývajúcej z ustanovenia § 5 ods. 5 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve došlo spôsobom, ktorý môže zásadne ovplyvniť slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti a ovplyvniť tak komunálne voľby do orgánov samosprávy v obci.
Sťažovatelia sa preto dôvodne domnievajú, že konanie Porušovateľa v 2. rade bolo motivované úmyslom neumožniť ďalším kandidátom na poslancov obecného zastupiteľstva zúčastniť sa komunálnych volieb. O uvedenom nasvedčuje tiež fakt, že Sťažovatelia boli pri podávaní Kandidačných listín zo strany Porušovateľa v 2. rade ústne ubezpečovaní, že nimi predložené dokumenty, to sú Kandidačné listiny, Vyhlásenia ako aj Petície spĺňajú všetky zákonné náležitosti.
Sťažovatelia majú za to, že pokiaľ by ich Porušovateľ v 2. rade v súlade s ustanovením § 5 ods. 5 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve riadne vyzval na odstránenie formálnych nedostatkov Petícií, je nepochybné, že Sťažovatelia by mohli tento vytýkaný nedostatok bezodkladne odstrániť doplnením údajov na Petície...“
Sťažovatelia vytýkajú okresnému súdu, že sa „vôbec nezaoberal skutočnosťou, že pri vybavovaní petície zo strany Porušovateľa v 2. rade došlo k porušeniu ustanovenia § 5 ods. 5 podľa zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve... [a]... majú za to, že skutočnosť, že petičné hárky neobsahujú označenie osoby určenej na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy, jej menom priezviskom a úplnou adresou trvalého pobytu nemôže mať za následok obmedzenie práva navrhovateľov využiť svoje pasívne volebné právo a kandidovať na funkciu poslancov obecného zastupiteľstva. Ustanovenie § 21 ods. 2 zákona voľbách obsahuje len odkaz na zákon o petičnom práve a vo vzťahu k náležitostiam petície uvádza len náležitosti podpisujúcich osôb. V zmysle § 3 ods. 4 zákona o petičnom práve, ak nie je vytvorený petičný výbor, musí sa v petícii určiť osoba na styk s orgánom verejnej správy, pričom, podľa § 3 ods. 1 zákona o petičnom práve, úlohou petičného výboru je zostavenie petície, obstaranie podpisov a doručenie petície orgánu verejnej správy. Ustanovenie § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve síce upravuje, že na každom podpisovom hárku musí byť uvedené meno, priezvisko a úplná adresa trvalého pobytu osoby, ktorá je určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy, avšak uvedený nedostatok petície nemôže spôsobiť jej úplnú neplatnosť a v dôsledku toho, aj nezaregistrovanie navrhovateľov ako nezávislých kandidátov pre voľby na poslancov obce.
Navyše v namietanom konaní Porušovateľ v 1. rade ako ani Porušovateľ v 2. rade nebrali ohľad na fakt, že úvodná strana jednotlivých Petícií obsahovala meno, priezvisko, vek, povolanie a trvalý pobyt jednotlivých Sťažovateľov a Petície na každej strane obsahovali meno a priezvisko jednotlivých Sťažovateľov, z čoho jednoznačne vyplynulo, že Sťažovatelia sú určení ako osoby pre styk s orgánom verejnej správy. V prípade neakceptovania tejto skutočnosti, ide podľa Sťažovateľov o prísne formalistickú aplikáciu právneho predpisu, ktorého dôsledkom je obmedzenie ústavného práva Sťažovateľov...“.
V tejto súvislosti sťažovatelia poukazujú na rozhodnutie Okresného súdu LiptovskýMikuláš sp. zn. 7 S 1/2010, ktorý za rovnakej situácie navrhovateľa ako kandidáta pre voľbyna starostu zaregistroval. Citujúc z odôvodnenia predmetného rozhodnutia, uvádzajú:„Pokiaľ ide o nedostatok petície, vytýkaný odporcom..., t. j. že na každom petičnom hárku nie je uvedené meno, priezvisko, úplná adresa trvalého pobytu a podpis kandidáta ako osoby určenej pre styk s orgánom verejnej správy, súd mal za to, že uvedená skutočnosť... nemôže mať za následok obmedzenie práva navrhovateľa využiť svoje pasívne volebné právo a kandidovať na funkciu starostu obce...
... súd však nemal za to, že uvedený nedostatok petície môže spôsobiť jej úplnú neplatnosť a, v dôsledku toho, aj nezaregistrovanie navrhovateľa ako nezávislého kandidáta pre voľby na starostu obce...
... Účel, ktorým je uvedenie osoby určenej pre styk s orgánom verejnej správy v zmysle § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve, bol jednoznačne naplnený aj uvedením navrhovateľa a jeho údajov len na poslednom liste petície. Keďže súd mal preukázané z predložených listinných dôkazov aj splnenie všetkých ostatných podmienok pre registráciu navrhovateľa ako nezávislého kandidáta pre voľby na starostu..., rozhodol o jeho zaregistrovaní.“
Sťažovatelia tvrdia, že napadnuté uznesenia okresného súdu sú nezákonné, pretoževšeobecný súd sa po právnej stránke nevysporiadal s tým, že volebná komisia porušilazákon o petičnom práve tým, že sťažovateľom neurčila 30-dňovú lehotu na odstránenienedostatkov petície. Okresný súd mal prehliadnuť skutočnosť, že volebná komisianedodržala zákon, a vydal rozhodnutia, v ktorých mal možnosť zákonné pochybeniemiestnej volebnej komisie odstrániť, avšak neurobil tak a ani sa s nedodržaním zákonnéhopostupu zo strany volebnej komisie v odôvodnení napadnutých uznesení nevysporiadal,čo spôsobuje, že tieto uznesenia sú zjavne neodôvodnené a arbitrárne.
Na tomto základe sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:„... Základné práva Sťažovateľa 1 podľa čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky Uznesením Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 13 S/6/2014 zo dňa 01. 10. 2014 a Rozhodnutím č. 4/2014 Miestnej volebnej komisie v zo dňa 25. 09. 2014 porušené boli.... Základné právo Sťažovateľa 1 podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1... dohovoru... Uznesením Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 13 S/6/2014 zo dňa 01. 10. 2014 porušené bolo.
... Zrušuje Uznesenie Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 13 S/6/2014 zo dňa 01. 10. 2014 a vec vracia Okresnému súdu v Lučenci na ďalšie konanie.
... Základné práva Sťažovateľa 2 podľa čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky Uznesením Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 13 S/5/2014 zo dňa 01. 10. 2014 a Rozhodnutím č. 7/2014 Miestnej volebnej komisie v zo dňa 25. 09. 2014 porušené boli.
