znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 17/04-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2004 v senáte   zloženom   z   predsedu   Alexandra   Bröstla   a   zo   sudcov   Jána Mazáka a Ľudmily Gajdošíkovej   o   sťažnosti   MUDr.   B.   J.   a   JUDr.   K.   D.,   obaja   bytom   K.,   zastúpených advokátom JUDr. M. F., K., vo veci porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 626/00 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo MUDr. B. J. a JUDr. K. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 626/00 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Rožňava p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 5 C 626/00 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Primerané   finančné   zadosťučinenie   a   úhradu   trov   konania   MUDr.   B.   J.   a JUDr. K. D. n e p r i z n á v a.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 20. januára 2004 doručená sťažnosť MUDr. B. J. a JUDr. K. D., obaja bytom K., (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. M. F., K., vo veci porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu   Rožňava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 626/00.

Predmetom namietaného konania je zaplatenie sumy 77 500 Sk, ktorú sťažovatelia požičali žalovaným v roku 1995. Konanie pôvodne začalo na Okresnom súde Košice II a v súčasnosti sa vo veci koná na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 626/00. Konanie trvá viac ako osem rokov a dosiaľ nebolo vydané rozhodnutie vo veci samej. Sťažovatelia preto namietajú porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 5 C 626/00.

Vo   svojej   sťažnosti   sťažovatelia   uviedli,   že   prvé   pojednávanie   vo   veci   sa   na okresnom súde uskutočnilo 26. júla 2001, posledné 14. októbra 2002 a do dňa podania sťažnosti nebol od tohto pojednávania uskutočnený žiaden úkon (viac ako 14 mesiacov). Sťažovatelia využili aj inštitút podania sťažnosti podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 80/1992 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní sťažností   a   o   voľbách   prísediacich   (zákon   o   štátnej   správe   súdov)   v   znení neskorších predpisov, a to jej podaním 20. januára 2003, avšak ich sťažnosť zatiaľ vybavená nebola a vo veci sa naďalej nekoná.

Sťažovatelia požadujú, aby ústavný súd takto rozhodol: „1.   Základné   právo   sťažovateľov,   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov,   zaručené   ustanovením   článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Rožňava pod č. k. 5 C 626/00, porušené.

2. Ústavný súd priznáva sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie v sume 250.000,- Sk,   ktoré je Okresný súd v Rožňave povinný vyplatiť sťažovateľom do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Porušovateľ je povinný sťažovateľom nahradiť trovy súdneho konania.“.

Ústavný súd sťažnosť sťažovateľov predbežne prerokoval 28. januára 2004 podľa § 25 ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o   organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a pretože nezistil dôvody na jej odmietnutie, prijal ju podľa § 25 ods. 3 citovaného zákona na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval okresný súd na vyjadrenie k sťažnosti a k otázke verejného pojednávania. Na vyjadrenie sa k uskutočneniu verejného pojednávania vyzval súd aj sťažovateľov.

Okresný súd aj sťažovatelia oznámili, že netrvajú na tom, aby sa vo veci uskutočnilo ústne pojednávanie.

Okresný súd sa vyjadril k sťažnosti nasledovne: „Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   uznesením   zo   dňa   28.   1.   2004, č. k. II. ÚS 17/04 13   prijal   na   konanie   návrh   JUDr.   K.   D.   na   začatie   konania   vo   veci porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, konaním Okresného súdu v Rožňave vo veci sp. zn. 5C 626/00.

