znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 169/2012-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   K.   S.,   V.,   zastúpeného   advokátom   JUDr.   I.   M., Advokátska kancelária, s. r. o., Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods.   1 a 3 písm. b ),   c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských   práv a základných slobôd postupom   vyšetrovateľa   Policajného   zboru   Prezídia   Policajného zboru, Úradu   boja   proti korupcii,   odboru   boja   proti   korupcii   Stred,   Žilina   sp. zn. PPZ-104/BPK-S-2011 zo 14. februára 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   Ing.   K.   S. o d m i e t a   pre nedostatok   právomoci Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla 2012 doručená   sťažnosť   Ing.   K.   S.,   V.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. b), c) a d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a rozhodnutím vyšetrovateľa   Policajného   zboru   Prezídia   Policajného   zboru,   Úradu   boja   proti   korupcii Stred, Žilina (ďalej len „Policajný zbor“) sp. zn. PPZ-104/BPK-S-2011 zo 14. februára 2012.

Zo sťažnosti vyplynulo, že «Vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti   korupcii   v   Žiline   (ďalej   len   „vyšetrovateľ“)   dňa   14.12.2011   voči   sťažovateľovi a ďalším   osobám   začal   trestné   stíhanie   a   vzniesol   obvinenie   pre   spolupáchateľstvo   na zločine poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 20 k § 261 ods. 1, 3 Trestného zákona a § 20 k § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného zákona. Vyšetrovateľ   svojím   opatrením   zo   dňa   14.02.2012,   ČVS:   PPZ-104/BPK-S-2011 podľa ust. § 213 ods. 1 Trestného poriadku nepovolil sťažovateľovi ako obvinenému účasť na vyšetrovacích úkonoch, a to výsluchoch svedkov.

Vyšetrovateľ   svoje   rozhodnutie   odôvodnil   tým,   že   predvolávaní   svedkovia   majú k sťažovateľovi vzťah ako obvinenej osobe - ako k bývalému starostovi obce V., ktorý začal realizovať projekt „Stavebné úpravy objektov ZŠ + MŠ V.“. Uviedol, že ide o osoby priamo podieľajúce sa na realizácii vyššie uvedeného projektu, a teda osoby vtedy poriadené dnes už bývalému starostovi, pričom tieto osoby prijímali od sťažovateľa príkazy súvisiace s projektom,   mali   prehľad   o realizácii   projektu,   ktorý   zmluvne   uzatváral   sťažovateľ   a dohliadal   na   priebeh   prác.   Z takýchto   dôvodov   by   sťažovateľova   prítomnosť na vyšetrovacích úkonoch mohla vyvolať obavy u svedkov vypovedať pravdivo a uvádzať všetky skutočnosti ktoré sú im v súvislosti s prejednávanou záležitosťou známe, a tak ohroziť alebo zmariť vykonanie vyšetrovacích úkonov, príp. získanie dôkazov významných pre účely vedeného konania....

Sťažovateľ   má za to,   že opatrenie   vyšetrovateľa   prijaté podľa   ust.   § 213   ods.   1 Trestného poriadku sa nezakladá na pravdivých a dôvodných skutočnostiach.

Žiadne osoby, ktoré majú byť v trestnej veci vypočúvané nie sú vo vzťahu k bývalej či súčasnej podriadenosti tak, ako to vyšetrovateľ popisuje. Sťažovateľ ako starosta obce V. podpísal   s   Ministerstvom   výstavby   a   regionálneho   rozvoja   SR   Zmluvu   o   poskytnutí nenávratného   finančného   príspevku.   Následne   obec   V.   uzatvorila   Zmluvu   o   dielo č. 25/2009, a to so zhotoviteľom diela, spoločnosťou S. a.s., Ž. Ďalej obec uzatvorila zmluvu s Ing. J. M. na výkon autorského a stavebného dozoru na predmetnej stavbe. Ďalej obec uzatvorila   Zmluvu   o   poskytovaní   služby   na   zabezpečenie   externého   projektového manažmentu so spoločnosťou E., a. s., Ž.

Z vymenovaných zmlúv vyplýva, že tieto riešili po obchodnej stránke nevyhnutné zmluvné záležitosti spojené s poskytovaním finančných prostriedkov, realizáciou projektu a zhotovením diela. Žiadna zo zmluvných strán teda nebola vo vzťahu k sťažovateľovi ako osobe   starostu   vo   vzťahu   podriadenosti,   či   závislosti,   vzájomné   vzťahy   medzi   týmito právnymi subjektmi podliehali príslušným ustanoveniam Obchodného zákonníka. Naopak podotýkame, že samotný autorský a stavebný dozor, ako i štatutárny zástupca zhotoviteľa diela sú osobami rovnako trestne stíhanými ako sťažovateľ. Z týchto dôvodov neexistuje a nikdy ani neexistoval žiaden iný vzťah ako vzťah v zmysle obchodného zákonníka, navyše upravený zmluvnými ustanoveniami.