... Základné právo Sťažovateľa 2 podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1... dohovoru... Uznesením Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 13 S/5/2014 zo dňa 01. 10. 2014 porušené bolo.
... Zrušuje Uznesenie Okresného súdu sp. zn. 13 S/5/2014 zo dňa 1. 10. 2014 a vec vracia Okresnému súdu v Lučenci na ďalšie konanie.
... Základné práva Sťažovateľa 3 podľa čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky Uznesením Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 21 S/6/2014 zo dňa 01. 10. 2014 a Rozhodnutím č. 2/2014 Miestnej volebnej komisie v zo dňa 25. 09. 2014 porušené boli.... Základné právo Sťažovateľa 3 podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1... dohovoru... Uznesením Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 21 S/6/2014 zo dňa 01. 10. 2014 porušené bolo.
... Zrušuje Uznesenie Okresného súdu sp. zn. 21 S/6/2014 zo dňa 1. 10. 2014 a vec vracia Okresnému súdu v Lučenci na ďalšie konanie.
... Základné práva Sťažovateľa 4 podľa čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky Uznesením Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 13 S/7/2014 zo dňa 01. 10. 2014 a Rozhodnutím č. 3/2014 Miestnej volebnej komisie v zo dňa 25. 09. 2014 porušené boli.... Základné právo Sťažovateľa 4 podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1... dohovoru... Uznesením Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 13 S/7/2014 zo dňa 01. 10. 2014 porušené bolo.
... Zrušuje Uznesenie Okresného súdu sp. zn. 13 S/7/2014 zo dňa 1. 10. 2014 a vec vracia Okresnému súdu v Lučenci na ďalšie konanie.
... Základné práva Sťažovateľa 5 podľa čl. 30 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky Uznesením Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 21 S/7/2014 zo dňa 01. 10. 2014 a Rozhodnutím č. 1/2014 Miestnej volebnej komisie v zo dňa 25. 09. 2014 porušené boli.... Základné právo Sťažovateľa 5 podľa čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1... dohovoru... Uznesením Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 21 S/7/2014 zo dňa 01. 10. 2014 porušené bolo.
... Zrušuje Uznesenie Okresného súdu sp. zn. 21S/7/2014 zo dňa 1. 10. 2014 a vec vracia Okresnému súdu v Lučenci na ďalšie konanie.
... Voľby poslancov do Obecného zastupiteľstva obce konané dňa 15. novembra 2014 vyhlasuje za neplatné.
... Okresný súd v Lučenci je povinný nahradiť... trovy právneho zastúpenia v sume 823,30 EUR... do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
Sťažovatelia zároveň navrhujú, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení podľa§ 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a odložil vykonateľnosťnapadnutých uznesení okresného súdu sp. zn. 13 S 6/2014, sp. zn. 13 S 5/2014, sp. zn.21 S 6/2014, sp. zn. 13 S 7/2014 a sp. zn. 21 S 7/2014 z 1. októbra 2014, ako aj „pozastavil konanie volieb poslancov do Obecného zastupiteľstva obce, až do právoplatného rozhodnutia vo veci porušenia základných práv Sťažovateľov...“.
Ústavný súd po predbežnom prerokovaní uznesením z 15. januára 2015 prijalsťažnosť v časti, ktorou sťažovatelia namietajú porušenie svojich základných práv podľačl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutýmiuzneseniami okresného súdu z 1. októbra 2014, na ďalšie konanie a návrhu na nariadeniedočasného opatrenia nevyhovel.
Nad rámec svojho rozhodnutia o nevyhovení návrhu na nariadenie dočasného opatrenia ústavný súd poznamenáva, že mu bola známa skutočnosť, že iný senát ústavného súdu v druhovo identickej veci vedenej pod sp. zn. III. ÚS 651/2014 o návrhu iného sťažovateľa kandidujúceho na funkciu starostu tej istej obce ako sťažovatelia (kandidujúci na funkcie poslancov obecného zastupiteľstva, pozn.) na nariadenie dočasného opatrenia rozhodol inak, t. j. odložil vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktorým tento súd potvrdil rozhodnutie miestnej volebnej komisie o jeho nezaregistrovaní ako kandidáta na funkciu starostu obce. Obdobný postup ale vo veci sťažovateľov nebol možný, keďže sťažnosť kandidáta na funkciu starostu obce bola doručená ústavnému súdu 20. októbra 2014 a pridelená zákonnému sudcovi bola už 22. októbra 2014, t. j. v dostatočnom časovom predstihu pred konaním volieb starostu, zatiaľ čo sťažnosť sťažovateľov bola ústavnému súdu doručená až 28. októbra 2014 a pridelená zákonnej sudkyni bola až 5. novembra 2014, t. j. niekoľko dní pred konaním volieb.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval právneho zástupcusťažovateľov a predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom,aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčku okresného súdu ústavný súdzároveň vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti. Právny zástupca sťažovateľov a predsedníčkaokresného súdu ústavnému súdu oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústnepojednávanie.
Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľov a predsedníčky okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlades § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania, keďže dospelk záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
Predsedníčka okresného súdu sa k sťažnosti vyjadrila v prípise sp. zn. Spr. 274/2015z 3. marca 2015, v ktorom uviedla, že „napadnuté uznesenia boli vydané zákonným súdom v zmysle Rozvrhu práce Okresného súdu Lučenec na kalendárny rok 2014 v zákonnej lehote“. Skutočnosť, či okresný súd napadnutými uzneseniami porušil označené základnépráva podľa ústavy a právo podľa dohovoru, „ponecháva Okresný súd Lučenec plne na posúdenie Ústavnému súdu Slovenskej republiky“.
Sťažovatelia prostredníctvom právneho zástupcu v podaní zo 6. marca 2015 podalivyjadrenie k uzneseniu ústavného súdu o prijatí ich sťažnosti na ďalšie konanie. Poukazujú vňom na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 651/2014 z 9. decembra 2014, pričomuvádzajú, že „skutkový a právny stav citovaného nálezu je totožný so skutkovým a právnym stavom v sťažnosti, navrhujeme s poukazom na princíp právnej istoty ako aj konštantnú judikatúru, Ústavnému súdu vo veci sťažnosti rozhodnúť rovnako ako v citovanom náleze“.
Sťažovatelia vo svojom podaní navrhujú, aby ústavný súd vyslovil porušenie ichzákladných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 a čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru napadnutými uzneseniami okresného súdu z 1. októbra 2014, napadnutéuznesenia okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Navrhujú, aby ústavnýsúd zrušil voľby poslancov obecného zastupiteľstva obce konané 15. novembra 2014a vyhlásil ich za neplatné.
