znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 17/2012-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. marca 2012 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. M. M., B., zastúpenej advokátkou JUDr. Z. B., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 61 Cbi 4/2009 z 10. novembra 2010 v znení opravného uznesenia z 3.   decembra   2010   a rozsudkom   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   sp.   zn.   43   CoKR 21/2011 z 10. augusta 2011 v znení opravného uznesenia z 21. septembra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Mgr. M. M.   o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. decembra 2011   doručená   sťažnosť   Mgr.   M.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľka“)   vo   veci   namietaného porušenia   jej   základného   práva   na   súdnu   ochranu   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom   Okresného   súdu   Banská   Bystrica   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn. 61 Cbi 4/2009   z 10.   novembra   2010   v znení   opravného   uznesenia   z 3.   decembra   2010 a rozsudkom   Krajského   súdu   v Banskej   Bystrici   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn. 43 CoKR 21/2011 z 10. augusta 2011 v znení opravného uznesenia z 21. septembra 2011.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že «... Sťažovateľka je v zmysle výpisu z listu vlastníctva číslo 8160, k.ú. S., vlastníkom priestorov nachádzajúcich sa v bytovom dome na... ulici číslo..., súp. č..., vchod..., konkrétne bytu číslo..., nachádzajúceho sa na 5.p., garážového státia (garáží) číslo..., nachádzajúceho sa na 1.p. a skladových priestorov číslo..., nachádzajúcich sa na 1.p. bytového domu....

Odporca   ako   správca   konkurznej   podstaty   úpadcu   (spoločnosti   Z.,   akciová spoločnosť   „v   konkurze“)   zapísal   uvedený   majetok   sťažovateľky   do   súpisu   konkurznej (oddelenej) podstaty... a to s poznámkou v prospech sťažovateľky, zapísanou v zmysle § 78 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o konkurze“)....

Sťažovateľka   na   základe   uvedeného   po   doručení   výzvy   na   podanie   vylučovacej žaloby   podala   na   Okresný   súd   v   Banskej   Bystrici   podaním   zo   dňa   16.03.2009   ako navrhovateľka žalobný návrh voči odporcovi v zmysle § 78 zákona o konkurze, na základe ktorého žiadala, aby konkurzný súd vylúčil vyššie uvedený majetok... zo súpisu konkurznej (oddelenej) podstaty spoločnosti Z., akciová spoločnosť „v konkurze“. Uvedené konanie sa viedlo na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 61Cbi/4/2009.

V rámci uvedeného žalobného návrhu sťažovateľka takisto žiadala, aby jej konajúci súd priznal trovy konania, a to ako pohľadávku proti dotknutej podstate (v zmysle § 78 ods. 4 druhá veta zákona o konkurze)....

Na pojednávaní dňa 10.11.2010 vyhlásil Okresný súd v Banskej Bystrici rozsudok vo veci   samej   a   zároveň   zaviazal   odporcu   nahradiť   sťažovateľke   trovy   konania   vo   výške určenej v písomnom vyhotovení rozsudku do 3 dní od jeho právoplatnosti....

Na základe uvedeného si sťažovateľka podaním zo dňa 15.11.2010... vyčíslila trovy konania na sumu 17.406,83 € a opätovne požiadala o ich priznanie ako pohľadávky proti dotknutej podstate v zmysle § 78 ods. 4 zákona o konkurze....

Dňa   13.12.2010   bolo   právnemu   zástupcovi   sťažovateľky   doručené   písomné vyhotovenie rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici, zo dňa 10.11.2010, číslo konania: 61 Cbi 4/2009-831... v spojitosti s opravným uznesením zo dňa 03.12.2010... na základe ktorého   rozhodol   uvedený   súd   o   trovách   konania   tak,   že   odporca   je   povinný   nahradiť sťažovateľke trovy konania vo výške 17.406,83 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo výroku uvedeného rozsudku teda nebolo uvedené, že súd trovy konania priznáva sťažovateľke   ako   pohľadávku   proti   dotknutej   podstate   (v   zmysle   §   78   ods.   4   zákona o konkurze)....

Voči uvedenému rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici, podala sťažovateľka odvolanie podaním zo dňa 28.12.2010, na základe ktorého žiadala zmeniť výrok o trovách konania   tak,   že   súd   jej   trovy   konania   prizná   ako   pohľadávku   proti   dotknutej   podstate zabezpečeného   veriteľa   Č.,   a.s.,   so   sídlom   B...   pričom   aj   podrobne   uviedla   dôvody vyplývajúce priamo zo zákona pre takýto postup... ako aj osobitné dôvody pre „zásah“ do oddelenej   podstaty   zabezpečeného   veriteľa   vyplývajúce   z   konkrétnych   skutkových okolností...