Z trestného spisu vyplýva, že vo veci by mali byť vypočuté osoby, ktorých úradné záznamy   sa   nachádzajú   v   spise.   Ide   napr.   o M.   P.,   ktorý   bol   v   pracovnom   pomere   ku zhotoviteľovi diela vo funkcii stavbyvedúceho....

Vyšetrovateľ   svojím   postupom   porušuje   tzv.   zásadu   „rovnosti   zbraní“,   ktorou   je riadený kontradiktórny postup v novele trestného zákona a trestného poriadku. Takýmto postupom   sú   porušované   práva   obhajoby.   Odňatím   tohto   práva   vyšetrovateľ   vážnym spôsobom zasahuje do sťažovateľových ľudských práv a znemožňuje mu tak sa primeraným spôsobom obhajovať.   Máme za to, že neexistuje žiaden dôvod,   pre ktorý by sťažovateľ nemohol byť prítomný pri výpovedi svedkov, klásť im otázky a vyjadriť sa k ich výpovediam. Ďalej   uvádzame,   že   vyšetrovateľ   v   rozpore   so   zákonom   sťažovateľa   ani neupovedomil o konaní výsluchov v trestnej veci sťažovateľa dňa 09.02.2012. O ich konaní sa sťažovateľ dozvedel len náhodou, a preto sa na vyšetrovacie úkony dostavil a požiadal vyšetrovateľa   o umožnenie   účasti   na   týchto   výsluchoch.   Vyšetrovateľ   nechcel   účasť sťažovateľa na týchto výsluchoch dovoliť, avšak následne po argumentácii sťažovateľa mu vyhovel a na úkonoch sa mohol zúčastniť. Aj napriek tomu, že svedkov, ktorí boli vypočutí, sťažovateľ   pozná,   nijako   ich   neovplyvňoval   a   ani   im   nekládol   otázky,   ktorými   by vypočúvaných svedkov zavádzal....

Úrad špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „Úrad   špeciálnej   prokuratúry“)   listom   zo   dňa   13.03.2012   č.   k.   VII/I   Gv   233/11-11 vyrozumel sťažovateľa o tom, že opatrenie a postup vyšetrovateľa podľa ust. § 213 ods. 1 Trestného poriadku sú dôvodné a zákonné. Vo vyrozumení Úradu špeciálnej prokuratúry, a teda vybavení žiadosti sťažovateľa zo dňa 27.02.2012. však nebol braný zreteľ na to, že sťažovateľ využil svoje právo obhajovať sa sám, nakoľko zastúpenie advokátom v trestnom konaní   nepovažuje   za   potrebné   a   túto   skutočnosť   nemožno   pripisovať   na   jeho   ťarchu a porušovať   jeho   právo   na   obhajobu.   Taktiež   nijakým   spôsobom   nebolo   prihliadané na ostatné   ustanovenia   Trestného   poriadku,   ktoré   umožňujú   čítať   zápisnicu   z   výsluchu svedka v prípravnom konaní. Nepovolenie účasti sťažovateľa na vyšetrovacích úkonoch bez objektívneho   dôvodu,   a   tým   neskôr   znemožnenie   klásť   sťažovateľovi   otázky   svedkom a vyjadriť sa k ich výpovediam v prípadoch predvídaných Trestným poriadkom, považujeme za zásah do práva sťažovateľa na jeho obhajobu. Poukazujeme na to, že nie je povinnosťou obvineného v trestnom konaní zvoliť si obhajcu, ak v danom prípade neexistuje dôvod pre povinnú obhajobu, právo obvineného na obhajobu však nezvolením si obhajcu nemôže byť dotknuté....

S poukazom na uvedené niet pochýb o tom, že konaním Prezídia Policajného zboru, úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred, Žilina došlo k neoprávnenému zásahu do základného práva sťažovateľa, a to práva na obhajobu. Obvineného nemožno pozbaviť práv vyplývajúcich z ust. § 213 ods. 1, 2, 3 Trestného poriadku v prípade, ak nemá zvoleného v konaní obhajcu....

Sťažovateľ namieta porušenie jeho základného práva ako obvineného, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva domáhať zákonom   ustanoveným   postupom   svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   práva,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. b), c), d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a   základných   slobôd   postupom   Prezídia   Policajného   zboru,   úradu   boja   proti   korupcii, odboru boja proti korupcii Stred, Žilina (ďalej aj „Policajný zbor“) v konaní vedenom pod sp.   zn.   ČVS:   PPZ-104/BPK-S-2011   týkajúcom   sa   nepovolenia   účasti   sťažovateľa na vyšetrovacích úkonoch, a to výsluchoch svedkov, a opatrením vyšetrovateľa Policajného zboru Prezídia Policajného zboru, úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred, Žilina o nepovolení účasti sťažovateľa na vyšetrovacích úkonoch, a to výsluchoch svedkov ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 z 14.02.2012.».