Sťažovatelia prostredníctvom právneho zástupcu v podaní z 20. apríla 2015 podalistanovisko k vyjadreniu predsedníčky okresného súdu. Uviedli, že sťažnosťou nenamietali,že by „rozhodnutia Porušovateľa... neboli vydané zákonným sudcom alebo v zákonom stanovenej lehote. Avšak, Sťažovatelia majú za to, že napadnuté Rozhodnutia sú nezákonné, neodôvodnené a arbitrárne a vydaním takýchto nezákonných Rozhodnutí došlo zo strany Porušovateľa k porušeniu základného práva Sťažovateľov... zaručeného v čl. 30 ods. 1... v čl. 30 ods. 4... v čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy... a práva... zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru...“.
Opakovane poukázali na nález ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 651/2014z 9. decembra 2014, navrhli rozhodnúť „rovnako ako v citovanom náleze“ a uviedli petitzhodný s petitom vo vyjadrení zo 6. marca 2015.
Podaním z 21. apríla 2015 sťažovatelia doplnili svoju sťažnosť z 27. októbra 2014,pričom poukázali na skutočnosť, že 15. novembra 2014 sa v obci konali voľby, v ktorýchboli zvolení poslanci obecného zastupiteľstva obce a do 30 dní sa konalo ustanovujúcezasadnutie obecného zastupiteľstva, na ktorom zvolení poslanci zložili sľub a ujalisa funkcie, «došlo tým k uskutočneniu krokov, ktorých zákaz formou dočasného opatrenia požadovali Sťažovatelia v Sťažnosti.
... Na základe skutočnosti, že Voľby sa už uskutočnili, Sťažovatelia vnímajú pravdepodobnosť možnej nápravy namietaných porušených práv Sťažovateľov uvedením veci do stavu pred porušením ako výrazne prakticky sťaženú.
Keďže Sťažovatelia naďalej trvajú na svojich návrhoch, konkrétne trvajú na konštatovaní porušenia ich základných práv, zrušení napadnutých rozhodnutí Okresného súdu Lučenec zo dňa 01. 10. 2014 a vrátení vecí na ďalšie konanie Okresnému súdu Lučenec, zrušení a vyhlásení volieb poslancov do Obecného zastupiteľstva obce konané dňa 15. novembra 2014 za neplatné a priznaní náhrady trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi Sťažovateľov, dovoľujú si požiadať Ústavný súd SR, aby v prípade príkazu na obnovenie stavu pred porušením práv Sťažovateľov zároveň vo svojom rozhodnutí uviedol, akým spôsobom by sa táto náprava mala uskutočniť.
Na základe uvedeného Sťažovatelia trvajú na tom, aby Ústavný súd v prípade vyhovenia Sťažnosti za použitia analógie legis uplatnil svoju právomoc v zmysle ust. § 63 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z... a nálezom vyhlásil Voľby za neplatné a zároveň Sťažovatelia trvajú na tom, aby Ústavný súd SR v prípade vyhovenia Sťažnosti uplatnil svoju právomoc v zmysle ust. § 127 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej ako „Ústava SR“) a zrušil napadnuté rozhodnutia Okresného súdu Lučenec zo dňa 01. 10. 2014 a vrátil mu veci na ďalšie konanie. Vydaním navrhovaného nálezu by sa obnovil stav pred porušením základných práv Sťažovateľov a nič by nebránilo tomu, aby Okresný súd v Lučenci mohol postupovať v súlade s platnými právnymi predpismi.
Na základe uvedeného Sťažovatelia dopĺňajú svoju Sťažnosť a dovoľujú si požiadať Ústavný súd o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v prípade, že Ústavný súd voľby poslancov do Obecného zastupiteľstva obce konané dňa 15. novembra 2014 nezruší a nevyhlási za neplatné a zároveň nerozhodne o zrušení napadnutých rozhodnutí Okresného súdu v Lučenci a vrátení vecí na ďalšie konanie.
Pokiaľ ide o výšku prípadného primeraného finančného zadosťučinenia, túto ponechávajú Sťažovatelia na úvahe Ústavného súdu SR po zvážení všetkých okolností konkrétneho prípadu, pričom v súlade s ust. § 50 ods. 3 ZoÚS si Sťažovatelia dovoľujú navrhnúť Ústavnému súdu SR na zváženie primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,00 Eur pre každého sťažovateľa.».
Návrh na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia sťažovatelia odôvodňujútakto:„... bolo porušené základné právo Sťažovateľov ako občanov byť volení do orgánov samosprávy obce a taktiež základné právo Sťažovateľov ako občanov na prístup k voleným a iným verejným funkciám za rovnakých podmienok. Uvedené porušenia znemožnili Sťažovateľom riadne kandidovať za poslancov obecného zastupiteľstva v obci, kde žijú so svojimi rodinami a svojou kandidatúrou za poslancov mali záujem docieliť svoje zvolenie, po ktorom by sa mohli podieľať na všestrannom rozvoji obce,
... bolo porušené základné právo Sťažovateľov na súdnu ochranu a základné právo na spravodlivé konanie, pričom tieto porušenia boli spôsobené Okresným súdom Lučenec. Sťažovatelia sa domáhali na Okresnom súde Lučenec odstránenia protiprávneho stavu spôsobeného Miestnou volebnou komisiou v, avšak Okresný súd v Lučenci svojimi nezákonnými rozhodnutiami len potvrdil protiprávnosť spôsobenú Miestnou volebnou komisiou v. Vo všeobecnosti platí, že rozhodnutia súdov požívajú vysokú mieru vážnosti a dôstojnosti, avšak platí to aj opačne, teda rozhodnutia súdov porušujúce práva spôsobujú zneváženie,
... porušenia svojich základných práv Sťažovatelia vnímajú ako sťažujúce svoje postavenie v spoločnosti, keďže v súčasnosti mohli hypoteticky vykonávať funkciu poslancov obecného zastupiteľstva v obci a podieľať sa tým na fungovaní obce v ktorej žijú so svojimi rodinami.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Pokiaľ ide o základné práva a slobody, ústava rozdeľuje ochranu ústavnosti medzivšeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základnýmprávam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy),a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1 a 2 a čl. 152 ods. 4 ústavy).
Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názoryvšeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo vecisamej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkovýstav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úlohaústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácies ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách(II. ÚS 1/95, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01). Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môžepreskúmať také rozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebosamotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva a slobody. Skutkové a právnezávery všeobecného súdu môžu byť preto predmetom kontroly zo strany ústavného súduvtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali za následokporušenie základného práva alebo slobody (II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00). Ako ústavnenesúladné (porušujúce základné práva sťažovateľa) ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutiavšeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravyinterpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr. prílišnéhoformalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobneaj Ústavný súd Českej republiky napr. III. ÚS 150/99).
Súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavyje aj právo účastníka konania na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia(napr. II. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 206/07), t. j. na také odôvodnenie, ktoré jasnea zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiaces predmetom súdnej ochrany, teda s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkovýa právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plnerealizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces (m. m. IV. ÚS 115/03,III. ÚS 209/04). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje,aby v odôvodnení rozhodnutia bola daná odpoveď na každý argument účastníka konania.Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie kľúčový, vyžaduje sa osobitná odpoveďpráve na tento argument (Georgidias c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c. Francúzskoz 19. 2. 1998). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnomzáujme, pretože je jednou zo záruk toho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny,neprehľadný a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné.
Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy právneho poriadkuSlovenskej republiky. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavnesúladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiusúdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladneinterpretovaná platná a účinná právna norma (II. ÚS 249/2011).
Ústavný príkaz konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom,ktorý ustanoví zákon vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ústavy, zaväzuje všetky orgány verejnej mocivrátane súdov rozhodujúcich o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnychorgánov. Tento ústavný príkaz zaväzuje orgány verejnej moci pri ich akejkoľvek činnostia zvlášť vtedy, ak výkonom svojich kompetencií poskytujú ochranu základným právama slobodám fyzických osôb a právnických osôb, rešpektujúc pritom princípy právneho štátu(čl. 1 ods. 1 prvej vety ústavy).
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupomsvojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonomna inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 30 ods. 1 ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejnýchvecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov...
Podľa čl. 30 ods. 4 ústavy občania majú za rovnakých podmienok prístup k volenýma iným verejným funkciám.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľov predovšetkým zobral do úvahy,že títo namietali porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu, ktoréje v demokratickej spoločnosti natoľko závažné, že pri jeho výkone neprichádza do úvahy(zo strany súdov) ani jeho zužujúci výklad a ani také formálne interpretačné postupy,následkom ktorých by mohlo byť jeho neodôvodnené (svojvoľné) obmedzenie, či dokoncapopretie (IV. ÚS 102/08).
Výklad a aplikácia práva všeobecnými súdmi musí byť v súlade s účelom základnéhopráva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bolazabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania.
V súvislosti s namietaným porušením základných práv podľa čl. 30 ods. 1 a 4 ústavypoukazuje ústavný súd na to, že tieto základné práva sú kľúčovými politickými právami,ktoré súvisia s charakterom Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu(čl. 1 ods. 1 ústavy).
Vo vzťahu k namietanému porušeniu základných práv zaručených čl. 30 ods. 1 a 4ústavy ústavný súd poznamenáva, že z doterajšej jeho rozhodovacej praxe vyplýva,že orgány zabezpečujúce prístup k voleným a iným verejným funkciám môžu porušiť čl. 30ods. 4 ústavy aj tým, že „sťažia, uľahčia alebo znemožnia uchádzanie sa o funkciu“(III. ÚS 75/01), resp. že nezabezpečia „objektivitu konania“ (II. ÚS 9/00, III. ÚS 23/00).V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (II. ÚS 5/03), že „v právnom štáte je nevyhnutné,aby každý orgán verejnej moci... postupoval pri výkone svojej právomoci tak, že zabezpečíobjektivitu svojho postupu smerujúceho k ochrane alebo uplatňovaniu základného právaalebo základnej slobody, ako aj objektivitu samotného rozhodovania o ochranea uplatňovaní základného práva alebo základnej slobody, a to bez ohľadu na to, či tentopostup prebieha v právne formalizovanom rámci alebo iba v rámci faktickej činnostipríslušného orgánu. Uplatňovanie a ochrana každého základného práva alebo slobody musíbyť v činnosti každého orgánu verejnej moci zabezpečená reálne a musí prebiehaťna nediskriminačnom základe. Táto požiadavka sa dotýka každého úkonu orgánu verejnejmoci, ktorý priamo alebo aspoň sprostredkovane súvisí s ochranou alebo uplatňovanímzákladného práva alebo slobody.“. Podobne vo veci sp. zn. PL. ÚS 35/03 ústavný súduviedol: „... subjektom tohto práva je každý občan Slovenskej republiky, ktorý sa o volenúfunkciu uchádza. Obsahom uvedeného práva je aj predpoklad, že jednotliví voliči budú maťmožnosť odovzdať svoj hlas v prospech niektorého z kandidátov za rovnakých podmienokvrátane možnosti dostať sa k informáciám o jednotlivých kandidátoch rovnakýmspôsobom.“
Základným interpretačným pravidlom pre zákony, ktoré bližšie upravujú výkonpolitických práv, je čl. 31 ústavy. Podľa tohto ustanovenia zákonná úprava všetkýchpolitických práv a slobôd a jej výklad a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnúsúťaž politických síl v demokratickej spoločnosti.
Toto ustanovenie ústavy má priamu spojitosť so všetkými politickými právamivyjadrenými v ústave a svojou povahou ovplyvňuje formovanie politických sílv demokratickej spoločnosti. Slobodná súťaž politických síl nachádzajúca výrazpredovšetkým vo voľbách je základným predpokladom fungovania demokratického štátu(PL. ÚS 19/98).
Podľa judikatúry ústavného súdu ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva)ústavný súd hodnotí aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony,prípadne podzákonné právne úpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmispravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu (IV. ÚS 192/08, IV. ÚS 69/2012,IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 26/2010, III. ÚS 163/2011, podobne aj Ústavný súd Českej republikynapr. III. ÚS 150/99). K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovaťlen z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačnýa určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totižv zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu predstavovať len prvotné priblíženiesa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overeniesprávnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžiaostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatickému výkladu, najmäteleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktorésú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektívpri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010,m. m. I. ÚS 306/2010).
Materiálny prístup pri výklade a aplikácii volebných zákonov a pri hodnoteníporušení volebných zákonov je potrebné aplikovať v celom volebnom procese,t. j. aj v štádiu predkladania kandidátnych listín a hodnotenia toho, či kandidát splnilzákonné predpoklady na zaregistrovanie ako kandidáta pre voľby starostu obce, prípadneposlanca obecného zastupiteľstva.
V prerokúvanom prípade volebná komisia svojimi rozhodnutiami č. 4/2014,č. 7/2014, č. 2/2014, č. 3/2014 a č. 1/2014 z 25. septembra 2014 nezaregistrovalasťažovateľov ako nezávislých kandidátov na poslancov obecného zastupiteľstva.Svoje rozhodnutia odôvodnila zhodne:
„... kandidátna listina pre voľby poslancov Obecného zastupiteľstva v ani Petícia na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta na poslanca obecného zastupiteľstva nespĺňa náležitosti podľa zákona 346/1990 Zb.“
Rozhodnutia miestnej volebnej komisie preskúmal na základe návrhu sťažovateľovokresný súd a napadnutými uzneseniami z 1. októbra 2014 ich návrhy zamietol.