Návrh na začatie konania došiel Obvodnému súdu Košice 2 dňa 13. 11. 1995. Žalobu podali žalobcovia JUDr. K. D. a MUDr. B. J., proti žalovaným K. K. a J. K. a týka sa vrátenia pôžičky vo výške 77.500,-Sk. Spis bol predložený Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o zaujatosti sudcov tohto súdu. Krajský súd v Košiciach svojím uznesením zo dňa 18. 12. 1997 rozhodol, že sudcovia sú vylúčení z prejednávania a rozhodnutia veci a vec prikázal na ďalšie konanie Okresnému súdu v Trebišove. Spis im bol postúpený dňa 27. 1.   1999   a   potom   bol   predložený   Krajskému   súdu   v   Košiciach   na   rozhodnutie   o zaujatosti sudcov tohto súdu. Krajský súd v Košiciach svojím uznesením zo dňa 29. 10. 1999 rozhodol,   že   sudcovia   Okresného   súdu   v   Trebišove   sú   vylúčení   z   prejednávania   a rozhodnutia veci a vec prikázal na ďalšie konanie Okresnému súdu v Michalovciach. Spis bol opätovne predložený Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o zaujatosti sudcov tohto súdu a Krajský súd v Košiciach svojím uznesením zo dňa 28. 4. 2000 rozhodol, že sudcovia   tohto   súdu   sú   vylúčení   a   prikázal   na   ďalšie   konanie   tunajšiemu   súdu.   Spis tunajšiemu súdu došiel dňa 10. 7. 2000.

Spis bol dňa 21. 8. 2000 predložený Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o zaujatosti sudcov tunajšieho súdu. Krajský súd v Košiciach spis predložil Najvyššiemu súdu   SR   na   rozhodnutie   o   zaujatosti   sudcov   krajského   súdu.   Spis   im   bol   vrátený   dňa 18. 12. 2000   s   rozhodnutím,   že   sudcovia   Krajského   súdu   v   Košiciach   sú   vylúčení z prejednávania   a   rozhodovania   veci   a   vec   prikázal   na   prejednanie   a   rozhodnutie Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Krajský súd v Banskej Bystrici svojím uznesením zo dňa 31. 5. 2001 rozhodol, že sudcovia tunajšieho súdu nie sú vylúčení z prejednávania tejto veci, až na JUDr. D., JUDr. H. a Mgr. H.. Spis bol vrátený dňa 26. 7. 2001. Vo veci bolo vytýčené pojednávanie na 3. 9. 2001, na ktoré pojednávanie sa žalobcovia nedostavili, ani žalovaný v 1. rade a dostavila sa len žalovaná v 2. rade. Pojednávanie bolo odročené na 20.   9.   2001,   na   ktoré   pojednávanie   sa   nedostavil   ani   jeden   z účastníkov   konania. Pojednávanie bolo odročené na 4. 10. 2001, na ktoré pojednávanie sa znova nedostavil ani jeden z účastníkov konania, podobne ako aj na odročené pojednávanie dňa 22. 10. 2001. Žalobcovia splnomocnili na zastupovanie advokátku JUDr. K., ktorá svojím prípisom zo dňa 24. 10. 2001 oznámila súdu, že žalovaný v 1. rade zomrel. Súd potom vyžiadal dedičský spis   po   neb.   žalovanom   od   Okresného   súdu   Košice   I.   Po   obdržaní   spisu   vo   veci   boli vytýčené pojednávania na 28. 2. 2002 /na toto pojednávanie sa dostavila len žalovaná v 2. rade/ a na 25. 3. 2002, ktoré bolo odročené na neurčito s tým, že súd požiadal Okresný súd v Košiciach o ustanovenie kolízneho opatrovníka pre maloletého žalovaného. Právoplatné uznesenie   o   ustanovené   kolízneho   opatrovníka   bolo   doručené   tunajšiemu   súdu   dňa 1. 7. 2002. Potom bol žiadaný spis 3T 394/00 od Okresného súdu v Žiline, ktorý nebol zaslaný,   pretože   vo   veci   nebolo   rozhodnuté.   Vo   veci   bolo   nariadené   pojednávanie   na 14. 10. 2002, na ktoré pojednávanie sa dostavil len žalobca. Na to Okresný súd v Žiline žiadal zapožičať náš spis k trestnému spisu a spis im bol zaslaný dňa 12. 11. 2002 s tým, že po nahliadnutí do spisu, mali spis vrátiť. Vzhľadom k tomu, že spis nebol vrátený, Okresný súd v   Žiline bol   viackrát urgovaný   na vrátenie spisu,   a to   dňa 1. 5. 2003,   1.   7.   2003, 3. 10. 2003, 10. 12. 2003, 2. 1. 2004. Spis bol vrátený dňa 14. 1. 2004 a vo veci je vytýčené pojednávanie na 15. 3. 2004.

Primeranosť dĺžky konania sa posudzuje vždy aj podľa miery zložitosti veci, a to skutkovej ako aj právnej.