Krajsky súd v Banskej Bystrici rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 10.11.2010,   č.k.   61Cbi   4/2009-831...   v   spojitosti   s   opravným   uznesením   zo   dňa 03.12.2010...   potvrdil,   t.j.   z   pohľadu   výrokovej   časti   bol   názoru,   že   uvedené   odvolanie sťažovateľky bolo nedôvodné.».

Podľa názoru sťažovateľky namietaným rozsudkom okresného súdu v časti výroku o trovách   konania,   ako   aj   namietaným   rozsudkom   krajského   súdu   v časti   potvrdzujúcej výrok súdu prvého stupňa o trovách konania bolo porušené jej základné právo na súdnu ochranu   a právo   na   spravodlivý   súdny   proces.   Namietaným   rozhodnutiam   sťažovateľka vytýka „nedostatočné   odôvodnenie   súdnych   rozhodnutí,   pričom   najmä   z   odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici vôbec nevyplýva, že by sa tento súd akokoľvek zaoberal dôvodmi sťažovateľky namietajúci výrok súdu prvého stupňa o trovách konania, ktoré uviedla vo svojom odvolaní zo dňa 28.12.2010 ako aj v doplňujúcom vyjadrení zo dňa 06.06.2011“, ako aj „priamy rozpor napadnutého výroku tak súdu prvého stupňa ako aj súdu druhého stupňa s ustanovením § 78 ods. 4 zákona o konkurze v nadväznosti na ostatné ustanovenia toho istého zákona a na požiadavku ústavne konformného výkladu“.

V rámci dôvodov sťažnosti sťažovateľka bližšie uviedla: «... Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací nedal prakticky žiadnu odpoveď na právne a skutkové otázky nastolené sťažovateľkou v jej... podaniach.

...   Kým   sťažovateľka   reálne   a   skutočne   poukazovala   vo   svojom   odvolaní   na konkrétne   ustanovenia   zákona   o   konkurze,   ktorými   odôvodňovala,   z   akého   dôvodu   je nevyhnutné   priznať   trovy konania o   vylúčenie   majetku   zo   súpisu   ako   pohľadávku   proti podstate,   z odôvodnenia   napadnutého   rozhodnutia   je   zrejmý   len   odkaz   na   §   78   ods.   4 zákona o konkurze bez toho, aby odvolací súd akokoľvek odôvodnil, z akého dôvodu sa s opačným   výkladom   sťažovateľky   nestotožnil.   Argumentácia   konajúceho   súdu...   len konštatuje právny záver ku ktorému odvolací súd došiel, vôbec však nie je zrejmé, akými úvahami sa pri svojom posúdení riadil a na základe akých dôvodov považoval argumenty sťažovateľky poukazujúce na konkrétne ustanovenia zákona o konkurze za nedôvodné. Krajský súd v Banskej Bystrici ani v najmenšom vo svojom odôvodnení neuviedol, v čom konkrétne je argumentácia sťažovateľky nedôvodná. Táto pritom poukázala aj na celú systematickú úpravu zákona o konkurze, ako aj na súvisiace normy v zákone, ktoré... bol povinný konajúci súd zohľadniť...

Z citovaného ustanovenia § 78 ods. 4 zákona o konkurze jednoznačne vyplýva, že trovy konania o vylúčenie majetku zo súpisu je povinný konajúci súd vždy priznať ako pohľadávku proti podstate...

Práve s ohľadom na použitie výrazu „sú“ v citovanom ustanovení totiž považuje sťažovateľka za jednoznačne zrejmé, že trovy konania o vylúčenie majetku zo súpisu je súd povinný v prípade úspechu žalobcu v konaní priznať ako pohľadávku proti podstate.... Akýkoľvek iný výklad by zasahoval jednoznačne do zásady rovnosti strán v súdnom konaní o vylúčenie majetku zo súpisu. Pokiaľ totiž súd neprizná sťažovateľke, domáhajúcej sa   vylúčenia   majetku   zo   súpisu,   ako   úspešnej   účastníčke,   náhradu   trov   konania   ako pohľadávku   proti   podstate,   s   poukazom   na   ustanovenie   §   100   ods.   2   písm.   a)   zákona o konkurze   by   jej   nárok   na   náhradu   trov   konania   voči   odporcovi   bol   z   uspokojenia v konkurznom konaní vylúčený.

...   v   prípade,   pokiaľ   by   v   tom   istom   vylučovacom   konaní   bol   úspešný   správca konkurznej podstaty ako odporca... nič nebráni správcovi konkurznej podstaty uplatňovať si náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia voči žalobcovi (napr. sťažovateľke) ako neúspešnému účastníkovi...»