V napadnutých uzneseniach z 1. októbra 2014 okresný súd citoval relevantnéustanovenia zákona o voľbách, zákona o petičnom práve, Občianskeho súdneho poriadkua tiež zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskoršíchpredpisov. Poukázal na to, že napadnuté rozhodnutia miestnej volebnej komisie nespĺňajúzákonom ustanovené náležitosti rozhodnutia podľa § 47 ods. 1 a 5 Správneho poriadku,pretože v nich „absentuje odôvodnenie s uvedením, ktoré skutočnosti boli podkladom pre toto rozhodnutie, akými úvahami sa pri vydávaní rozhodnutia orgán riadil... Takto vydané rozhodnutie nesie v sebe znaky arbitrárnosti, nakoľko pre nedostatok dôvodov je absolútne nepreskúmateľné a z pohľadu súdu má znaky svojvoľného rozhodnutia.
Napriek tomu... nemožno automaticky konštatovať, že kandidát splnil zákonom požadované podmienky pre registráciu... Povinnosťou súdu... vzhľadom na podaný návrh je opätovné posúdenie splnenia podmienok pre registráciu.“.
Po preskúmaní veci okresný súd konštatoval, že sťažovatelia predložili kandidátnelistiny a vyhlásenia v zmysle § 16 ods. 8 zákona o voľbách, ktoré spĺňali zákonompožadované náležitosti. Pri hodnotení, či petície sťažovateľov majú zákonom požadovanénáležitosti, okresný súd poukázal na § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve.
V napadnutých uzneseniach sp. zn. 13 S 6/2014, sp. zn. 13 S 5/2014 a sp. zn.13 S 7/2014 z 1. októbra 2014 okresný súd v tejto súvislosti uviedol:
„Z obsahu citovaného zákonného ustanovenia je zrejmé, že na každom podpisovom hárku musí byť uvedené meno, priezvisko a úplná adresa trvalého pobytu osoby, ktorá je určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy. Z predloženej petície kandidáta..., tak ako bola predložená... je zrejmé, že... petičné hárky neobsahujú označenie osoby určenej na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy, jej menom, priezviskom a úplnou adresou trvalého pobytu tak, ako to v § 4 ods. 4 zákona č. 85/1990 Zb. o petičnom práve je ustanovené. Zákon výslovne uvádza, že predmetné náležitosti musia byť v petícii uvedené. Nakoľko teda petícia nemá v zmysle zákona o petičnom práve všetky formálne náležitosti, teda nie je ju možné považovať za petíciu v zmysle § 16 ods. 9 zákona o voľbách do samosprávy, a preto súd musí konštatovať, že kandidát nesplnil všetky zákonom požadované náležitosti, a preto sa neregistruje s poukazom na zákonné ustanovenie § 17 ods. 1 písm. f) zákona č. 346/1990 Zb.“
Okresný súd v napadnutých uzneseniach sp. zn. 21 S 6/2014 a sp. zn. 21 S 7/2014z 1. októbra 2014 tiež uviedol:
„Keďže teda zákon výslovne uvádza, že petícia musí mať vyššie označenú náležitosť, kedy táto podmienka pre platnosť petície je v zákone explicitne stanovená, nie je možné tento nedostatok prehliadnuť. Nakoľko teda petícia nemá v zmysle zákona o petičnom práve všetky formálne náležitosti, teda nie je ju možné považovať za petíciu v zmysle § 16 ods. 9 zákona o voľbách do samosprávy...“
Sťažovatelia v rámci svojej argumentácie poukazujú na to, že ich volebná komisiamala podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve bezodkladne vyzvať, aby odstránilinedostatky petície. Vytýkaný nedostatok bolo podľa nich možné odstrániť bezodkladnedoplnením petície, pričom len tento nedostatok nemôže spôsobiť neplatnosť petície. Okresnýsúd pri preskúmaní podmienok pre registráciu sťažovateľov sa porušením § 5 ods. 5 zákonao petičnom práve vôbec nezaoberal, preto sú napadnuté uznesenia zjavne neodôvodnené.
Sťažovatelia tiež uvádzajú, že úvodná strana jednotlivých petícií obsahuje meno,priezvisko, vek, povolanie a trvalý pobyt jednotlivých sťažovateľov. Na každompodpisovom hárku je uvedené ich meno a priezvisko. Z týchto skutočností mohlo vyplynúť,že sťažovatelia sú určení na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy.
Sťažovatelia takto namietajú, že okresný súd aplikoval § 4 ods. 4 zákona o petičnompráve prísne formalisticky, čo malo za následok porušenie označených základných právpodľa ústavy a práva podľa dohovoru napadnutými uzneseniami okresného súdu.
Podľa § 16 ods. 4 zákona o voľbách kandidátna listina nezávislého kandidátaobsahuje meno a priezvisko, akademický titul, vek, povolanie, trvalý pobyt a podpiskandidáta.
Podľa § 16 ods. 9 zákona o voľbách súčasťou kandidátnej listiny nezávisléhokandidáta je petícia podpísaná voličmi podporujúcimi jeho kandidatúru. Potrebný početpodpisov podľa veľkosti obce je uvedený v prílohe k tomuto zákonu. V petícii sapri každom podpise uvedie meno a priezvisko voliča, dátum narodenia voliča a trvalý pobyt,ktorým sa rozumie názov obce, názov ulice, ak sa obec člení na ulice, a číslo domu. Početobyvateľov obce zverejní obec spôsobom v mieste obvyklým najneskôr 85 dní predo dňomvolieb.
Podľa § 17 ods. 1 písm. f) zákona o voľbách miestna volebná komisia predloženékandidátne listiny preskúma a nezaregistruje kandidáta, ak chýba alebo je neúplná petíciapodľa § 16 ods. 9.
Podľa § 1 ods. 1 zákona o petičnom práve každý má právo sám alebo s inými obracaťsa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnejsamosprávy (ďalej len „orgán verejnej správy“) so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami (ďalejlen „petícia“).
Podľa § 3 ods. 4 zákona o petičnom práve ak nie je vytvorený petičný výbor,musí sa v petícii určiť osoba, ktorá dovŕšila vek 18 rokov, na styk s orgánom verejnejsprávy.