Vec spisovej značky 5C 626/00 je z tohto hľadiska vec s vysokým stupňom skutkovej zložitosti už aj z toho hľadiska, že žalovaná J. K. doposiaľ nemohla byť vo veci vypočutá, že K. K. ani nebol vypočutý /pretože medzičasom zomrel/ a jeho právni nástupcovia sa k veci nevedeli vyjadriť. Preto zatiaľ nie je zrejmé, či žalobcovia skutočne peňažné prostriedky, ktoré odovzdali pôvodným žalovaným, poskytli ako pôžičku, alebo z iného právneho titulu. Procesná   zložitosť   veci   je   daná   procesným   postupom   účastníkov   konania,   to,   že účastníci sa na viaceré pojednávania nedostavili /a to aj samotní žalobcovia/, pôvodný žalovaný v 1. rade zomrel a jeho maloletému dedičovi ako právnemu nástupcovi bolo treba ustanoviť kolízneho opatrovníka.

Pri   posudzovaní   primeranosti   dĺžky   konania   sa   musia   zohľadniť   aj   postupy účastníkov konania. Žalobcovia sa vo viacerých prípadoch nedostavili na pojednávanie a aj pre   ich   neúčasť   museli   byť   pojednávania   odročené.   V   občianskoprávnych   veciach   sa vyžaduje, aby účastníci konania poskytli súdu potrebnú súčinnosť.

Na konštatovanie vzniku prieťahu v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky musí byť preukázané závažné prekročenie určitej hranice v rámci niektorého kritéria alebo v prípade menej závažných prieťahov prekročenie tejto hranice vo všetkých uvádzaných kritériách. Týmito kritériami sú miera zložitosti veci, konanie strán a konanie súdu. Na základe uvedených okolností nechávam na zváženie, či v predmetnom konaní došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom tunajšieho súdu.“.

Obdobné skutočnosti, ktoré vo svojom vyjadrení uviedol k postupu okresného súdu jeho predseda, zistil zo spisu sp. zn. 5 C 626/00 aj ústavný súd.

II.

Sťažovatelia   sa   svojou   sťažnosťou   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (II.   ÚS   61/98),   pričom   „tento   účel   možno   zásadne dosiahnuť   právoplatným...   rozhodnutím.   Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná“ (II. ÚS 26/95).   K   vytvoreniu   stavu   právnej   istoty   preto   dochádza   až   „právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (I. ÚS 10/98).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (I.   ÚS   70/98,   II.   ÚS   74/97,   II.   ÚS   813/00) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),   správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   Za   súčasť prvého kritéria súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

Preskúmaním doterajšieho konania pred okresným súdom   zistil ústavný súd tieto skutočnosti:

1.   Pokiaľ   ide   o   právnu   a   faktickú   zložitosť   veci,   v   danom   súdnom   konaní   ide o zaplatenie sumy 77 500 Sk sťažovateľom zo strany žalovaných. Ide o konanie, ktoré podľa   názoru   ústavného   súdu   právne   zložité   nie   je,   pretože   tvorí   štandardnú   súčasť rozhodovacej   agendy   všeobecných   súdov.   Čo   sa   týka   skutkovej   zložitosti   spočívajúcej v tom, že jeden zo žalovaných medzičasom zomrel a jeho právni nástupcovia sa k veci nevedeli   vyjadriť   (na   čo   poukázal   aj predseda   okresného   súdu),   túto   nemožno   vylúčiť, a preto táto skutočnosť   mohla ovplyvniť priebeh konania a ústavný súd túto objektívne danú skutkovú zložitosť zohľadnil pri svojom rozhodovaní.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 5 C 626/00, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto súdneho   konania.   Zo   spisu   a   aj   z   vyjadrenia   okresného   súdu   ústavný   súd   zistil,   že sťažovatelia   sa   na   viacerých   pojednávaniach   nezúčastnili   a   z   toho   dôvodu   museli   byť pojednávania odročené, čo ovplyvnilo konanie na okresnom súde. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že absenciu na pojednávaniach mali aj účastníci na strane žalovanej, čo tiež vyvolávalo potrebu odročenia pojednávaní.

