znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 17/2011-16

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   18.   januára   2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   M.   Š.,   t.   č.   vo výkone   väzby,   zastúpeného   advokátom Mgr. R. T., B., v konaniach vedených Špecializovaným trestným súdom Pezinok pod sp. zn. PK 2 T 16/2008 a Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 Tost 39/2010 pre namietané porušenie

1. čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s právom na osobnú slobodu;

2.   čl.   17   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a čl. 5   ods.   4 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   v súvislosti   s právom   na   urýchlené   rozhodnutie o zákonnosti väzby a takto

r o z h o d o l :

I. Sťažnosť M. Š.

1. v časti týkajúcej sa konania vedeného Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 1 Tost 39/2010 pre namietané porušenie čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s právom na osobnú slobodu, ako aj

2. v časti týkajúcej sa konania vedeného Špecializovaným trestným súdom Pezinok pod   sp.   zn.   PK   2   T   16/2008   a Najvyšším   súdom   Slovenskej   republiky   pod   sp.   zn. 1 Tost 39/2010 pre namietané porušenie čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s právom na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby

p r i j í m a   na ďalšie konanie

II. Sťažnosť M. Š. vo zvyšnej časti   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

III. Veci   sťažovateľa   M.   Š.   vedené   pod   sp.   zn.   II.   ÚS   17/2011   a   sp. zn. II. ÚS 452/2010   s p á j a   na spoločné konanie s tým, že spoločné konanie bude vedené pod sp. zn. II. ÚS 452/2010.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. decembra 2010 doručená sťažnosť M. Š., t. č. vo výkone väzby (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom   Mgr.   R.   T.,   B.,   v konaniach   vedených   Špecializovaným   trestným   súdom Pezinok (ďalej len „špecializovaný trestný súd“) pod sp. zn. PK 2 T 16/2008 a Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 1 Tost 39/2010 pre namietané porušenie

1. čl. 17 ods. 1, 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v súvislosti s právom na osobnú slobodu;

2. čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru v súvislosti s právom na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby.

Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 17. decembra 2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol vzatý do väzby uznesením Okresného súdu Senica   sp.   zn.   Tp   40/2006   zo   6.   októbra   2006   v spojení   s uznesením   Krajského   súdu v Trnave sp. zn. 4 Tpo 47/2006 zo 14. októbra 2006 z dôvodu uvedeného v ustanovení § 71 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku. V priebehu prípravného konania bola lehota trvania väzby opakovane predlžovaná, naposledy uznesením bývalého Špeciálneho súdu Pezinok (ďalej len „špeciálny súd“) sp. zn. BB-Pšv 24/06 zo 17. marca 2008 v spojení s uznesením najvyššieho   súdu   sp.   zn.   3   Tošs   9/2008   z 26.   marca   2008,   ktorými   bola   lehota   väzby predĺžená do 7. júla 2008. Prokurátor podal 13. júna 2008 na sťažovateľa a na ďalšie osoby obžalobu špeciálnemu súdu. Uznesením špeciálneho súdu sp. zn. PK 2 T 16/2008 z 25. júna 2008 v spojení s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tošs 16/2008 zo 4. júla 2008 sa rozhodlo, že dôvody väzby sťažovateľa podľa § 71 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku trvajú. Rovnako bolo rozhodnuté aj uzneseniami špeciálneho súdu sp. zn. PK 2 T 16/2008 zo 6. októbra 2008 a najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tošs 27/2008 z 15. októbra 2008, resp. uzneseniami špeciálneho súdu sp. zn. PK 2 T 16/2008 zo 16. júla 2009 a najvyššieho súdu sp. zn. 3 Tost 13/2009 z 19. augusta 2009. Uznesením špecializovaného trestného súdu sp. zn. PK 2 T 16/2008 z 27. mája 2010 v spojení s uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 1 Tost 23/2010 z 10. júna 2010 bolo rozhodnuté o predĺžení celkovej lehoty trvania väzby sťažovateľa do 13. decembra 2010. Rozsudkom špecializovaného trestného súdu sp. zn. PK 2 T 16/2008 z 23. júna 2010 bol sťažovateľ odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody na 25 rokov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu s maximálnym stupňom stráženia.   Rozsudok   nie   je   dosiaľ   právoplatný,   keďže   sťažovateľ   podal   proti   nemu odvolanie.   Žiadosťou   z 30.   augusta   2010   doručenou   špecializovanému   trestnému   súdu 31. augusta 2010 sťažovateľ požiadal o prepustenie z väzby. Uznesením špecializovaného trestného súdu   sp.   zn. PK 2 T   16/2008 z 13.   septembra 2010 bola žiadosť zamietnutá, pretože dôvody väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) a § 76a Trestného poriadku trvajú. Proti uzneseniu špecializovaného trestného súdu podal sťažovateľ hneď po jeho vyhlásení ústne sťažnosť   do   zápisnice.   Uznesenie   mu   bolo   doručené   30.   septembra   2010.   Uznesením najvyššieho   súdu   sp.   zn.   1   Tost   39/2010   zo   6. októbra 2010 doručeným sťažovateľovi 21. októbra 2010 bola jeho sťažnosť zamietnutá.