Podľa § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve každý má právo spôsobom neodporujúcimzákonu vyzývať iné osoby, aby svojím podpisom petíciu podporili. Fyzická osoba čitateľneuvedie svoje meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a k týmto údajom pripojí svojpodpis... Ak osobitný predpis ustanovuje najnižší počet osôb podporujúcich petíciu alebovek osôb podporujúcich petíciu, uvedie sa čitateľne k údajom o osobe podporujúcej petíciuaj dátum jej narodenia. Osobám podporujúcim petíciu sa musí umožniť, aby sa s obsahompetície riadne oboznámili pred jej podpísaním.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve ak podpisové hárky neobsahujú textpetície, musia byť označené tak, aby bolo zrejmé, aká petícia sa má podporiť podpismi;na každom podpisovom hárku musí byť uvedené meno, priezvisko a úplná adresa trvaléhopobytu osoby, ktorá je určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy.
Podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve petícia musí byť písomná, označenáslovom petícia a musí obsahovať predmet verejného alebo iného spoločného záujmu a údajeuvedené v § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve o tom, kto ju podáva; ak petíciu podávapetičný výbor, uvedú sa údaje uvedené v § 4 ods. 1 zákona o petičnom práve o každom jehočlenovi. Osoba určená na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy podľa § 3 ods. 3alebo 4 zákona o petičnom práve pripojí v petícii k menu, priezvisku a adrese trvaléhopobytu aj podpis.
Podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve ak petícia nemá náležitosti podľa odseku 1,príslušný orgán verejnej správy bezodkladne vyzve osobu, ktorá petíciu podala,aby odstránila nedostatky petície v lehote najneskôr do 30 pracovných dní od doručeniavýzvy, s poučením o následku ich neodstránenia. Ak osoba, ktorá petíciu podala,v tejto lehote nedostatky neodstráni, orgán verejnej správy petíciu odloží.
Jedným z predpokladov zaregistrovania nezávislého kandidáta pre voľbydo obecného zastupiteľstva alebo pre voľby starostu je preukázanie, že jeho kandidatúrupodporuje zákonom predpísaný počet voličov v príslušnej obci. Splnenie tejto zákonnejpodmienky preukazuje kandidát petíciou, ktorá je súčasťou kandidátnej listiny (§ 16 ods. 9a § 21 ods. 2 zákona o voľbách).
Všeobecné náležitosti petície upravuje zákon o petičnom práve, ktorý v § 1 ods. 1upravuje, že petíciou sú žiadosti, návrhy a sťažnosti vo veciach verejného alebo inéhospoločného záujmu (hmotné vymedzenie petície).
Formálne vymedzenie petície upravuje § 5 ods. 1 a § 4 ods. 5 zákona o petičnompráve. Podľa uvedených ustanovení petícia je písomná a obsahuje
- označenie petícia,
- predmet verejného alebo iného spoločného záujmu (petícia v hmotnom význame),
- zákonom vymedzené údaje o subjektoch, ktoré podávajú petíciu (údaje o osobách,ktoré podávajú petíciu ako jednotlivé osoby alebo ako členovia petičného výboru),
- zákonom vymedzené údaje o osobe určenej na zastupovanie v styku s orgánomverejnej správy,
- podpis osoby, ktorá predkladá petíciu, resp. osoby určenej na zastupovanie v stykus orgánom verejnej správy a
- číselný údaj, ktorý vymedzuje počet priložených podpisových hárkov.
Zo znenia zákona o petičnom práve vyplýva, že súčasťou petície vo formálnomzmysle sú podpisové hárky (porovnaj napr. § 4 ods. 2, § 4 ods. 4, § 4 ods. 5), t. j. hárky,na ktorých osoby prejavia zákonom predpísaným spôsobom svoju vôľu podporiť petíciu(petíciu v hmotnom význame) – podpisom a čitateľným uvedením zákonom ustanovenýchúdajov. Podľa § 4 ods. 4 zákona o petičnom práve podpisové hárky musia obsahovať
- text petície, alebo musia byť označené tak, aby bolo zrejmé, aká petíciasa má podporiť podpismi,
- meno, priezvisko a úplná adresa trvalého pobytu osoby, ktorá je určenána zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy,
- číselný údaj, ktorý vyjadruje poradie podpisového hárku.
Z § 5 ods. 5 zákona o petičnom práve vyplýva, že ak petícia (vo formálnom zmysle,pozn.) nemá náležitosti podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve, orgán verejnej správybezodkladne vyzve osobu, ktorá petíciu podala, aby odstránila nedostatky petície v lehotenajneskôr 30 pracovných dní od doručenia výzvy, s poučením o následku ich neodstránenia.Orgán verejnej správy petíciu odloží, ak osoba, ktorá petíciu podala, v tejto lehotenedostatky neodstráni.
Z ustanovení zákona o voľbách je zrejmé, že tento zákon osobitne vymedzujenáležitosti, ktoré sa týkajú podpisových hárkov. V súvislosti s petíciou zákon o voľbáchvymedzuje
- osoby, ktoré sú oprávnené podpísať petíciu a právne účinným spôsobom podporiťkandidatúru nezávislého kandidáta (voliči v zmysle § 2 zákona o voľbách),
- minimálny počet voličov, v závislosti od počtu obyvateľov obce, ktorí musia petíciupodpísať.
Zákon o voľbách tiež ustanovuje náležitosti prejavu vôle voliča na petícii(podpisových hárkoch, pozn.), t. j. akým spôsobom má volič prejaviť svoju vôľu podporiťkandidatúru nezávislého kandidáta.
Zákon o petičnom práve rozlišuje medzi osobou, ktorá podáva petíciu, a medziosobou určenou na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy (porovnaj § 3 ods. 1 a 4a § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve). Jednou zo zákonných náležitostí petícievo formálnom zmysle podľa § 5 ods. 1 zákona o petičnom práve je uvedenie údajov podľa§ 4 ods. 1, t. j. mena, priezviska, adresy trvalého pobytu, dátumu narodenia a podpisuo osobe, ktorá podáva petíciu a tiež uvedenie mena, priezviska, adresy trvalého pobytua podpisu osoby určenej na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy. Podľa § 4ods. 4 zákona o petičnom práve na každom podpisovom hárku musí byť uvedené meno,priezvisko, adresa trvalého pobytu osoby, ktorá je určená na zastupovanie v stykus orgánom verejnej správy. Okresný súd sa v odôvodnení nijako nevysporiadal s týmitozákonnými náležitosťami a ani s tým, ako uvedené ustanovenia aplikovať pri petíciina podporu nezávislého kandidáta, napr. či nezávislý kandidát ako predkladateľ petíciemôže byť zároveň osobou určenou na zastupovanie v styku s orgánom verejnej správy,či musí ísť o osobu odlišnú od predkladateľa petície, či je potrebné predložiť k podpisovýmhárkom aj petíciu vo formálnom zmysle, či úlohu petície vo formálnom zmysle v tomtoprípade plní kandidátna listina, ktorú musí nezávislý kandidát podpísať (§ 16 ods. 4 zákonao voľbách). Každý podpisový hárok sťažovateľmi predložených petícií obsahuje formuláciu„Petícia voličov obce na podporu kandidatúry nezávislého kandidáta... (menoa priezvisko príslušného kandidáta, pozn.) za poslanca obce vo voľbách 15. 11. 2014“.