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vo veci nálezom takto rozhodol:

«Základné   právo   Ing.   K.   S.   aby   mu   bol   poskytnutý   čas   a   možnosť   na   prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, právo domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 6 ods. 3 písm. b), c), d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Prezídia Policajného zboru, úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred, Žilina (ďalej aj „Policajný zbor“) v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 týkajúcom sa nepovolenia účasti sťažovateľa na vyšetrovacích úkonoch, a to výsluchoch svedkov, a opatrením vyšetrovateľa Policajného zboru Prezídia Policajného zboru, úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii   Stred,   Žilina   o   nepovolení   účasti   sťažovateľa   na   vyšetrovacích   úkonoch,   a   to výsluchoch svedkov ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 z 14.02.2012 porušené boli.

Opatrenie vyšetrovateľa Policajného zboru Prezídia Policajného zboru, úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred, Žilina o nepovolení účasti sťažovateľa na vyšetrovacích   úkonoch,   a   to   výsluchoch   svedkov   ČVS:   PPZ-104/BPK-S-2011 z 14.02.2012 zrušuje.

Prezídiu Policajného zboru, úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred, Žilina v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-104/BPK-S-2011 prikazuje, aby obnovil stav pred   porušením   základných   práv   sťažovateľa   zaručených   Ústavou   Slovenskej   republiky a Listinou základných práv a slobôd a práv zaručených Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd....

Sťažovateľ   navrhuje,   aby   účastník   konania,   proti   ktorému   sťažnosť   smeruje,   bol uznesením   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky   zaviazaný   na   náhradu   trov   právneho zastúpenia sťažovateľa vo výške 323,48 EUR /2 právne úkony: príprava a prevzatie veci a podanie na súd - 1 úkon 127,16 EUR + paušálna náhrada 7,63 EUR za úkon + DPH 20% (t. j. 26,95 EUR), t. j. spolu 161,74 EUR za 1 úkon, vypočítané podľa ust. § 11 ods. 3, § 14, §   16   ods.   3   a   §   18   ods.   3   Vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   SR   č.   655/2004   Z.   z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb/ na účet právneho zástupcu navrhovateľa ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA..., s. r. o., ktorý je vedený v..., č. ú.:...»

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   a v prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 prvej vety ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bo poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne   a primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom   zriadeným zákonom...

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má minimálne právo mať primeraný čas a možnosti na prípravu svojej obhajoby.

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má minimálne   právo   obhajovať   sa   osobne   alebo   prostredníctvom   obhajcu   podľa   vlastného výberu....

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má minimálne právo vypočúvať alebo dať vypočuť svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a vypočúvanie svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako v prípade svedkov proti nemu.

Podľa   §   213 ods.   1 Trestného   poriadku   policajt môže povoliť účasť obvineného na vyšetrovacích úkonoch a umožniť mu klásť vypočúvaným svedkom otázky. Postupuje tak najmä vtedy, ak obvinený nemá obhajcu a úkon spočíva   vo výsluchu svedkov,   pri ktorom je dôvodný predpoklad, že ho nebude možné vykonať v konaní pred súdom, iba ak by zabezpečenie jeho prítomnosti alebo prítomnosť mohli ohroziť vykonanie tohto úkonu.

Ústavný súd podľa § 25 ods. l zákona o ústavnom súde návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa toho ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený. Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosť, aj keď sa nesplnila táto podmienka, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodného osobitného zreteľa.

Z   obsahu   spisového   materiálu,   ktorý   predložil   ústavnému   súdu   sám   sťažovateľ, vyplýva,   že   „opatrenie“   vyšetrovateľa   zo   14.   februára   2012   napadol   žiadosťou o preskúmanie   na   Úrade   špeciálnej   prokuratúry.   Tento   mu   v   odpovedi č. k. VII/1 Gv 233/11-11   z   13.   marca   2012   odpovedal,   že   žiadosť   nepovažoval za odôvodnenú,   pričom   uviedol   dôvody   svojho   postoja.   Sťažovateľ   napriek   tomu na ústavnom súde napadol sťažnosť vyšetrovateľa a jeho „opatrenie“ zo 14. februára 2012, nenapadol však „vyrozumenie“ Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý sa vecou zaoberal. Za týchto okolností ústavný súd konštatuje, že námietkami sťažovateľa sa zaoberal orgán na to príslušný, ktorý jasne, zrozumiteľne a v súlade so zákonom vysvetlil, prečo bol postup vyšetrovateľa správny.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci aj orgánov činných v trestnom konaní. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Sťažovateľ   využil   možnosť   preskúmania   postupu   vyšetrovateľa   na   nadriadenom orgáne, ten vo veci poskytol vysvetlenie, ktoré však na ústavnom súde nenapadol. Za tohto stavu preto ústavný súd nevstupoval do právomoci uvedených orgánov, keďže sťažovateľ napadol iba rozhodnutie vyšetrovateľa. Sťažnosť preto ústavný súd odmietol pre nedostatok právomoci.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2012