3.   Posledným   kritériom,   na   základe   ktorého   ústavný   súd   posudzoval   porušenie označeného základného práva sťažovateľov, bol postup okresného súdu.

Hodnotenie postupu okresného súdu ústavný súd rozdelil do troch období:

a)   obdobie   od   postúpenia   spisu   okresnému   súdu   sp.   zn.   5   C   626/00   (od 10. júla 2000)   po   prikázaní   mu   predmetnej   veci   na   ďalšie   konanie   Krajským   súdom v Košiciach do vrátenia spisu okresnému súdu po rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov okresného súdu pri prejednávaní namietanej veci (do 26. júla 2001).

Pri hodnotení tohto obdobia ústavný súd vychádzal z toho, že dobu rozhodovania o vylúčení sudcov   nemôžu podľa jeho názoru pričítať na vrub okresného súdu, a preto v tomto období podľa názoru ústavného súdu ani nemohlo dôjsť k porušeniu označeného základného práva sťažovateľov zo strany tohto okresného súdu (rovnako však nemôže ísť doba rozhodovania o vylúčení sudcov na ťarchu sťažovateľov).

b) obdobie od prikázania veci okresnému súdu (od 27. júla 2001) do zapožičania spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 626/00 Okresnému súdu Žilina (do 12. novembra 2002)

V   tomto   období   okresný   súd   síce   v   pravidelných   intervaloch   nariaďoval pojednávania, z ktorých sa navrhovatelia na prvých piatich nezúčastnili (avšak ani žalovaní od septembra 2001 do marca 2002), zabezpečil tiež ustanovenie kolízneho opatrovníka pre maloletého žalovaného, avšak pri   opakovaných absenciách účastníkov konania nevyužil opatrenia, ktoré umožňuje Občiansky   súdny   poriadok   (predvedenie,   poriadkovú   pokutu, prerušenie konania). V tejto súvislosti ústavný súd napriek počtu nariadených pojednávaní hodnotí   postup   okresného   súdu   ako   málo   efektívny,   nezodpovedajúci   ani   požiadavke (príkazu zákonnej normy) riadnej prípravy pojednávaní, čo viedlo ústavný súd v konečnom dôsledku k vysloveniu zbytočných prieťahov v konaní a k vysloveniu porušenia základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v tomto období hodnotenia postupu okresného súdu.

c) obdobie od zapožičania spisu Okresnému súdu Žilina (od 12. novembra 2002)

Ústavný súd zistil, že po opakovaných piatich urgenciách adresovaných Okresnému súdu Žilina od 1. mája 2003 bol zapožičaný spis vrátený 14. januára 2004. Vo veci bolo nariadené pojednávanie na 15. marec 2004. Zo spisu vyplynulo, že toto pojednávanie bolo odročené za účelom vypočutia žalovanej dožiadaným súdom. Okresný súd 15. marca 2004 opakovane požiadal aj o zaslanie spisu sp. zn. 3 T 394/00 z Okresného súdu Žilina.

Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru ústavného súdu v tomto období nedošlo k zbytočným   prieťahom   v   konaní   okresného   súdu,   a   preto   nedošlo   ani   k   porušeniu označeného základného práva sťažovateľov.

Vzhľadom na vyššie uvedené ústavný súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľov tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

III.

1. Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vysloví, že k porušeniu základného práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a môže prikázať tomu, kto základné právo porušil, aby vo veci konal.

Ústavný   súd   v   súlade   so   svojím   rozhodnutím   o   porušení   základného   práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 5 C 626/00 konal bez zbytočných prieťahov.

2.   Ústavný   súd   môže   priznať   tomu,   koho   základné   právo   alebo   sloboda   boli porušené, aj primerané finančné zadosťučinenie ako náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch (čl. 127 ods. 3 ústavy, § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovatelia požadovali primerané finančné zadosťučinenie vo výške 250 000 Sk, ako aj náhradu trov súdneho konania.

Ústavný súd však dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti tejto veci a závery o porušení   základného   práva   sťažovateľov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   je   samotné rozhodnutie   o   porušení   tohto   základného   práva   sťažovateľov   a   uložení   povinnosti okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov dostatočné. Z týchto dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené pod bodom 3 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2004