Okresný súd v napadnutých uzneseniach síce dospel k záveru, že podmienka podľa§ 4 ods. 4 zákona o petičnom práve nebola splnená, ale v odôvodnení svojich uznesenísa nijako nevysporiadal ani s tým, prečo uvedenie mena a priezviska nezávislého kandidátana každom podpisovom hárku petície nebolo dostatočné pre splnenie zákonnej náležitostiuviesť na každom podpisovom hárku kvalifikované údaje o osobe určenej na zastupovaniev styku s orgánom verejnej správy. Je pritom zrejmé, že adresa trvalého pobytu nezávisléhokandidáta, ktorá absentuje na podpisových hárkoch petície, je uvedená na kandidátnejlistine, čo vyplýva aj zo záveru okresného súdu, že kandidátna listina nezávislého kandidátaobsahuje zákonom požadované náležitosti. Z týchto hľadísk je potrebné napadnutéuznesenia okresného súdu považovať za nedostatočne odôvodnené.
Okresný súd sa v odôvodnení napadnutých uznesení nevysporiadal ani v zákoneo petičnom práve ustanovenou povinnosťou príslušného orgánu verejnej správy vyzvaťpredkladateľa petície na odstránenie jej nedostatkov podľa § 5 ods. 5 zákona o petičnompráve, ako ani s tým, či uvedené ustanovenie zákona o petičnom práve je potrebné aplikovaťpri skúmaní náležitostí petície nezávislého kandidáta v doslovnom gramatickom znenízákona o petičnom práve, prípadne či ho treba aplikovať primeraným spôsobom vzhľadomna jej špecifickú funkciu vo voľbách „priznanú“ jej zákonom o voľbách. Z predloženýchsúdnych spisov okresného súdu vyplýva, že okresný súd rozhodol bez nariadeniapojednávania.
Z predložených súdnych spisov okresného súdu však nevyplýva, či pred svojímrozhodnutím okresný súd zisťoval, či volebná komisia vyzvala sťažovateľov na odstránenievytýkaných nedostatkov petície; sám okresný súd sťažovateľov na ich odstránenie podľa § 5ods. 5 zákona o petičnom práve nevyzval. Ani z odôvodnenia napadnutých uzneseníokresného súdu nevyplýva, prečo nepovažoval okresný súd za potrebné vyzvať sťažovateľovna odstránenie nedostatkov petície, hoci túto skutočnosť považoval pre svoje rozhodnutie vdanej veci za právne významnú, dokonca rozhodujúcu. Podľa názoru ústavného súdu najednej strane postupoval okresný súd vo vzťahu k sťažovateľom prísne formálnoprávne, nadruhej strane bol vo vzťahu k vlastnému postupu z tohto hľadiska značne benevolentný. Podľa názoru ústavného súdu je právny záver okresného súdu o tom, že petíciesťažovateľov nespĺňajú zákonom predpísané náležitosti, založený na zjavne nesprávneja formalistickej interpretácii relevantných ustanovení zákona o petičnom práve, ktorésú v doslovnom gramatickom znení na danú situáciu neaplikovateľné a z tohto dôvodusú napadnuté uznesenia okresného súdu ústavne neudržateľné. Ústavný súd preto rozhodol,že napadnutými uzneseniami okresného súdu došlo k porušeniu základného právasťažovateľov podľa čl. 46 ods. 1 ústavy.
Sťažovatelia vo svojich podaniach zo 6. marca 2015, z 20. apríla 2015a 21. apríla 2015 upravili znenie navrhovaného petitu a už nežiadali vysloviť porušeniezákladného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy, ústavný súd preto rozhodol o ich sťažnostiv rozsahu takto upraveného petitu.
Ústavný súd tiež dospel k záveru, že napadnutými uzneseniami okresného súduz 1. októbra 2014 došlo aj k porušeniu základných práv sťažovateľov podľa čl. 30 ods. 1 a 4ústavy, pretože okresný súd napadnutými uzneseniami znemožnil sťažovateľom,aby sa uchádzali o funkciu poslancov obecného zastupiteľstva vo voľbách do orgánovsamosprávy obce vyhlásených na 15. november 2014.
Sťažovatelia namietajú porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutýmiuzneseniami okresného súdu.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch aleboo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožnoaplikovať na súdne konanie, ktoré sa týka výlučne politického práva sťažovateľa a nesúvisí sjeho občianskym právom alebo záväzkom v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru (napr. rozsudokvo veci Orujov proti Azerbajdžanu z 26. 7. 2011 a rozsudok vo veci Pierre – Bloch protiFrancúzsku z 21. 10. 1997 týkajúce sa sťažností kandidátov na poslancov zákonodarnýchzborov, alebo rozsudok vo veci Čerepkov proti Rusku z 25. 1. 2000 týkajúci sa výkonufunkcie primátora Vladivostoku).
V prerokúvanom prípade bolo predmetom konania rozhodovanie okresného súduo návrhoch sťažovateľov na ich zaregistrovanie ako nezávislých kandidátov pre voľbyposlancov obecného zastupiteľstva. Predmetom konania takto bolo výlučne rozhodovanieo politickom práve sťažovateľov podľa čl. 30 ods. 1 a 4 ústavy, preto v tejto veci nemožnoaplikovať čl. 6 ods. 1 dohovoru. Na tomto základe ústavný súd nevyhovel sťažnostisťažovateľov v časti, v ktorej namietajú porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovorunapadnutými uzneseniami okresného súdu z 1. októbra 2014 (bod 4 výroku tohto nálezu).
Sťažovatelia vo svojich podaniach zo 6. marca 2015, z 20. apríla 2015a z 21. apríla 2015 opakovane žiadali, aby ústavný súd zrušil voľby poslancov obecnéhozastupiteľstva obce konané 15. novembra 2014 a vyhlásil ich za neplatné.