1. K porušeniu čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s právom na osobnú slobodu

Podľa názoru sťažovateľa i prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva   (ďalej   len   „európsky   súd“)   záruky   vyplývajúce   z označených   článkov   ústavy a dohovoru v doterajšom priebehu trestného konania rešpektované neboli. Jeho väzba trvala v prípravnom konaní od 3. októbra 2006 do 12. júna 2008, teda jeden rok a osem mesiacov. V konaní pred súdom trvá väzba od 13. júna 2008, čo ku dňu vydania uznesenia najvyššieho súdu zo 6. októbra 2010 predstavuje dva roky a štyri mesiace, teda celkove štyri roky. Navyše treba dodať, že od začiatku pozbavenia osobnej slobody orgány činné v prípravnom konaní   nekonali   s osobitným   urýchlením   a vznikali   zbytočné   prieťahy   už   počas vyšetrovania.   Rovnako   v konaní   pred   špeciálnym   súdom,   resp.   pred   špecializovaným trestným súdom sa nekonalo urýchlene. Predovšetkým ničím nemožno odôvodniť takmer päť mesiacov trvajúci prieťah   od   podania   obžaloby 13.   júna 2008 do   začatia   hlavného pojednávania 11. novembra 2008 a následné nedostatočne urýchlené konanie v obdobiach od 15. decembra 2008 do 20. januára 2009, od 8. apríla 2009 do 12. mája 2009, od 15. mája 2009 do 17. júna 2009, od 30. júna 2009 do 9. septembra 2009, od 16. októbra 2009 do 25. novembra 2009, ako aj v roku 2010, keď do 23. júna 2010 sa hlavné pojednávanie uskutočnilo iba počas ôsmich dní. I z týchto dôvodov treba väzbu sťažovateľa trvajúcu štyri roky považovať za nesúladnú s označenými článkami ústavy a dohovoru.

2. K porušeniu čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru v súvislosti s právom na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby

Dĺžka   konania   o žiadosti   sťažovateľa   o prepustenie   z väzby   z 30.   augusta   2010, počas ktorej vykonával úkony špecializovaný trestný súd a najvyšší súd, nebola v súlade so zárukami vyplývajúcimi z označených článkov ústavy a dohovoru. Doba od doručenia žiadosti   z 30.   augusta   2010   špecializovanému   trestnému   súdu   31.   augusta   2010   do doručenia uznesenia najvyššieho súdu zo 6. októbra 2010 dňa 21. októbra 2010 predstavuje 51 dní, čo nie je v súlade s judikatúrou európskeho súdu.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov ústavy a dohovoru v konaniach vedených špecializovaným trestným súdom pod sp. zn. PK 2 T 16/2008 a najvyšším súdom pod sp. zn. 1 Tost 39/2010 v súvislosti s právom na osobnú slobodu a na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby. Požaduje tiež, aby bolo uznesenie   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   1   Tost   39/2010   zo   6.   októbra   2010   zrušené a najvyššiemu súdu prikázané, aby sťažovateľa neodkladne prepustil z väzby. Domáha sa aj primeraného finančného zadosťučinenia vo výške po 5 000 € od špecializovaného trestného súdu a od najvyššieho súdu. Napokon požaduje aj náhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný   súd pri   predbežnom   prerokovaní sťažnosti   zistil,   že   v časti   namietaného porušenia

1. čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní vedenom najvyšším súdom pod sp. zn. 1 Tost 39/2010 v súvislosti s právom na osobnú slobodu,

2. čl. 17 ods. 2 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru v konaní vedenom špecializovaným trestným súdom pod sp. zn. PK 2 T 16/2008 a najvyšším súdom pod sp. zn. 1 Tost 39/2010 v súvislosti s právom na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti väzby

spĺňa náležitosti ustanovené v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, a zároveň nezistil procesné prekážky, ktoré by podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde bránili jej prijatiu na ďalšie konanie.

V súvislosti   so   zvyšnou   časťou   sťažnosti   týkajúcou   sa   konania   vedeného špecializovaným trestným súdom pod sp. zn. PK 2 T 16/2008 pre namietané porušenie čl. 17 ods. 1, 2 a 5 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru v súvislosti s právom na osobnú slobodu nie je daná právomoc ústavného súdu.

Ako to vyplýva z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Proti uzneseniu špecializovaného trestného súdu bola prípustná sťažnosť ako riadny opravný prostriedok, a preto právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal najvyšší súd v opravnom konaní. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu. K tomu treba ešte poznamenať, že sťažovateľ využil možnosť riadny opravný prostriedok podať.

Sťažovateľ sa skôr podanou sťažnosťou domáha preskúmania prvšieho uznesenia najvyššieho   súdu   sp.   zn.   1   Tost   23/2010   z 10.   júna   2010,   ktorým   bola   lehota   väzby predĺžená   do   13.   decembra   2010.   Táto   sťažnosť   bola   už   uznesením   ústavného   súdu č. k. II. ÚS 452/2010-49 z 27. októbra 2010 prijatá na ďalšie konanie.

S poukazom na ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s ustanovením § 112   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   ústavný   súd   obe   veci   spojil   na   spoločné konanie, a to vzhľadom na ich úzku súvislosť a nadväznosť.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2011