V nadväznosti   na uvedené   podľa   slov sťažovateľky „...   v prípade,   keď   je možné právnu   normu   vykladať   dvojakým   spôsobom,   je   povinnosťou   súdu   vykonať   ústavne konformný   výklad,   t.j.   taký,   ktorý   zabezpečí   plnohodnotnejšiu   realizáciu   a   ochranu ústavných práv účastníka konania. Pokiaľ je teda súčasťou Ústavy aj ochrana rovnosti účastníkov   konania...   a   z vyššie   uvedeného   vyplýva,   že   výkladom   §   78   ods.   4   zákona o konkurze v neprospech sťažovateľky by bola táto rovnosť účastníkov konania porušená..., je povinnosťou súdu aplikovať § 78 ods. 4 zákona o konkurze tak, ako je uvedené v tejto sťažnosti...   t.j.   priznať   sťažovateľke   trovy   konania   o   vylúčenie   majetku   zo   súpisu   ako pohľadávku proti podstate.“.

Na   základe   uvádzaných   skutočností   sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   o jej sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo Mgr. M. M... podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 43 CoKR/21/2011, IČS: 6109205459, zo dňa   10.08.2011,   v znení opravného uznesenia   zo dňa 21.09.2011,   v časti   potvrdzujúcej výrok súdu prvého stupňa o trovách konania, ako aj rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, číslo konania 61Cbi 4/2009-831, IČS: 6109205459, zo dňa 10.11.2010, v znení opravného uznesenia č.k. 61Cbi 4/09-854, zo dňa 03.12.2010, v časti výroku o trovách konania, porušené bolo.

2.   Rozsudok   Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici,   č.k.   43   CoKR/21/2011,   IČS: 6109205459, zo dňa 10.08.2011, v znení opravného uznesenia zo dňa 21.09.2011, v časti potvrdzujúcej výrok súdu prvého stupňa o trovách konania, ako aj rozsudok Okresného súdu   Banská   Bystrica,   číslo   konania   61Cbi   4/2009-831,   IČS:   6109205459,   zo   dňa 10.11.2010, v znení opravného uznesenia č.k. 61Cbi 4/09-854, zo dňa 03.12.2010, v časti výroku o trovách konania, sa zrušujú a vec sa vracia Okresnému súdu v Banskej Bystrici, aby o nej znovu konal a rozhodol.

3. Krajský súd v Banskej Bystrici je povinný uhradiť Mgr. M. M... trovy právneho zastúpenia v sume 826,44 €... na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Z. B... za dva úkony právnej služby... do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že proti rozsudku krajského súdu sp. zn. 43 CoKR 21/2011 z 10. augusta 2011 v znení opravného uznesenia z 21. septembra 2011   podala   sťažovateľka   14.   novembra   2011   na   okresnom   súde   dovolanie. Z obsahu dovolania   sťažovateľky   pripojeného   k sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   v ňom   namieta dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku a tvrdí, že v dôsledku nedostatočného odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom.

Ústavné   súdnictvo   a právomoc ústavného   súdu   sú   vybudované predovšetkým   na zásade prieskumu vecí právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť iným spôsobom, teda predovšetkým procesnými prostriedkami vyplývajúcimi z príslušných procesných noriem (Občiansky súdny poriadok). Ide o jeden zo základných princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným súdom, a to o princíp subsidiarity. Zásada subsidiarity reflektuje okrem   iného aj princíp   minimalizácie zásahov ústavného   súdu   do   právomoci všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v konaní   o sťažnosti   preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Ústavný   súd   preto   zaujal   názor (podobne   I.   ÚS   169/09, I. ÚS 289/09, II. ÚS 196/2010), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne   podanej   ústavnej   sťažnosti   je   táto   sťažnosť   považovaná   za   prípustnú   až   po rozhodnutí o dovolaní. Pritom lehota na podanie ústavnej sťažnosti bude považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. novembra 2007 vo veci Soffer proti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04, alebo rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12.   novembra   2002   vo   veci   Zvolský   a   Zvolská   verzus   Česká   republika,   sťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54).

Vzhľadom   na   tieto   skutočnosti   sa   ústavný   súd   podanou   sťažnosťou meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio temporis ju odmietol ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53 ods. 1 v spojení s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pretože   sťažnosť   bola   odmietnutá,   rozhodovanie   o   ďalších   procesných   návrhoch sťažovateľky   v   uvedenej   veci   stratilo   opodstatnenie,   preto   sa   nimi   ústavný   súd   už nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. marca 2012