Ústavný súd v súvislosti s požiadavkou sťažovateľov formulovanou v doplnenísťažnosti disponuje právomocou vyhlásiť voľby do orgánov územnej samosprávyza neplatné a zrušiť výsledok volieb len v konaní podľa čl. 129 ods. 2 ústavy, nie aj v konanío sťažnosti podľa čl. 127 ústavy, ktorú uplatnili sťažovatelia na ochranu svojich práv.
Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre zdôrazňuje, že „každé konanie možnozačať len ako samostatné konanie a len na návrh oprávnených subjektov, a preto žiadnez nich nemôže tvoriť súčasť iného druhu konania pred ústavným súdom a na základejeho vlastného rozhodnutia. Ústavná a zákonná úprava konaní pred ústavným súdom ichpreto koncipuje výlučne ako samostatné konania a nepripúšťa možnosť uskutočniť ichaj v rámci a ako súčasť iného druhu konania (konaní) pred ústavnýmsúdom.“ (II. ÚS 66/01, II. ÚS 184/03, III. ÚS 184/06, IV. ÚS 314/07, IV. ÚS 196/2011,IV. ÚS 318/2011). Z citovaného okrem iného vyplýva, že v konaní o sťažnosti podľa čl. 127ods. 1 ústavy nemôže ústavný súd uplatniť právomoc, ktorou disponuje v konaní podľačl. 129 ods. 2 ústavy o ústavnosti a zákonnosti volieb do orgánov územnej samosprávy.Z uvedeného dôvodu ústavný súd nevyhovel sťažnosti sťažovateľov v časti, v ktorej žiadajúzrušiť voľby poslancov obecného zastupiteľstva obce konané 15. novembra 2014 a vyhlásiťich za neplatné (bod 4 výroku tohto nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie... Ústavný súd môže zároveňvec vrátiť na ďalšie konanie...
Podľa § 56 ods. 2 prvej vety zákona o ústavnom súde ak sa základné právo alebosloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie aleboopatrenie zruší.
Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,môže vrátiť vec na ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 6 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd právoplatné rozhodnutie,opatrenie alebo iný zásah zruší a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydalrozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovaťa rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.
Ústavný súd dospel k záveru, že napadnutými uzneseniami okresného súduz 1. októbra 2014 boli porušené základné práva sťažovateľov podľa čl. 30 ods. 1 a 4, čl. 46ods. 1 a 2 ústavy. Nevyhovel však návrhu sťažovateľov na to, aby zrušil napadnutéuznesenia a vrátil vec okresnému súdu (bod 4 výroku tohto nálezu). Tento návrh považovalústavný súd v čase svojho rozhodovania za právne bezvýznamný z toho dôvodu, že okresnýsúd už nemôže svojím postupom, prípadne rozhodnutím v prospech sťažovateľov zasiahnuťdo právoplatných výsledkov volieb poslancov do obecného zastupiteľstva obce; rozhodnutieústavného súdu by bolo iba iluzórne.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodovsa ho domáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavnýsúd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základnéprávo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacovod právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnostiprípadu.
Sťažovatelia požadovali pre každého z nich primerané finančné zadosťučineniev sume 10 000 eur.
S prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci a na to, že následok, ktorý vznikolnapadnutými uzneseniami okresného súdu, spočíval v tom, že sťažovateľom boloznemožnené uchádzať sa o funkciu poslancov obecného zastupiteľstva obce, ústavný súdpovažoval priznanie finančného zadosťučinenia za jedinú možnú a reálnu satisfakciu presťažovateľov, akceptoval ich požiadavku a každému z nich priznal sumu 2 000 €, ktoráje podľa názoru ústavného súdu primeraná konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci(bod 2 výroku tohto nálezu).
Sťažovatelia tiež žiadali úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré im vznikliv súvislosti s ich právnym zastupovaním advokátom. Sťažovatelia si uplatnili úhradu trovkonania v sume 2 112,06 € za štyri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpeniavrátane prvej porady s klientom, sťažnosť z 27. októbra 2014, vyjadrenie zo 4. marca 2015,vyjadrenie z 20. apríla 2015 a doplnenie sťažnosti z 21. apríla 2015).
Podľa § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom,ktoré vzniknú účastníkovi konania, uhrádza účastník konania zo svojho.
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd priznal právnemu zástupcovi sťažovateľov úhradu trov konaniav sume 823,30 € v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republikyč. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služiebv znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to odmenu za 2 úkony právnej službypodľa § 14 ods. 1 písm. a) a b) vyhlášky (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvejporady s klientom, sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy). Ústavný súd vychádzalzo základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby za rok 2014 v sume134 € (1/6 výpočtového základu podľa § 11 ods. 3 vyhlášky), zníženej o 50 % v súlades § 13 ods. 2 vyhlášky, čo predstavuje sumu 67 € (vzhľadom na spoločné úkonypri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb), pričom túto sumu bolo potrebné vynásobiťpočtom sťažovateľov. Ústavný súd takto vychádzal z odmeny za jeden úkon právnej službyv sume 335 € a náhrady hotových výdavkov (režijný paušál) za každý úkon právnej službyv sume 8,04 € (1/100 výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky), čo spolupredstavuje sumu 686,08 €. Keďže právny zástupca je platcom dane z pridanej hodnoty(ďalej len „DPH“), čo ústavný súd zistil zo zoznamu daňových subjektov registrovaných preDPH dostupného na internetovej stránke Finančnej správy Slovenskej republikywww.financnasprava.sk, uvedená suma bola zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v zneníneskorších predpisov. Ústavný súd nepriznal úhradu trov konania za úkony – vyjadreniezo 4. marca 2015 a doplnenie sťažnosti z 21. apríla 2015. V podaní zo 4. marca 2015sa sťažovatelia vyjadrili k uzneseniu ústavného súdu o prijatí ich sťažnosti na ďalšie konaniea v podstatnej časti podania uviedli odôvodnenie nálezu ústavného súdu sp. zn. III. ÚS651/2014. V doplnení sťažnosti z 21. apríla 2014 sťažovatelia uplatnili návrh na priznanieprimeraného finančného zadosťučinenia. Podľa názoru ústavného súdu tento návrh mohlisťažovatelia uplatniť už vo svojej sťažnosti z 27. októbra 2014. Na základe uvedeného trovyvzniknuté v súvislosti s týmito úkonmi právnej služby nemožno považovať za trovypotrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (§ 142 ods. 1 OSP v spojení s § 31azákona o ústavnom súde). Ústavný súd tiež nepriznal úhradu trov za úkon právnej služby –vyjadrenie z 20. apríla 2015 z dôvodu, že v tomto podaní sťažovatelia neuviedli novúargumentáciu oproti tej, ktorú uviedli už vo svojej sťažnosti.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnehozástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku tohtorozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 20. mája 2015